2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2583

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 3249

Hruš­tín má roz­lo­hu 36.5 km2. Jeho miest­nou čas­ťou je Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Žije tu viac ako 3 200 oby­va­te­ľov. Vyzna­ču­je sa špe­ci­fic­kou archi­tek­tú­rou, kto­rá sa roz­ší­ri­la aj do iných miest Ora­vy Hruš­tín­sky typ domu je cha­rak­te­ris­tic­ký dva­krát lome­ný­mi štít­mi. Hruš­tín sa odli­šu­je náre­čím, kde sa na kon­ci slov pri­pá­ja prí­po­na uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín leží v nad­mor­skej výš­ke 697 met­rov nad morom (ora​va​.sk). Naj­star­šou čas­tou obce je Črch­ľa. Jed­not­li­vé cho­tár­ne čas­ti sú pome­no­va­né pod­ľa prvých osad­ní­kov, sú to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va a Žilo­vá. Ďal­šie čas­ti majú tie­to náz­vy: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Les­ná plo­cha: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Lúky a pasien­ky: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín pat­rí do oblas­ti Hor­nej Ora­vy, na kto­rú sa zača­li usá­dzať pas­tie­ri dobyt­ka po roku 1550. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1588. Oby­va­te­lia pes­to­va­li obi­lie, zemia­ky a cho­va­li doby­tok. Zho­to­vo­va­li sa ode­vy s plát­na, vlny, vyrá­ba­li obuv (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na začiat­ku 20. sto­ro­čia v Hruš­tí­ne v 297 domoch žilo 1 467 oby­va­te­ľov (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne sa pes­to­va­lo veľa ľanu na tka­nie plát­na. Ole­já­reň tu posta­vil v roku 1951 Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Na bre­hu poto­ka Hruš­tín­ky boli posta­ve­ná píla, mlyn, dubia­reň a val­cha. V Hruš­tí­ne bola veľ­mi roz­ší­re­ná výro­ba šin­d­ľa, kto­rý bol vyrá­ba­ný ruč­ne z jed­ľo­vé­ho ale­bo smre­ko­vé­ho dre­va (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne pôso­bí via­ce­ro ľudo­vých rez­bá­rov. Jed­ným z nich je Šte­fan Hru­boš, kto­rý tvo­rí dre­ve­né súp­ra­vy črpá­kov, pohá­re, súd­ky, vázič­ky a minia­túr­ne masel­ni­ce. Výrob­com fujár je Ján Sliv­čák. Jeho fuja­ry sú zdo­be­né vru­bo­re­zom. Ján Šeli­ga vyre­zá­va plas­ti­ky (hrus​tin​.ocu​.sk).


Hruš­tín has an area of 36.5 km². One of its local parts is Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). More than 3,200 inha­bi­tants live here. It is cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic archi­tec­tu­re, which has spre­ad to other pla­ces in Ora­va. The Hruš­tín hou­se type is cha­rac­te­ri­zed by twice-​broken gab­les. Hruš­tín is dis­tinct in dia­lect, whe­re the suf­fix uo is added to the end of words (Oskár Maž­gút). Hruš­tín is situ­ated at an alti­tu­de of 697 meters abo­ve sea level (ora​va​.sk). The oldest part of the vil­la­ge is Črch­ľa. The indi­vi­du­al cadas­tral parts are named after the first sett­lers; the­se are rales: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va, and Žilo­vá. Other parts have the­se names: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Forest area: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Mea­dow and pas­tu­re: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín belo­ngs to the Upper Ora­va regi­on, whe­re catt­le her­ders began to sett­le after 1550. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1588. The inha­bi­tants cul­ti­va­ted whe­at, pota­to­es, and rai­sed catt­le. Clot­hes were made from linen and wool, and foot­we­ar was pro­du­ced (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, 1,467 inha­bi­tants lived in 297 hou­ses in Hruš­tín (hrus​tin​.ocu​.sk). Hruš­tín cul­ti­va­ted a lot of flax for linen wea­ving. The oil mill was built here in 1951 by Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). On the bank of the Hruš­tín­ka stre­am, a sawmill, mill, oak bar­rel works­hop, and ful­ling mill were built. Shin­gle pro­duc­ti­on was wides­pre­ad in Hruš­tín, manu­al­ly made from spru­ce or fir wood (hrus​tin​.ocu​.sk). Seve­ral folk car­vers ope­ra­te in Hruš­tín. One of them is Šte­fan Hru­boš, who cre­a­tes wooden sets of lad­les, cups, bar­rels, vases, and minia­tu­re but­ter churns. Ján Sliv­čák is a fuja­ra pro­du­cer, and his fuja­ras are deco­ra­ted with car­vings. Ján Šeli­ga car­ves sculp­tu­res (hrus​tin​.ocu​.sk).


Hruš­tín ma powierzch­nię 36,5 km². Jego częścią jest Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Miesz­ka tu ponad 3 200 miesz­ka­ńców. Wyró­żnia się cha­rak­te­rys­tycz­ną archi­tek­tu­rą, któ­ra rozpr­zes­tr­ze­ni­ła się także w innych miejs­co­wo­ściach na Ora­vie. Typ domu hruš­tín­ski jest cha­rak­te­rys­tycz­ny dwo­ma zała­ma­ny­mi szc­zy­ta­mi. Hruš­tín różni się dia­lek­tem, gdzie na końcu słów doda­je się przy­ros­tek uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín poło­żo­ny jest na wyso­ko­ści 697 met­rów nad pozi­omem mor­za (ora​va​.sk). Naj­stars­zą częścią wsi jest Črch­ľa. Poszc­ze­gól­ne części kata­stral­ne są nazwa­ne od pier­ws­zych osad­ni­ków, są to np. rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va i Žilo­vá. Inne części mają nazwy takie jak: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Obszar leśny: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Łąki i past­wis­ka: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín nale­ży do obsza­ru Gór­nej Ora­vy, gdzie pas­ter­ze zaczęli się osied­lać po 1550 roku. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1588. Miesz­ka­ńcy upra­wia­li psze­ni­cę, ziem­nia­ki i hodo­wa­li bydło. Wyko­ny­wa­no tu ubra­nia z płót­na, wełny i wyt­war­za­no obu­wie (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­rycz­ne nazwy wsi to: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na poc­ząt­ku XX wie­ku w Hruš­tí­nie w 297 domach miesz­ka­ło 1 467 miesz­ka­ńców (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie upra­wia­no dużo lnu do tka­nia płót­na. Ole­jar­nię posta­wił tu w 1951 roku Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Nad brze­giem poto­ku Hruš­tín­ka zbu­do­wa­no tar­tak, młyn, kuźnię i młyn (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie bar­dzo roz­po­ws­zech­ni­ona była pro­dukc­ja gon­tu, któ­ry był ręcz­nie wyt­war­za­ny z dre­wna jodło­we­go lub świer­ko­we­go (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie dzia­ła kil­ku rze­źbiar­zy ludo­wych. Jed­nym z nich jest Šte­fan Hru­boš, któ­ry twor­zy dre­wnia­ne zes­ta­wy cho­cho­łów, kub­ki, becz­ki, wazo­ny i minia­tu­ro­we masel­ni­ce. Pro­du­cen­tem fuja­ry jest Ján Sliv­čák. Jego fuja­ry są ozdo­bi­one rze­źbie­niem. Ján Šeli­ga rze­źbi plas­ti­ki (hrus​tin​.ocu​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravské Veselé

Hits: 3478

Orav­ské Vese­lé sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, vo Vese­lo­vian­skej kot­li­ne, pod juho­vý­chod­ný­mi svah­mi Pil­ska v nad­mor­skej výš­ke 755 met­rov nad morom (orav​ske​ve​se​le​.sk), deväť kilo­met­rov seve­ro­zá­pad­ne od Námes­to­va (ora​va​-lip​tov​.sk). Pat­rí k naj­väč­ším obciam Ora­vy. Na roz­lo­ha 40.11 km2 tu žije pri­bliž­ne 2 750 oby­va­te­ľov (orav​ske​ve​se​le​.sk). Obec vznik­la 13. augus­ta 1629 pod­ľa valaš­ské­ho prá­va, zalo­žil ju Roman Námes­tov­ský, kto­rý pochá­dzal z význam­né­ho rodu šol­tý­sov Ran­dov­cov v Námes­to­ve (orav​ske​ve​se​le​.sk). Pes­to­val sa tu ovos a jač­meň (ora​va​-lip​tov​.sk). V roku 1805 žilo v obci v 398 domoch 1 108 oby­va­te­ľov. V 19. sto­ro­čí sa bola obec vychý­re­ným trho­vým stre­dis­kom. V roku 1873 obec pos­tih­la cho­le­ra (orav​ske​ve​se​le​.sk).


Orav­ské Vese­lé is loca­ted in the nort­hern part of Slo­va­kia, in the Vese­lo­vian­ska kot­li­na, bene­ath the sout­he­as­tern slo­pes of Pil­ska, at an alti­tu­de of 755 meters abo­ve sea level (orav​ske​ve​se​le​.sk), nine kilo­me­ters nort­hwest of Námes­to­vo (ora​va​-lip​tov​.sk). It is one of the lar­gest vil­la­ges in the Ora­va regi­on. With an area of 40.11 km², the vil­la­ge is home to app­ro­xi­ma­te­ly 2,750 inha­bi­tants (orav​ske​ve​se​le​.sk). The vil­la­ge was estab­lis­hed on August 13, 1629, accor­ding to Vala­chian law, foun­ded by Roman Námes­tov­ský, who came from the influ­en­tial Ran­dov­ci fami­ly of šol­týs (chief magi­stra­tes) in Námes­to­vo (orav​ske​ve​se​le​.sk). Oats and bar­ley were cul­ti­va­ted in the area (ora​va​-lip​tov​.sk). In 1805, the vil­la­ge had 398 hou­ses with a popu­la­ti­on of 1,108 inha­bi­tants. In the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge beca­me a reno­wned mar­ket cen­ter. In 1873, the vil­la­ge was affec­ted by a cho­le­ra outb­re­ak (orav​ske​ve​se​le​.sk).


Orav­ské Vese­lé znaj­du­je się na półno­cy Sło­wac­ji, w kot­li­nie Vese­lo­vian­ska, pod południowo-​wschodnimi zboc­za­mi Pil­ska, na wyso­ko­ści 755 met­rów nad pozi­omem mor­za (orav​ske​ve​se​le​.sk), dzie­wi­ęć kilo­met­rów na północ­ny zachód od Námes­to­vo (ora​va​-lip​tov​.sk). To jed­na z naj­wi­ęks­zych wsi na Ora­wie. Na obszar­ze 40,11 km² miesz­ka oko­ło 2 750 miesz­ka­ńców (orav​ske​ve​se​le​.sk). Wieś zosta­ła zało­żo­na 13 sierp­nia 1629 roku według pra­wa wołos­kie­go przez Roma­na Námes­tov­ský­’e­go, któ­ry pocho­dził z wpły­wo­wej rodzi­ny Ran­dov­ci, pełni­ącej fun­kc­je szol­ty­zów (naczel­ni­ków) w Námes­to­vo (orav​ske​ve​se​le​.sk). W oko­li­cy upra­wia­no owies i jęcz­mień (ora​va​-lip​tov​.sk). W 1805 roku wieś mia­ła 398 domów i lic­zy­ła 1 108 miesz­ka­ńców. W XIX wie­ku wieś sta­ła się zna­nym cen­trum hand­lo­wym. W 1873 roku wieś dot­knęła epi­de­mia cho­le­ry (orav​ske​ve​se​le​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Kamienka

Hits: 1778

Kamien­ka sa nachá­dza neďa­le­ko Sta­rej Ľubov­ne, na pome­dzí Spiš­skej Magu­ry a Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 600 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 29.16 km2 (Wiki­pe­dia). Naj­star­ší názov obce je Eva. Ďal­ším je Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva zanik­la, vznik­la dedin­ka Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Poľ­ský his­to­rik Andr­zej Žaki pri­púš­ťa exis­ten­ciu obce už pre 12. sto­ro­čím. Za zakla­da­te­ľa obce je pova­žo­va­ný gróf Viliam Dru­geth. Oby­va­te­lia sa veno­va­li aj remes­lám, ešte v 19. sto­ro­čí tu pôso­bi­li gar­bia­ri, sto­lá­ri, ková­či, obuv­ní­ci, kraj­čí­ri (obec​ka​mien​ka​.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folk­lór­ny fes­ti­val (obec​ka​mien​ka​.sk), v obci pôso­bí folk­lór­na sku­pi­na Bar­vi­nok,. Žije tu 1 400 oby­va­te­ľov (obec​ka​mien​ka​.sk).


Kamien­ka is loca­ted near Sta­ra Lubov­na, on the bor­der bet­we­en the Spis Magu­ra and Lubov­nian­ska High­lands (obec​ka​mien​ka​.sk), at an alti­tu­de of 600 meters abo­ve sea level. The area of the muni­ci­pa­li­ty is 29.16 km² (Wiki­pe­dia). The oldest name of the vil­la­ge is Eva. Other names inc­lu­de Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva disap­pe­a­red, and the vil­la­ge of Kameň emer­ged (obec​ka​mien​ka​.sk). Polish his­to­rian Andr­zej Žak ack­no­wled­ges the exis­ten­ce of the vil­la­ge as ear­ly as the 12th cen­tu­ry. Count Viliam Dru­geth is con­si­de­red the foun­der of the vil­la­ge. The inha­bi­tants were also enga­ged in crafts; in the 19th cen­tu­ry, the­re were coopers, car­pen­ters, blacks­miths, sho­ema­kers, and tai­lors (obec​ka​mien​ka​.sk). For more than 40 years, a folk fes­ti­val has been held in the vil­la­ge (obec​ka​mien​ka​.sk), and the folk group Bar­vi­nok ope­ra­tes in the vil­la­ge. The­re are 1,400 inha­bi­tants (obec​ka​mien​ka​.sk).


Kamien­ka znaj­du­je się nie­da­le­ko Sta­rej Lubov­ny, na pog­ra­nic­zu Spiš­skiej Magu­ry i Lubo­wia­ńs­kie­go Pogór­za (obec​ka​mien​ka​.sk), na wyso­ko­ści 600 met­rów nad pozi­omem mor­za. Powierzch­nia gmi­ny wyno­si 29,16 km² (Wiki­pe­dia). Naj­stars­zą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva znik­nęła, a pows­ta­ła wieś Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Pol­ski his­to­ryk Andr­zej Žak uzna­je ist­nie­nie wsi już w XII wie­ku. Za zało­ży­cie­la wsi uwa­ża­ny jest hra­bia Viliam Dru­geth. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się także rze­mi­osłem; w XIX wie­ku dzia­ła­li tu becz­kar­ze, sto­lar­ze, kowa­le, sze­wcy i kra­wcy (obec​ka​mien​ka​.sk). Od ponad 40 lat w miejs­co­wo­ści odby­wa się fes­ti­wal folk­lo­rys­tycz­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), dzia­ła tutaj zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Bar­vi­nok. Miesz­ka tu 1400 osób (obec​ka​mien​ka​.sk).


Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obec​ka​mien​ka​.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wiki­pe­dia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obec​ka​mien​ka​.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obec​ka​mien​ka​.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obec​ka​mien​ka​.sk), діє фольклорний ансамбль Bar­vi­nok. Тут проживає 1400 осіб (obec​ka​mien​ka​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Polia, Šariš, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Tarnov

Hits: 2240

Tar­nov leží v Níz­kych Bes­ky­dách, neďa­le­ko od Bar­de­jo­va, v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom. Na plo­che 5.84 km2 žije 382 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zalo­ži­li ho prav­de­po­dob­ne usad­lí­ci z poľ­ské­ho Tar­no­va na pre­lo­me 13. a 14. sto­ro­čia. Naj­star­šia písom­ná sprá­va je z roku 1355. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia do roku 1848 pat­ri­la Bar­de­jo­vu. S malou pre­stáv­kou až do roku 1883. V dáv­nej­šej minu­los­ti to bola poľ­no­hos­po­dár­ska a šind­liar­ska obec (tar​nov​.sk).


Tar­nov is situ­ated in the Low Bes­kids, near Bar­de­jov, at an alti­tu­de of 333 meters abo­ve sea level. It has an area of 5.84 km² and is inha­bi­ted by 382 resi­dents (Wiki­pe­dia). It was like­ly foun­ded by sett­lers from the Polish Tar­nov at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries. The oldest writ­ten record dates back to 1355. From the mid-​16th cen­tu­ry until 1848, it belo­n­ged to Bar­de­jov, with a brief inter­rup­ti­on until 1883. In the dis­tant past, it was an agri­cul­tu­ral and shingle-​making vil­la­ge (tar​nov​.sk).


Tar­nov leży w Nis­kich Bes­ki­dach, nie­da­le­ko Bar­de­jo­va, na wyso­ko­ści 333 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zaj­mu­je obszar o powierzch­ni 5,84 km² i zamiesz­ku­je go 382 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Pra­wdo­po­dob­nie zało­żo­ne zosta­ło przez osad­ni­ków z pol­skie­go Tar­no­wa na prze­ło­mie XIIIXIV wie­ku. Naj­stars­zy zapis pisem­ny pocho­dzi z roku 1355. Od poło­wy XVI wie­ku do 1848 roku nale­ża­ło do Bar­de­jo­va, z krót­ką przer­wą do 1883 roku. W dawniejs­zych cza­sach była to wieś rol­nic­za i wyt­wórc­za gon­tów (tar​nov​.sk).


Тарнів розташований у Низьких Бескидах, недалеко від Бардейова, на висоті 333 метри над рівнем моря. Займає площу 5,84 км2 і населений 382 мешканцями (Вікіпедія). Ймовірно, заснований поселенцями з польського Тарнува на перетині XIII і XIV століть. Найстаріший писемний звіт відноситься до 1355 року. З середини XVI століття до 1848 року він належав до Бардейова, з короткою перервою до 1883 року. У давнину це було сільське господарство та виробництво шинглів (tar​nov​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post