2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Rodisko Milana Rastislava Štefánika – Košariská

skala
Hits: 2495

Koša­ris­ká sa nachá­dza neďa­le­ko od Bre­zo­vej pod Brad­lom. Je rodis­kom Milan Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka. Bol to výni­moč­ný vedec, dip­lo­mat a vojen­ský letec. Jeho otec Pavol Šte­fá­nik bol prvým fará­rom Koša­rísk a prvým fará­rom novo­vy­bu­do­va­nej pra­vo­sláv­nej cir­kvi v Košariskách.

Sú kopa­ni­čiar­skou oblas­ťou, pozos­tá­va z devia­tich usad­los­tí: U Šte­fov, Dol­né Koša­ris­ká, U Plač­kov, Hor­né Koša­ris­ká, U Mar­tin­kov, U Šin­de­lov, U Mos­ná­kov, U Trva­jov, Lopuš­ná (kosa​ris​ka​.sk). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 349 met­rov nad morom na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Myjav­skej pahor­ka­ti­ny. Na plo­che 11.53 km2 tu žije 436 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Hra­dis­ko Hrá­dok mal zrej­me v čase rím­skom stráž­nu fun­kciu. Oboh­na­ný pries­tor hra­dis­ka tvo­ril časť osa­dy, kto­rá bola prav­de­po­dob­ne pred­chod­com Koša­rísk, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy z haltš­tat­skej doby (szm​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1786 (Wiki­pe­dia). Koša­ris­ká s pri­ľah­lý­mi obca­mi pat­ri­li pod­dan­skej obci Bre­zo­vá a Čach­tic­ké­mu pan­stvu. Oby­va­te­lia sa veno­va­li väč­ši­nou pas­tier­stvu. Samos­tat­nou obcou sa Koša­ris­ká sta­li v roku 1786. V roku 1870 si zvo­li­li za prvé­ho fará­ra Pav­la Šte­fá­ni­ka z Kraj­né­ho, kto­rý bol otcom Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (kosa​ris​ka​.sk).

Koša­ris­ká is loca­ted near Bre­zo­vá pod Brad­lom. It is the birthp­la­ce of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, an excep­ti­onal scien­tist, dip­lo­mat, and mili­ta­ry avia­tor. His fat­her, Pavol Šte­fá­nik, was the first pas­tor of Koša­ris­ká and the inau­gu­ral pas­tor of the newly built Ort­ho­dox Church in Košariská.

It is a hil­ly regi­on con­sis­ting of nine sett­le­ments: U Šte­fov, Dol­né Koša­ris­ká, U Plač­kov, Hor­né Koša­ris­ká, U Mar­tin­kov, U Šin­de­lov, U Mos­ná­kov, U Trva­jov, Lopuš­ná (kosa​ris​ka​.sk). Situ­ated at an alti­tu­de of 349 meters abo­ve sea level on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Myja­va Hills, the area covers 11.53 km² with a popu­la­ti­on of 436 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The Hrá­dok hill­fort like­ly ser­ved as a watch­to­wer during Roman times. The enc­lo­sed area of the hill­fort cons­ti­tu­ted part of a sett­le­ment, which was pro­bab­ly a pre­de­ces­sor to Koša­ris­ká, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal fin­dings from the Halls­tatt peri­od (szm​.com). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1786 (Wiki­pe­dia). Koša­ris­ká, along with adja­cent vil­la­ges, belo­n­ged to the Bre­zo­vá muni­ci­pa­li­ty and the Čach­ti­ce esta­te. The inha­bi­tants were main­ly invol­ved in shep­her­ding. Koša­ris­ká beca­me an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty in 1786. In 1870, they elec­ted Pavel Šte­fá­nik from Kraj­né as the­ir first pas­tor, who was the fat­her of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (kosa​ris​ka​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 1845

Obec je zná­ma nie­len svo­jou prí­ro­dou, ale aj his­to­ric­ký­mi a kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi. V Šumia­ci sa nachá­dza nie­koľ­ko chrá­mov a kapl­niek, kto­ré sved­čia o boha­tej his­tó­rii tej­to oblas­ti. Šumiac je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku aj vďa­ka blíz­kos­ti Níz­kych Tatier.

Na plo­che 81.76 km2 tu žije 1310 oby­va­te­ľov (sumiac​.sk), leží v nad­mor­skej výš­ke 880 met­rov nad morom (sumiac​.sk). Obec vznik­la ako pod­dan­ská dedi­na pan­stva Murán­ske­ho hra­du v 15. sto­ro­čí (sumiac​.sk). Vznik­la na valas­kom prá­ve, písom­ne je dolo­že­ná v roku 1573 (najk​raj​sik​raj​.sk). Pôvod­ný­mi oby­va­teľ­mi boli Rusí­ni (sumiac​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nemec­ký názov obce je Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od lesov obklo­pu­jú­cich obec a šumu bys­trých vôd, napá­ja­jú­cich kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia sa veno­va­li pase­niu oviec, dobyt­ka, neskôr spra­co­va­niu dre­va, výro­bou poľ­no­hos­po­dár­ske­ho nára­dia z dre­va a šind­ľov (sumiac​.sk). Nachá­dza­la sa tu píla a sklár­ska huta (najk​raj​sik​raj​.sk). 

V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia sa oby­va­te­lia živi­li pále­ním dre­ve­né­ho uhlia (sumiac​.sk). V roku 1828 žilo v Šumia­ci v 158 domov 1846 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). V 19. sto­ro­čí bola posta­ve­ná želez­ni­ca do Brez­na a neskôr až do Čer­ve­nej Ska­ly. Do roku 1954 pat­ri­li Šumia­cu osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa a Zlat­no. Od roku 1960 pat­rí k obci osa­da Čer­ve­ná Ska­la (sumiac​.sk). Dodnes sa tu zacho­va­li dre­ve­né zru­bo­vé domy pod sed­lo­vý­mi stre­cha­mi v otvo­re­ných dvo­roch. Pit­vo­ry boli pôvod­ne stu­de­né, vyku­ro­va­la sa len obie­le­ná izba zaria­de­ná úče­lo­vým nábyt­kom, pokrov­ca­mi a tka­ni­na­mi (niz​ke​tat​ry​.sk). V Šumia­ci sa naro­di­la spi­so­va­teľ­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). V Šumia­ci vzni­kol 15.1.1957 folk­lór­ny súbor Šumia­čan. Súbor absol­vo­val tisíc­ky vystú­pe­ní po celom sve­te. Nahral desiat­ky pies­ní pre Slo­ven­ský roz­hlas, účin­ko­val v mno­hých fil­moch (face­bo­ok).

The vil­la­ge is kno­wn not only for its natu­re but also for its his­to­ri­cal and cul­tu­ral land­marks. In Šumiac, the­re are seve­ral chur­ches and cha­pels that bear wit­ness to the rich his­to­ry of this area. Šumiac is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rism, thanks in part to its pro­xi­mi­ty to the Low Tatras.

Šumiac is a vil­la­ge with an area of 81.76 km², and it is home to 1310 resi­dents, situ­ated at an alti­tu­de of 880 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge ori­gi­na­ted as a sub­ject vil­la­ge of Muráň Cast­le in the 15th cen­tu­ry and was estab­lis­hed on Wal­la­chian law, with writ­ten docu­men­ta­ti­on dating back to 1573. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians. The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, and Sumia­có. The Ger­man name for the vil­la­ge is Königs­berg bei Großrauschenbach.

The name Šumiac is deri­ved from the sur­roun­ding forests and the noise of cle­ar waters fee­ding the Hron River chan­nel. The resi­dents were tra­di­ti­onal­ly invol­ved in she­ep and catt­le gra­zing, later enga­ging in wood pro­ces­sing, the pro­duc­ti­on of agri­cul­tu­ral tools from wood, and shin­gle making. The­re was a sawmill and a glas­sworks in the vil­la­ge, and in the mid-​18th cen­tu­ry, the inha­bi­tants ear­ned a living by pro­du­cing char­co­al. In 1828, Šumiac had 158 hou­ses with 1846 inhabitants.

In the 19th cen­tu­ry, a rai­lway was built to Brez­no, and later exten­ded to Čer­ve­ná Ska­la. Until 1954, the sett­le­ments of Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa, and Zlat­no belo­n­ged to Šumiac. Sin­ce 1960, the sett­le­ment of Čer­ve­ná Ska­la has been part of the vil­la­ge. The vil­la­ge is kno­wn for its well-​preserved wooden log hou­ses with sadd­le roofs in open cour­ty­ards. Tra­di­ti­onal hou­ses had cold rooms; only the whi­te­was­hed room with pur­po­se­ful fur­ni­tu­re, meta­lwa­re, and fab­rics was heated.

Notab­ly, the wri­ter Klá­ra Jarun­ko­vá was born in Šumiac. On Janu­ary 15, 1957, the Šumia­čan Folk Ensem­ble was estab­lis­hed, which has per­for­med thou­sands of times worl­dwi­de, recor­ded nume­rous songs for Slo­vak Radio, and par­ti­ci­pa­ted in many films.

Wieś jest zna­na nie tyl­ko ze swo­jej przy­ro­dy, ale także z his­to­rycz­nych i kul­tu­ro­wych zabyt­ków. W Šumiac znaj­du­je się kil­ka kości­ołów i kap­lic, któ­re świadc­zą o boga­tej his­to­rii tego obsza­ru. Šumiac to popu­lar­ne miejs­ce turys­tycz­ne, również ze wzg­lędu na blis­ko­ść Nis­kich Tatr.

Na obszar­ze o powierzch­ni 81,76 km² miesz­ka 1310 miesz­ka­ńców (sumiac​.sk), leży na wyso­ko­ści 880 met­rów nad pozi­omem mor­za (sumiac​.sk). Wieś pows­ta­ła jako pod­dam­ska osa­da pod pano­wa­niem zamku Murán­sky w XV wie­ku (sumiac​.sk). Pows­ta­ła na pra­wie wołos­kim i pisem­nie udo­ku­men­to­wa­na zosta­ła w 1573 roku (najk​raj​sik​raj​.sk). Pier­wot­ny­mi miesz­ka­ńca­mi byli Rusi­ni (sumiac​.sk). His­to­rycz­ne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nie­miec­ka nazwa wsi to Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Nazwa wsi pocho­dzi od lasów otac­za­jących miejs­co­wo­ść i szu­mu bie­żących wód, zasi­la­jących kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się wypa­sa­niem owiec, bydła, później obrób­ką dre­wna, pro­dukc­ją dre­wnia­ne­go nar­zędzi rol­nic­zych i gon­tów (sumiac​.sk). Ist­nia­ła tu tar­tak i huta szkła (najk​raj​sik​raj​.sk).

W poło­wie XVIII wie­ku miesz­ka­ńcy utr­zy­my­wa­li się z wypa­la­nia dre­wna na węgiel drze­wny (sumiac​.sk). W 1828 roku w Šumia­ci miesz­ka­ło w 158 domach 1846 miesz­ka­ńców (najk​raj​sik​raj​.sk). W XIX wie­ku zbu­do­wa­no kolej do Brez­na, a później aż do Čer­ve­nej Ska­ly. Do 1954 roku Šumiac obej­mo­wał osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa i Zlat­no. Od 1960 roku osa­da Čer­ve­ná Ska­la nale­ży do wsi (sumiac​.sk). Do dzi­siaj zacho­wa­ły się tu dre­wnia­ne domy z bali pod siodło­wy­mi dacha­mi na otwar­tych podwór­zach. Izby były pier­wot­nie zim­ne, ogr­ze­wa­no tyl­ko bie­lo­nym pomieszc­ze­niem wypo­sa­żo­nym w meb­le, pokry­cia i tka­ni­ny (niz​ke​tat​ry​.sk). W Šumia­ci uro­dzi­ła się pisar­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). W Šumia­ci 15 stycz­nia 1957 roku pows­tał zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Šumia­čan. Zes­pół dał tysi­ące wys­tąpień na całym świe­cie. Nag­ra­li dzie­si­ąt­ki piose­nek dla Sło­wac­kie­go Radia, wys­tępo­wa­li w wie­lu fil­mach (face­bo­ok).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Krajina, Obce, Zahraničie, Zahraničné

Ivan Dolac – južné pobrežie Hvaru

skala
Hits: 3376

Ivan Dolac je malá obec na juž­nom pobre­ží Hva­ru, 3 km od obce Zava­la. Miest­ne oby­va­teľ­stvo sa zaobe­rá okrem ces­tov­né­ho ruchu vinár­stvom. Pes­tu­je sa tu jed­na z naj­vyš­šie hod­no­te­ných odrôd ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je rybár­ska obec, kto­rá si zís­ka­la ľudí túžia­cich po útul­nom a auten­tic­kom chor­vát­skom zážit­ku. Situ­ova­né je v str­mom sva­hu s výhľa­dom na Jad­ran­ské more. Tra­dič­ná kuchy­ňa využí­va ryby, bylin­ky, zele­ni­nu. Ulič­ky sú aj tú úzke medzi kamen­ný­mi domami.

Ivan Dolac is a small vil­la­ge on the sout­hern coast of Hvar, 3 km from the vil­la­ge of Zava­la. In addi­ti­on to tou­rism, the local popu­la­ti­on is invol­ved in wine­ma­king. One of the highest-​rated varie­ties, ​“pla­vac mali,” is cul­ti­va­ted here (ihvar​.cz).

Ivan Dolac is a fis­hing vil­la­ge that has cap­ti­va­ted tho­se see­king a cozy and aut­hen­tic Cro­atian expe­rien­ce. It is situ­ated on a ste­ep slo­pe over­lo­oking the Adria­tic Sea. The tra­di­ti­onal cuisi­ne makes use of fish, herbs, and vege­tab­les. The nar­row stre­ets wind bet­we­en sto­ne hou­ses, adding to the charm of the village.

Ivan Dolac je malo mjes­to na juž­noj oba­li oto­ka Hva­ra, udal­je­no 3 km od nasel­ja Zava­la. Mješ­ta­ni se, osim turiz­ma, bave i vinog­ra­dar­stvom. Ovd­je se uzga­ja jed­na od najc­jen­je­ni­jih sor­ti, ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je ribar­sko nasel­je koje pri­vla­či one koji žele uži­va­ti u ugod­nom i auten­tič­nom hrvat­skom doživl­ja­ju. Smješ­te­no je na str­mom bre­žulj­ku s pog­le­dom na Jad­ran­sko more. Tra­di­ci­onal­na kuhin­ja koris­ti ribu, bil­je i povrće. Uli­ce su uske, pro­la­ze izme­đu kame­nih kuća, doda­ju­ći šarm ovom mjestu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post