2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bojnice

skala
Hits: 3198

Boj­ni­ce ležia na juho­vý­chod­nom úpä­tí Malej Magu­ry, na okra­ji Hor­no­nit­rian­skej kot­li­ny, v nad­mor­skej výš­ke 291 met­rov nad morom. Na roz­lo­he tak­mer 20 km2 tu žije 4 922 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce sú aj v zahra­ni­čí zná­mou pale­on­to­lo­gic­kou loka­li­tou a pat­ria medzi loka­li­ty z naj­star­ším pale­oli­tic­kým osíd­le­ním na Slo­ven­sku. Prví ľudia sa tu usa­di­li už asi pred 100 000 rok­mi. Zrej­me už ľud púchov­skej kul­tú­ry na hrad­nej kope posta­vil hra­dis­ko, kto­ré si neskôr pris­pô­so­bi­li Slo­va­nia. Našla sa tu po nich kera­mi­ka, želez­né pred­me­ty, ale dolo­že­né je aj dech­tár­stvo. Zo stráž­nej osa­dy sa v polo­vi­ci 9. sto­ro­čia Boj­ni­ce sta­li hrad­ným špán­stvom (boj​ni​ce​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Boj­ni­ciach pochá­dza z roku 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy Boj­níc: Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Výsa­dy mes­ta zís­ka­li v roku 1366. Boj­ni­ce boli v rokoch 1613 až 1823 jed­nou z poš­to­vých sta­níc. Koná­va­li sa tu trhy so soľou, žele­zom, dra­hý­mi kov­mi, šaf­ra­nom. Prvý cech tu vytvo­ri­li šev­ci v roku 1653. Pôso­bi­li tu murá­ri, čiž­má­ri, kraj­čí­ri, tká­či, far­bia­ri, kožuš­ní­ci, deb­ná­ri a iní. Do roku 1872 boli cen­trom hor­nej Nit­ry a okres­ným mes­tom (boj​ni​ce​.sk). Boj­ni­ce sa v novo­do­bých deji­nách sta­li kúpeľ­ným mes­tom a význam­ným turis­tic­kým cen­trom. Tep­lé pra­me­ne sa spo­mí­na­jú v doku­men­toch z 13. sto­ro­čia. V roku 1918 voj­sko kúpe­le opus­ti­lo a pone­cha­lo v zde­vas­to­va­nom sta­ve. Rekon­štruk­cii brá­nil spor o dedič­stvo po gró­fo­vi Jáno­vi Pál­fym, kto­rý sa skon­čil až v roku 1938 (Wiki­pe­dia). Kúpe­le Boj­ni­ce sú zame­ra­né na lieč­bu cho­rôb pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva a ner­vo­vých cho­rôb. V Boj­ni­ciach sa nachá­dza kúpa­lis­ko Čaj­ka, Mine­ra­lo­gic­ké a baníc­ke múze­um Jaku­ba Dre­ven­ná­ka a Múze­um pra­ve­ku Slo­ven­ska – Pre­pošt­ská jas­ky­ňa, kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na, kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: tenis­ta Milo­slav Mečíř, humo­ris­ti Andrej Kraus, Juraj Mok­rý, tenis­t­ka Karin Hab­šu­do­vá, hoke­jis­ta Andrej Seke­ra, fut­ba­lis­ta Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).

Boj­ni­ce are situ­ated at the sout­he­as­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, on the edge of the Upper Nit­ra Basin, at an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. With an area of near­ly 20 km², the town is home to 4,922 resi­dents (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce is inter­na­ti­onal­ly reno­wned as a pale­on­to­lo­gi­cal site and is among the loca­ti­ons with the oldest Pale­olit­hic sett­le­ments in Slo­va­kia. The first humans sett­led here app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 years ago. It is belie­ved that peop­le from the Púchov cul­tu­re cons­truc­ted a hill­fort on the cast­le hill, later adap­ted by the Slavs. Archa­e­olo­gi­cal fin­dings inc­lu­de potte­ry, iron arti­facts, and evi­den­ce of tar pro­duc­ti­on. Boj­ni­ce beca­me a cast­le domain in the mid-​9th cen­tu­ry from the watch­ful sett­le­ment (boj​ni​ce​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Boj­ni­ce dates back to 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Boj­ni­ce inc­lu­de Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, and Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Boj­ni­ce acqu­ired town pri­vi­le­ges in 1366. From 1613 to 1823, Boj­ni­ce ser­ved as one of the postal sta­ti­ons. The town hos­ted mar­kets fea­tu­ring salt, iron, pre­ci­ous metals, and saff­ron. The first guild, for­med by cobb­lers, emer­ged in 1653. Other tra­des pre­sent inc­lu­ded masons, cobb­lers, tai­lors, wea­vers, dyers, fur­riers, coopers, and more. Until 1872, Boj­ni­ce ser­ved as the cen­ter of Upper Nit­ra and the dis­trict town (boj​ni​ce​.sk). In modern his­to­ry, Boj­ni­ce evol­ved into a spa town and a sig­ni­fi­cant tou­rist des­ti­na­ti­on. Warm springs are docu­men­ted in records from the 13th cen­tu­ry. The mili­ta­ry vaca­ted the spa in 1918, lea­ving it in a dila­pi­da­ted sta­te. Recons­truc­ti­on was hin­de­red by a dis­pu­te over the inhe­ri­tan­ce of Count Ján Pálf­fy, final­ly resol­ved in 1938 (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce Spa focu­ses on tre­a­ting mus­cu­los­ke­le­tal and ner­vous sys­tem disor­ders. Boj­ni­ce fea­tu­res the Čaj­ka swim­ming pool, the Mine­ra­lo­gi­cal and Mining Muse­um of Jakub Dre­ven­nák, the Muse­um of Pre­his­to­ry of Slo­va­kia – Pre­pošt­ská Cave, the Church of St. Mar­tin, and the cha­pel of St. John Nepo­muk (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de ten­nis pla­y­er Milo­slav Mečíř, humo­rists Andrej Kraus and Juraj Mok­rý, ten­nis pla­y­er Karin Hab­šu­do­vá, hoc­key pla­y­er Andrej Seke­ra, and foot­bal­ler Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Mútne

skala
Hits: 2546

Mút­ne leží v nad­mor­skej výš­ke 836 met­rov nad morom, na odles­ne­nej Pod­bes­kyd­skej bráz­de. K obci pat­ria aj osa­dy Duľov a Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). Zalo­že­nie obce sa via­že ku gró­fo­vi Gaš­pa­ro­vi Illés­há­zy­mu, kto­rý v roku 1647 pri­ká­za­la Mate­jo­vi Ben­čí­ko­vi z Jase­ni­ce, aby pri poto­ku Mút­nik zalo­žil dedi­nu. Názov obce je pod­ľa poto­ka, o kto­rom hovo­rie­va­li, že tie­kol mút­ny aj vte­dy, keď nepr­ša­lo. Mút­ne bola valas­ká obec. V roku 1659 mala 488 oby­va­te­ľov. Vďa­ka svo­jej polo­he vyso­ko v horách, bola obec neraz ušet­re­ná od pus­to­še­nia a násil­nos­tí v nepo­koj­nom 17. sto­ro­čí (mut​ne​.sk). Mút­ňan­ské lesy boli pôvod­ne zmie­ša­né, naj­mä jed­ľo­bu­ko­vé. Tie boli nahra­de­né smre­ko­vou mono­kul­tú­rou. Odvod­ne­né boli aj zamok­re­né pôdy naj­mä na alú­viu Mút­ňan­ky, čím sa naru­ši­li pod­mien­ky pre sla­ti­ny a raše­li­nis­ká. V posled­nej dobe sa tu našla Salix myr­til­lo­ides - čo je jedi­ný potvr­de­ný výskyt kri­tic­ky ohro­ze­né­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Vzác­ny je aj nález drob­nej orchi­dey Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Zo živo­čí­chov tu žijú napr.: čme­le Bom­bus luco­rum a ero­mo­fil­ný eury­top­ný Pyro­bom­bus lapi­da­rius. Vysky­tu­je sa tu aj čier­na for­ma vre­te­ni­ce Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).

Mút­ne is situ­ated at an alti­tu­de of 836 meters abo­ve sea level, in the defo­res­ted Pod­bes­kyd­ská Bráz­da. The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Duľov and Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). The foun­ding of the vil­la­ge is asso­cia­ted with Count Gaš­par Illés­há­zy, who in 1647 ins­truc­ted Matej Ben­čík from Jase­ni­ca to estab­lish a vil­la­ge near the Mút­nik stre­am. The name of the vil­la­ge comes from the stre­am, which was said to be mud­dy even when it was not rai­ning. Mút­ne was a Wal­la­chian vil­la­ge. In 1659, it had 488 inha­bi­tants. Due to its high moun­tain loca­ti­on, the vil­la­ge was often spa­red from deva­sta­ti­on and violen­ce during the tur­bu­lent 17th cen­tu­ry (mut​ne​.sk). The Mút­ňan­ské forests were ori­gi­nal­ly mixed, main­ly spruce-​beech. They were repla­ced by spru­ce mono­cul­tu­re. Wet­lands, espe­cial­ly in the Mút­ňan­ka allu­vium, were drai­ned, dis­rup­ting con­di­ti­ons for mars­hes and peat bogs. Recen­tly, the cri­ti­cal­ly endan­ge­red spe­cies Salix myr­til­lo­ides has been found here, the only con­fir­med occur­ren­ce in Slo­va­kia. Also rare is the dis­co­ve­ry of the small orchid Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Bom­bus luco­rum bees and the ero­mop­hi­lous eury­to­pic Pyro­bom­bus lapi­da­rius. The­re is also a black form of the adder Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).

Mút­ne leży na wyso­ko­ści 836 met­rów nad pozi­omem mor­za, w bez­le­śnej Doli­nie Pod­bes­kyd­skiej. Do wsi nale­żą także osa­dy Duľov i Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). Zało­że­nie wsi wiąże się z hra­bią Gaš­pa­rem Illés­há­zym, któ­ry w 1647 roku pole­cił Mate­jo­wi Ben­čí­ko­wi z Jase­ni­cy zało­żyć wieś przy poto­ku Mút­nik. Nazwa wsi pocho­dzi od poto­ku, o któ­rym mówi­ono, że jest męt­ny nawet wte­dy, gdy nie pada deszcz. Mút­ne było wsią wołos­ką. W 1659 roku mia­ło 488 miesz­ka­ńców. Ze wzg­lędu na swo­je wyso­kie poło­że­nie w górach wieś częs­to była oszc­zędza­na przed spus­tos­ze­niem i prze­mo­cą w burz­li­wym XVII wie­ku (mut​ne​.sk). Leśne obsza­ry Mút­ňan­ské były pier­wot­nie zale­si­one mies­za­niec, głó­wnie świerkowo-​bukowy. Zastąpi­ono je mono­kul­tu­rą świer­ka. Tere­ny pod­mo­kłe, zwłaszc­za w doli­nie Mút­ňan­ky, zosta­ły osus­zo­ne, co zakłó­ci­ło warun­ki dla bagien i tor­fo­wisk. Ostat­nio zna­le­zi­ono tu kry­tycz­nie zag­ro­żo­ny gatu­nek Salix myr­til­lo­ides, jedy­ny potwier­dzo­ny przy­pa­dek wys­tępo­wa­nia w Sło­wac­ji. Rzad­ki jest także zna­le­zis­kiem małej orchi­dei Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Wśród fau­ny wys­tępu­ją takie gatun­ki jak pszc­zo­ły Bom­bus luco­rum i eury­to­po­wy Pyro­bom­bus lapi­da­rius. Wys­tępu­je także czar­na for­ma żmii Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Umenie

Slanický ostrov umenia

skala
Hits: 2981

Sla­nic­ký ostrov je ostrov v Orav­skej prieh­ra­de, kto­rý nebol zato­pe­ný Orav­skou priehradou.

Zato­pe­ných bolo 5 osád v roku 1953. Zacho­va­lo sa iba návršie s baro­ko­vým kos­to­lom a kal­vá­ri­ou, kto­ré tvo­ril domi­nan­tu obce Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zato­pe­né osa­dy: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kos­tol Pový­še­nia Svä­té­ho krí­ža bol posta­ve­ný v rokoch 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký ostrov je prí­stup­ný pre verej­nosť od 15. mája do 15. sep­tem­bra (Infor­mač­ná tabu­ľa). Jeho roz­lo­ha je 3.5 hek­tá­ra. Leží v nad­mor­skej výš­ke 609 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na ostro­ve sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia Orav­skej galé­rie v Dol­nom Kubí­ne. Sú tu tra­dič­né ľudo­vé plas­ti­ky a maľ­by. Expo­zí­cia má celo­slo­ven­ský cha­rak­ter (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Sla­ni­ci sa naro­dil v roku 1762 Anton Ber­no­lák (wbl​.sk).

Sla­nic­ký Island is an island in the Ora­va Reser­vo­ir that remai­ned unaf­fec­ted by the Ora­va Dam flooding.

Five sett­le­ments were sub­mer­ged in 1953, and only the hill with a Baro­que church and cal­va­ry, for­ming the domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge Sla­ni­ca, has been pre­ser­ved (orav​ska​ga​le​ria​.sk). The sub­mer­ged sett­le­ments inc­lu­de Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (sett­le­ment of Dol­né Šte­fa­nov), Osa­da, and Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). The Church of the Exal­ta­ti­on of the Holy Cross was built bet­we­en 1766 and 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký Island is acces­sib­le to the pub­lic from May 15th to Sep­tem­ber 15th (Infor­ma­ti­on board). It covers an area of 3.5 hec­ta­res and is situ­ated at an alti­tu­de of 609 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The island hosts a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of the Ora­va Gal­le­ry in Dol­ný Kubín, sho­wca­sing tra­di­ti­onal folk sculp­tu­res and pain­tings with a nati­on­wi­de cha­rac­ter (Infor­ma­ti­on board). Anton Ber­no­lák, born in 1762, was a nati­ve of Sla­ni­ca (wbl​.sk).

Wys­pa Sla­nic­ký to wys­pa w Zbi­or­ni­ku Orav­skim, któ­ra nie zosta­ła zala­na przez tamę Oravską.

W roku 1953 zala­nych zosta­ło pięć osad, a oca­la­ło jedy­nie wzgór­ze z baro­ko­wym kości­ołem i kalwa­rią, sta­no­wi­ące domi­nu­jący ele­ment wios­ki Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zala­ne osa­dy to: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kości­ół Podwy­żs­ze­nia Świ­ęte­go Krzy­ża został zbu­do­wa­ny w latach 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Wys­pa Sla­nic­ký jest dostęp­na dla pub­licz­no­ści od 15 maja do 15 wrze­śnia (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Jej powierzch­nia wyno­si 3,5 hek­ta­ra, a znaj­du­je się na wyso­ko­ści 609 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia). Na wys­pie znaj­du­je się sta­ła wys­ta­wa Orav­skiej Gale­rii w Dol­nym Kubí­nie. Pre­zen­tu­je tra­dy­cyj­ne rze­źby i obra­zy ludo­we o ogól­nok­ra­jo­wym cha­rak­ter­ze (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Anton Ber­no­lák, uro­dzo­ny w 1762 roku, pocho­dził ze Sla­ni­cy (wbl​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

skala
Hits: 23785

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880 – 881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val z 9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Cove­ring an area of 108 km², Nit­ra is home to app­ro­xi­ma­te­ly 82,661 resi­dents as of Octo­ber 1, 2010. The Nit­ra River flo­ws through the city, and to the north, the pro­mi­nent Zobor hill rises abo­ve the town (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Nit­ra inc­lu­de Nit­ra­wa, Nit­ria, and Nit­ra­hwa. In the Indo-​European lan­gu­ages, ​“Nid” means river, and ​“ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divi­ded into seve­ral dis­tricts: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, Kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré Mes­to, Šúdol, and Zobor. The popu­la­ti­on con­sists of 92.0% Slo­vaks and 6.8% Hun­ga­rians (Wiki­pe­dia).

Nit­ra holds the dis­tinc­ti­on of being the oldest city in Slo­va­kia, with the first con­fir­med his­to­ri­cal men­ti­ons dating back to the ear­ly 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), pre­ci­se­ly in the year 828 when it was refer­red to as Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). The city­’s ori­gins tra­ce back to pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by nume­rous archa­e­olo­gi­cal fin­dings. It was den­se­ly inha­bi­ted over 30,000 years ago, with agri­cul­tu­ral sett­le­ments estab­lis­hed 6,000 years ago. Nit­ra was a sig­ni­fi­cant Cel­tic cen­ter and later beca­me Ger­ma­nic and final­ly Sla­vic. The Quadi tri­be resi­ded here, and from the 8th cen­tu­ry until 1108, it was the Nit­rian Prin­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is often com­pa­red to Rome, as it is said to be foun­ded on seven hills: Zobor, Cast­le Hill, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok, and Mar­tin­ský vrch. The first docu­men­ted Sla­vic sett­le­ment in the Nit­ra area was loca­ted in the present-​day Párov­ce. The second dis­co­ve­red sett­le­ment was on Mar­tin­ský vrch near the Tor­moš stre­am (nit​ra​li​ve​.sk). In the 9th cen­tu­ry, Prin­ce Pri­bi­na ruled here, and the city was one of the cen­ters of the Gre­at Mora­vian Empi­re. During the time of Gre­at Mora­via, the Nit­ra agg­lo­me­ra­ti­on was more exten­si­ve than the cur­rent city (Rutt­kay). The first kno­wn Chris­tian church in Cen­tral and Eas­tern Euro­pe was built in 828. During the rule of Svä­top­luk, the first kno­wn monas­te­ry in Slo­va­kia was erec­ted on Zobor bet­we­en 880 and 881. The Nit­rian­sky Cast­le dates back to the 11th cen­tu­ry and was later reno­va­ted in the 15th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). It ranks among the oldest sto­ne cast­les in the coun­try, and its most valu­ab­le part is the pre­ser­ved cast­le ram­part from the 9th cen­tu­ry. Sin­ce 1961, Nit­rian­sky Cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Its cur­rent appe­a­ran­ce dates back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). The first the­a­ter in Nit­ra was built in 1883 (Wiki­pe­dia). Nit­ra is home to the Andrej Bagar The­at­re, which has been hos­ting the inter­na­ti­onal fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra eve­ry Sep­tem­ber sin­ce 1992. Addi­ti­onal­ly, the­re is the Old The­at­re of Karol Spi­šák (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is also the base for seve­ral sports clubs, inc­lu­ding the foot­ball club FC Nit­ra, the ice hoc­key club HC K‑CERO Nit­ra, and the bas­ket­ball club BK Cas­ta SPU Nit­ra. The city is host to seve­ral sig­ni­fi­cant com­pa­nies, such as Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, and Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Two uni­ver­si­ties, the Cons­tan­ti­ne the Phi­lo­sop­her Uni­ver­si­ty and the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Agri­cul­tu­re, are loca­ted in Nit­ra. The city is also the home­to­wn of vari­ous musi­cal groups, inc­lu­ding Gla­diá­tor, Hor­ký­že Slí­že, and Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra boasts a rich his­to­ry and is asso­cia­ted with notab­le figu­res such as Prin­ce Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), King of Gre­at Mora­via Svä­top­luk I, Pri­bi­na­’s son Koceľ (Wikipedia.en), aca­de­mic sculp­tor Július Bárt­fay, poli­ti­cian Fran­ti­šek Mik­loš­ko, actors Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, act­res­ses Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, pre­sen­ter Peter Kočiš, hoc­key pla­y­ers Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik, and Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), foot­bal­lers Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), sho­oter Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 3442

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako ​“Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150 – 180 oby­va­te­ľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 20 x 15 m pri výš­ke 8 – 10 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, ​“za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.

Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as ​“Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150 – 180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, ​“behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post