Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Podunajsko, Fotografie

Stupava

skala
Hits: 7263

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, , Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).  

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk). 

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré . V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a  kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Stupava – a smaller town near . Funnily enough, I used to visit Stupava quite often, especially in the past, while working on my thesis. Over three years, I frequented Stupava and its surroundings. After 14 years, I returned with a camera and was amazed at how the center around the castle has changed.

The town of Stupava is situated between the western slopes of the Small Carpathians and the southern part of the Záhorská Lowland at an elevation of 174 meters above sea level (stupava.sk). Covering an area of 6,718 hectares, with an altitude of 182 meters above sea level, it had a population of 10,597 at the beginning of 2016. The German name for the town is Stampfen, and in Hungarian, it’s Stomfa (Majtán, 1998). The village’s cadastral territory includes a part of the natural reserve Pod Pajštúnom. The first written mention of the village dates back to 1269. The southern part of Stupava includes Mást, which became part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Parts of the town: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupava Lake is located in the town center, near the castle. Following it is a park that resembles more of an arboretum than an urban park. The Baroque castle lies on the edge of the park in the historical center of Stupava. Originally, there was a water castle on its site, which became the center of the Pajštún estate in 1280. In the mid-17th century, the Pálfys rebuilt it into an early Baroque fortified castle. The natural park was established in 1867 by the Károlyis. The park area used to house a Count’s brewery, mill, and several ponds (Prokeš, Prokešová). Currently, the castle serves as a senior home (stupava.sk). In the park, you can find, for example, Nordmann fir, Lawson’s cypress, ginkgo biloba, Chinese juniper, tulip tree, Japanese pagoda tree. The park also features a chestnut alley (stupava.sk). The Roman Catholic Church of St. Stephen was built in the mid-14th century as a church castle. It often changed its appearance due to extensions (stupava.sk).

In the late 18th century, the master potter Štefan Putz settled in Stupava, bringing with him the knowledge of making Haban ceramics cast with lead-tin glaze (faience). His successors were Ján and Ferdinand Kostkovci, later Ferdiš Kostka, who, in addition to traditional pottery, also engaged in figurative art that made him famous. He became the first national artist in the history of Czechoslovakia. His kiln is the only preserved Haban kiln in Central Europe (stupava.sk). Stupava was also home to Ján Nálepka, writer Rudo Moric. The historical fencing group Ursus operates in Stupava. Several traditional events take place in the town. In March, there is an Easter exhibition of eggs and embroideries, in July St. James‘ Fair, in August Stupava festivities, the Stupava Country Music Festival, and Cabbage Festivities – Cabbage Day. In October, there is St. ‚s Fair in November, St. Nicholas‘ Fair (Wikipedia).

The territory of Stupava was settled in the Bronze Age. The first ethnically known inhabitants were Celts (stupava.sk). The Romans likely built a smaller station on a low elevation here during the Marcomannic Wars (160 – 180), where a Germanic settlement already stood. An extensive courtyard, protected by a 70 x 70 meter wall, was established. Artifacts found include weapons, remains of ring armor, ceramics, jewelry, coins, fragments of glass vessels, and agricultural tools. Slavic settlement evidence includes a burial ground with ceramic items from the 6th – 9th centuries in the local Mást district. Hungarian King Belo IV mentioned Stupava for the first time in 1269 in a donation deed, calling it Ztumpa. In the second half of the 13th century, the Stupava Stone Castle was built, later known as Pajštún, the seat of the Pajštún and Stupava estates. The last owners, the Károlyis, abandoned it in 1945. The local market and famous fairs were known throughout the region, leading to the establishment of a customs station in the town where a three percent fee was collected for transported goods. The most important crops were flax and hemp, from which oil was extracted by pressing. Mills for pressing, called „stupy,“ were built on the Stupava Stream (stupava.sk). Hungarians adopted this name and even during the times of Great Moravia pronounced the name Stomfa (pronounced Štomfa) with a nasal sound, stonpa. Later, in the evolution of language, the nasal sound disappeared, and „stupa“ stabilized. Adding the suffix „ava“ resulted in the name Stupava (Wikipedia).

TOP

Všetky

, ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

skala
Hits: 3454

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „Dlhá medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske . Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Horné Považie, Fotografie

Zliechov

skala
Hits: 3251

Zliechov sa nachádza v Zliechovskej hornatine, v centrálnej časti Strážovských vrchov, v kotline na západnom úpätí Strážova. Leží v nadmorskej výške 603 metrov nad morom. Na ploche 54.38 km2 tu žije 596 obyvateľov. K obci patrí aj osada Košecké Rovné. Do roku 1960 bola súčasťou aj osada Gápel, pre tamojšiu sklársku huť sa tu varilo pivo. Obec bola počas 1. a 2. svetovej značne zničená a z veľkej časti vypálená. Mnoho obyvateľov odišlo po roku 1945 do Mostu pri Bratislave (Wikipedia). 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 ako terra Zlieho. Zliechov spadá do Území európskeho významu NATURA 2000. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, podomovým predajom, pláteníctvom, kožušníctvom, vyšívaním a pletením čepcov a pásov (zliechov.sk). Na východnom okraji obce sa nachádza Zliechovský močiar (Wikipedia), ktorý je prírodnou pamiatkou. V obci je viacero chránených stromov. 27 metrov vysoký jaseň štíhly je 300 rokov starý, s obvodom kmeňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 metrov a obvody kmeňov 490 a 550 cm. Kostol svätého Vavrinca je z roku 1480. V interiéri bola neskorogotická socha Madony z roku cca 1500, ktorá však bola v roku 1980 odcudzená (zliechov.sk). V prvej polovici 20. storočia bola medzi Zliechovom a Ilavou úzkorozchodná železnica (Wikipedia). Zliechovský kroj patrí k najkrajším na Slovensku, bol zdokumentovaný vo filme Zem spieva a na fotografiách Karola Plicku (zliechov.sk). Každoročne sa tu v auguste koná hudobný festival Pustohlav (Wikipedia). Za účelom udržania a zachovania kultúrnych a prírodných zdrojov nášho územia bol v roku 2004 založený mikroregión Magura – Strážov, do ktorého patrí aj obec Zliechov (zliechov.sk).

Zliechov is located in the Zliechov Highlands, in the central part of the Strážov Mountains, in a basin on the western slope of Strážov. It lies at an elevation of 603 meters above sea level. With an area of 54.38 km2, the village is home to 596 residents. The settlement also includes the hamlet of Košecké Rovné. Until 1960, the village also encompassed the settlement of Gápel, known for its glassworks and brewery. During the 1st and 2nd World Wars, Zliechov suffered significant destruction and was largely burned down. Many residents left for Most pri Bratislave after 1945 (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1272 as terra Zlieho. Zliechov falls within the NATURA 2000 European Significant Areas. The inhabitants historically engaged in agriculture, cottage industry, weaving, furrier trade, embroidery, and crafting hats and belts (zliechov.sk). On the eastern edge of the village lies the Zliechov Swamp (Wikipedia), a natural monument. Several protected trees are found in the village, including a 27-meter-tall slender ash tree that is 300 years old, with a trunk circumference of 720 cm. Two willows, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk circumferences of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawrence dates back to 1480. Inside, there was a late Gothic statue of Madonna from around 1500, which was unfortunately stolen in 1980 (zliechov.sk). In the first half of the 20th century, a narrow-gauge railway connected Zliechov and Ilava (Wikipedia). The Zliechov folk costume is among the most beautiful in Slovakia, documented in the film „Zem spieva“ and in photographs by Karol Plicka (zliechov.sk). The annual Pustohlav music festival takes place in August (Wikipedia). In 2004, the microregion Magura – Strážov was established to preserve the cultural and natural resources of the area, of which Zliechov is a part (zliechov.sk).x

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Reľov

skala
Hits: 2820

Reľov leží v nadmorskej výške 714 metrov nad morom. Je najužnejšou zamagurskou obcou. Jej historické názvy sú Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov, Relyó (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1662 (relov.sk). Reľov patrí k najstarším obciam v Zamagurí, ktoré vznikli v najväčších údoliach medzi výbežkami Spišskej Magury. Vlastivedný slovník uvádza, že obec založil v 13. storočí Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal považuje za zakladateľov rehoľu Križovníkov, strážcov Božieho hrobu v Lendaku. Ľudová tradícia spomína, že obec bola založená južnejšie, pod úpätím Spišskej Magury a nazývala sa Ryl. Lenže pod osadou sa uvoľnili spodné vrstvy a prepadla sa. Preto sa jej obyvatelia premiestnili nižšie na terajšie miesto (Wikipedia). V roku 1612 vznikla v katastri obce osada Hágy. V Reľove v roku 1869 žilo v 69 domoch 437 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom a chovom oviec. V roku 1972 došlo k zlúčeniu obcí Reľov a Hágy. Dodnes sa tu hovorí goralským nárečím. V súčasnosti tu na ploche 14.99 km2 žije 355 obyvateľov (relov.sk).

Reľov is situated at an elevation of 714 meters above sea level. It is the southernmost Zamagurian village, and its historical names include Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov, and Relyó (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1662 (relov.sk). Reľov is among the oldest villages in Zamagurí, originating in the major valleys between the ridges of Spišská Magura. According to local history, the village was founded in the 13th century by Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal attributes the village’s foundation to the Crusaders‘ order, the guardians of the Holy Sepulchre in Lendak. Folk tradition suggests that the village was initially established further south, beneath the slopes of Spišská Magura, and was called Ryl. However, the lower layers beneath the settlement gave way, leading to its collapse. Consequently, the inhabitants relocated to the current site (Wikipedia). In 1612, the settlement of Hágy was established within the municipality. In 1869, Reľov had 437 residents in 69 households, primarily engaged in agriculture and sheep farming. The villages of Reľov and Hágy merged in 1972. To this day, a Goralian dialect is spoken here. Currently, the area covering 14.99 km2 is home to 355 inhabitants (relov.sk).

Reľov leży na wysokości 714 metrów nad poziomem morza. To najbardziej na południe położona wioska na Zamagurze, a jej historyczne nazwy to Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov i Relyó (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wiosce pochodzi z roku 1662 (relov.sk). Reľov należy do najstarszych wiosek na Zamagurze, powstałych w największych dolinach między grzbietami Spišskiej Magury. Według lokalnej historii wioskę założył w XIII wieku Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal przypisuje założenie wioski zakonowi Krzyżowców, strażnikom Grobu Świętego w Lendaku. Tradycja ludowa sugeruje, że wieś pierwotnie została założona bardziej na południe, pod zboczami Spišskiej Magury, i nosiła nazwę Ryl. Jednak dolne warstwy pod osadą uległy uwolnieniu, co doprowadziło do jej zawalenia. W rezultacie mieszkańcy przenieśli się na obecne miejsce (Wikipedia). W 1612 roku na terenie gminy powstała osada Hágy. W 1869 roku w Reľove mieszkało 437 mieszkańców w 69 domach, głównie zajmujących się rolnictwem i hodowlą owiec. Wioski Reľov i Hágy połączyły się w 1972 roku. Do dziś w tym miejscu używany jest dialekt goralski. Obecnie obszar o powierzchni 14.99 km2 zamieszkuje 355 mieszkańców (relov.sk).

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Dolné Trhovište

skala
Hits: 1809

Dolné Trhovište je obec v okrese Hlohovec (Wikipedia), v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny, v doline Trhovištského potoka (regionhlohovec.sk). Na ploche 10.06 km2 žije 637 obyvateľov, leží v nadmorskej výške 180 metrov nad morom. Je písomne doložená od roku 1156 (Wikipedia). Historické názvy : Vasar, Vascard, Wasard, Uuasard, Alsó Vassard, Unter Wascharditz, Dolne Wassardcze, Dolné Vašardice. V roku 1902 bola k obci pričlenená obec Jelenová (regionhlohovec.sk).

V údolí potoka Galanovka medzi obcami Tepličky a Dolné Trhovište ležia pozostatky stredovekej z 12.-13. storočia a nálezy pravekých mladokamenných nádob a kamenných nástrojov z obdobia 4 000 rokov pred n. l.. V intraviláne obce v časti Zlatárky našli pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. V časti Turná sa našli objekty z mladšej doby kamennej. Identifikovaný bol rondel v neolitickej osade. Kamenné boli vybudované nad údolím Trhovištského potoka ľudmi Lengyelskej kultúry 4 000 rokov pred n. l.. Približne dvesto metrov juhozápadne od kostola sa nachádzajú pozostatky keltského pohrebiska, ktoré dokladajú laténske sídlisko a pohrebisko. V časti Rúbanice a Pasienky sa našli pozostatky osady z mladšej doby kamennej. Východne od kostola Svätého Juraja bola doložená stredoveká osada Vasar (Vascard, Wasard). Kostol bol pravdepodobne súčasťou panského dvorca. Pôvodne románsky kostol postavili ešte pred tatárskym vpádom – v prvej tretine 13. storočia. V roku 1855 v časti Galanová postavili kaštieľ. Je možné, že na mieste tohto kaštieľa stála v stredoveku kúria, možno Kyliánov dvor a trhové miesto pod názvom Kyliánvasardya (dolnetrhoviste.sk).

Dolné Trhovište is a village located in the Hlohovec District (Wikipedia), in the southwest part of the Hills, in the valley of the Trhovištský stream (regionhlohovec.sk). With an area of 10.06 km2, it is home to 637 residents and is situated at an elevation of 180 meters above sea level. The village has historical records dating back to the year 1156 (Wikipedia). Historical names for the village include Vasar, Vascard, Wasard, Uuasard, Alsó Vassard, Unter Wascharditz, Dolne Wassardcze, and Dolné Vašardice. In 1902, the village of Jelenová was annexed to Dolné Trhovište (regionhlohovec.sk).

In the valley of the Galanovka stream, between the villages of Tepličky and Dolné Trhovište, remnants of a medieval settlement from the 12th-13th century have been discovered, along with findings of prehistoric pottery and stone tools dating back to 4,000 years BC. Within the village boundaries, in the Zlatárky part, remnants of a settlement from the La Tène and Roman periods were found. In the Turná part, structures from the later Stone Age were discovered, including the identification of a rondel in a Neolithic settlement. Stone structures built by people of the Lengyel culture 4,000 years BC were situated above the Trhovištský stream valley. Approximately two hundred meters southwest of the church, remnants of a Celtic burial ground were found, providing evidence of a La Tène settlement and burial site. In the Rúbanice and Pasienky parts, remnants of a settlement from the later Stone Age were discovered. East of the Church of St. George, a medieval settlement named Vasar (Vascard, Wasard) was documented. The church was likely part of a manor house. Originally constructed in the Romanesque style, the church was built before the Mongol invasion, in the first third of the 13th century. In 1855, a castle was erected in the Galanová part. It is possible that a manor house, perhaps Kyliánov dvor, and a market called Kyliánvasardya stood in the medieval period (dolnetrhoviste.sk).