Reportáže, Krajina, Slovensko, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Dolné Považie, Oslavy, Považské reportáže, Biotopy, Fotografie, Les

Marhát

skala
Hits: 13399

Vrch je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej cez Považský Inovec z Ponitria na . Sídliskové sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske . Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej . Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým , Vozokany a Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na Tematín, Čachtice, , Gymeš a (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé – , nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú . Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj , ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej . Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie , aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do , vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa , čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie , situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names „Marharii, Mereheni,“ which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like bracelet without ornamentation from the 8th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska , Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription „God, protect the tourists.“ Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. provides a view of the castles , Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec . Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross- skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through „,“ a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove , to Výtoky. I pass by Striebornica, through , where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the “ summit.“ I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

, ,

Ľudia, Umenie, Fotografie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 6107

je z anglického lore – . Môže byť povahy slovesnej, hudobnej, dramatickej aj tanečnej. Folklórne sa začali vytrácať s nástupom modernej . Zápis textu a schopnosť jeho čítania zapríčinil menší pre ľudovú tvorbu (Wikipedia.cz). Štúdiom folklóru sa zaoberá . Na svoje kroje, , , sú jednotlivé , obce pyšné. folklórnych zvykov jednotlivých regiónov prebiehajú na folklórnych festivaloch. Napr. vo Východnej, Myjave, Detve (Wikipedia.sk). Z ľudovej čerpajú inšpiráciu aj vážnej hudby. V minulosti napr. , Antonín Dvořák, Franz Liszt, Béla Bartók. Globálny vplyv pôvodne ľudovej hudby v 20. storočí mala černošských komunít v . Šlo o piesňovú formu so špecifickou pentatonickou modalitou, charakteristickými dvanásťtaktovými akordickými postupmi a systémom v zborovom speve. V 19. storočí bola táto forma nazvaná . Známy je z neskoršej doby vzájomný vplyv rockovej a folkovej hudby (Wikipedia.cz). Pomerne známa česká hudobná skupina, ktorá sa radí ku populárnej hudbe a má v sebe veľa prvkov ľudovej hudby je , prípadne . Na Slovensku pôsobí – , . Bohatú tradíciu u nás majú , napr. Folklórne pod Poľanou, Detviansky medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu, , , Východná (skovaksite.com). Veľmi známym zoskupením moravskej folklórnej je , s impozantným Jiřím (Jurou) Pavlicom, ktorý sa venuje aj iným žánrom. Pre mňa je doslova médiom, akých veľa nemá. Najmä po roku 2000 sa trochu chvalabohu začali meniť priority a opäť ožili tradičné , aspoň na rôznych jarmokoch, festivaloch, iných kultúrnych a spoločenských podujatiach. V Nitre sa koná každoročne Jarmok ľudových remesiel. V Bratislave, v Kežmarku a v Piešťanoch sa založila tradícia festivalov tradičných remesiel, snáď aj v iných mestách. Mám pocit, že sa začína trochu viac aj opäť vážiť tradičná v skanzenoch, v Podbieli, v Pribyline, v Martine.

Folklór comes from the English term „folk lore,“ which translates to folk knowledge. encompasses verbal, musical, dramatic, and dance traditions. Folkloric expressions began to fade with the of modern technology. The ability to write and read text led to less space for folk creation (.cz). The study of folklore falls under the domain of folkloristics. Different regions and communities take pride in their traditional costumes, songs, customs, and dances. Presentations of folk traditions from various regions often take place at folklore festivals, such as those in Východná, , and (Wikipedia.sk).

Individual composers of classical music draw inspiration from folk music. In the past, figures like Edvard Hagerup , Antonín Dvořák, Franz Liszt, and Béla Bartók were influenced by folk music. In the 20th century, the global impact of originally folk music was evident in the music of African American communities in the USA. This form, characterized by a specific pentatonic modality, distinctive twelve-bar chord progressions, and call-and-response patterns in choral singing, was termed „blues“ in the 19th century. Later on, there was a well-known cross-influence between and folk music (Wikipedia.cz).

In the Republic, the relatively well-known musical group blending popular music with elements of folk music includes Čechomor and Fleret. In , there are prominent folk artistic ensembles like SĽUK (Slovak Folk Art Ensemble) and Lúčnica. Folklore festivals, such as Folklore Festivals under , the Detva International Festival of Folk Music, Dance, and Song, Podroháč Folklore Festivals in Zuberec, Martinské Dožinky, and Východná, contribute to the rich tradition (skovaksite.com).

A notable Moravian folk group is Hradišťan, led by the impressive Jiří () Pavlica, who also explores other genres. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Especially after 2000, thankfully, priorities have started to shift, and traditional crafts have experienced a revival, at least at various fairs, festivals, and other cultural and social events. In Nitra, the Festival of Folk Crafts takes place annually. In , , and Piešťany, a tradition of festivals celebrating traditional crafts has been established, and hopefully, in other cities as well. I feel that traditional architecture is beginning to be valued more again, especially in open-air museums like , , and .

, , ,

Akvaristika, Výstavy rýb

Akvaristické výstavy v Martine

skala
Hits: 11525

Medzinárodná výstava bojovníc v Martine

ZO usporiadala medzinárodnú súťaž samcov bojovníc v dňoch 15.-16.9.2007 v Martine, v priestoroch Centra voľného času Kamarát ul. A. Kmeťa 22. Súčasťou bola aj kolekcia niekoľkých výstavných nádrži a burza akváriových rýb.

Sedím v reštaurácii, podotýkam v mexickej, je mi veľmi dobre. Polievka mi chutí ako málokedy, nevadí že je štipľavá ako čert. V uliciach Martina nie je veľmi rušno, vládne sobotná poludňajšia siesta a ja so Silvom si pochutnávame na obede. Asi po 5 lyžičke fazuľovej dobroty mi napadlo napísať svoje z v Martine. Slušne som sa ohlásil deň vopred, keďže ma v Martine poznajú.

Našiel som si spoločnosť, bolo mi potešením cestovať so Silvesterom. Obaja máme radi a voľný , tak pekne krásne šli vlakom. Keď sme dorazili do Martina, zašli sme sa hneď ukázať, že sme krásni, zdraví a silní a sme tu. Veleniu výstavy sme oboznámili, že sme hladní, a keďže vlkov treba nasýtiť, tak sme šli nájsť nejaké ovečky. Obdoba amerického občerstvenia v matičnom meste sa nám nijako nepáčila, tak sme hľadali niečo vhodnejšie. Mali sme trošku problémy s navigáciou, akosi sme nevedeli podľa smerových šípok nájsť , ani iný podobný otvor, ale napokon sme sa úspešne ocitli na masívnom drevenom nábytku miestnej mexičanky. Zrejme pošleme demarš európskej únii s tým, že máme pocit, že apači by označkovali cestu na salaš lepšie. Budem galantný, a poviem že ja som sa naozaj výborne najedol. Rúno mi síce nezostalo, ale bolo božské a aj množstvo sa mi pozdávalo.

Na výstave nás pekne privítali. Zaujalo ma . klub sa pochlapil, vyhotovil pre pekné drevom obložené . Na vrchu sa pýšil nápis „Medzinárodná súťaž bojovníc splendens 2007. Oficiálny názov akcie bol: Medzinárodné majstrovstvá , 3. kolo Martin 14.9.2007. Posudzovali: , a . Ako adept posudzovateľ bol prítomný . Predsedom posudzovateľskej komisie bol . Posudzovalo sa podľa štandardu, ktorý preferuje SZCH, a ktorého takpovediac krstným otcom je Holm Arndt. Výstavy sa zúčastnilo 39 chovateľov zo štyroch štátov, ôsmich organizácií, ktorí poslali 90 kolekcií. Náš klub sa takisto zúčastnil vďaka Branislavovi Barčinovi. Riaditeľov výstavy bol Ľudovít Fujko.  Mňa osobne najviac oslovil samec Slávka Boudného. Okrem bojovníc tu boli pekné , kde boli okrem iného nádherné čiene, , krásne perleťové, tetry cisárske. Ponuku pre návštevníkov dopĺňala burza rybičiek, rastlín a iného akvaristického tovaru. Ostatne pozrite sa na nižšie. Na akcii sme si vymenili najmä s martinskými kolegami, dokonca aj s pánom Norbertom Dokoupilom z Bratislavy. Veľmi ma teší, že som spoznal Igora Bukového z martinskej a pevne verím, že spolupráca s ním mne, aj nášmu klubu prinesie osoh. Dúfam, že sa vám fotografie budú páčiť a želám vám úspešný .

International Betta Exhibition in Martin

The SZCH AKVA Martin organized an international competition for male Betta splendens on September 15-16, 2007, in Martin, at the Center of Free Time „Kamarát“ on A. Kmeťa Street 22. The event included a collection of exhibition tanks and an aquarium fish exchange.

Sitting in a restaurant, a Mexican one, I must emphasize that I’m enjoying myself very much. The soup tastes like rarely before, even though ‚s spicy as the devil. The streets of Martin are not very busy; the Saturday midday siesta reigns, and Silvo and I are relishing our lunch. After about five spoonfuls of bean goodness, I thought about sharing my impressions of the exhibition in Martin. I announced my arrival a day in advance since the guys in Martin know me.

I found good company, and it was a pleasure to travel with . Both of us enjoy fresh air and open space, so we had a and beautiful train journey. When we arrived in Martin, we immediately showed that we are beautiful, healthy, strong, and here. We informed the exhibition command that we were hungry, and since wolves need to be fed, we went to find some sheep. The local version of an American fast-food joint didn’t appeal to us, so we looked for something more suitable. We had a bit of trouble with navigation; somehow we couldn’t find the door according to the directional arrows, or any similar opening. But eventually, we successfully ended up on the massive wooden furniture of a local Mexican lady. We might send a demarche to the European Union, stating that we feel the Apaches would the path to the shepherd better. I’ll be gallant and say that I really ate well. My fur didn’t stay, but the food was divine, and I liked the amount.

We were warmly welcomed at the exhibition. I was intrigued by the voluntary entrance fee. The Martin club manned up, made nice wooden stands for the bettas, proudly displaying the inscription „International Betta splendens Championship Martin 2007.“ The official name of the event was: International Championship Betta splendens, 3rd round Martin on September 14, 2007. Judges: Holm Arndt, Slavomil Boudný, and Ján Budai. As an aspiring judge, Alfred Gorny was present. The chairman of the judging committee was Janusz Oziomek. Judging was done according to the standard preferred by SZCH, essentially created by Holm Arndt. Thirty-nine breeders from four countries and eight organizations participated, sending 90 collections. Our club also participated, thanks to Branislav Barčin. The exhibition director was Ľudovít Fujko. Personally, I was most impressed by Slavko Boudný’s betta male. Besides bettas, there were beautiful tanks with, among others, stunning Siamese fighting fish, pearl gouramis, and emperor tetras. The offer for visitors was complemented by a fish exchange, plant exchange, and other aquarium goods. Check out the photos below. At the event, we exchanged information mainly with Martin colleagues, even with Mr. Norbert Dokoupil from . I’m delighted to have met Igor Bukový from the Martin organization, and I firmly believe that cooperation with him will bring benefits to me and our club. I hope you enjoy the photos, and I wish you successful breeding.

Najúspešnejší

Poradie Meno Klub Nádrž Varieta Farebná skupina Body
1. Alfred Górny PTAT/PL 53 R CT modrá 71
2. Janusz Oziomek PTAT/PL 88 F červená 70
3. Holm Arndt RGC/D 1 F celofán 69
4. Katarzyna Oziomek PTAT/PL 82 R CT červená 66
5. Hans-Jürgen Ende RGC/D 30 F červená 65
6. -7. Ján Janečko SZCH/SK 18 F červená 64
6. -7. Zbigniew Giemza PTAT/PL 23 F červená 64
8. Ľudovít Fujko SZCH/SK 35 F modrá 63
9.-12 Slavomil Boudný RGC/CZ 3 R CT červená 62
9.-12 SZCH/SK 15 F červená 62
9.-12 Maria Górny PTAT/PL 62 F zelená 62
9.-12 Róbert Mateides SZCH/SK 71 F oceľovo modrá 62
,

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže

Park Foto Piešťany

skala
Hits: 8112

– tento rok nám navarili guľáš priamo v parku

Park Photo 2013 – this year, guests cooked goulash for us right in the park.

Park Foto 2011

– najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník výstavy fotografií v plenéri, ktorú organizuje v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta – Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili fotografie pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: a Simona Hanková z . Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Tibenský z Piešťan, 2. Daniel Bašo z Galanty, 3. z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Ivan Čaniga Magdu Vrábelovu z Galanty, Vrabko Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu „Kolotoč“ Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj . Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z vody mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil Beckov od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili . Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo , a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne . Mrzí ma veľmi, že už skoro ani deti sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že návštevníci, ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej akcie, sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil tanec, možno , alegorické vozy, kvetiny, mažoretky.

Park Photo 2009 – the most enjoyable meeting of amateur photographers in .

On the third Saturday of September, the 4th edition of the open-air photo exhibition took place, organized by the Piešťany Photo Club in the municipal park. Park Photo was awarded the Cultural Act of the Year 2008 by the mayor of Piešťany, recognizing as a significant and traditional event that successfully highlights the . The exhibition featured 68 authors, attracting approximately 1500 visitors who evaluated the photos by attaching clothespins. In the under 18 category, two young ladies, Anna Kopponová and Simona Hanková from Piešťany, emerged victorious. Among adults, the rankings were as follows: 1. from Piešťany, 2. Daniel Bašo from , 3. Milan Maronek from . This year, the Piešťany Photo Club introduced, in addition to the traditional evaluation using clothespins, jury evaluation composed of members of the Association of Professional Photographers of the Slovak Republic. Peter Bagi awarded Anna Kopponová from Piešťany, Ivan Čaniga awarded from Galanta, Martin Vrabko awarded from Nové Zámky, and Anna Struhárová awarded Roman Buček from Piešťany. All three together awarded from Piešťany for the photograph „Merry-Go-Round.“ Park Photo saw a successful continuation, everything happened in a pleasant atmosphere, and the weather was favorable. The evaluation took place in the beautiful and dignified setting of the nearby , followed by socializing. The fact that a crispy-roasted piglet was enjoyed by the exhibitors at the end was an excellent conclusion to a great Saturday.

In 2009, I prepared for Park Photo much better than the previous year. It was also because I knew what to expect. Twice as many authors came as positive. Park Photo was more beautiful for me also because I already knew other authors here. It’s a pity that the Photo Marathon took place in Bratislava at the same time. I prepared two series of photos. I got the impression that landscapes were liked by almost everyone. The series of fish was unacceptable for many but liked by others. Probably the fact that many found them somewhat cold, I assume that the idea of something from the water discouraged many. It was my attempt, which I probably won’t repeat. However, I was satisfied with my photos. Among the exhibited photos, I really liked Beckov by Richard Hesko, and by far the most, the photos by Rasťo Čambal. It’s a bit strange because until September 19, 2009, I didn’t really like Rasťo Čambal’s work. I found only a few photos that I liked. Of course, it must be admitted that I had probably seen only 20-30 pictures until then.

However, I have one very negative aspect. A lot of people walked past the photos carelessly. I believe that many of them simply didn’t take the time for it. What struck me, however, was that few people read the names of the photos, and the reactions to these names were not adequate at all. I’m very sorry that almost even children can’t express themselves properly. I registered about four adequate reactions to the read name of the shot. Of course, I wasn’t standing by my photos all the time. Among them was also a negative reaction. I am definitely more pleased with a negative reaction than no reaction at all. I am referring primarily to the names of the fish because it is a different abstraction than with landscapes – judge for yourself according to the photos below. I thought a lot about it. I noticed that visitors who came from the flower parade – another event, expressed themselves much more. Perhaps they were stirred up by dance, perhaps singing, allegorical floats, flowers, majorettes.

Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor podujatia ho nazval 2008, festival  kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne „objednal“ a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri . Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké konské a iné takmer v zápoji, tak naše aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie , pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože vzduchu, a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť . 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700-900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová predstavivosť. Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie „boli „. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu :-) a tej som napokon dal aj svoje . Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení výstavy nám (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo , ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove (vraj sme nemuseli – zrejme je ako ;-) ) a potom sme sa pustili do pečeného . Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve . Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom „hnutí“ v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.

Year 2008

On September 20, 2008, in the pleasant surroundings under the chestnuts of the municipal park, the third edition of the Park Photo exhibition took place. The event organizer named it Park Photo Piešťany 2008, a festival of creative photography – an open-air photo exhibition. Someone mysterious, but certainly powerful, probably „ordered“ the weather, and someone paid for it very well because it was raining almost everywhere in Slovakia, but not in the park in Piešťany. On this chilly Saturday, only three drops fell on me. Objectively, it must be acknowledged that it drizzled a bit in some places, but since we had large horse chestnut and other trees almost as an umbrella above us, our photos and we remained dry. The organizer also thought of our lower instincts, prepared tea and rum. Mixing was allowed in any ratio :-). There was only one liter of rum, though ;-). If you happen to envy, there’s not much to envy because the air temperature, humidity, and wind speed almost forced us to expand our veins a bit. September 20 also marked the ceremonial end of the bathing season. A procession, a floral parade, allegorical floats, passed through the city. Around 3:30 pm, frozen majorettes in short skirts passed by us, who seemed to be running rather than walking :-(.

38 creators participated in the photo exhibition. Despite the unpleasant weather, maybe 700-900 people viewed the photos. It was significant for me personally that I presented myself at home (by the way, for the first time) in front of people as well as photographers. According to the words I heard, my photos made an impression on people. Since I had Piešťany in several shots, many people examined what was in the photos. I took some shots in places that a person wouldn’t normally reach without effort, so they looked a bit exotic. It was strange for me to find out that people often lack geometric and spatial imagination. The view of the area from an airplane, on a map, is different from a person’s view, and a photographer’s view is a bit different. It might sound a bit strange, but visitors were surprised by what they knew. The angle of view was unknown to them, of course, not to everyone.

I was also pleased with another assessment that repeated a few times, namely that my photos „were like alive.“ To clarify, I do not consider the photos I had at this exhibition as amazing, and the motifs on them are not considered artistically very valuable or original at all. I consider one single photo from them as more photographable :-) and I finally gave my clothespins to it. The evaluation took place using clothespins – pegs attached to clotheslines. First, visitors to the event evaluated, then the exhibitors themselves evaluated using clothespins they collected. I won’t thank for the favor shown because it’s not about something for a reward or extra work, but I’ll say that I’m happy about the favor, and I’ll continue to try to take better and better photos. But I thank the organizers for the opportunity to present myself and spend time pleasantly and usefully.

After the exhibition, Dušan Beláň (dufi) introduced us to photobox.sk and the photos from the competition he had committed in early July on photobox.sk itself. The photos were on Pribinova 115 thanks to the then EVEREST FOTO until September 19, later in Piešťany at Kursalon. Then the announcement of the winners followed in a pleasant environment full of photos. After the evaluation, I got to know the exhibitors more, especially the members of the photo club from Piešťany. We toasted to Dušan’s health (apparently, we didn’t have to – presumably, he’s as fit as a fiddle ;-) ), and then we tackled the roasted piglet. We talked for a long time, I myself stayed until about 8:30 pm, so perhaps two hours. We also discussed organizational and human problems mildly, and since I myself am involved in the aquarium „movement“ in a similar position, we noted that it’s the same, and it’s certainly not fun.

During the whole day, as I was in the exhibition space, I met a lot of acquaintances, and the conversation was, of course, about photographs. Especially at the end, my friend Leo helped me, who later found himself at the evaluation as well. He saw the atmosphere that prevailed there and expressed himself surprised. He didn’t expect that this chilly day would turn out so nicely in the end.

Odkazy

, ,

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Umenie, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže, Umelecké diela

Fotosession Piešťany

skala
Hits: 5584

7. – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in , another, already seventh, continuation of the event organized by the Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from , Trnava, Nové , and Bratislava. We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe . Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „„, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si , zážitky a pod.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil , alebo ak chcete . Viacnásobný víťaz a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in , and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na . Celý pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť – tí hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na a v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia nám prezentovali a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje . Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. , Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž 2008. Do sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie v zložení: , a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

Odkazy

, ,