2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3604

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jablonka

Hits: 4695

Jab­lon­ka je obec na Myja­ve, ozna­čil by som ju za stre­dis­ko­vú. V stre­de obce odpo­rú­čam v prí­pa­de potre­by nav­ští­viť reštau­rá­ciu. Vždy mi tam chu­ti­lo :-). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1661 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V Jab­lon­ke, ležia­cej na úpä­tí Bie­lych Kar­pát, k 1.1.2011 žilo 477 oby­va­te­ľov. Ma 26 osád: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Micha­lič­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­trum, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Osíd­ľo­va­nie Jab­lon­ka zača­lo v dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia. Je mož­né, že do hôr sa uchy­ľo­va­li husi­ti. Je mož­né, že v hlbo­kých horách hľa­da­lo úto­čiš­te pred Tur­ca­mi. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1661. V rokoch 19301989 pôso­bil v Jab­lon­ke diva­del­ný súbor Bre­zin­ka, za kto­rým stál dlhé roky Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

Oko­lie Jab­lon­ky je veľ­mi pek­né. Samot­ná obec leží v krás­nom pro­stre­dí. Veľ­mi pek­ná kra­ji­na je naj­mä sme­rom na západ ku Polian­ke, ale aj sme­rom na seve­ro­zá­pad na Myja­vu. Dru­há stra­na z Mate­jov­ca ponú­ka tiež pek­nú scenériu.


Jab­lon­ka is a vil­la­ge near Myja­va, and I would desc­ri­be it as a cen­ter. In the cen­ter of the vil­la­ge, I recom­mend visi­ting the res­tau­rant if needed. I alwa­ys enjo­y­ed it the­re :-). The first writ­ten men­ti­on is from 1661 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). In Jab­lon­ka, loca­ted at the foot­hills of the Whi­te Car­pat­hians, the­re were 477 inha­bi­tants as of Janu­ary 1, 2011. It has 26 sett­le­ments: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­ter, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Sett­le­ment of Jab­lon­ka began in the second half of the 16th cen­tu­ry. It is possib­le that the Hus­si­tes sought refu­ge in the moun­tains. They may have sought refu­ge from the Otto­mans deep in the moun­tains. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1661. From 1930 to 1989, the Bre­zin­ka the­a­ter ensem­ble ope­ra­ted in Jab­lon­ka, led for many years by Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

The sur­roun­dings of Jab­lon­ka are very beau­ti­ful. The vil­la­ge itself is in a love­ly set­ting. The lands­ca­pe is espe­cial­ly beau­ti­ful towards the west to Polian­ka, as well as nort­hwest towards Myja­va. The Mate­jo­vec side also offers a pic­tu­re­sque scenery.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

Hits: 3740

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 


Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.


Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, České, Česko, Do roku 2005, Krajina, Mestá, Mestá, Stredné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Praha stovežatá

Hits: 11208

Pra­ha je hlav­ným mes­tom Čes­kej repub­li­ky. Viac­krát som ju už nav­ští­vil, ale urči­te to zámer­ne tam ešte veľa krát pôj­dem foto­gra­fo­vať. Pra­ha je naozaj krás­na. Mes­to je zná­me svo­jím his­to­ric­kým jad­rom, kto­ré je zapí­sa­né na zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Medzi význam­né pamiat­ky pat­rí Praž­ský hrad, Kar­lov most, Sta­ro­mest­ské námes­tie s orlo­jom, chrám svä­té­ho Víta a mno­ho ďal­ších. Pra­ha je tiež domo­vom mno­hých múzeí, galé­rií a diva­diel. Okrem boha­tej his­tó­rie a archi­tek­tú­ry má Pra­ha aj živú kul­túr­nu scé­nu, moder­né obcho­dy, reštau­rá­cie a kaviar­ne. Miest­na kuchy­ňa ponú­ka tra­dič­né čes­ké jed­lá, ako sú vepřo-​knedlo-​zelo, pivo. Pra­ha je jed­ným z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších miest stred­nej Euró­py a pred­sta­vu­je kom­bi­ná­ciu sta­ro­by­lé­ho a moder­né­ho sveta.


Pra­gue is the capi­tal city of the Czech Repub­lic. I have visi­ted it seve­ral times alre­a­dy, but I defi­ni­te­ly plan to go the­re many more times to cap­tu­re it through pho­tog­rap­hy. Pra­gue is tru­ly beau­ti­ful. The city is reno­wned for its his­to­ric core, which is insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List. Pro­mi­nent land­marks inc­lu­de Pra­gue Cast­le, Char­les Brid­ge, Old Town Squ­are with the astro­no­mi­cal clock, St. Vitus Cat­hed­ral, and many others. Pra­gue is also home to nume­rous muse­ums, gal­le­ries, and the­a­ters. In addi­ti­on to its rich his­to­ry and archi­tec­tu­re, Pra­gue boasts a vib­rant cul­tu­ral sce­ne, modern shops, res­tau­rants, and cafes. The local cuisi­ne offers tra­di­ti­onal Czech dis­hes such as vepřo-​knedlo-​zelo and, of cour­se, beer. Pra­gue stands as one of the most visi­ted des­ti­na­ti­ons in Cen­tral Euro­pe, repre­sen­ting a blend of the ancient and the modern world.


Prag ist die Haupts­tadt der Tsche­chis­chen Repub­lik. Ich habe sie schon mehr­mals besucht, aber ich habe defi­ni­tiv vor, noch vie­le Male dort­hin zu gehen, um sie zu foto­gra­fie­ren. Prag ist wirk­lich wun­ders­chön. Die Stadt ist für ihre his­to­ris­che Alts­tadt bekannt, die auf der UNESCO-​Liste des Welt­kul­tu­rer­bes steht. Zu den bede­uten­den Sehen­swür­dig­ke­i­ten gehören die Pra­ger Burg, die Karlsb­rüc­ke, der Alts­täd­ter Ring mit der astro­no­mis­chen Uhr, der Veits­dom und vie­le ande­re. Prag beher­bergt auch zahl­re­i­che Muse­en, Gale­rien und The­a­ter. Neben ihrer rei­chen Ges­chich­te und Archi­tek­tur bie­tet Prag eine leben­di­ge Kul­turs­ze­ne, moder­ne Ges­chäf­te, Res­tau­rants und Cafés. Die loka­le Küche bie­tet tra­di­ti­onel­le tsche­chis­che Gerich­te wie vepřo-​knedlo-​zelo und natür­lich Bier. Prag gehört zu den meist­be­such­ten Zie­len in Mit­te­le­uro­pa und reprä­sen­tiert eine Mis­chung aus alter und moder­ner Welt.


Pra­ha je pova­žo­va­ná za jed­no z najk­raj­ších miest sve­ta už od stre­do­ve­ku. Má veľa prí­vlas­tkov, napr. Zla­tá Pra­ha, Sto­ve­ža­tá Pra­ha (v mes­te je asi 500 veží), Koru­na sve­ta, Kamen­ný sen. V minu­los­ti uchvá­ti­la napr. Mozar­ta, Beet­ho­ve­na, Dosto­jev­ské­ho, Apol­li­nai­re­ho, Čaj­kov­ské­ho. Praž­skí rodá­ci ako Jan Neru­da, Jaro­slav Hašek, Jaro­slav Sei­fert, Franz Kaf­ka, Egon Erwin Kisch opí­sa­li Pra­hu vo svo­jich die­lach (eart​hin​pic​tu​res​.com). Na plo­che 496 km2 žije v Pra­he pri­bliž­ne 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov je Prag, anglic­ký Pra­gue, talian­sky Pra­ga, madar­ský Prá­ga. Leží na dol­nom toku rie­ky Vlta­va, pri ústí Beroun­ky. Vlta­va má pri Kar­lo­vom mos­te šír­ku 320 met­rov. V Pra­he vytvá­ra veľ­ký mean­der, tzv. hole­šo­vic­ký oblúk. Pra­ha leží v záve­ter­nej polo­he, pre­to sú v mes­te čas­té opa­ry a hmly. Má 57 mest­ských čas­tí, 22 správ­nych obvo­dov (wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­ré náz­vy z mest­ských čas­tí: Kun­ra­ti­ce, Újezd, Šebe­rov, Libuš, Sli­ve­nec, Řepo­ry­je, Vel­ká Chuch­le, Loch­kov, Lipen­ce, Zbra­slav, Zli­čín, Lyso­la­je, Nebu­ši­ce, Před­ní Kopa­ni­na, Such­dol, Tro­ja, Bře­zi­něves, Dol­ní Chab­ry, Ďab­li­ce, Dol­ní Počer­ni­ce, Vinoř, Sata­li­ce, Čako­vi­ce, Klá­no­vi­ce, Kolo­děje, Běcho­vi­ce, Křes­li­ce, Měcho­lu­py, Štěr­bo­ho­ly, Pet­ro­vi­ce, Dubeč, Krá­lo­vi­ce, Ned­vězí, Kolo­vra­ty, Beni­ce (wikipedia.cs). Väč­ši­na oby­va­te­ľov žije v okra­jo­vých štvr­tiach, naj­mä na nových síd­lis­kách, v his­to­ric­kom cen­tre žije asi 70000 ľudí. Pra­ha je aj doprav­nou kri­žo­vat­kou, sme­rom do Plz­ne, Brna, Ostra­vy a Ústí nad Labem (wiki​pe​dia​.sk).


Pra­gue has been con­si­de­red one of the most beau­ti­ful cities in the world sin­ce the Midd­le Ages. It has many epit­hets, such as Gol­den Pra­gue, City of a Hun­dred Spi­res (the­re are about 500 towers in the city), Cro­wn of the World, Sto­ne Dre­am. In the past, it cap­ti­va­ted figu­res like Mozart, Beet­ho­ven, Dosto­ev­sky, Apol­li­nai­re, and Tchai­kov­sky. Pra­gue nati­ves, such as Jan Neru­da, Jaro­slav Hašek, Jaro­slav Sei­fert, Franz Kaf­ka, and Egon Erwin Kisch, depic­ted Pra­gue in the­ir works (eart​hin​pic​tu​res​.com). With an area of 496 km², Pra­gue is home to app­ro­xi­ma­te­ly 1.3 mil­li­on inha­bi­tants. The Ger­man name is Prag, English is Pra­gue, Ita­lian is Pra­ga, and Hun­ga­rian is Prá­ga. It lies on the lower cour­se of the Vlta­va River, near the con­flu­en­ce with the Beroun­ka. The Vlta­va River has a width of 320 meters at Char­les Brid­ge, for­ming a lar­ge mean­der, the so-​called Hole­šo­vi­ce Loop. Pra­gue is situ­ated in a wind-​sheltered posi­ti­on, which is why mists and fogs are com­mon in the city. It is divi­ded into 57 muni­ci­pal dis­tricts and 22 admi­ni­stra­ti­ve dis­tricts (wiki​pe​dia​.sk). Some dis­trict names inc­lu­de Kun­ra­ti­ce, Újezd, Šebe­rov, Libuš, Sli­ve­nec, Řepo­ry­je, Vel­ká Chuch­le, Loch­kov, Lipen­ce, Zbra­slav, Zli­čín, Lyso­la­je, Nebu­ši­ce, Před­ní Kopa­ni­na, Such­dol, Tro­ja, Bře­zi­něves, Dol­ní Chab­ry, Ďab­li­ce, Dol­ní Počer­ni­ce, Vinoř, Sata­li­ce, Čako­vi­ce, Klá­no­vi­ce, Kolo­děje, Běcho­vi­ce, Křes­li­ce, Měcho­lu­py, Štěr­bo­ho­ly, Pet­ro­vi­ce, Dubeč, Krá­lo­vi­ce, Ned­vězí, Kolo­vra­ty, Beni­ce (wikipedia.cs). Most of the inha­bi­tants live in the out­skirts, espe­cial­ly in new hou­sing esta­tes, with around 70,000 peop­le resi­ding in the his­to­ric cen­ter. Pra­gue is also a tran­s­por­ta­ti­on hub, with con­nec­ti­ons to Plzeň, Brno, Ostra­va, and Ústí nad Labem (wiki​pe​dia​.sk).


Prag wird seit dem Mit­te­lal­ter als eine der schöns­ten Städ­te der Welt bet­rach­tet. Es trägt vie­le Bei­na­men wie Gol­de­ne Stadt, Stadt der Hun­dert Tür­me (es gibt etwa 500 Tür­me in der Stadt), Kro­ne der Welt, Ste­i­ner­ner Traum. In der Ver­gan­gen­he­it bege­is­ter­te es Per­sön­lich­ke­i­ten wie Mozart, Beet­ho­ven, Dosto­je­ws­ki, Apol­li­nai­re und Tschai­ko­ws­ki. Pra­ger Ein­he­i­mis­che wie Jan Neru­da, Jaro­slav Hašek, Jaro­slav Sei­fert, Franz Kaf­ka und Egon Erwin Kisch besch­rie­ben Prag in ihren Wer­ken (eart​hin​pic​tu​res​.com). Auf einer Flä­che von 496 km² leben in Prag etwa 1,3 Mil­li­onen Ein­woh­ner. Der deuts­che Name ist Prag, auf Englisch hei­ßt es Pra­gue, auf Ita­lie­nisch Pra­ga und auf Unga­risch Prá­ga. Die Stadt liegt am Unter­lauf der Mol­dau, nahe der Mün­dung der Beroun­ka. Die Mol­dau hat am Karls­platz eine Bre­i­te von 320 Metern. In Prag bil­det sie eine gro­ße Mäan­dersch­le­i­fe, den soge­nann­ten Holešovice-​Bogen. Prag liegt in einer wind­ges­chütz­ten Lage, wes­halb Nebel in der Stadt häu­fig ist. Es ist in 57 Stadt­te­i­le und 22 Ver­wal­tungs­be­zir­ke unter­te­ilt (wiki​pe​dia​.sk). Eini­ge Stadt­te­il­na­men sind Kun­ra­ti­ce, Újezd, Šebe­rov, Libuš, Sli­ve­nec, Řepo­ry­je, Vel­ká Chuch­le, Loch­kov, Lipen­ce, Zbra­slav, Zli­čín, Lyso­la­je, Nebu­ši­ce, Před­ní Kopa­ni­na, Such­dol, Tro­ja, Bře­zi­něves, Dol­ní Chab­ry, Ďab­li­ce, Dol­ní Počer­ni­ce, Vinoř, Sata­li­ce, Čako­vi­ce, Klá­no­vi­ce, Kolo­děje, Běcho­vi­ce, Křes­li­ce, Měcho­lu­py, Štěr­bo­ho­ly, Pet­ro­vi­ce, Dubeč, Krá­lo­vi­ce, Ned­vězí, Kolo­vra­ty, Beni­ce (wikipedia.cs). Die meis­ten Ein­woh­ner leben in den Rand­vier­teln, beson­ders in neuen Wohn­sied­lun­gen, wäh­rend etwa 70.000 Men­schen im his­to­ris­chen Zen­trum leben. Prag ist auch ein Ver­kehr­sk­no­ten­punkt in Rich­tung Pil­sen, Brünn, Ostra­va und Ústí nad Labem (wiki​pe​dia​.sk).


His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou UNESCO. Zria­de­ná bola v roku 1971, je naj­roz­siah­lej­šou mes­t­kou pamiat­ko­vou európ­skou reze­rá­ci­ou, pat­rí do nej Sta­ré Měs­to, Jose­fov, Malá Stra­na, Hrad­ča­ny, Nové Měs­to a Vyšeh­rad (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nie Pra­ha sa odvo­dzu­je od slo­vá práh. Mys­lí sa tým rieč­ny práh či hať, kto­rá sa nachá­dza­la nie­kde na mies­te dneš­né­ho Kar­lov­ho mos­ta. Cez ten­to brod pre­chá­dza­li ľudia cez rie­ku. Na úze­mí Pra­hy síd­li­li v pre­his­to­ric­kej dob­re rôz­ne kme­ne, posled­né nále­zy sú dato­va­né pred 7 tisíc rok­mi. Dolo­že­né je napr. ger­mán­ske síd­lis­ko. V 6. sto­ro­čí zača­li osíd­lo­vať praž­skú kot­li­nu Slo­va­nia (wikipedia.cs). Dolo­že­né je v oblas­ti dneš­né­ho Vele­sla­ví­na. Už v roku 885 na hra­de vzni­kol prvý kos­tol. Z 10. sto­ro­čia je dolo­že­ná obchod­níc­ka osa­da v oblas­ti dneš­nej Malej Stra­ny, v roku 926 je vybu­do­va­ná rotun­da svä­té­ho Víta na hra­de. V dru­hej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia je zalo­že­ný aj Vyšeh­rad (wiki­pe­dia.cs). Od roku 995, po vyvraž­de­ní Slav­ní­kov­cov, sa Pra­ha sta­la jedi­ným síd­lom čes­ké­ho knie­žac­tva. Všet­ku moc zís­ka­li Pře­mys­lov­ci (wiki​pe​dia​.cz).

The his­to­ric cen­ter of the city is a UNESCO monu­ment reser­ve. Estab­lis­hed in 1971, it is the most exten­si­ve urban monu­ment reser­ve in Euro­pe, inc­lu­ding Old Town, Jose­fov, Malá Stra­na, Hrad­ča­ny, New Town, and Vyšeh­rad (wiki​pe​dia​.sk). The name Pra­gue is deri­ved from the word práh,” mea­ning a river thres­hold or ford, which was loca­ted some­whe­re near the present-​day Char­les Brid­ge. Peop­le used to cross the river at this ford. Vari­ous tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry of Pra­gue in pre­his­to­ric times, with the latest dis­co­ve­ries dating back to 7,000 years ago. For exam­ple, the­re is evi­den­ce of a Ger­ma­nic sett­le­ment. In the 6th cen­tu­ry, Slavs began to sett­le in the Pra­gue basin (wikipedia.cs). Evi­den­ce is found in the present-​day Vele­sla­vín area. The first church was built on the cast­le in 885. A tra­ding sett­le­ment in the area of toda­y­’s Les­ser Town is docu­men­ted from the 10th cen­tu­ry, and in 926, the Rotun­da of St. Vitus was built on the cast­le. Vyšeh­rad was foun­ded in the second half of the 10th cen­tu­ry (wikipedia.cs). Sin­ce 995, after the mas­sac­re of the Slav­ník clan, Pra­gue beca­me the sole resi­den­ce of the Czech prin­ci­pa­li­ty. The Pře­mys­lid dynas­ty gai­ned all the power (wiki​pe​dia​.cz).


Das his­to­ris­che Zen­trum der Stadt ist ein UNESCO-​Welterbe. Es wur­de 1971 geg­rün­det und ist das größte städ­tis­che Denk­mal­re­ser­vat in Euro­pa. Es umfasst Alts­tadt, Josefs­tadt, Kle­in­se­i­te, Hrads­chin, Neus­tadt und Vyšeh­rad (wiki​pe​dia​.sk). Der Name Prag lei­tet sich vom Wort práh” ab. Es bez­ieht sich auf eine Fluss­soh­le oder einen Damm, der sich irgen­dwo an der Stel­le der heuti­gen Karlsb­rüc­ke befand. Men­schen übe­rqu­er­ten den Fluss über die­se Furt. Auf dem Gebiet von Prag leb­ten in der Vor­ges­chich­te vers­chie­de­ne Stäm­me, die letz­ten Fun­de stam­men vor 7.000 Jah­ren. Ein Beis­piel ist eine ger­ma­nis­che Sied­lung. Im 6. Jahr­hun­dert began­nen die Sla­wen das Pra­ger Bec­ken zu besie­deln (wikipedia.cs). Dies ist belegt im Gebiet des heuti­gen Vele­sla­vín. Schon im Jahr 885 ents­tand die ers­te Kir­che auf der Burg. Aus dem 10. Jahr­hun­dert ist eine Han­dels­sied­lung im Gebiet der heuti­gen Kle­in­se­i­te belegt, im Jahr 926 wur­de die Rotun­de des hei­li­gen Vitus auf der Burg erbaut. In der zwe­i­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts wur­de auch Vyšeh­rad geg­rün­det (wikipedia.cs). Ab 995, nach der Aus­lös­chung der Sla­wni­ki­den, wur­de Prag zum ein­zi­gen Sitz des böh­mis­chen Her­zog­tums. Die Pře­mys­li­den erlang­ten alle Macht (wiki​pe​dia​.cz).


V roku 1172 bolo dokon­če­ný Judi­tin most. Roku 1230 Sta­ré Měs­to po spo­je­ní s nie­koľ­ký­mi men­ší­mi obca­mi oboh­na­li hrad­by. Vte­dy vzni­ka­jú aj Hrad­ča­ny. V roku 1338 bola zalo­že­ná Sta­ro­mest­ská rad­ni­ca. Po roku 1342 sa začí­na budo­vať Kar­lov most. V roku 1344 bola zahá­je­ná výstav­ba Kated­rá­ly svä­té­ho Víta. Uni­ver­zi­ta Kar­lo­va zača­la písať svo­ji his­tó­riu v roku 1348. V roku 1648 ku kon­cu 30-​ročnej voj­ny oblie­ha­li Pra­hu Švé­di. Mes­to bol z veľ­kej čas­ti vydran­co­va­né. V roku 1741 Pra­hu obsa­di­li francúzsko-​bavorské voj­ská. V roku 1744 Pru­si. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia sa Pra­ha roz­ší­ri­la po dlhých rokoch. Pri­po­je­ný bol Vyšeh­rad, Holešovice-​Bubny. V roku 1890 Pra­ha zasiah­la 100-​ročná povo­deň. V roku 1893 bolo asa­no­va­né his­to­ric­ké Sta­ré mes­to, naj­mä židov­ské štvr­te, Jose­fov. Začiat­kom 20. sto­ro­čia bol v zna­me­ní veľ­ké­ho tech­nic­ké­ho pokro­ku. V rokoch 19051912 bola posta­ve­ný seces­ný Obec­ný dom. V roku 1922 bolo pri­po­je­ných ku Pra­he 37 men­ších obcí, medzi nimi Vinoh­ra­dy a Smí­chov. V roku 1929 bola dobu­do­va­ná Kated­rá­la svä­té­ho Víta (wiki​pe​dia​.cz).


In 1172, Judit­h’s Brid­ge was com­ple­ted. In 1230, after mer­ging with seve­ral smal­ler com­mu­ni­ties, the Old Town was sur­roun­ded by walls, giving rise to Hrad­ča­ny. In 1338, the Old Town Hall was foun­ded. After 1342, cons­truc­ti­on began on Char­les Brid­ge. The buil­ding of St. Vitus Cat­hed­ral com­men­ced in 1344. Char­les Uni­ver­si­ty began its his­to­ry in 1348. In 1648, towards the end of the Thir­ty Years’ War, Pra­gue was besie­ged by the Swe­des, resul­ting in exten­si­ve plun­de­ring of the city. In 1741, Pra­gue was occu­pied by French-​Bavarian for­ces, and in 1744, by the Prus­sians. In the 1880s, Pra­gue expan­ded after many years, incor­po­ra­ting Vyšeh­rad and Holešovice-​Bubny. In 1890, Pra­gue expe­rien­ced a 100-​year flo­od. In 1893, the his­to­ri­cal Old Town, espe­cial­ly the Jewish quar­ter Jose­fov, was cle­a­red. The ear­ly 20th cen­tu­ry was mar­ked by sig­ni­fi­cant tech­no­lo­gi­cal prog­ress. From 1905 to 1912, the Art Nou­ve­au Muni­ci­pal Hou­se was built. In 1922, 37 smal­ler muni­ci­pa­li­ties, inc­lu­ding Vinoh­ra­dy and Smí­chov, were anne­xed to Pra­gue. St. Vitus Cat­hed­ral was com­ple­ted in 1929 (wiki​pe​dia​.cz).

Im Jahr 1172 wur­de die Judithb­rüc­ke fer­tig­ges­tellt. Im Jahr 1230 wur­de die Alts­tadt nach der Vere­i­ni­gung mit meh­re­ren kle­i­ne­ren Geme­in­den mit Stadt­mau­ern umge­ben. Damals ents­tan­den auch die Hrads­chin. Im Jahr 1338 wur­de das Alts­täd­ter Rat­haus geg­rün­det. Nach 1342 begann der Bau der Karlsb­rüc­ke. Im Jahr 1344 begann der Bau des Veits­doms. Die Karls-​Universität begann ihre Ges­chich­te im Jahr 1348. Im Jahr 1648 bela­ger­ten die Sch­we­den Prag gegen Ende des 30-​jährigen Krie­ges. Die Stadt wur­de weit­ge­hend gep­lün­dert. Im Jahr 1741 wur­de Prag von französisch-​bayerischen Trup­pen besetzt. 1744 von den Pre­ußen. In den 1880er Jah­ren wei­te­te sich Prag nach lan­gen Jah­ren aus. Vyšeh­rad und Holešovice-​Bubny wur­den angesch­los­sen. Im Jahr 1890 traf Prag eine Hun­dert­jahrf­lut. Im Jahr 1893 wur­de die his­to­ris­che Alts­tadt, ins­be­son­de­re das jüdis­che Vier­tel Jose­fov, abge­ris­sen. Der Beginn des 20. Jahr­hun­derts stand im Zei­chen des gro­ßen tech­nis­chen Fortsch­ritts. In den Jah­ren 19051912 wur­de das Jugend­stil­ge­bä­u­de Obec­ní dům errich­tet. Im Jahr 1922 wur­den 37 kle­i­ne­re Geme­in­den, darun­ter Vinoh­ra­dy und Smí­chov, nach Prag ein­ge­me­in­det. Im Jahr 1929 wur­de der Veits­dom fer­tig­ges­tellt (wiki​pe​dia​.cz).


V minu­los­ti bola sídel­ným mes­tom čes­kých knie­žat a krá­ľov, rímsko-​nemeckých cisá­rov. Pra­ha v stre­do­ve­ku bola roz­de­le­ná” na Star­šiu, latin­sky Mai­or a Men­šie Mes­to praž­ské – Malú stra­nu. V 1348 vznik­lo Nové Měs­to praž­ské. V prvé­mu poku­su o zjed­no­te­niu Sta­ré­ho a Nové­ho Mes­ta priš­lo v roku 1518, avšak v roku 1528 bola Pra­ha opäť roz­de­le­ná. K zjed­no­te­niu pod jeden správ­ny celok priš­lo až v roku 1784, Pra­hu tvo­ri­lo Nové a Sta­ré Měs­to praž­ské, Malá stra­na a Hrad­ča­ny. Postup­ne bol pri­po­je­ný Jose­fov, Vyšeh­rad a Hole­šo­vi­ce (wikipedia.cs). V roku 1378 žilo v Pra­he 40000 oby­va­te­ľov, v roku 1850 155000, v roku 1960 1 mili­ón 5 tisíc. Pra­ha je šies­tym naj­nav­šte­vo­va­nej­ším mes­tom v Euró­pe. Je tu mimo­riad­ne veľa diva­diel (wikipedia.cs).


In the past, Pra­gue ser­ved as the resi­den­ce of Czech prin­ces and kings, as well as Roman-​German empe­rors. In medie­val times, Pra­gue was divi­ded” into the Old Town, Latin Mai­or, and the Les­ser Town of Pra­gue – Malá Stra­na. In 1348, the New Town of Pra­gue (Nové Měs­to praž­ské) was estab­lis­hed. The first attempt to uni­fy the Old and New Towns occur­red in 1518, but in 1528, Pra­gue was once again divi­ded. The final uni­fi­ca­ti­on into one admi­ni­stra­ti­ve enti­ty occur­red in 1784, com­pri­sing the New and Old Towns of Pra­gue, Malá Stra­na, and Hrad­ča­ny. Over time, Jose­fov, Vyšeh­rad, and Hole­šo­vi­ce were anne­xed (wikipedia.cs). In 1378, Pra­gue had 40,000 inha­bi­tants, and by 1850, the popu­la­ti­on had gro­wn to 155,000. In 1960, it rea­ched 1,005,000. Pra­gue is the sixth most-​visited city in Euro­pe, kno­wn for its nume­rous the­a­ters (wikipedia.cs).


In der Ver­gan­gen­he­it war Prag die Resi­denzs­tadt der tsche­chis­chen Fürs­ten und Köni­ge, der römisch-​deutschen Kai­ser. Prag im Mit­te­lal­ter war gete­ilt” in die Alts­tadt (Sta­ré Měs­to) und die Kle­in­se­i­te (Malá Stra­na). Im Jahr 1348 ents­tand die Neue Stadt Prag (Nové Měs­to praž­ské). Der ers­te Ver­such, die Alts­tadt und die Neue Stadt zu vere­i­nen, erfolg­te 1518, aber 1528 wur­de Prag erne­ut gete­ilt. Die end­gül­ti­ge Vere­i­ni­gung unter einer Ver­wal­tung­se­in­he­it erfolg­te erst 1784, als Prag aus der Neus­tadt (Nové Měs­to praž­ské), der Alts­tadt (Sta­ré Měs­to praž­ské), der Kle­in­se­i­te (Malá Stra­na) und der Hrads­chin bes­tand. Nach und nach wur­den auch das Josefs­tadt (Jose­fov), Vyšeh­rad und Hole­šo­vi­ce angeg­lie­dert (wikipedia.cs). Im Jahr 1378 leb­ten in Prag 40.000 Ein­woh­ner, im Jahr 1850 waren es 155.000, im Jahr 1960 1 Mil­li­on 5 Tau­send. Prag ist die sechst­be­such­tes­te Stadt in Euro­pa. Es gibt außer­ge­wöhn­lich vie­le The­a­ter hier (wikipedia.cs).


Odka­zy:


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post