2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie

Šípkové

skala
Hits: 1655

Šíp­ko­vé leží v nad­mor­skej výš­ke 216 met­rov nad morom, neďa­le­ko od Pieš­ťan. Na plo­che 8.3 km2 tu žije 330 oby­va­te­ľov (sip​ko​ve​.sk). V rokoch 1975 – 1992 bola obec miest­nou čas­ťou Vrbo­vé­ho. Naj­star­šie osíd­le­nie cho­tá­ra Šíp­ko­vé­ho pochá­dza z neoli­tu, zis­ti­lo sa na loka­li­te Diel­ce. Z obdo­bia mlad­šej a nesko­rej doby bron­zo­vej sa našli nále­zy v Zahu­me­ni­ciach. V intra­vi­lá­ne obce sú nále­zy zo stre­do­ve­ku, z 14. – 16. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka o Šíp­ko­vom (Sip­kow, Syp­ko) pochá­dza z roku 1349. Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Syp­kuo, Siko, Sib­ko, Sip­ko­we, Sip­ko, Syp­ko­we, Schip­ko, Csip­kés. V roku 1598 bolo v obci 48 domov. Rodi­na Apo­ni­ov­cov vlast­ni­la majet­ky v obci až do roku 1874 (Marián Klčo).

Šíp­ko­vé is loca­ted at an alti­tu­de of 216 meters abo­ve sea level, near Pieš­ťa­ny. With an area of 8.3 km², it is home to 330 resi­dents. Bet­we­en 1975 and 1992, the vil­la­ge was a local part of Vrbo­vé. The oldest sett­le­ment in the Šíp­ko­vé area dates back to the Neolit­hic peri­od, dis­co­ve­red at the Diel­ce site. Dis­co­ve­ries from the youn­ger and late Bron­ze Age were found in Zahu­me­ni­ce. Wit­hin the vil­la­ge­’s boun­da­ries, the­re are medie­val fin­dings from the 14th to the 16th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on of Šíp­ko­vé (Sip­kow, Syp­ko) dates back to 1349. Other his­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Syp­kuo, Siko, Sib­ko, Sip­ko­we, Sip­ko, Syp­ko­we, Schip­ko, and Csip­kés. In 1598, the vil­la­ge had 48 hou­ses. The Apo­ni­ov­cov fami­ly owned pro­per­ties in the vil­la­ge until 1874 (Marián Klčo).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudská príroda, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

skala
Hits: 3601

V par­ku v Pieš­ťa­noch sa nachá­dza, v jeho cen­trál­nej čas­ti, množ­stvo búdiek, kam cho­dí celé roky pri­kr­mo­vať vtá­ky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stre­tol. Cho­dí pra­vi­del­ne v rov­na­kú hodi­nu, vtá­ky si naň­ho už urči­te zvyk­li. Iste aj vďa­ka tomu to je vďač­né mies­to pre foto­gra­fa.

Za sle­do­va­né obdo­bie celé­ho roka kŕmid­lo nav­ští­vi­lo 28 dru­hov vtá­kov. Pre­dov­šet­kým sýkor­ka veľ­ká a vra­bec poľ­ný. Veľ­mi čas­tý­mi náv­štev­ník­mi je brhlík oby­čaj­ný, ďateľ veľ­ký a ďateľ pro­stred­ný. Čas­to sa obja­ví drozd čier­ny, hrd­lič­ka záh­rad­ná a sýkor­ka bela­sá. Občas pri­le­tí sýkor­ka mly­nár­ka, sýkor­ka uhliar­ka, sýkor­ka hôr­na, sýkor­ka choch­la­tá, zelien­ka oby­čaj­ná, kaná­rik poľ­ný, pin­ka oby­čaj­ná. Zried­ka­vo vra­bec domo­vý, hav­ran, kav­ka, vra­na popo­la­vá, soj­ka, ško­rec, kači­ca divá. V zime čer­vien­ka oby­čaj­ná, glezg oby­čaj­ný, čížik oby­čaj­ný, pin­ka sever­ská, kôrov­ník dlho­prs­tý. Občas ulo­ví na kŕmid­le neja­ké­ho vtá­ka aj jas­trab kra­hu­lec (Kaňuš­čák, 2012).

In the park in Pieš­ťa­ny, in its cen­tral part, the­re are nume­rous bird fee­ders whe­re Mr. Karol Fano has been fee­ding birds for many years, sin­ce 1970. I have encoun­te­red him the­re more than once. He con­sis­ten­tly visits at the same hour, and the birds have sure­ly gro­wn accus­to­med to him. Cer­tain­ly, this has made it a gra­te­ful spot for photographers.

Throug­hout the obser­ved peri­od of the who­le year, 28 spe­cies of birds have visi­ted the fee­der. Par­ti­cu­lar­ly com­mon visi­tors inc­lu­de the gre­at tit and the hou­se spar­row. Other fre­qu­ent visi­tors are the gre­at spot­ted wood­pec­ker, the gre­a­ter spot­ted wood­pec­ker, and the midd­le spot­ted wood­pec­ker. The black­bird, the com­mon wood pige­on, and the Eura­sian blue tit are also seen fre­qu­en­tly. Occa­si­onal­ly, the cres­ted tit, the coal tit, the marsh tit, the wil­low tit, the gre­en­finch, the com­mon lin­net, and the com­mon chaf­finch make an appe­a­ran­ce. More rare­ly obser­ved are the hou­se spar­row, the car­ri­on crow, the jack­daw, the hooded crow, the mag­pie, the jay, the gre­at grey shri­ke, and the mal­lard. In win­ter, the com­mon red­poll, the Eura­sian sis­kin, the com­mon chaf­finch, the nort­hern bull­finch, and the long-​tailed tit are added to the mix. Occa­si­onal­ly, a spar­ro­wha­wk cap­tu­res a bird at the fee­der (Kaňuš­čák, 2012).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Višňové – kraj pod Čachtickým hradom

skala
Hits: 3450

Viš­ňo­vé je dedi­na, kto­rá leží pod Čach­tic­kým hra­dom. Hrad je vidi­teľ­ný prak­tic­ky z celej obce, ces­ta hore naň sa dá zvlád­nuť za trid­sať minút. Obec je zná­ma od roku 1392 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1392 sa obec spo­mí­na ako Bys­new. Neskor­šie ako Wis­ny­o­we, Vis­no­ve, Vis­nyó, Alsó­vis­nyó. V roku 1715 tu žilo 21 domác­nos­tí, v roku 1787 tu bolo 58 domov a už 403 oby­va­te­ľov (obec​vis​no​ve​.sk). V obci sa nachá­dza zvo­ni­ca z roku 1899, v oko­lí zatiaľ verej­nos­ti neprí­stup­ná jas­ky­ňa (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Obec dosta­la meno vraj od divej viš­ne. Dru­hý pred­po­klad je od slo­va ​“viš­šie” (obec​vis​no​ve​.sk). K 31.12.2005 mala obec 186 oby­va­te­ľov (obec​vis​no​ve​.sk). Nad obcou Viš­ňo­vé je Čach­tic­ký hrad. Naj­rých­lej­šia ces­ta k nemu je prá­ve z Viš­ňo­vé­ho, napo­kon na foto­gra­fiách je vid­no na kop­ci zrú­ca­ni­nu hradu.

Viš­ňo­vé is a vil­la­ge situ­ated bene­ath Čach­tic­ký hrad (Čach­ti­ce Cast­le). The cast­le is visib­le from almost the enti­re vil­la­ge, and the jour­ney to it can be accom­plis­hed in about thir­ty minu­tes. The vil­la­ge has been kno­wn sin­ce 1392 (Sour­ce: Infor­ma­ti­onal pla­que). In 1392, the vil­la­ge is men­ti­oned as Bys­new, later as Wis­ny­o­we, Vis­no­ve, Vis­nyó, Alsó­vis­nyó. In 1715, the­re were 21 hou­se­holds, and by 1787, the num­ber had inc­re­a­sed to 58 hou­ses with 403 inha­bi­tants (obec​vis​no​ve​.sk). The vil­la­ge is home to a bell tower from 1899, and the­re is also a cave in the vici­ni­ty, not yet acces­sib­le to the pub­lic (Sour­ce: Infor­ma­ti­onal pla­que). The vil­la­ge is said to have deri­ved its name from wild cher­ries, or alter­na­ti­ve­ly, from the word ​“viš­šie,” mea­ning hig­her (obec​vis​no​ve​.sk). As of Decem­ber 31, 2005, the vil­la­ge had 186 inha­bi­tants (obec​vis​no​ve​.sk). Abo­ve Viš­ňo­vé is Čach­tic­ký hrad (Čach­ti­ce Cast­le), and the quic­kest rou­te to reach it is from Viš­ňo­vé, as the cast­le ruins can be seen on the hill in photographs.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

skala
Hits: 1631

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name ​“Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,000 – 14,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005: Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 1849

Obec je zná­ma nie­len svo­jou prí­ro­dou, ale aj his­to­ric­ký­mi a kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi. V Šumia­ci sa nachá­dza nie­koľ­ko chrá­mov a kapl­niek, kto­ré sved­čia o boha­tej his­tó­rii tej­to oblas­ti. Šumiac je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku aj vďa­ka blíz­kos­ti Níz­kych Tatier.

Na plo­che 81.76 km2 tu žije 1310 oby­va­te­ľov (sumiac​.sk), leží v nad­mor­skej výš­ke 880 met­rov nad morom (sumiac​.sk). Obec vznik­la ako pod­dan­ská dedi­na pan­stva Murán­ske­ho hra­du v 15. sto­ro­čí (sumiac​.sk). Vznik­la na valas­kom prá­ve, písom­ne je dolo­že­ná v roku 1573 (najk​raj​sik​raj​.sk). Pôvod­ný­mi oby­va­teľ­mi boli Rusí­ni (sumiac​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nemec­ký názov obce je Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od lesov obklo­pu­jú­cich obec a šumu bys­trých vôd, napá­ja­jú­cich kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia sa veno­va­li pase­niu oviec, dobyt­ka, neskôr spra­co­va­niu dre­va, výro­bou poľ­no­hos­po­dár­ske­ho nára­dia z dre­va a šind­ľov (sumiac​.sk). Nachá­dza­la sa tu píla a sklár­ska huta (najk​raj​sik​raj​.sk). 

V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia sa oby­va­te­lia živi­li pále­ním dre­ve­né­ho uhlia (sumiac​.sk). V roku 1828 žilo v Šumia­ci v 158 domov 1846 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). V 19. sto­ro­čí bola posta­ve­ná želez­ni­ca do Brez­na a neskôr až do Čer­ve­nej Ska­ly. Do roku 1954 pat­ri­li Šumia­cu osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa a Zlat­no. Od roku 1960 pat­rí k obci osa­da Čer­ve­ná Ska­la (sumiac​.sk). Dodnes sa tu zacho­va­li dre­ve­né zru­bo­vé domy pod sed­lo­vý­mi stre­cha­mi v otvo­re­ných dvo­roch. Pit­vo­ry boli pôvod­ne stu­de­né, vyku­ro­va­la sa len obie­le­ná izba zaria­de­ná úče­lo­vým nábyt­kom, pokrov­ca­mi a tka­ni­na­mi (niz​ke​tat​ry​.sk). V Šumia­ci sa naro­di­la spi­so­va­teľ­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). V Šumia­ci vzni­kol 15.1.1957 folk­lór­ny súbor Šumia­čan. Súbor absol­vo­val tisíc­ky vystú­pe­ní po celom sve­te. Nahral desiat­ky pies­ní pre Slo­ven­ský roz­hlas, účin­ko­val v mno­hých fil­moch (face­bo­ok).

The vil­la­ge is kno­wn not only for its natu­re but also for its his­to­ri­cal and cul­tu­ral land­marks. In Šumiac, the­re are seve­ral chur­ches and cha­pels that bear wit­ness to the rich his­to­ry of this area. Šumiac is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rism, thanks in part to its pro­xi­mi­ty to the Low Tatras.

Šumiac is a vil­la­ge with an area of 81.76 km², and it is home to 1310 resi­dents, situ­ated at an alti­tu­de of 880 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge ori­gi­na­ted as a sub­ject vil­la­ge of Muráň Cast­le in the 15th cen­tu­ry and was estab­lis­hed on Wal­la­chian law, with writ­ten docu­men­ta­ti­on dating back to 1573. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians. The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, and Sumia­có. The Ger­man name for the vil­la­ge is Königs­berg bei Großrauschenbach.

The name Šumiac is deri­ved from the sur­roun­ding forests and the noise of cle­ar waters fee­ding the Hron River chan­nel. The resi­dents were tra­di­ti­onal­ly invol­ved in she­ep and catt­le gra­zing, later enga­ging in wood pro­ces­sing, the pro­duc­ti­on of agri­cul­tu­ral tools from wood, and shin­gle making. The­re was a sawmill and a glas­sworks in the vil­la­ge, and in the mid-​18th cen­tu­ry, the inha­bi­tants ear­ned a living by pro­du­cing char­co­al. In 1828, Šumiac had 158 hou­ses with 1846 inhabitants.

In the 19th cen­tu­ry, a rai­lway was built to Brez­no, and later exten­ded to Čer­ve­ná Ska­la. Until 1954, the sett­le­ments of Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa, and Zlat­no belo­n­ged to Šumiac. Sin­ce 1960, the sett­le­ment of Čer­ve­ná Ska­la has been part of the vil­la­ge. The vil­la­ge is kno­wn for its well-​preserved wooden log hou­ses with sadd­le roofs in open cour­ty­ards. Tra­di­ti­onal hou­ses had cold rooms; only the whi­te­was­hed room with pur­po­se­ful fur­ni­tu­re, meta­lwa­re, and fab­rics was heated.

Notab­ly, the wri­ter Klá­ra Jarun­ko­vá was born in Šumiac. On Janu­ary 15, 1957, the Šumia­čan Folk Ensem­ble was estab­lis­hed, which has per­for­med thou­sands of times worl­dwi­de, recor­ded nume­rous songs for Slo­vak Radio, and par­ti­ci­pa­ted in many films.

Wieś jest zna­na nie tyl­ko ze swo­jej przy­ro­dy, ale także z his­to­rycz­nych i kul­tu­ro­wych zabyt­ków. W Šumiac znaj­du­je się kil­ka kości­ołów i kap­lic, któ­re świadc­zą o boga­tej his­to­rii tego obsza­ru. Šumiac to popu­lar­ne miejs­ce turys­tycz­ne, również ze wzg­lędu na blis­ko­ść Nis­kich Tatr.

Na obszar­ze o powierzch­ni 81,76 km² miesz­ka 1310 miesz­ka­ńców (sumiac​.sk), leży na wyso­ko­ści 880 met­rów nad pozi­omem mor­za (sumiac​.sk). Wieś pows­ta­ła jako pod­dam­ska osa­da pod pano­wa­niem zamku Murán­sky w XV wie­ku (sumiac​.sk). Pows­ta­ła na pra­wie wołos­kim i pisem­nie udo­ku­men­to­wa­na zosta­ła w 1573 roku (najk​raj​sik​raj​.sk). Pier­wot­ny­mi miesz­ka­ńca­mi byli Rusi­ni (sumiac​.sk). His­to­rycz­ne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nie­miec­ka nazwa wsi to Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Nazwa wsi pocho­dzi od lasów otac­za­jących miejs­co­wo­ść i szu­mu bie­żących wód, zasi­la­jących kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się wypa­sa­niem owiec, bydła, później obrób­ką dre­wna, pro­dukc­ją dre­wnia­ne­go nar­zędzi rol­nic­zych i gon­tów (sumiac​.sk). Ist­nia­ła tu tar­tak i huta szkła (najk​raj​sik​raj​.sk).

W poło­wie XVIII wie­ku miesz­ka­ńcy utr­zy­my­wa­li się z wypa­la­nia dre­wna na węgiel drze­wny (sumiac​.sk). W 1828 roku w Šumia­ci miesz­ka­ło w 158 domach 1846 miesz­ka­ńców (najk​raj​sik​raj​.sk). W XIX wie­ku zbu­do­wa­no kolej do Brez­na, a później aż do Čer­ve­nej Ska­ly. Do 1954 roku Šumiac obej­mo­wał osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa i Zlat­no. Od 1960 roku osa­da Čer­ve­ná Ska­la nale­ży do wsi (sumiac​.sk). Do dzi­siaj zacho­wa­ły się tu dre­wnia­ne domy z bali pod siodło­wy­mi dacha­mi na otwar­tych podwór­zach. Izby były pier­wot­nie zim­ne, ogr­ze­wa­no tyl­ko bie­lo­nym pomieszc­ze­niem wypo­sa­żo­nym w meb­le, pokry­cia i tka­ni­ny (niz​ke​tat​ry​.sk). W Šumia­ci uro­dzi­ła się pisar­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). W Šumia­ci 15 stycz­nia 1957 roku pows­tał zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Šumia­čan. Zes­pół dał tysi­ące wys­tąpień na całym świe­cie. Nag­ra­li dzie­si­ąt­ki piose­nek dla Sło­wac­kie­go Radia, wys­tępo­wa­li w wie­lu fil­mach (face­bo­ok).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post