domov - Skala - Page 4

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

26/10/201607/03/2024 skala

Dolný Kubín, maďarsky Alsókubin, nemecky Unterkubin, je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží v nadmorskej výške 468 metrov nad morom, Na ploche 55 km² tu žije cca 19 000 obyvateľov (Wikipedia). Známe osobnosti: autor slovenskej hymny Janko Matúška, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prozaik Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prozaik Ján Johanides, biatlonistka Martina Halinárová, bežec na lyžiach Martin Bajčičák, futbalista Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny bola opevneným hradiskom už v období Veľkej Moravy. Pôvod názvu Kubín je odvodený od označenia priestoru, ktorý zahaľujú kúdoly dymu. V stredoveku mesto nieslo názov Klubín (dolnykubin.sk). V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravskú Polhoru, Zywiec a Wieliczku nazývali soľná, využívala sa na dovoz soli a iných tovarov. V 14. storočí boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, Kňažia. Mesto sa rozvíjalo ako remeselnícko – roľnícka osada. Rozvinuté bolo najmä kamenárstvo. Začiatkom 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov – žarnovov. V roku 1558 sa majiteľmi oravského panstva stali Turzovi.

V roku 1604 mesto spustošili Bočkajovi hajdúsi, podpálili obec, ostalo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubíne 67 rodín a asi 340 obyvateľov (Wikipedia). V roku 1632 gróf Gašpar Illešházy za ročný poplatok 400 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Udelil mu právo konať týždenné trhy a dva výročné jarmoky (dolnykubin.sk a Wikipedia). Po roku 1712 sa stal Dolný Kubín sídlom Oravskej župy. V rokoch 1715 – 16 si Orava užila zamrznuté roky – ešte v júni mrzlo a v septembri prišla nová zima. Rok 1813 je rokom strašnej povodne, začalo sa s budovaním vodnej nádrže. V roku 1858 vznikla Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o dar Vavrinca Čaploviča mestu – knižnica mala 45 000 zväzkov (Wikipedia).

Dolný Kubín, in Hungarian Alsókubin, and in German Unterkubin, is a district town in the Žilina Region. It is situated at an elevation of 468 meters above sea level, covering an area of 55 km², and is home to approximately 19,000 residents (Wikipedia). Notable personalities associated with Dolný Kubín include Janko Matúška, the author of the Slovak anthem, poet Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prose writer Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prose writer Ján Johanides, biathlete Martina Halinárová, cross-country skier Martin Bajčičák, and footballer Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny served as a fortified settlement during the Great Moravian period. The name Kubín is derived from the term denoting an area enveloped in smoke clouds. In the medieval era, the town was known as Klubín (dolnykubin.sk). During the Middle Ages, a trade route passing through Komjatná, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravská Polhora, Zywiec, and Wieliczka was called the salt route, used for importing salt and other goods. In the 14^th century, villages were established, which currently form suburban parts of Dolný Kubín: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, and Kňažia. The town developed as a craft and farming settlement, with stonemasonry being a particularly developed trade. In the early 14^th century, a quarry for stones used in the production of grinding tools (millstones) is mentioned. In 1558, the Turzo family became owners of the Orava estate.

In 1604, the town was ravaged by Bocskai’s hajduks; they set fire to the village, leaving only seven houses standing. However, by 1624, Dolný Kubín had 67 families and around 340 inhabitants (Wikipedia). In 1632, Count Gašpar Illešházy liberated its inhabitants from serfdom duties for an annual fee of 400 gold coins and elevated them to burghers. He granted the town the right to hold weekly markets and two annual fairs (dolnykubin.sk and Wikipedia). After 1712, Dolný Kubín became the seat of the Orava county. In 1715 – 16, Orava experienced frozen years — June was still cold, and a new winter arrived in September. The year 1813 saw a terrible flood, leading to the construction of a reservoir. In 1858, the Čaplovič Library Society was established, taking care of the donation of Vavrinec Čaplovič to the town — the library held 45,000 volumes (Wikipedia).

Rímskokatolícky kostol Svätej Kataríny Alexandrijskej

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie, Typ krajiny

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

21/10/201603/04/2024 skala

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km². Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – súťaže producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev “Jantárovej cesty”, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D‘Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central Považie, a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km², it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the “Amber Road,” traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: “To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made” (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10^th and beginning of the 11^th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14^th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15^th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200−1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19^th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19^th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).

Odkazy

Trenčín
Dušan Jurčacko
Jozef Gertli Danglár, Renata Kaščáková
Tamara Nešporová, Ján Rajtár – Laugaricio – Trenčín a okolie v rímskej dobe
Facebook
Wikipedia
Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Šariš, Šarišské, Slovenská krajina, Slovenské

Kamenica – obec v Spišskošarišskom medzihorí

06/03/201607/03/2024 skala

Kamenica je obec ležiaca v Spišskošarišskom medzihorí. Na ceste z Prešova do Starej Ľubovne. Nad obcou sa čnie hrad Kamenica.

Z obdobia 10. – 12. storočia sa tu zistilo slovanské pohrebisko. Obec vznikla v polovici 13. storočia pod kráľovským poľovníckym hradom Kamenica. Prvá zmienka je z roku 1248 po prvom tatárskom vpáde, prípadne z roku 1270 (hodnovernejšia). Hradný vrch Kamenica, bralo vysoké 725 metrov nad morom, bolo útočiskom pred Tatármi (kamenica.sk). Kamenický hrad dal podľa dochovaných písomností postaviť v prvej polovici 13. storočia Dietrich – gróf spišských Sasov okolo roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica uvádza ako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratívne toto územie spravovali z panstva a hradu Šariš do druhej polovici 13. storočia. V roku 1600 bolo v obci 31 obývaných domov (kamenica.sk). Hrad bol zničený vojskami Šimona Forgáča v roku 1556 (Wikipedia). V roku 1816 došlo k zbúraniu hradných múrov. V Kamenici žilo v minulosti sedliacke a želiarske obyvateľstvo, neskôr roľníctvom, drevorubačstvom, pastierstvom. V 20-tych rokoch 20. storočia a po skončení II. svetovej vojny, sa mnohí obyvatelia vysťahovali do Ameriky (kamenica.sk). V obci žije dnes asi 1830 obyvateľov (kamenica.sk). O zachovanie hradu sa v súčasnosti stará občianske združenie Kamenná veža (Wikipedia).

Kamenica is a village located in the Spišsko-šarišské Medzihorie, on the road from Prešov to Stará Ľubovňa. Above the village stands Kamenica Castle.

From the 10^th to the 12^th century, a Slavic cemetery was discovered in this area. The village was established in the mid-13th century beneath the royal hunting castle of Kamenica. The first mention is from 1248, after the first Mongol invasion, possibly from 1270 (more reliable). Kamenica Castle, rising 725 meters above sea level, served as a refuge against the Mongols (kamenica.sk). According to preserved documents, Dietrich, the count of Spiš Saxons, built Kamenica Castle in the first half of the 13^th century, around 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica is also mentioned as Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratively, this territory was managed from the Šariš estate and castle until the second half of the 13^th century. In 1600, there were 31 inhabited houses in the village (kamenica.sk). The castle was destroyed by the forces of Šimon Forgáč in 1556 (Wikipedia). In 1816, the castle walls were demolished. In the past, Kamenica was home to peasants and ironworkers, later engaged in agriculture, logging, and shepherding. In the 1920s and after the end of World War II, many residents emigrated to America (kamenica.sk). The village is currently inhabited by approximately 1830 people (kamenica.sk). The preservation of the castle is now the responsibility of the civic association Kamenná veža (Wikipedia).

Kamenica to wieś położona na obszarze Spišsko-šarišské Medzihorie, na drodze z Prešova do Stará Ľubovňa. Ponad wsią wznosi się zamek Kamenica.

Z okresu X‑XII wieku odkryto tu słowiańskie cmentarzysko. Wieś powstała w połowie XIII wieku pod królewskim łowieckim zamkiem Kamenica. Pierwsza wzmianka pochodzi z roku 1248, po pierwszym najazdzie Mongołów, prawdopodobnie z roku 1270 (bardziej wiarygodna). Zamek Kamenica, wznoszący się na wysokość 725 metrów nad poziomem morza, służył jako schronienie przed Mongołami (kamenica.sk). Według zachowanych dokumentów, Dietrich, hrabia spišskich Sasów, wzniósł zamek Kamenica w pierwszej połowie XIII wieku, około roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica występuje także jako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administracyjnie obszar ten był zarządzany z posiadłości i zamku Šariš do drugiej połowy XIII wieku. W 1600 roku we wsi było 31 zamieszkałych domów (kamenica.sk). Zamek został zniszczony przez siły Šimona Forgáča w 1556 roku (Wikipedia). W 1816 roku mury zamku zostały zburzone. W przeszłości Kamenica było domem dla chłopów i hutników żelaza, później zajmowali się rolnictwem, wycinką drzewa i pasterstwem. W latach 20. XX wieku i po zakończeniu II wojny światowej wielu mieszkańców wyemigrowało do Ameryki (kamenica.sk). Obecnie wieś zamieszkuje około 1830 osób (kamenica.sk). O zachowanie zamku troszczy się obecnie stowarzyszenie obywatelskie Kamenná veža (Wikipedia).

Камениця – село, розташоване в міжгір’ї Спішсько-Шарішське, на дорозі з Прешова до Старої Любовні. Над селом видно замок Камениця.

З епохи X‑XII століть тут виявлено слов’янське кладовище. Село з’явилося в середній частині XIII століття під королівським мисливським замком Камениця. Перша згадка відноситься до 1248 року після першого нашестя монголів, можливо до 1270 року (надійніша). Замок Камениця, що підіймається на висоту 725 метрів над рівнем моря, слугував притулком від монголів (kamenica.sk). За збереженими документами, Дітрих, граф спішських Сасів, збудував замок Камениця в першій половині XIII століття, близько 1248 року (kamennaveza.sk). Камениця також згадується як Torkueley, Thorkw, Torkow. Адміністративно цю територію управляли з маєтку і замку Шаріш до другої половини XIII століття. У 1600 році в селі було 31 заселений будинок (kamenica.sk). Замок був знищений військами Шимона Форгача в 1556 році (Вікіпедія). У 1816 році стіни замку були з

руйновані. Камениця в минулому була домом для селян і залізярів, пізніше займалася сільським господарством, рубкою лісу та пастушеством. У 20‑х роках XX століття і після закінчення Другої світової війни багато мешканців емігрували в Америку (kamenica.sk). В селі зараз проживає приблизно 1830 осіб (kamenica.sk). Збереженням замку наразі займається громадське об’єднання Kamenná veža (Вікіпедія).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

12/02/201613/03/2024 skala

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza kaštieľ Platan (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží na styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej roviny (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako Rethy, z roku 1263 je doložená ako Lúka (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 domov (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ovocinárstvo a pestovaním vinnej révy. Vinice sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej doliny (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, Ducové, Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby až do Beckova (Igor Paulech). Od Piešťan je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva Coca-Cola a vodovody v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti obce vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Tematínska lestostep, časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček, časť prírodnej rezervácia Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy (wikipedia). Na západ od Lúky sa nachádza Horná Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské bagroviská, kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.

The village has been documented since the year 1246, and it is home to the Platan Castle (Source: Information Board). The castle above the village was constructed in 1676, and near it stands the chapel of Saint Mary Magdalene, renovated at the end of the 18^th century (wikipedia). It is situated at the junction of the western foothills of the central part of Považský Inovec with the Považský promontory of the Danubian Plain (obecluka.sk). In 1246, it was mentioned as Rethy, and by 1263, it was documented as Lúka (obecluka.sk). In the early 16^th century, the village had around 30 houses (obecluka.sk). In 1828, it had 99 houses and 693 inhabitants (obecluka.sk). Besides agriculture, residents were involved in fruit growing and cultivating vineyards. Vineyards have been mentioned since 1551. The village also had potters, and the production of fired pottery took place under Babou hora, with clay sourced from Lovičná Valley (obecluka.sk).

Lúka is located on the old road alongside the Váh River, which runs from Piešťany through Moravany, Ducové, Modrovka, Lúka, Hrádok, Hôrka, Nová Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby to Beckov (Igor Paulech). It is 10 km away from Piešťany and 14 km from Nové Mesto nad Váhom (obecluka.sk). Lúka is known for its spring water, especially Lucká – renowned infant water. Coca-Cola and water supplies in Lúka and Modrovka utilize water from the Šáchor spring (Igor Paulech). In the upper part of the village, water emerges from beneath limestone rocks (wikipedia). The village’s cadastre includes the national natural reserve Tematínska lestostep, part of the national natural reserve Javorníček, a segment of the natural reserve Kňaží vrch, and a portion of the Natura 2000 European significance area – Tematínske vrchy (wikipedia). To the west of Lúka lies Horná Streda and the well-known Hornostredské gravel pits, where many people go swimming in the summer. From Lúka, there is a hiking trail leading to Tematín Castle.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

11/02/201607/03/2024 skala

Prvá zmienka o Matejovci je z roku 1678, kedy sa mal v Chalupách usadiť Matej s rodinou. Dnes tu žije trvalo 480 obyvateľov (matejtovec.eu). Matejovec vďaka svojmu prírodnému prostrediu a typických domov zo začiatku 20. storočia láka filmárov. V roku 1980 sa tu natáčal film Najatý klaun. V réžii Stanislava Párnického sa tu predstavili Petr Čepek, Milan Lasica, Zdenka Studenková, Dušan Kaprálik, Ľudovít Króner a ďalší. V roku 1981 film Prípad Evy Burdovej (Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Krivosudský). V roku 1986 film Hriech (režisér Miloš Pietor, herci Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Dagmar Sanitrová, Ivan Gogál, Ivan Rajniak …). V roku 2000 film Krajinka režíroval Martin Šulík hercov ako Csongor Kassai, Peter Bzdúch, Marián Labuda, Anna Šišková, Dorota Nvotová (matejtovec.eu).

The first mention of Matejovec dates back to 1678 when Matej and his family were supposed to settle in Chalupy. Today, it is home to a permanent population of 480 residents (matejtovec.eu). Matejovec, with its natural environment and typical early 20^th-century houses, attracts filmmakers. In 1980, the film “Najatý klaun” was shot here. Directed by Stanislav Párnický, the cast included Petr Čepek, Milan Lasica, Zdenka Studenková, Dušan Kaprálik, Ľudovít Króner, and others. In 1981, the film “Prípad Evy Burdovej” was filmed (Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Krivosudský). In 1986, the film “Hriech” was made (director Miloš Pietor, actors Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Dagmar Sanitrová, Ivan Gogál, Ivan Rajniak…). In 2000, the film “Krajinka,” directed by Martin Šulík, featured actors such as Csongor Kassai, Peter Bzdúch, Marián Labuda, Anna Šišková, and Dorota Nvotová (matejtovec.eu).