2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

skala
Hits: 3735

His­to­ric­ký názov mes­ta je Pha­ros (Faros). Bol kolo­ni­zo­va­ný Grék­mi (cro​atia​.hr). Je to zau­jí­ma­vé a pek­né mes­teč­ko. Sta­rig­rad­ské pole, kto­ré sa nachá­dza pri mes­te, je na Zozna­me UNESCO. Tamoj­šie výsad­by vinoh­ra­dov a olív zosta­li ​“prak­tic­ky nezme­ne­né” od prvej kolo­ni­zá­cie sta­rých Gré­kov (cro​atia​.hr). Pre Sta­ri Grad sú typic­ké úzke ulič­ky a samoz­rej­me prí­stav, na mno­hých mies­tach doslo­va dýcha his­tó­ria.

Je obľú­be­ným leto­vis­kom, na seve­ro­zá­pa­de Hva­ru. V mes­te žije cca 1900 oby­va­te­ľov. Je pre­slá­ve­ný pes­to­va­ním levan­du­le. Hlav­ným odvet­vím je ces­tov­ný ruch a pop­ri to vinár­stvo. Vini­ce sa tiah­nu až k Jel­se a Vrbos­ke. Mimo­riad­nou his­to­ric­kou pamiat­kou je, že sa tu zacho­val tzv. gréc­ky ager – roz­par­ce­lo­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy pri­sťa­ho­val­com po kolo­ni­zá­cii ostro­va Grék­mi spred 2500 rokov (chor​vat​sko​.cz).

The his­to­ri­cal name of the town is Pha­ros (Faros). It was colo­ni­zed by the Gre­eks (cro​atia​.hr). It is an inte­res­ting and beau­ti­ful litt­le town. The Sta­ri Grad Plain, loca­ted near the town, is on the UNESCO List. The local vine­y­ard and oli­ve gro­ve plan­ta­ti­ons have remai­ned ​“prac­ti­cal­ly unchan­ged” sin­ce the first colo­ni­za­ti­on by the ancient Gre­eks (cro​atia​.hr). Sta­ri Grad is cha­rac­te­ri­zed by nar­row stre­ets, and of cour­se, the har­bor, whe­re his­to­ry lite­ral­ly bre­at­hes in many places.

It is a popu­lar resort on the nort­hwest of Hvar. The town has about 1900 inha­bi­tants. It is reno­wned for laven­der cul­ti­va­ti­on. The main indus­tries are tou­rism and, along­si­de that, wine­ma­king. Vine­y­ards stretch all the way to Jel­sa and Vrbos­ka. An excep­ti­onal his­to­ri­cal land­mark is the pre­ser­va­ti­on of the so-​called Gre­ek ager – the divi­si­on of agri­cul­tu­ral land by immig­rants after the Gre­ek colo­ni­za­ti­on of the island 2500 years ago (chor​vat​sko​.cz).

Povi­jes­no ime gra­da je Pha­ros (Faros). Bio je kolo­ni­zi­ran od stra­ne Grka (cro​atia​.hr). To je zaniml­jiv i lijep gra­dić. Sta­rig­rad­sko pol­je, koje se nala­zi bli­zu gra­da, nala­zi se na UNESCO-​ovu popi­su. Tamošn­ji vinog­ra­dar­ski i mas­li­nič­ki nasa­di osta­li su ​“prak­tič­ki nepro­mi­jen­je­ni” od prvog nasel­ja­van­ja sta­rih Grka (cro​atia​.hr). Za Sta­ri Grad su karak­te­ris­tič­ne uske uli­ce i narav­no, luka, gdje povi­jest doslov­no diše na mno­gim mjestima.

To je popu­lar­no lje­to­va­liš­te na sje­ve­ro­za­pa­du Hva­ra. U gra­du živi oko 1900 sta­nov­ni­ka. Poznat je po uzgo­ju lavan­de. Glav­ne dje­lat­nos­ti su turi­zam i, uz to, vinog­ra­dar­stvo. Vinog­ra­di se pro­te­žu sve do Jel­se i Vrbos­ke. Izu­ze­tan povi­jes­ni spo­me­nik je saču­va­ni takoz­va­ni grč­ki ager – pod­je­la pol­jop­riv­red­nog zeml­jiš­ta dosel­je­ni­ci­ma nakon grč­ke kolo­ni­za­ci­je oto­ka pri­je 2500 godi­na (chor​vat​sko​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Vianoce v Bratislave

skala
Hits: 3587

Via­no­ce v Bra­ti­sla­ve sú obdo­bím plným rados­ti, sve­tiel. Bra­ti­slav­ské Via­noč­né trhy sú jed­ným z najk­raj­ších v stred­nej Euró­pe. Hlav­né námes­tie sa pre­me­ní na via­noč­ný raj s dre­ve­ný­mi stán­ka­mi, kde sa ponú­ka­jú tra­dič­né slo­ven­ské výrob­ky, remes­lá a lahod­né jed­lá. Náv­štev­ní­ci si môžu vychut­nať medo­vi­nu, tra­dič­né via­noč­né kolá­če. Cen­trum a his­to­ric­ké čas­ti Bra­ti­sla­vy žia­ria v pes­trých far­bách, sú vyzdo­be­né stov­ka­mi sve­tiel, ozdo­ba­mi a via­noč­ný­mi strom­ček­mi. Počas adven­tu sa v Bra­ti­sla­ve koná via­ce­ro kul­túr­nych podu­ja­tí. Rôz­ne advent­né kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia a via­noč­né podu­ja­tia pri­dá­va­jú do atmo­sfé­ry ume­nie a zábavu.

Chris­tmas in Bra­ti­sla­va is a time fil­led with joy and lights. The Bra­ti­sla­va Chris­tmas Mar­kets are among the most beau­ti­ful in Cen­tral Euro­pe. The Main Squ­are trans­forms into a Chris­tmas won­der­land with wooden stalls offe­ring tra­di­ti­onal Slo­vak pro­ducts, crafts, and deli­ci­ous foods. Visi­tors can indul­ge in mead and tra­di­ti­onal Chris­tmas pas­tries. The city cen­ter and his­to­ric parts of Bra­ti­sla­va shi­ne in vib­rant colors, ador­ned with hun­dreds of lights, deco­ra­ti­ons, and Chris­tmas tre­es. During Advent, Bra­ti­sla­va hosts vari­ous cul­tu­ral events. Advent con­certs, the­at­ri­cal per­for­man­ces, and Chris­tmas fes­ti­vi­ties add an artis­tic and enter­tai­ning touch to the atmosphere.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, More, Príroda

More

skala
Hits: 1994

Ľudia väč­ši­nou more obdi­vu­jú. Jeho nesmier­na veľ­kosť, zdan­li­vá neko­neč­nosť ponú­ka­jú pries­tor na roz­jí­ma­nie a obja­vo­va­nie. More hrá kľú­čo­vú úlo­hu nie­len v prí­rod­nom eko­sys­té­me, ale aj v kul­tú­re a his­tó­rii. More tvo­rí pri­bliž­ne 71 per­cent povr­chu Zeme a obsa­hu­je pri­bliž­ne 97 per­cent vody na našej pla­né­te. Jeho hĺb­ka sa pohy­bu­je od pomer­ne plyt­kých oblas­tí kon­ti­nen­tál­nych až po hlbo­ké prie­pas­ti v oce­ánoch. Kaž­dý meter mora hos­tí fas­ci­nu­jú­ci eko­sys­tém plný živo­ta, od mik­ro­sko­pic­ké­ho plank­tó­nu po majes­tát­ne veľryby.

More je zdro­jom inšpi­rá­cie, krá­sy a dôle­ži­tých prí­rod­ných zdro­jov. Jeho úlo­ha v živo­te ľud­stva je nepo­chyb­ná, a pre­to je dôle­ži­té si uve­do­miť jeho hod­no­tu a pra­co­vať na jeho ochra­ne. Svet, kto­rý nás fas­ci­nu­je svo­jou hĺb­kou, tajom­stvom a krá­sou, si zaslú­ži našu lás­ku a sta­rost­li­vosť. Ten­to uni­kát­ny eko­sys­tém posky­tu­je obži­vu pre mno­hé dru­hy rýb, kto­ré sú potra­vou pre mno­hé ďal­šie dru­hy. More zabez­pe­ču­je aj množ­stvo ďal­ších zdro­jov pre ľudí. More má dlhú his­tó­riu spo­je­nú s ľud­stvom. Výpra­vy cez more umož­ni­li obja­vo­vať nové sve­ty, obcho­do­vať a navzá­jom sa obo­ha­co­vať kul­túr­ny­mi vplyv­mi. Sta­ré civi­li­zá­cie, ako Feni­ča­nia či Gré­ci, využí­va­li more na výme­nu tova­rov a nápa­dov. More je čas­to spo­je­né aj s legen­da­mi a mýtom, ako je prí­beh o Atlan­tí­de ale­bo mor­ských mon­štrách. Jeho neko­neč­ná hĺb­ka a neob­ja­ve­né oblas­ti vzbu­dzu­jú fan­tá­ziu ľudí a slú­žia ako základ pre mno­hé prí­be­hy a ume­lec­ké diela.

Plá­že s bie­lym pies­kom, azú­ro­vé vody a neko­neč­né výhľa­dy na oce­án pri­lá­ka­li mili­ó­ny ľudí k ces­to­va­niu na pobre­žia. Rekre­ač­né akti­vi­ty pri mori sú roz­ma­ni­té, od plá­va­nia a potá­pa­nia po sur­fo­va­nie a rybo­lov. Let­né dovo­len­ky a náv­šte­vy prí­mor­ských leto­vísk sú syno­ny­mom oddy­chu a rela­xá­cie. Súčas­ný svet však čelí váž­nym výzvam spo­je­ným s ochra­nou a udr­ža­teľ­nos­ťou morí. Zne­čis­ťo­va­nie plas­ta­mi, nad­mer­ný lov rýb, kli­ma­tic­ké zme­ny a stra­ta bio­di­ver­zi­ty pred­sta­vu­jú hroz­by pre ten­to vzác­ny eko­sys­tém. Ochra­na a udr­ža­teľ­ný prí­stup k využí­va­niu mor­ských zdro­jov sú kľú­čo­vé pre zacho­va­nie krá­sy a bohat­stva mora pre budú­ce generácie.

Peop­le gene­ral­ly admi­re the sea. Its immen­se size and appa­rent infi­ni­ty pro­vi­de a spa­ce for con­tem­pla­ti­on and explo­ra­ti­on. The sea pla­ys a cru­cial role not only in the natu­ral eco­sys­tem but also in cul­tu­re and his­to­ry. Cove­ring app­ro­xi­ma­te­ly 71 per­cent of the Eart­h’s sur­fa­ce and con­tai­ning about 97 per­cent of the pla­ne­t’s water, the sea­’s depth ran­ges from rela­ti­ve­ly shal­low con­ti­nen­tal are­as to deep oce­a­nic tren­ches. Eve­ry meter of the sea hosts a fas­ci­na­ting eco­sys­tem tee­ming with life, from mic­ros­co­pic plank­ton to majes­tic whales.

The sea is a sour­ce of ins­pi­ra­ti­on, beau­ty, and essen­tial natu­ral resour­ces. Its role in human life is unde­niab­le, emp­ha­si­zing the impor­tan­ce of recog­ni­zing its value and wor­king towards its pro­tec­ti­on. The world that cap­ti­va­tes us with its depth, mys­te­ry, and beau­ty deser­ves our love and care. This uni­que eco­sys­tem pro­vi­des sus­te­nan­ce for nume­rous fish spe­cies, which, in turn, ser­ve as food for many others. The sea also offers a varie­ty of resour­ces for humans.

The sea has a long his­to­ry intert­wi­ned with huma­ni­ty. Sea voy­ages enab­led the explo­ra­ti­on of new worlds, faci­li­ta­ted tra­de, and enri­ched cul­tu­res with diver­se influ­en­ces. Ancient civi­li­za­ti­ons, such as the Pho­eni­cians and Gre­eks, uti­li­zed the sea for the exchan­ge of goods and ide­as. The sea is often asso­cia­ted with legends and myths, such as the sto­ry of Atlan­tis or sea mons­ters. Its end­less depth and undis­co­ve­red are­as fuel peop­le­’s ima­gi­na­ti­on and ser­ve as the foun­da­ti­on for many sto­ries and artis­tic works.

Bea­ches with whi­te sands, azu­re waters, and end­less oce­an vie­ws have att­rac­ted mil­li­ons of peop­le to tra­vel to coas­tal are­as. Rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties by the sea are diver­se, ran­ging from swim­ming and diving to sur­fing and fis­hing. Sum­mer vaca­ti­ons and visits to sea­si­de resorts are syno­ny­mous with rela­xa­ti­on and rec­re­a­ti­on. Howe­ver, the con­tem­po­ra­ry world faces seri­ous chal­len­ges rela­ted to the pro­tec­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of the seas. Pol­lu­ti­on with plas­tics, over­fis­hing, cli­ma­te chan­ge, and the loss of bio­di­ver­si­ty pose thre­ats to this pre­ci­ous eco­sys­tem. Pro­tec­ti­on and a sus­tai­nab­le app­ro­ach to the use of mari­ne resour­ces are cru­cial for pre­ser­ving the beau­ty and wealth of the sea for futu­re generations.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany v zime

skala
Hits: 3337

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Inscenované, Ľudia, TOP

Svadobné fotografie

skala
Hits: 3072

Sva­dob­né foto­gra­fie zachy­tá­va­jú dôle­ži­té momen­ty, emó­cie a detai­ly spo­je­né so sva­dob­ným dňom. Na foto­gra­fiách sú čas­to por­tré­ty novo­man­že­lov, roman­tic­ké, radost­né chví­le. Rodin­né foto­gra­fie s rodi­nou novo­man­že­lov, rodič­mi a ďal­ší­mi prí­buz­ný­mi. Cere­mo­niál­ne momen­ty z obra­du, ako sú výme­ny prs­te­ňov, prvé boz­ky a iné dôle­ži­té momen­ty. Zábe­ry hos­tí, kto­rí osla­vu­jú svad­bu, tan­cu­jú, sme­jú sa a spo­loč­ne pre­ží­va­jú špe­ciál­ne chví­le. Súčas­ťou sú aj detai­ly spo­je­né so svad­bou, ako sú obrúč­ky, kyti­ce, sva­dob­né oble­če­nie, tor­ta a deko­rá­cie. Kre­a­tív­ne a ume­lec­ké zábe­ry, s ume­lec­kým prí­stu­pom a kre­a­tív­nym spra­co­va­ním, kto­ré zachy­tá­va­jú sva­dob­nú atmo­sfé­ru a osob­nosť páru. Prí­rod­né a spon­tán­ne momen­ty zachy­tá­va­jú­ce prí­rod­né a spon­tán­ne oka­mi­hy, kto­ré odrá­ža­jú auten­tic­kú situ­áciu. Sva­dob­né foto­gra­fie majú za cieľ vytvo­riť trva­lé spo­mien­ky na ten­to špe­ciál­ny deň.

Wed­ding pho­tos cap­tu­re impor­tant moments, emo­ti­ons, and details asso­cia­ted with the wed­ding day. The pho­tos often fea­tu­re por­traits of the newly­weds, sho­wca­sing roman­tic and joy­ful moments. Fami­ly pho­tos inc­lu­de shots with the coup­le­’s fami­ly, parents, and other rela­ti­ves. Cere­mo­nial moments from the cere­mo­ny, such as ring exchan­ges, first kis­ses, and other sig­ni­fi­cant moments, are also cap­tu­red. Guest shots depict peop­le celeb­ra­ting the wed­ding, dan­cing, laug­hing, and expe­rien­cing spe­cial moments toget­her. The pho­tos inc­lu­de details rela­ted to the wed­ding, such as rings, bou­qu­ets, wed­ding atti­re, cake, and deco­ra­ti­ons. Cre­a­ti­ve and artis­tic shots with an artis­tic app­ro­ach cap­tu­re the wed­ding atmo­sp­he­re and the coup­le­’s per­so­na­li­ty. Natu­ral and spon­ta­ne­ous moments cap­tu­re aut­hen­tic situ­ati­ons, ref­lec­ting genu­ine emo­ti­ons. Wed­ding pho­tos aim to cre­a­te las­ting memo­ries of this spe­cial day.

Use Facebook to Comment on this Post