2006-2010, 2010, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Mačky

skala
Hits: 10873

Mač­ky sú úžas­né a nezá­vis­lé tvo­ry, kto­ré sú spo­loč­ník­mi ľudí na cel­kom sve­te. Ich gra­ci­óz­na ele­gan­cia a zve­da­vý pohľad oslo­vu­jú tak­mer kaž­dé­ho. Samoz­rej­me, jej divo­ká for­ma žije v prí­ro­de. Domes­ti­fi­ko­va­né boli ako jed­no z prvých zvie­rat. Datu­je sa ten­to pro­ces do sta­ro­ve­ku. Ako už bolo naz­na­če­né, majú vyso­kú mie­ru roz­ho­do­vať o vlast­ných akti­vi­tách samé. Exis­tu­je nepre­ber­né množ­stvo ple­mien, kto­ré majú roz­lič­né vlast­nos­ti. Od ele­gant­ných perz­ských mačiek po hra­vé ben­gál­ske. Sú pri­ro­dze­ný­mi lov­ca­mi. Majú sklon dlho spať, až 15 hodín den­ne, tým si udr­žia­va­jú ener­giu. Dorou­mie­va­jú sa zvuk­mi, mňau­ka­jú, brum­ka­jú, syčia … Takým­to spô­so­bom komu­ni­ku­jú aj s ľuď­mi. Majú výraz­né oči a pod­ľa nich pozná­me nála­du. Zúže­né zre­ni­ce zna­me­na­jú radosť, hra­vú nála­du, roz­ší­re­né sú zna­kom stra­chu a vzru­še­nia. Líza­ním srs­ti sa čis­tia a odstra­ňu­jú neprí­jem­né vône. 

Ich tlap­ky sú mimo­riad­ne fle­xi­bil­né, umož­ňu­jú im pohy­bo­vať sa ticho. Zuby sú adap­to­va­né na lovec­ký život­ný štýl. Sú vyba­ve­né ostrý­mi reza­cí­mi zuba­mi na odtr­há­va­nie mäsa, špi­ca­té špi­čia­ky slú­žia na chy­te­nie koris­ti. Oči majú veľ­ké zre­ni­ce, kto­ré sa vedia rých­lo pris­pô­so­biť inten­zi­te svet­la. Ich pohy­by uší môžu odha­liť ich nála­du, resp. odha­liť pred­met ich záuj­mu. V ich zadnej čas­ti sa nachá­dza výni­moč­ný orgán – ves­ti­bu­lár­ny apa­rát, kto­rý im udr­žia­va rov­no­vá­hu a vďa­ka nemu vyko­ná­va­jú veľ­mi pres­né pohy­by. Ich sluch je vyni­ka­jú­ci, je schop­ný zachy­tá­vať vyso­ko­frek­venč­né zvu­ky. Aj ich čuch je veľ­mi cit­li­vý, roz­poz­ná aj fero­mó­ny iných mačiek. Pri prí­tom­nos­ti svo­jich maji­te­ľov, resp. iných mačiek pre­hl­bu­jú svoj hlas – pra­dú – tým vyjad­ru­jú svo­ju radosť, resp. nák­lon­nosť. Teles­ná tep­lo­ta mačiek je 38 – 39 °C. Táto tep­lo­ta im umož­ňu­je byť efek­tív­ny­mi lov­ca­mi a udr­žia­vať si tep­lo v chlad­nej­šom prostredí.

Cats are ama­zing and inde­pen­dent cre­a­tu­res that are com­pa­ni­ons to humans all around the world. The­ir gra­ce­ful ele­gan­ce and curi­ous gaze appe­al to almost eve­ry­o­ne. Of cour­se, the­ir wild form still exists in natu­re. They were domes­ti­ca­ted as one of the first ani­mals, a pro­cess dating back to ancient times. As indi­ca­ted ear­lier, they have a high degree of auto­no­my in deci­ding the­ir own acti­vi­ties. The­re is an end­less varie­ty of bre­eds with diver­se cha­rac­te­ris­tics, from ele­gant Per­sian cats to pla­y­ful Ben­gals. They are natu­ral hun­ters, and they have a ten­den­cy to sle­ep for long peri­ods, up to 15 hours a day, to con­ser­ve ener­gy. They com­mu­ni­ca­te with humans through sounds like meowing, pur­ring, and his­sing. They have expres­si­ve eyes, and the­ir mood can be dedu­ced from them. Nar­ro­wed pupils indi­ca­te joy and a pla­y­ful mood, whi­le dila­ted ones are a sign of fear and exci­te­ment. By lic­king the­ir fur, they cle­an them­sel­ves and remo­ve unp­le­a­sant odors.

The­ir paws are extre­me­ly fle­xib­le, allo­wing them to move silen­tly. The­ir teeth are adap­ted to a hun­ting lifes­ty­le, with sharp cut­ting teeth for tea­ring meat and poin­ted cani­nes for cat­ching prey. The­ir eyes have lar­ge pupils that can quick­ly adapt to light inten­si­ty. Move­ments of the­ir ears can reve­al the­ir mood or indi­ca­te the object of the­ir inte­rest. In the back of the­ir ears, the­re is an excep­ti­onal organ – the ves­ti­bu­lar appa­ra­tus – which helps them main­tain balan­ce and per­form very pre­ci­se move­ments. The­ir hea­ring is excel­lent, capab­le of cap­tu­ring high-​frequency sounds. The­ir sen­se of smell is also very sen­si­ti­ve, capab­le of recog­ni­zing the phe­ro­mo­nes of other cats. In the pre­sen­ce of the­ir owners or other cats, they dee­pen the­ir voice – pur­ring – expres­sing joy or affec­ti­on. The body tem­pe­ra­tu­re of cats is 38 – 39 °C, allo­wing them to be effi­cient hun­ters and main­tain warmth in col­der environments.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

skala
Hits: 1631

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name ​“Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,000 – 14,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005: Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Rodisko Milana Rastislava Štefánika – Košariská

skala
Hits: 2507

Koša­ris­ká sa nachá­dza neďa­le­ko od Bre­zo­vej pod Brad­lom. Je rodis­kom Milan Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka. Bol to výni­moč­ný vedec, dip­lo­mat a vojen­ský letec. Jeho otec Pavol Šte­fá­nik bol prvým fará­rom Koša­rísk a prvým fará­rom novo­vy­bu­do­va­nej pra­vo­sláv­nej cir­kvi v Košariskách.

Sú kopa­ni­čiar­skou oblas­ťou, pozos­tá­va z devia­tich usad­los­tí: U Šte­fov, Dol­né Koša­ris­ká, U Plač­kov, Hor­né Koša­ris­ká, U Mar­tin­kov, U Šin­de­lov, U Mos­ná­kov, U Trva­jov, Lopuš­ná (kosa​ris​ka​.sk). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 349 met­rov nad morom na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Myjav­skej pahor­ka­ti­ny. Na plo­che 11.53 km2 tu žije 436 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Hra­dis­ko Hrá­dok mal zrej­me v čase rím­skom stráž­nu fun­kciu. Oboh­na­ný pries­tor hra­dis­ka tvo­ril časť osa­dy, kto­rá bola prav­de­po­dob­ne pred­chod­com Koša­rísk, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy z haltš­tat­skej doby (szm​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1786 (Wiki­pe­dia). Koša­ris­ká s pri­ľah­lý­mi obca­mi pat­ri­li pod­dan­skej obci Bre­zo­vá a Čach­tic­ké­mu pan­stvu. Oby­va­te­lia sa veno­va­li väč­ši­nou pas­tier­stvu. Samos­tat­nou obcou sa Koša­ris­ká sta­li v roku 1786. V roku 1870 si zvo­li­li za prvé­ho fará­ra Pav­la Šte­fá­ni­ka z Kraj­né­ho, kto­rý bol otcom Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (kosa​ris​ka​.sk).

Koša­ris­ká is loca­ted near Bre­zo­vá pod Brad­lom. It is the birthp­la­ce of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, an excep­ti­onal scien­tist, dip­lo­mat, and mili­ta­ry avia­tor. His fat­her, Pavol Šte­fá­nik, was the first pas­tor of Koša­ris­ká and the inau­gu­ral pas­tor of the newly built Ort­ho­dox Church in Košariská.

It is a hil­ly regi­on con­sis­ting of nine sett­le­ments: U Šte­fov, Dol­né Koša­ris­ká, U Plač­kov, Hor­né Koša­ris­ká, U Mar­tin­kov, U Šin­de­lov, U Mos­ná­kov, U Trva­jov, Lopuš­ná (kosa​ris​ka​.sk). Situ­ated at an alti­tu­de of 349 meters abo­ve sea level on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Myja­va Hills, the area covers 11.53 km² with a popu­la­ti­on of 436 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The Hrá­dok hill­fort like­ly ser­ved as a watch­to­wer during Roman times. The enc­lo­sed area of the hill­fort cons­ti­tu­ted part of a sett­le­ment, which was pro­bab­ly a pre­de­ces­sor to Koša­ris­ká, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal fin­dings from the Halls­tatt peri­od (szm​.com). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1786 (Wiki­pe­dia). Koša­ris­ká, along with adja­cent vil­la­ges, belo­n­ged to the Bre­zo­vá muni­ci­pa­li­ty and the Čach­ti­ce esta­te. The inha­bi­tants were main­ly invol­ved in shep­her­ding. Koša­ris­ká beca­me an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty in 1786. In 1870, they elec­ted Pavel Šte­fá­nik from Kraj­né as the­ir first pas­tor, who was the fat­her of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (kosa​ris​ka​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Turiec, Typ krajiny

Martin – mesto Matice Slovenskej

skala
Hits: 5053

Na nece­lých 68 km2 žije asi 60000 oby­va­te­ľov v Tur­čian­skej kot­li­ne v Mar­ti­ne. Do roku 1950 nie­sol meno Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. Nemec­ký názov je Turz-​Sankt Mar­tin, maďar­ský Turócs­zent­már­ton, latin­ský Sanc­tus Mar­ti­nus, prí­pad­ne Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin je admi­ni­stra­tív­nym a hos­po­dár­skym stre­dis­kom Tur­ca. Prvá zmien­ka o mes­te je z roku 1284 (mar​tin​.sk). V oblas­ti síd­lis­ka Jahod­ník bolo odkry­té poh­re­bis­ko z mlad­šej doby bron­zo­vej. Táto časť Mar­ti­na bola samos­tat­nou osa­dou, kto­rej meno bolo Malá Bys­tri­ca a neskôr Jahod­ník. Písom­ná zmien­ka o nej z roku 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Osa­da Jor­dán exis­to­va­la medzi Draž­kov­ca­mi, Skla­bi­ňou, Dol­ným Jase­nom a Hor­ným Kal­ní­kom. Meno nies­la zrej­me pod­ľa maji­te­ľa – Jor­dá­na, mož­no pod­ľa zásluh na kri­žiac­kych výpra­vách (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – leží na mies­te súčas­nej Mest­skej špor­to­vej haly na Pod­há­ji. Názov zod­po­ve­dal mies­tu, kde sa vyko­ná­va­li obe­ty sta­rým slo­van­ským bož­stvám. Pochá­dza od sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va, na mies­to, kde sa cho­di­li ľudia mod­liť a a vyko­ná­vať obe­ty. Pri tom­to mies­te vznik­la nie­ke­dy v 11. – 12. sto­ro­čí dedi­na Mod­ly (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). O Prie­ko­pe sú zmien­ky z nále­získ pra­ve­kých poh­reb­ných miest. Na dneš­nom Ren­de­zo­ve bolo odkry­té poh­re­bis­ko. Sta­ro­slo­van­ské opev­ne­nia a vyvý­še­ni­ny boli na tom­to mies­te vybu­do­va­né už v 8. sto­ro­čí. V roku 1364 sa Pre­ko­pa spo­mí­na ako orien­tač­ný bod na ces­te do Košíc pri pre­cho­de úži­nou cez Streč­no do Tur­ca (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

Osa­da Mar­tin leža­la na krá­ľov­skej pôde pat­ria­cej pod prá­vo­moc krá­ľov­ské­ho kas­te­lá­na síd­lia­ce­ho na Skla­bin­skom hra­de. Pre vznik a vývoj Mar­ti­na v stre­do­ve­ku mala význam­nú úlo­hu komu­ni­kač­ná polo­ha. Sme­rom na Lip­tov, Žili­nu aj na Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). V Mar­ti­ne sa kona­li gene­rál­ne kon­gre­gá­cie tur­čian­skej a orav­skej šľach­ty. Úra­do­val tu pod­žu­pan a sto­lič­ný súd. Kaž­dý štvr­tok bol na námes­tí trh (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). V rokoch 1443 až 1445 a 1453 pos­tih­lo Mar­tin a oko­lie zeme­tra­se­nie, v roku 1452 mor (mar​tin​.sk). Od roku 1340 slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (mar​tin​.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 oby­va­te­ľov (mar​tin​.sk). Od 17. sto­ro­čia do roku 1922 sa mes­to sta­lo cen­trom Tur­čian­skej župy. Kon­com 19. sto­ro­čia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d‑1312 tu zača­lo Slo­ven­ské národ­né obro­de­nie, od roku 1863 tu síd­li Mati­ca slo­ven­ská. 30.10.2018 sa prá­ve Mar­tin­skou dekla­rá­ci­ou pri­po­ji­lo Slo­ven­sko k Čes­ku a vznik­la Čes­ko­slo­ven­ská repub­li­ka. 24.8.1994 bol Mar­tin záko­nom vyhlá­se­ný za národ­né kul­túr­ne cen­trum Slo­vá­kov. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk). 

Osob­nos­ti Mar­ti­na: malia­ri Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, herec Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk), hoke­jis­ti Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk), spi­so­va­teľ Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá, rod. Luká­či­ová (wiki​pe​dia​.sk), vedec Andrej Kmeť, moto­cyk­lis­ta Jaro­slav Kat­ri­ňák, atlét­ka Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). V Mar­ti­ne pôso­bil Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).

On just under 68 km², about 60,000 inha­bi­tants live in the Turiec Basin in Mar­tin. Until 1950, it was cal­led Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. The Ger­man name is Turz-​Sankt Mar­tin, Hun­ga­rian Turócs­zent­már­ton, Latin Sanc­tus Mar­ti­nus, or Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin is the admi­ni­stra­ti­ve and eco­no­mic cen­ter of Turiec. The first men­ti­on of the town is from 1284 (mar​tin​.sk). In the area of the Jahod­ník sett­le­ment, a burial site from the Youn­ger Bron­ze Age was dis­co­ve­red. This part of Mar­tin was a sepa­ra­te sett­le­ment cal­led Malá Bys­tri­ca and later Jahod­ník. A writ­ten men­ti­on of it dates back to 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The sett­le­ment Jor­dán exis­ted bet­we­en Draž­kov­ce, Skla­bi­ňa, Dol­ný Jase­nov, and Hor­ný Kal­ník. The name was pro­bab­ly deri­ved from the owner – Jor­dán, possib­ly from achie­ve­ments in the Cru­sa­des (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – loca­ted at the site of the cur­rent City Sports Hall in Pod­háj. The name cor­res­ponds to the pla­ce whe­re sac­ri­fi­ces were made to ancient Sla­vic dei­ties. It comes from the Old Sla­vic word for the pla­ce whe­re peop­le went to pray and make sac­ri­fi­ces. A vil­la­ge cal­led Mod­ly was estab­lis­hed here some­ti­me in the 11th – 12th cen­tu­ry (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The­re are men­ti­ons of Prie­ko­pa from the fin­dings of pre­his­to­ric burial sites. A burial site was dis­co­ve­red on toda­y­’s Ren­de­zo­ve. Old Sla­vic for­ti­fi­ca­ti­ons and ele­va­ti­ons were built at this loca­ti­on as ear­ly as the 8th cen­tu­ry. In 1364, Prie­ko­pa was men­ti­oned as a land­mark on the road to Koši­ce when cros­sing the strait through Streč­no to Turiec (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

The sett­le­ment of Mar­tin was situ­ated on roy­al land under the juris­dic­ti­on of the roy­al cas­tel­lan resi­ding at Skla­bin­ský hrad. The stra­te­gic loca­ti­on pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the emer­gen­ce and deve­lop­ment of Mar­tin in the Midd­le Ages, exten­ding towards Lip­tov, Žili­na, and Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). Gene­ral con­gre­ga­ti­ons of the Turiec and Ora­va nobi­li­ty were held in Mar­tin. The depu­ty and coun­ty court ope­ra­ted here. A mar­ket was held on the squ­are eve­ry Thurs­day (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, eart­hqu­akes struck Mar­tin and its sur­roun­dings, and in 1452, the­re was an outb­re­ak of pla­gue (mar​tin​.sk). Sin­ce 1340, it has been a free roy­al town (mar​tin​.sk). In 1869, the­re were 2,235 inha­bi­tants living here (mar​tin​.sk). From the 17th cen­tu­ry until 1922, the city beca­me the cen­ter of Turiec Coun­ty. In the late 19th cen­tu­ry, the Slo­vak Nati­onal Revi­val began here, and sin­ce 1863, Mati­ca slo­ven­ská has been hea­dqu­ar­te­red here. On Octo­ber 30, 2018, Slo­va­kia joined Cze­cho­slo­va­kia through the Mar­tin Dec­la­ra­ti­on, for­ming the Cze­cho­slo­vak Repub­lic. On August 24, 1994, Mar­tin was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral cen­ter of the Slo­vaks by law. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk).

Pro­mi­nent per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Mar­tin inc­lu­de pain­ters Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, and actor Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), as well as Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk). Notab­le hoc­key pla­y­ers from Mar­tin inc­lu­de Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, and Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk). The city has also been con­nec­ted to wri­ter Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá (mai­den name Luká­či­ová) (wiki​pe​dia​.sk), scien­tist Andrej Kmeť, motor­cyc­list Jaro­slav Kat­ri­ňák, and athle­te Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). In Mar­tin, notab­le his­to­ri­cal figu­res who have lived or wor­ked inc­lu­de Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, and Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, More, Príroda, USA, Zahraničie

Havajské ostrovy – územie USA vzdialené päť hodín od Severnej Ameriky

skala
Hits: 3948

Havaj­ské ostro­vy ležia na západ od Mexi­ka v Paci­fi­ku, v Tichom oce­áne. Sú zná­me aktív­nou vul­ka­nic­kou čin­nos­ťou. Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka ležia na tzv. horú­cich škvr­nách. Prvý zná­my Euró­pan, kto­rý nav­ští­vil túto kra­ji­nu, bol zná­my kapi­tán James Cook v roku 1778 (wikit​ra​vel​.org).

Havaj­ské ostro­vy sú sku­pi­nou ostro­vov v Tichom oce­áne a tvo­ria jedi­ný ame­ric­ký štát. Cel­ko­vo je to sku­pi­na cca 137 ostro­vov, hlav­né sú: Oahu, Maui, Kau­ai, Molo­kai, Lanai, a naj­väč­ší z nich, Havaj (Big Island). Na Hava­ji je jedi­neč­ná prí­ro­da, aktív­ne sop­ky, tro­pic­ké plá­že, v mori korá­lo­vé úte­sy. Havaj­ská kul­tú­ra je boha­tá, s výraz­ným vply­vom poly­néz­skej, ázij­skej a západ­nej kul­tú­ry. Hula tanec, tra­dič­ná havaj­ská hud­ba a jazyk havaj­či­na sú dôle­ži­tou súčas­ťou miest­nej iden­ti­ty. Havaj­ské ostro­vy boli anek­to­va­né Spo­je­ný­mi štát­mi v roku 1898 a sta­li sa 50. štá­tom USA v roku 1959. Turiz­mus je kľú­čo­vým odvet­vím havaj­skej eko­no­mi­ky, pri­ťa­hu­júc náv­štev­ní­kov z celé­ho sve­ta svo­jou exo­tic­kou krá­sou a jedi­neč­nou atmosférou.

Havai­ian Islands are loca­ted to the west of Mexi­co in the Paci­fic Oce­an, in the Paci­fic regi­on. They are kno­wn for the­ir acti­ve vol­ca­nic acti­vi­ty and, geolo­gi­cal­ly, are situ­ated on so-​called hots­pots. The first kno­wn Euro­pe­an to visit this coun­try was the reno­wned Cap­tain James Cook in 1778 (wikit​ra​vel​.org).

The Hawai­ian Islands are a group of islands in the Cen­tral Paci­fic Oce­an, for­ming the only U.S. sta­te in that regi­on. In total, the­re are about 137 islands, with the main ones being Oahu, Maui, Kau­ai, Molo­kai, Lanai, and the lar­gest of them, Hawaii (Big Island). Hawaii boasts uni­que natu­re, acti­ve vol­ca­no­es, tro­pi­cal bea­ches, and coral reefs in the sea. Hawai­ian cul­tu­re is rich, with a sig­ni­fi­cant influ­en­ce from Poly­ne­sian, Asian, and Wes­tern cul­tu­res. Hula dan­ce, tra­di­ti­onal Hawai­ian music, and the Hawai­ian lan­gu­age are essen­tial com­po­nents of the local iden­ti­ty. The Hawai­ian Islands were anne­xed by the Uni­ted Sta­tes in 1898 and beca­me the 50th sta­te of the USA in 1959. Tou­rism is a key indus­try in the Hawai­ian eco­no­my, att­rac­ting visi­tors from around the world with its exo­tic beau­ty and uni­que atmosphere.

Havaj­ské ostro­vy i ka mālie ma lalo o Mexi­ko i loko o ka Paci­fic, i ka Moana Nui. Ua ike ​‘ia ka lou­lou luna ʻōi­wi. Mai keka­hi maka o ka honua, ua hōʻi­ke ʻia i kahi kahua ola. ʻO Cap­tain James Cook ka mua o nā hau­māna ʻAme­li­ka i hele aku ai i kēia ʻāi­na i ka maka­hi­ki 1778 (wikit​ra​vel​.org).

ʻO nā moku­pu­ni o Havai keka­hi pākau­kau moku­pu­ni ma ka Moana Nui a hui pū ana i kahi ʻāi­na ʻAme­li­ka hoʻo­ka­hi. I ka pau ʻana o nā moku­pu­ni ola, he pae moku­pu­ni 137, ʻo Oahu, Maui, Kau­ai, Molo­kai, Lanai, a me ka nui loa, ʻo Hawaii (Big Island), ka moku­pu­ni nui. I Havai, he ʻano kūʻo­no aʻe­la, he lua o nā mea hana, ʻo ka puʻu one, a me nā kai kau­la­na. Ua pōʻi­no nō ka ʻano o Havai, ka mea nāna e hoʻo­hāli­ke­li­ke, ʻo ka hana a me ka ʻano hoʻo­kūkū. Ua wai­ho­ʻi­ʻo ʻia nā hula, ka mele kahi­ko a me ka ʻōle­lo ʻo Hawaii i loko o ka kūla­na ola aʻe­la. Ua hōʻi­ke ʻia nā moku­pu­ni o Havai i ka maka­hi­ki 1898 a ua hānau ʻia ma hope o 1959 i ka 50. moku­ʻāi­na o ke Ao Maʻi. ʻO ke kaʻi­na hōʻi­ke hāʻa­wi pū ʻia no Havai, e hōʻi­ke ana i nā kāna­ka mai ka honua a puni me kona nani exo­ti­ca a me kona ʻano mai­ka­ʻi a lako.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post