Krajina, Obce, Slovenské, Fotografie, Myjavské obce

Vaďovce – obec sporu ?

skala
Hits: 3281

Vaďovce je obec na Myjave. Vaďovce sú spomínané v roku 1392 v darovacej listine kráľa Žigmunda (Informačná tabuľa). V tejto listine je obec pod názvom Wath (Varsík). V roku 1414 sa obec v iných prameňoch udáva ako Wadowich. Iné neskoršie názvy: Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, Vagyóc (Milan Orlich). Rímsko-katolícky kostol svätého Michala postavili v rokoch 1424 – 1427 (Informačná tabuľa). Podľa Varsíka je názov odvodená o slovanského vad, ktoré znamená spor. V rokoch 1784 – 1787 mala obec 114 , v ktorých žilo 857 obyvateľov (Milan Orlich). Obec leží na dolných svahoch medzi Bielymi Karpatmi a severnými výbežkami Malých Karpát. Patrí do oblasti s miernymi zimami, ale údolnej mrazovej doline (vadovce.sk).

Vaďovce is a village located in . The mention of Vaďovce dates back to the year 1392 in a donation deed of King Sigismund (Information Board). In this document, the village is referred to as Wath (Varsík). In 1414, the village is documented in other sources as Wadowich. Various later names include Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, and Vagyóc (Milan Orlich). The Roman Catholic Church of St. Michael was built between 1424 and 1427 (Information Board). According to Varsík, the name of the village is derived from the Slavic word „vad,“ meaning a dispute. In the years 1784-1787, the village had 114 houses with a population of 857 residents (Milan Orlich). The village is situated on the lower slopes between the White Carpathians and the northern foothills of the Small Carpathians. It falls within an area characterized by mild winters but with frosty valleys (vadovce.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Stredné Považie, Fotografie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 5251

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8th to the 9th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic „čechati,“ meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373-1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from to Nové Mesto nad Váhom.

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave
,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Dolné Považie, Umenie, Zámky, Stavby, Fotografie

Smolenický zámok

skala
Hits: 4088

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné do hradnej . Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej . Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade -Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948-1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts‘ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).“

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Záhorie, Fotografie, Záhorské obce

Plavecké Podhradie

skala
Hits: 4226

Plavecké Podhradie sa nachádza pod Plaveckým hradom.

Plavecké Podhradie je obec nachádzajúca sa na západnom Slovensku. Konkrétne leží v Trnavskom kraji, v okrese Malacky. Plavecké Podhradie sa rozprestiera na pomedzí Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Je známe svojou prírodnou krásou a atrakciami, vrátane hradu Plavecký hrad, ktorý dominuje okolitému prostrediu. Táto lokalita ponúka aj možnosti turistiky a výletov do okolitých prírodných rezervácií.

Plavecké Podhradie leží na východe Záhorskej nížiny, v doline na úpätí Malých Karpát. Nachádza sa tu jaskyňa Haviareň a Plavecká jaskyňa, vápencové kameňolomy. V roku 1953 bola vyhlásená prírodná rezervácia Roštún – vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom sokola rároha. V okolí Plaveckého hradu je na ploche 39 km2 Plavecký  s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, jaskýň, priepastí, závrtov, jaskynných výklenkov, komínov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). Na vrchu Pohanská sa nachádzajú sídliskové nálezy lužickej kultúry a keltské oppidum (Novotný, 1986). Historické názvy : Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhradí, Plavecký Podhrad. Maďarský názov – Detrekováralja, nemecký – Blasenstein, Plasenstein. V roku 1828 bolo v obci 105 a 757 obyvateľov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). V obci žije 708 obyvateľov (ppodhradie.sk).

Plavecké Podhradie is located beneath Plavecký hrad (Plavecký Castle).

Plavecké Podhradie lies in the eastern part of Záhorská nížina ( Lowland), in a valley at the foot of the Small Carpathians. The area is home to the caves Haviareň and Plavecká jaskyňa, as well as limestone quarries. In 1953, the natural reserve Roštún – a limestone bralnatý ridge with the nesting site of the Saker Falcon, was declared. In the vicinity of Plavecký hrad, there is the Plavecký kras covering an area of 39 km2, featuring numerous springs, karstic springs, caves, abysses, sinkholes, cave niches, and chimneys (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). On the summit of Pohanská, there are settlement finds from the Lusatian culture and a Celtic oppidum (Novotný, 1986). Historical names of the village include Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhrad. The Hungarian name is Detrekováralja, and the German names are Blasenstein and Plasenstein. In 1828, the village had 105 houses and 757 inhabitants (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). There are currently 708 inhabitants in the village (ppodhradie.sk).

Plavecké Podhradie liegt unterhalb der Burg Plavecký hrad.

Plavecké Podhradie ist eine Gemeinde im westlichen Teil der Slowakei. Genauer gesagt befindet sie sich im Trnavský kraj, im Bezirk Malacky. Plavecké Podhradie erstreckt sich zwischen den Kleinen Karpaten und der Donauebene. Die Gemeinde ist bekannt für ihre natürliche Schönheit und Sehenswürdigkeiten, einschließlich der Burg Plavecký hrad, die die umliegende Umgebung dominiert. Diese Region bietet auch Möglichkeiten für Wandertouren und Ausflüge in die umliegenden Naturschutzgebiete.

Plavecké Podhradie liegt im Osten der Záhorská nížina (Záhorie-Ebene), in einem Tal am Fuße der Kleinen Karpaten. Hier befinden sich die Höhle Haviareň und die Plavecká jaskyňa, sowie Kalksteinbrüche. Im Jahr 1953 wurde das Naturschutzgebiet Roštún – ein kalksteiniger Grat mit einem Wanderfalken-Nistplatz – ausgewiesen. In der Umgebung der Burg Plavecký hrad erstreckt sich auf einer Fläche von 39 km² der Plavecký kras, der viele Quellen, Karstquellen, Höhlen, Schluchten, Dolinen, Höhlenvertiefungen und Schächte umfasst (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). Auf dem Gipfel des Pohanská finden sich Siedlungsfunde der Lausitzer Kultur und ein keltisches Oppidum (Novotný, 1986). Historische Namen der Gemeinde: Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhradí, Plavecký Podhrad. Ungarischer Name – Detrekováralja, deutscher Name – Blasenstein, Plasenstein. Im Jahr 1828 gab es in der Gemeinde 105 Häuser und 757 Einwohner (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). In der Gemeinde leben heute 708 Einwohner (ppodhradie.sk).

  • Facebook
  • Bohuslav Novotný a kolektív, 1986: Encyklopédia archeológie, Vydavateľstvo Obzor,
  • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977: Encyklopedický ústav SAV, Vydavateľstvo Veda, Bratislava, 2. zväzok
,

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie, Malokarpatské obce

Píla – dedina pod Červeným Kameňom

skala
Hits: 2880

Píla je dedina pod hradom Červený kameň v Malých Karpatoch.

Leží v nadmorskej výške 245 metrov nad morom. Rozlohou 0.48 km2 je najmenšou obcou v okrese Pezinok (obecpila.sk). Žije tu 330 obyvateľov (Wikipedia). Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo červenokamenskej píly. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali jej základom. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Obec sa pôvodne volala Nová Ves pod hradom Červený Kameň. Od 1.10.1944 bola Píla pričlenená ku Častej, avšak od roku 1954 je opäť samostatnou obcou (obecpila.sk).

Píla is a village beneath Červený Kameň Castle in the Small Carpathians.

It is situated at an elevation of 245 meters above sea level. With an area of 0.48 km2, it is the smallest municipality in the Pezinok district (obecpila.sk). The population is 330 residents (Wikipedia). The village originated in the first half of the 16th century around the Červený Kameň sawmill. Water mills and dwellings for sawyers became its foundation. The first written mention dates back to 1602. Originally, the village was called Nová Ves pod hradom Červený Kameň. From October 1, 1944, Píla was annexed to Častá, but since 1954, it has been an independent municipality again (obecpila.sk).