Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Podunajsko, Jazerá, Fotografie

Stupava

skala
Hits: 7246

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, , Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).  

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk). 

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné . V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a  kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Stupava – a smaller town near . Funnily enough, I used to visit Stupava quite often, especially in the past, while working on my thesis. Over three years, I frequented Stupava and its surroundings. After 14 years, I returned with a camera and was amazed at how the center around the castle has changed.

The town of Stupava is situated between the western slopes of the Small Carpathians and the southern part of the Záhorská Lowland at an elevation of 174 meters above sea level (stupava.sk). Covering an area of 6,718 hectares, with an altitude of 182 meters above sea level, it had a population of 10,597 at the beginning of 2016. The German name for the town is Stampfen, and in Hungarian, it’s Stomfa (Majtán, 1998). The village’s cadastral territory includes a part of the natural reserve Pod Pajštúnom. The first written mention of the village dates back to 1269. The southern part of Stupava includes Mást, which became part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Parts of the town: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupava Lake is located in the town center, near the castle. Following it is a park that resembles more of an arboretum than an urban park. The Baroque castle lies on the edge of the park in the historical center of Stupava. Originally, there was a water castle on its site, which became the center of the Pajštún estate in 1280. In the mid-17th century, the Pálfys rebuilt it into an early Baroque fortified castle. The natural park was established in 1867 by the Károlyis. The park area used to house a Count’s brewery, mill, and several ponds (Prokeš, Prokešová). Currently, the castle serves as a senior home (stupava.sk). In the park, you can find, for example, Nordmann fir, Lawson’s cypress, ginkgo biloba, Chinese juniper, tulip tree, Japanese pagoda tree. The park also features a chestnut alley (stupava.sk). The Roman Catholic Church of St. Stephen was built in the mid-14th century as a church castle. It often changed its appearance due to extensions (stupava.sk).

In the late 18th century, the master potter Štefan Putz settled in Stupava, bringing with him the knowledge of making Haban ceramics cast with lead-tin glaze (faience). His successors were Ján and Ferdinand Kostkovci, later Ferdiš Kostka, who, in addition to traditional pottery, also engaged in figurative art that made him famous. He became the first national artist in the history of Czechoslovakia. His kiln is the only preserved Haban kiln in Central Europe (stupava.sk). Stupava was also home to Ján Nálepka, writer Rudo Moric. The historical fencing group Ursus operates in Stupava. Several traditional events take place in the town. In March, there is an Easter exhibition of eggs and embroideries, in July St. James‘ Fair, in August Stupava festivities, the Stupava Country Music Festival, and Cabbage Festivities – Cabbage Day. In October, there is St. ‚s Fair in November, St. Nicholas‘ Fair (Wikipedia).

The territory of Stupava was settled in the Bronze Age. The first ethnically known inhabitants were Celts (stupava.sk). The Romans likely built a smaller station on a low elevation here during the Marcomannic Wars (160 – 180), where a Germanic settlement already stood. An extensive courtyard, protected by a 70 x 70 meter wall, was established. Artifacts found include weapons, remains of ring armor, ceramics, jewelry, coins, fragments of glass vessels, and agricultural tools. Slavic settlement evidence includes a burial ground with ceramic items from the 6th – 9th centuries in the local Mást district. Hungarian King Belo IV mentioned Stupava for the first time in 1269 in a donation deed, calling it Ztumpa. In the second half of the 13th century, the Stupava Stone Castle was built, later known as Pajštún, the seat of the Pajštún and Stupava estates. The last owners, the Károlyis, abandoned it in 1945. The local market and famous fairs were known throughout the region, leading to the establishment of a customs station in the town where a three percent fee was collected for transported goods. The most important crops were flax and hemp, from which oil was extracted by pressing. Mills for pressing, called „stupy,“ were built on the Stupava Stream (stupava.sk). Hungarians adopted this name and even during the times of Great Moravia pronounced the name Stomfa (pronounced Štomfa) with a nasal sound, stonpa. Later, in the evolution of language, the nasal sound disappeared, and „stupa“ stabilized. Adding the suffix „ava“ resulted in the name Stupava (Wikipedia).

TOP

Všetky

, ,

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže, Fotografie, Záhorské obce

Lozorno

skala
Hits: 3063

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of Slovakia, 24 km from , near the western slopes of the Small Carpathians, in the region (lozorno.sk). It lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km2, the village is home to 3,022 residents (Wikipedia). The village hosts the Church of St. Catherine of Alexandria, dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Pajštún Castle. In 1280, Count Rugerius began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the first settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from Austria and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at Košariská and Kamenný Mlyn (lozorno.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Malé Karpaty, Slovenské, Záhorie, Biotopy, Fotografie, Malokarpatské obce, Les

Borinka

skala
Hits: 5330

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať na Pajštún. Borinka je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (). Borinský s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti . Zahrňuje neprístupné , vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, dlhá 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov z listiny z 25. júla 1314 je Pelystan. Iné: Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, Kvetov. Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského Borostyánkö, čo je v preklade jantár. Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: Ballestein, Paulestein, Pallenstein. V 18. storočí tu pola pracháreň, papiereň, teheľňa, skláreň a píla. V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

One can climb up to Pajštún from Borinka, a village very close to . Above Borinka lies the ruins of Pajštún (Peter Kaclík). The Borinka Karst, covering an area of 14.6 hectares, is part of the Protected Landscape Area of the Little Carpathians. It includes inaccessible caves, springs (e.g., Borinská and Pajštúnska), the Prepadlé valley, and Medené Hámre. Big Prepadlé was declared a natural monument in 1995. There is a submerged fluviokarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inaccessible to the public (stupava.sk).

In the village of Borinka, there are more than 500 inhabitants. The historical name of the village from a document dated July 25, 1314, is Pelystan. Other names include Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, and Kvetov. The name of the village is derived from the former Hungarian Borostyánkö, which translates to amber. Another Hungarian name is Pozsonyborostyánkö. German names include Ballestein, Paulestein, and Pallenstein. In the 18th century, there was a gunpowder mill, paper mill, brickyard, glassworks, and sawmill here. Copperware was produced in Medené Hámre (pajstun.sk).

,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Myjava, Pamätníky, Umenie, Stavby, Fotografie

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 4625

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k veľkej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem … Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej , ostro zarezaných do prostej ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slnkom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku, hrdinstva, harmónia a lásky (Dušan Jurkovič)

Mohyla sa začala stavať v roku 1927 (Zdroj: Pamätník). Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, v ktorom bol pochovaný Štefánik spolu s troma talianskymi vojakmi len niekoľko dní po svojej smrti (brezova.sk). Jedného z talianskych vojakov na žiadosť v roku 1921 previezli do Talianska (obnova.sk). Talianski vojaci: Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (prevezený) a Merlini Umberto. Mohyla je z travertínu zo Spišských Vlachov. Dovezených bolo 194 vagónov (mrstefanik.sk).

Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomína Milana Rastislava Štefánika, rodáka z Košarísk, vedca, politika, diplomata, predstaviteľa zahraničného odboja za prvej svetovej , človeka ktorý sa významne podieľal na vzniku Československej republiky (Zdroj: Pamätník). Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách, zomrel 4.5.1919 (Pinčíková) pri leteckom nešťastí v Ivánke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe – europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho odkaz je dedičstvom, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy (Pinčíková).

Mohyla na Bradle bola odhalená 23.9.1928, jej autorom je Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, týči sa do výšky 544 metrov nad morom. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcie sa mohyla dočkala až v roku 1989. Trvala do roku 1996 (sme.sk). Verejnosti opäť sprístupnená bola 4.5.1996 (brezova.sk). Vždy v máji sa konajú celonárodné stretnutia (sme.sk). Sú vďakou a spomienkou Slovákoch, Čechov a iných Európanov na skvelého Milana Rastislava Štefánika (brezova.sk). Celá stavba je postavená z travertínových blokov (wikipedia.sk).

The idea of the place, tomb, and monument of Milan Rastislav Štefánik is my own expression of love and respect for the great and bright memory of our shared childhood connections. It originated in the first moment of great pain over the tragic fate, at the moment when the liberated land embraced him, lifeless… By combining massive blocks of travertine split with a blunt steel chisel, predominantly white in color, sharply cut into the simple, otherwise untouched beauty of nature and the place, whether in the bluish haze of early hops, or on the azure vault of the distant horizon illuminated by the sun, I attempted to create a work worthy of the legendary life of Štefánik, full of resonance, heroism, harmony, and love (Dušan Jurkovič).

The mound construction began in 1927 (Source: Memorial). Before that, there was a simple cross-shaped grave where Štefánik was buried with three Italian soldiers just a few days after his death (brezova.sk). One of the Italian soldiers was transported to Italy in 1921 at the request of the family (obnova.sk). The Italian soldiers were Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (transported), and Merlini Umberto. The mound is made of travertine from Spišské Vlachy, and 194 wagons of it were imported (mrstefanik.sk).

The mound is a national cultural monument, commemorating Milan Rastislav Štefánik, a native of Košariská, a scientist, politician, diplomat, representative of foreign resistance during World War I, a man who significantly contributed to the creation of the Czechoslovak Republic (Source: Memorial). Štefánik was born on July 21, 1880, in Košariská, and passed away on May 4, 1919 (Pinčíková) in an airplane accident in Ivanka pri Dunaji. He was a military aviator, astronomer, and scientist who played a crucial role in the establishment of the modern Czechoslovak state. His influence on European politics and his thoughts and actions make him the first „European.“ He anticipated the harmony of nations in Europe – Europeanization. He lived by the words: Believe, love, work. His legacy is a contribution to building modern Europe (Pinčíková).

The Bradlo Mound was unveiled on September 23, 1928, and its author is Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo is a hill in the Hills, rising to a height of 544 meters above sea level. Štefánik’s remains are located approximately in a tomb 10 meters below the summit of the mound, along with two other Italians. After the end of World War II, Dušan Jurkovič proposed modifying the mound to expand its significance to commemorate fallen Czechoslovak aviators and legionaries, but the project was not realized. The reconstruction of the mound took place in 1989 and lasted until 1996 (sme.sk). It was reopened to the public on May 4, 1996 (brezova.sk). National meetings take place every May (sme.sk). It stands as a gratitude and memory of Slovaks, Czechs, and other Europeans for the remarkable Milan Rastislav Štefánik (brezova.sk). The entire structure is built from travertine blocks (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Zrúcaniny, Záhorie, Umenie, Stavby, Fotografie

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 5332

Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „Paullenstein“ – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).

Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).