Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34600

Keď sme si zaobstarali akvárium, je treba sa oňho starať. Nie je to komplet, ktorý sa raz pripraví a potom existuje sám. Každé akvárium potrebuje od človeka určité vstupy – energiu, ktorú je nutné vynaložiť na zachovanie života v ňom. Niektoré zásahy sú nutné z hľadiska funkcie, niektoré sú viac-menej estetické. Medzi vybavenie na údržbu by som zaradil: sieťky, hadice, hadičky, drôtenku, odkaľovací zvon, vedrá, nožnice. Vodu je treba z času načas vymeniť. Akvárium totiž nedokáže zabezpečiť celý kolobeh látok, niektoré musia byť z neho odoberané, iné pridávané. Nie je tomu ako v prírode, kde je vo vodných tokoch, jazerách a moriach neustály prietok, ktorý prináša nové živiny, a spracované odnáša. Existujú síce aj prietokové komplexy, ale nie sú bežné a nedosahujú samozrejme prirodzené rozmery. V takom prípade môžeme hovoriť o eliminácii pravidelných výmen vody. Dá sa to nazvať kontinuálnou výmenou vody. Vráťme sa však do bežného stavu. Ako často treba vymieňať a aké množstvo závisí od veľmi veľa faktorov. Ak mám na mysli bežné akvárium radové akvaristu, bežná výmena by nemala presiahnuť tretinu objemu nádrže. Voda sa vymieňa za vodu čistú, prípadne upravenú – napr. osmózou. V prípade ak vám voda pení, voda je špinavá alebo organicky silne znečistená. Čistá voda nepení. Penenie sa môže až pri filtrácii.

Farba vody v akváriu by mala byť hnedožltá až zelená. Aj číra priezračná čistá voda je niekedy znakom vysokého obsahu škodlivých dusitanov. Sklo sa vplyvom osvetlenia a denného svetla zariasi. Je možné, že vám ho prísavníky, slimáky „čistia“, napriek tomu je sklá nutné očistiť. Napr. drsnejšou hubkou na riad, bankomatovou kartou alebo mäkkou drôtenkou. Vždy dajme dozor nato, aby sa nám do týchto nástrojov nedostal substrát z dna. Pretože aj malé zrnko štrku dokáže účinne doškrabať sklo. Magnetickú škrabka a žiletka majú nevýhodou v tom, že sklo ľahko doškriabu. Vodný kameň sa ľahko odstráni mäkká drôtenka. Ak chceme a môžeme použiť chémiu, tak sa hodí kyselina fosforečná prípadne ocot. Silnejšie kyseliny sú príliš silné pre naše ruky. Napr. pomocou handričky. Aj vtedy pomôže abrazívna drôtenka. Krycie sklo sa rovnako ľahko čistí drôtenkou. Čelné sklo spredu odporúčam čistiť čistou vodou dvoma handrami – jednou na mokré a druhovu na suché čistenie – leštenie.

Vnútorné filtre je potrebné čistiť pomerne často. Ako často, závisí od mnohých faktorov. Každý akvarista sa musí naučiť odhadnúť správny čas, ale dá sa povedať, že priemerná doba by v normálnom spoločenskom akváriu, ktoré nie je prerybnené mohla, činiť 1 týždeň. V prípade, že filter nasal do seba toľko častíc, že je doslova nasatý na trubku v ňom, je ho treba ihneď vyčistiť. Pozor, pretože filter dokážu upchať aj vežovky malajské. Raz za čas je nutné vyčistiť aj lopatky čerpadla, celé zariadenie filtra premyť pod vodou, vykefovať, vyrajbať jednotlivé časti. Filtračný molitan vnútorného filtra je lepšie neumývať pod tečúcou vodou vodovodnej siete, ale vo vode, ktorú predtým zlejem z nádrže. Vodovodná voda by mohla ublížiť baktériám, ktoré sú v molitane. Pokiaľ umyjeme filtračnú náplň vodou z akvária, prípadne vodou neobsahujúcou nežiaduce plyny, zachováme filter funkčný. V inom prípade sa baktérie v ňom zdecimujú. Pokiaľ dávate do akvária nový molitan, trochu ho zašpiňte pomocou inej vložky z už zabehaného filtra, alebo ho aspoň napustite vodou zo staršieho akvária. V prípade vonkajšieho filtra stačí filtračný molitan menej často. Na začiatku častejšie, neskôr občas. Rovnako aj filtračnú vatu a ostatné časti filtra. Vonkajší filter je výhodný z hľadiska údržby, po jeho zakúpení je nutné sa oň viac starať, ale nie sú ojedinelé prípady, kedy akvarista čistil molitan po roku a všetko bolo v poriadku. Optimálna veľkosť všetkých filtrov a ich zložiek závisí od záťaže nádrže, jej veľkosti. O ohrievač sa netreba osobitne starať, akurát by som ho raz začas očistil od rias, napr. mäkkou drôtenkou.

V prípade, že vodu vymieňame, odkaľujeme, je vhodnejšie ohrievač odpojiť elektrickú sieť, najmä ak vymieňame väčšie množstvo. V takom prípade sa môže stať, že časť ohrievača (najmä so silnejším príkonom) je silne rozpálená a po doplnení obyčajne studenšej vody môže prasknúť. To či je odkaľovanie nutné je individuálne. Záleží od množstva rýb, ich charakteru, filtrácie, vzduchovania a spotreby rastlín. Ak sa vám detritrozkladajúce sa exkrementy rýb a nespotrebovaného krmiva rozmáha, pristúpte k odkaľovaniu. Sú na to určené zvony, ktoré sú na zakončené širším hrdlom, ktoré vedie to užšej časti, na ktorú, alebo do ktorej sa vkladá hadica. Prípadne môžete odkaliť akvárium aj samotnou hadicou, ale obyčajne je to dosť nepraktické, pretože hrubšou hadicou vtiahnete aj štrk a piesok, a menšou hadicou zase operácia trvá neúmerne dlho. Samotný detrit je samozrejme do určitej miery žiaduci, za predpokladu, že pestujeme rastliny. Pretože rastliny detrit spotrebúvajú a menia ho na rastlinnú hmotu – je to vlastne ich potrava. Ak máme v nádrži čierne stmavnuté plocha dna, je už detrit v deficite kyslíka a dávno sme ho mali odkaliť. Ak vám dobre rastú vodné rastliny, je nutné ich z času na čas preriediť. Prípadne očistiť od rias – mechanicky, presadiť, inak zoradiť. Rastliny sa zastrihávajú. Ak napr. chceme vytvoriť koberec z vodných rastlín, je dobré na začiatku strihať viac. Hnilé, zažltnuté listy je treba z akvária odstraňovať. Menšie rastliny je dobré sadiť pinzetami. Pri zastrihávaní odporúčam ostré nožničky. Pri koreňoch odstrihnite radšej viac, staré korene aj tak najskôr zhnijú a samotný tento proces hnitia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Technika, Živočíchy

Vzduchovanie a kyslík vo vode

Hits: 34316

Kyslík je plyn, ktorý sa v našich mysliach spája so životom. Primárnym zdrojom kyslíka sú rastliny. Vo vode je ho oveľa menej ako vo vzduchu. Koncentrácia kyslíka vo vode je závislá od teploty vody. Čím je teplota v akváriu vyššia, tým je koncentrácia O2 nižšia. Pri teplote 10°C pri bežnom tlaku je vo vode rozpustených asi 11.3 mg O2 v litri, pri teplote 25°C – 8.3 mg/l a pri 30°C – 7.6 mg/l. Do vody sa kyslík okrem pôsobenia vodných rastlín dostáva aj difúziou zo vzduchu, premiešavaním, čerením hladiny. Kyslík sa spotrebúva v akváriu hlavne rozkladnou činnosťou mikroorganizmov – v substráte dna. Ak je dno málo prevzdušnené, môže dôjsť k jeho deficitu a tým k jeho vyčerpaniu pre ryby a rastliny. Kyslík napomáha rozkladu hmoty. Čistý, 100 % koncentrovaný kyslík je pre ľudský organizmus jedovatý, takže ak hovorím o kyslíku v súvislosti so vzduchovaním, ide samozrejme o vzduch. Vzduch obsahuje aj veľa dusíka a CO2. Rastlinám kyslík až tak veľmi „nevonia“, najmä nie cez deň a za dostatočného prísunu svetelnej energie. Aj ak spôsobuje vzduchovanie veľký pohyb vody, rastlinám to neprospieva. Naopak cez noc, kedy rastliny kyslík prijímajú by bol pre ne kyslík vítaný. Cez deň rastliny prijímajú oxid uhličitý – ide o proces fotosyntézy a z nej vyplývajúcich procesov ako napr. Krebsov cyklus, cyklus C, N, apod. Vzduchovanie homogenizuje vodu v akváriu, zabezpečuje pohyb vody, miešanie jednotlivých vrstiev, najmä vertikálnym smerom. Množstvo kyslíka, ktoré dokáže vzduchovanie odovzdať akváriu je pomerne nízke – difúzia plynov vo vode je rádovo štyri krát nižšia ako vo vzduchu. Darmo budeme vytvárať veľké bublinky, tie síce viac rozprúdia vodu, ale množstvo prijatého kyslíka vodou bude nižšie ako keby sme produkovali menšie bublinky. Množstvo takto prijatého kyslíka závisí na povrchu bubliniek, ktorý je vyšší pri menších bublinkách.

Vzduchovací kameň môže mať rôzny tvar. Môže to byť valec, gulička, môže byť podlhovastý, až 105 cm dlhý. Existujú kamene tvaru obvodu kruhu. Podobne ako vzduchovací kameň je možné použiť lipové drievko, ktoré tvorí malé bublinky. Jeho nevýhoda je vtom, že sa póry v ňom rýchlo uzavrú. Používa sa skôr pri difúzii CO2 – pri hnojení rastlín. Navyše sa lipové drievko rozkladá a obrastá riasami. Určite neopomenuteľným spôsobom transportu kyslíka do vody je čerenie hladiny, ktoré spôsobuje buď vzduchovanie cez kameň, alebo filter. Väčšina návodov na používanie filtra odporúča umiestniť filter tak, aby vývod vody bol na hladinou alebo tesne pod ňou. Aj takto sa dostáva kyslík do vody. Na vzduchovanie sa v akvaristike používajú dmychadlá, z ktorých je vzduch poháňaný vzduch do hadičiek buď do vzduchovacích kameňov, alebo do filtrov. Ja používam niekoľko typov motorčekov o rôznej sile. Dmychadlo by malo byť umiestnené nad všetkými hladinami, do ktorých vháňa vzduch, aby sa predišlo pri výpadku prúdu samospádovému vniknutiu vody do kompresora. V prípade, že nie je možné kompresor takto umiestniť, hadičku na jej ceste od kompresora ku akváriám najprv vedieme meter nad úroveň najvyššej hladiny, alebo zabezpečíme iné technické riešenie, ktoré zabráni nasávaniu vody, napr. použijem spätný ventil. Ak sa niekedy stretnete s pojmom korytnačka, tak vedzte že možno pôjde o väčšie dmychadlo, ktoré je pre väčší priemer trubky, resp. hadice (napr. záhradnej). Často sa používa tam, kde je viacej nádrží. Druhá možnosť je vzduchovať cez filter. Niektoré filtre dokážu otvorom vo vrchnej časti filtra nasávať cez pripojenú hadičku vzduch. Ja to využívam, a považujem tento spôsob sa lepší, funkčnejší. Hadička sa dá priškrtiť podľa potreby, aby poskytovala vzduch ako vám vyhovuje. Takto prispôsobené vzduchovanie má lepší efekt, pretože bublinky sú vháňané do vody vodorovne a sú menšie ak to potrebujeme. Zrejme aj tým, že majú istú zotrvačnosť a malý objem, ich presun na hladinu a teda vyparenie trvá oveľa dlhšie než pri vzduchovaní kameňom. Difúzia plynov do vody je účinnejšia, pretože trvá dlhšie a prebieha na väčšom povrchu.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Nádrž

Hits: 20597

Akvária sa vyrábajú vo viac-menej štandardných rozmeroch. Zväčša je šírka a výška rovnaká a dĺžka je dvojnásobkom rozmeru výšky. Priestranné nádrže sú vhodnejšie pre tvorbu krásneho akvária, poskytujú väčšiu plochu. Sú dostať hotové v obchode, alebo sa dajú vyrobiť na mieru, samozrejme aj nepravidelné tvary, so skosenými rohmi, s ohýbaným sklom atď. Veľkosť akvária si musíte vybrať sami, orientujte sa podľa nárokov rýb a rastlín, ktoré mienite chovať. Ja vám poradím, že väčšie akvárium je krajšie a udržuje sa jednoduchšie. Ak začínate s akvaristikou, začal by som s objemom 150-200 litrov. V minulosti boli obľúbené nádrže tzv. elementky. Nelepili sa, boli vyrobené z liateho skla. Používali sa len ako menšie nádrže – do 20 litrov, a boli veľmi náchylné na puknutie. Rozšírené boli aj nádrže v kovových rámoch. Nepoužíval sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdzavel a akvárium často tieklo. Pre prenos rýb a ako dočasné nádrže na burzách sa často používajú aj nádrže plastové. Dnes sa nádrže spájajú silikónom. Používa sa špeciálny akvaristický silikón, buď transparentný, alebo čierny.. Čierny považujem za vhodnejší, pretože ho menej narúšajú riasy a zdá sa mi aj elegantnejší. Najpoužívanejší kvalitný silikón je Perennator.

Naozaj veľké nádrže, zväčša nad 1500 litrov sa lepia špeciálnymi a veľmi drahými materiálmi, prípadne celkom inou technológiou – jeden postup by som nazval zváranie skla. Napr. 1 600 000 litrová nádrž v Tropikáriu v Budapešti je riešená čiastočne murovanou stenou, ale zväčša 14 cm hrubým sklom, ktoré zaobstarala japonská firma. V prípade väčšieho akvária je vhodné, aby vaša nádrž mala výstuže – pozdĺžne pásiky skla. Ak máte nádrž cez 250 litrov alebo dlhšiu ako meter, hodí sa aj priečna výstuž. Pre spevnenie rohov je výborné, ak tvorca akvária vlepí úzky pásik skla aj po výške, a na strane dna, aj po obvode znútra nádrže. Dôležitým parametrom je hrúbka skla. Ak kúpite nádrž v obchode, bude spĺňať požiadavky, ktoré zodpovedajú norme. Iná situácia nastane, keď sa rozhodnete akvárium zlepiť vlastnými silami. Hrúbka skla veľmi závisí od tlaku na steny, čiže samotný objem nádrže nie je smerodajný parameter. Hrúbka potrebného skla závisí najmä od výšky akvária. Čím vyššie akvárium bude, tým väčší tlak bude voda v ňom spôsobovať a tým musí byť sklo hrubšie. Konkrétne čísla sa dajú nájsť v literatúre. Akvarista by mal myslieť aj na poistenie voči prasknutiu a tečeniu akvária. Je to nepríjemná vec, ktorá sa občas pritrafí. Niekedy opotrebovaním materiálu, niekedy nešťastným rozbitím. Akvárium je lepšie z hľadiska svetelných podmienok situovať skôr do tmavej časti miestnosti a tam, kam nedopadajú priame slnečné lúče, nie však pred okno a nie v protisvetle. Z hľadiska svetových strán je lepšie umiestnenie nádrže na západnú alebo východnú stranu. Nemalo by byť príliš vysoko – aby ste mali z pohľadu naň pôžitok a aby bola jeho údržba praktickejšia, dostupnejšia. Pri nádrži by mal byť dostatok priestoru na jeho údržbu.

Odporúčam umiestniť akvárium do výšky očí a radšej nižšie ako vyššie. Akvárium by nemalo byť ani príliš nízko – aj napr. kvôli deťom a opäť kvôli údržbe. Nádrž musí byť položená na rovnom podklade. Pri akomkoľvek objeme je vhodné, ak váha akvária nestojí na štyroch malých nohách. Tlak je vhodné rozšíriť na väčšiu plochu. Nádrž nesmie trpieť bodovými tlakmi, preto je vhodné pod ňu podložiť 1-2 cm hrubú vrstvu polystyrénu, karimatky, prípadne podobného materiálu, čím sa váha rozloží. Dajte pozor na to, aby pod akváriom nebolo niečo tvrdé a ostré, napr. zrnko štrku – tlak nádrže by spôsobil puknutie. Platí to aj pri prázdnom akváriu, vždy si ak kladiete akvárium na zem, dajte pod neho niečo mäkké, napr. polystyrén. Či vaša podlaha vydrží tlak, je otázka dôležitá, všeobecne ale môžem povedať, že začínajúci akvaristi majú v tomto príliš veľké obavy. Odporúčam umiestňovať väčšie akvária pri nosných stenách, zásadne nie do stredu miestnosti. Za väčšie akvárium považujem nádrže o objeme nad 150 litrov. Veľké akvária majú nad 1000 litrov. Oficiálna informácia hovorí, že bežné byty sú stavané na stálu záťaž 150 kg/m2. Ak chcete mať doma nádrž do 500 litrov a dom nemá nejaké zjavné ťažkosti so statikou, starosti s hmotnosťou vášho akvária hoďte za hlavu. Panel na sídlisku má vyššiu nosnosť ako bežný rodinný dom. Z hľadiska statiky, hmotnosti, je úplne jedno, či je záťaž na ôsmom poschodí, na trinástom, alebo na druhom. Ak to nie je miestnosť, pod ktorou sú už základy, tak na tom nezáleží.

Najmä pri väčších nádržiach treba zabezpečiť, aby nádrž držal stabilný, rovný stojan. Kompletne zariadené akvárium s objemom 300 litrov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri manipulácii s nádržou buďte opatrní a myslite na to, že je pomerne ťažká. Ideálny stojan pre akvárium je kovový. Šikovný človek si dokáže vytvoriť alebo zadovážiť aj pekne pôsobiaci, napríklad drevom obložený stojan. Prípadne „stojan“ tvorí kombinácia murovky, ocele a dreva. Nádrž však môže byť zabudovaná do nábytku, do stavby, technickým riešeniam sa medze nekladú. O tom, aký stojan je pre vás vhodný, sa poraďte s jeho výrobcom, predajcom, všetko závisí na záťaži, ktorú má niesť. K akváriu patrí krycie sklo. Obyčajne je z tenšieho skla ako steny nádrže. Je veľmi dobré, ak má zrezané rohy, pretože tým získate priestor pre kŕmenie, aj pre káble elektroinštalácie. Je praktické, ak nemusíte vždy odkladať krycie sklo, keď chcete rybičky nakŕmiť. V prípade, že chováte doma mačku, tá si dokáže občas uloviť z nezakrytého akváriu aj vašu rybičku. Na druhej strane, krycie sklo chráni pred prípadný zvieracími miláčikmi, ale aj malé deti pred nechceným kúpeľom. Samozrejme, že krycie sklo nie je nevyhnutné, napr. ak nám záleží na čo najlepšej priechodnosti svetla do akvária, možno zvoliť iné riešenie. Je však otázne, ako je v tomto prípade toto vaše riešenie bezpečné. Treba vziať do úvahy, či svetlo, ktoré je nad hladinou, je nejako zabezpečené proti vode, proti skratu, či sa hladina nečerí apod. Môžete si zhotoviť kryt s osvetlením, čím si zvýšite estetickú hodnotu celého kompletu. Krycie sklo účinne zamedzuje vyparovaniu vody z akvária – vlhkosti. Z hľadiska vášho rozhodovania je dôležité, čo vlastne chcete v akváriu mať. Spoločenské akvárium je najčastejším typom akvária. Zaňho považujte také akvárium, ktorého zloženie nemá snahu detailne napodobňovať prírodu. Najčastejšími chovancami takéhoto typického akvária sú mrenky, tetry, ryby menšieho vzrastu, ktoré sú aj svojou povahou spoločenské. Možné je aj zoskupenie rôznych druhov živorodiek, príkladov je veľa. Akvárium biotopové, niekedy aj nazývané prírodné, je také, v ktorom sa snažíte prispôsobiť čo najviac podmienkam v prírode. Článok o takýchto akváriách vyšiel v prvom čísle časopisu Akvárium.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26096

Svetlo je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. Ryby nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.

Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné akvária ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože rastliny preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne  1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých teplota farby je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.

Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12-14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. Vodné rastliny sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo „ožívajú“ po zasvietení po predchádzajúcej „tme“, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich „presvedčím“ aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také „slepé“. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.

Use Facebook to Comment on this Post