2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Tatranské, Tatry

Tatranská Javorina

skala
Hits: 377

Obec ležia­ca na sever­nom úpä­tí Belian­skych Tatier v nad­mor­skej výš­ke 1 000 met­rov nad morom. Žije tu 220 oby­va­te­ľov. Názov je od javo­ra. Krát­ko po 1. sve­to­vej voj­ne sa časť poho­ria medzi Bie­lo­vod­skou doli­nou a Belian­sky­mi Tat­ra­mi nazý­va­la Javo­rin­ské Tat­ry. Javo­ry časom zho­re­li v hutách ale­bo ich spra­co­va­li v javo­rin­skej lepen­kár­ni. Na mies­te dneš­nej Tatrans­kej Javo­ri­ny kedy­si stál sezón­ne obý­va­ný majer len­dac­ké­ho veľ­kos­tat­ku a muro­va­ný košiar (tja​vo​ri​na​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1320 (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa tu dre­ve­ná zámo­ček, z kto­ré­ho je vid­no Belian­ske aj Vyso­ké Tat­ry. Kúpil ho knie­ža Hohen­lo­he v roku 1879 (pre​zi​dent​.sk).

The vil­la­ge is loca­ted at the nort­hern foot­hills of the Belian­ske Tatras at an alti­tu­de of 1,000 meters abo­ve sea level. The­re are 220 inha­bi­tants living here. The name is deri­ved from the map­le tree. Short­ly after World War I, the part of the moun­tain ran­ge bet­we­en the Bie­lo­vod­ská Val­ley and the Belian­ske Tatras was cal­led the Javo­rin­ské Tatras. Map­les were bur­ned in fur­na­ces or pro­ces­sed in the Javo­ri­na card­bo­ard fac­to­ry over time. In the pla­ce of toda­y­’s Tatrans­ká Javo­ri­na, the­re used to be a sea­so­nal­ly inha­bi­ted alpi­ne dai­ry farm of the Len­dak esta­te and a brick shed (tja​vo​ri​na​.eu). The first writ­ten men­ti­on is from the year 1320 (Wiki­pe­dia). The­re is a wooden man­si­on here from which you can see the Belian­ske and High Tatras. It was bought by Prin­ce Hohen­lo­he in 1879 (pre​zi​dent​.sk).

Wios­ka poło­żo­na jest u północ­nych pod­nó­ży Tatr Biel­skich na wyso­ko­ści 1000 met­rów nad pozi­omem mor­za. Miesz­ka tu 220 osób. Nazwa pocho­dzi od klo­nu. Krót­ko po I woj­nie świa­to­wej część pas­ma gór­skie­go między Doli­ną Bie­lo­vod­ską a Tat­ra­mi Biel­ski­mi nazy­wa­na była Tat­ra­mi Jawo­ro­wy­mi. Jawo­ry z cza­sem spa­lo­no w pie­cach lub przet­wor­zo­no w fab­ry­ce tek­tu­ry w Jawo­ri­nie. W miejs­cu dzi­siejs­zej Tatrans­kiej Jawo­ri­ny znaj­do­wał się nieg­dyś sezo­no­wo zamiesz­ka­ły past­wis­ko mająt­ku Len­dak oraz muro­wa­ny kości­ołek (tja​vo​ri​na​.eu). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1320 (Wiki­pe­dia). Znaj­du­je się tutaj dre­wnia­ny dwo­rek, z któ­re­go widać Tat­ry Biel­skie i Wyso­kie. Kupił go ksi­ążę Hohen­lo­he w 1879 roku (pre​zi​dent​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Kostoly, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Stavby

Kaplnka svätej Rozálie v Štefanovej

skala
Hits: 1752

Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie bola posta­ve­ná v roku 1885 za dedi­nou Šte­fa­no­vá, kde od nepa­mä­ti leža­la socha vyte­sa­ná z kame­ňa, zná­zor­ňu­jú­ca svä­ti­cu v žulo­vom bra­le, kto­rú ľud uctie­val ako ochran­ky­ňu pro­ti moru. K ​„Rozál­ke“ sa puto­va­lo vždy v nede­ľu po sviat­ku svä­tej Rozá­lie. Kapl­n­ka sa sta­la záti­ším aj vo fil­moch Vivat Beňov­ský (put​nic​ke​mies​ta​.sk). Pod­ľa arche­olo­gic­kých vyko­pá­vok zo star­šej doby bron­zo­vej, bolo toto mies­to význam­ným kul­to­vým mies­tom od sta­ro­ve­kých čias. V roku 2007 bola kapl­n­ka zreš­tau­ro­va­ná (fil​mo​va​mis​ta​.cz). Iný názov pre kapl­n­ku je Rozár­ka (cas​ta​-cer​ve​ny​-kamen​.sk).

The Cha­pel of Saint Rosa­lie was built in 1885 behind the vil­la­ge of Šte­fa­no­vá, whe­re a stone-​carved sta­tue of the saint had been lying from time imme­mo­rial. The sta­tue depic­ted the saint in gra­ni­te and was vene­ra­ted by the peop­le as a pro­tec­tor against the pla­gue. Pilg­ri­ma­ges to ​“Rozál­ka” took pla­ce eve­ry Sun­day after the feast of Saint Rosa­lie. The cha­pel beca­me a backd­rop in movies like Vivat Beňov­ský. Accor­ding to archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from the older Bron­ze Age, this loca­ti­on has been a sig­ni­fi­cant cult site sin­ce ancient times. In 2007, the cha­pel under­went res­to­ra­ti­on (fil​mo​va​mis​ta​.cz). Anot­her name for the cha­pel is Rozár­ka (cas​ta​-cer​ve​ny​-kamen​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kostol Bobrovník na Liptovskej Mare

skala
Hits: 2401

Kos­tol­ná veža v Bob­rov­ní­ku sa nachá­dza na bre­hu Lip­tov­skej Mary. Rea­li­tu, kto­rú som tam videl by som opí­sal tak­to. Pôvod­ný kos­tol slú­ži snob­sky. Tes­ne ved­ľa neho sú v lete nasta­va­né autá a vnút­ri je na prvý pohľad kli­en­te­la, kto­rá nezod­po­ve­dá môj­mu výbe­ru ani len pasív­nej spo­loč­nos­ti. Nepo­va­žu­jem za nor­mál­ne, z pries­to­rov kos­to­la vytvo­riť bar, bufet, reštau­rá­ciu, krč­mu, ale­bo čo to chce byť. Je to kul­túr­ne bar­bar­stvo. Napra­vo od ​“kos­to­la” je čosi ako pláž, kde sa už kúpu ľudia, kto­rých môžem.

The Church Tower in Bob­rov­ník is loca­ted on the sho­re of Lip­tov­ská Mara. The rea­li­ty I wit­nes­sed the­re could be desc­ri­bed as fol­lo­ws. The ori­gi­nal church now ser­ves in a snob­bish man­ner. Right next to it, cars are hap­ha­zard­ly par­ked in the sum­mer, and insi­de, at first glan­ce, is a clien­te­le that does­n’t align with my pre­fe­ren­ces or even a casu­al gat­he­ring. I find it abnor­mal to turn the spa­ces of a church into a bar, buf­fet, res­tau­rant, pub, or wha­te­ver it claims to be. It’s a cul­tu­ral bar­ba­rism. To the right of the ​‘church,’ the­re is somet­hing resem­bling a beach whe­re peop­le are alre­a­dy swim­ming, tho­se I can tolerate.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Lamač – mestská časť Bratislavy

skala
Hits: 2322

V Lama­či sa nachá­dza Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie zo 17. sto­ro­čia. Posta­vi­li ju v rokoch 1680 – 1682 z vďač­nos­ti, že sa skon­čil mor z rokov 1678 – 1679 (Wiki­pe­dia). Mno­hí meš­ťa­nia vte­dy utiek­li do Rakús­ka a na Mora­vu. Iní sa usa­dzo­va­li v pro­vi­zór­nych domoch v blíz­kych lesoch a vinoh­ra­doch, nie­kto­rí býva­li dokon­ca na lodiach spus­te­ných na Dunaj. Počas tej­to epi­dé­mie v zomre­lo v samot­nej Bra­ti­sla­ve viac ako 12 000 ľudí. Obchod­ný život tak­mer zani­kol, ľudia trpe­li hla­dom, lebo pre nepretr­ži­té daž­de nedoz­re­la úro­da (lamac​.sk). Kapl­n­ka je zasvä­te­ná svä­tej Rozá­lii, pat­rón­ke – ochran­ky­ni pro­ti moru. Za celý ten čas boli nut­né len drob­né opra­vy a výme­nu krí­ža, do kto­ré­ho začiat­kom 20. sto­ro­čia udrel blesk. 4. sep­tem­ber je dňom sviat­ku svä­tej Rozá­lie, vte­dy sa tu koná­va­li celé sto­ro­čia púte až do 2. sve­to­vej voj­ny, v prie­be­hu kto­rej tej­to zvyk zani­kol. V súčas­nos­ti sa v ten­to deň kona­jú hody a slú­ži sláv­nost­ná omša (Wiki­pe­dia). Objekt je vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku bol objekt 23. októb­ra 1963 (pamiat​ky​.sk).

In Lamač, the­re is the Cha­pel of Saint Rosa­lia from the 17th cen­tu­ry. It was built bet­we­en 1680 and 1682 out of gra­ti­tu­de for the end of the pla­gue from 1678 to 1679 (Wiki­pe­dia). Many citi­zens fled to Aus­tria and Mora­via during that time. Others sett­led in makes­hift hou­ses in near­by forests and vine­y­ards, and some even lived on boats laun­ched on the Danu­be. More than 12,000 peop­le died in Bra­ti­sla­va alo­ne during this epi­de­mic. Tra­de almost disap­pe­a­red, and peop­le suf­fe­red from hun­ger due to the unri­pe har­vest cau­sed by con­ti­nu­ous rains (lamac​.sk). The cha­pel is dedi­ca­ted to Saint Rosa­lia, the pat­ro­ness against the pla­gue. Throug­hout the years, only minor repairs and the repla­ce­ment of the cross, struck by light­ning in the ear­ly 20th cen­tu­ry, were neces­sa­ry. Sep­tem­ber 4th is the feast day of Saint Rosa­lia, and pilg­ri­ma­ges were held here for cen­tu­ries until World War II, during which this tra­di­ti­on cea­sed. Cur­ren­tly, fes­ti­vi­ties and a solemn mass take pla­ce on this day (Wiki­pe­dia). The object was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment on Octo­ber 23, 1963 (pamiat​ky​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Liptovské Matiašovce

skala
Hits: 2693

Obec Lip­tov­ské Matia­šov­ce leží v údo­lí medzi Chočs­ký­mi vrch­mi a Západ­ný­mi Tat­ra­mi v nad­mor­skej výš­ke 623 met­rov nad morom. Je vstup­nou obcou do Suchej doli­ny. V dol­nej čas­ti tej­to doli­ny sa nachá­dza jas­ky­ňa Dúp­ni­ca. Názov obce pochá­dza z dru­hej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia, kedy sa spo­mí­na Matej Lip­tov­ský ako dedič obce (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va dal posta­viť Ladi­slav Matia­šov­ský v roku 1697 (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý bol bis­kup v Nit­re, uhor­ský kan­ce­lár a krá­ľov­ský porad­ca (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk).

The vil­la­ge of Lip­tov­ské Matia­šov­ce is situ­ated in the val­ley bet­we­en the Choč Moun­tains and the Wes­tern Tatras at an ele­va­ti­on of 623 meters abo­ve sea level. It ser­ves as the gate­way to Suchá Doli­na. In the lower part of this val­ley, you can find the Dúp­ni­ca Cave. The name of the vil­la­ge dates back to the second half of the 14th cen­tu­ry when Matej Lip­tov­ský is men­ti­oned as the heir of the vil­la­ge (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Ladis­laus was built by Ladi­slav Matia­šov­ský in 1697 (Infor­ma­ti­on board), who was a bis­hop in Nit­ra, Hun­ga­rian chan­cel­lor, and roy­al advi­sor (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post