2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Pribylina – kraj pod Kriváňom

Hits: 3875

Pri­by­li­na je jed­na z obcí, kto­rá bola skráš­le­ná, jej cen­trum bolo naozaj pek­ne spra­ve­né. V obci je Múze­um lip­tov­skej dedi­ny.

Leží vo výš­ke 745 met­rov nad morom, pod súto­kom Rač­kov­ho poto­ka s rie­kou Belá. Zalo­že­ná bol v roku 1331. V súčast­nos­ti tu žije 1350 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ké Pod­ban­ské je výcho­dis­kom do východ­nej čas­ti Západ­ných Tatier a do západ­nej čas­ti Vyso­kých Tatier (pri​by​li​na​.sk). Názov obce je mož­no odvo­de­ný od toho, že leží pri rie­ke, kto­rá mala pôvod­ne meno Bia­la. Ale­bo sa via­že ku náre­čo­vé­mu slo­vu pri­by”, kto­ré ozna­ču­je nových osad­ní­kov (pri​by​li​na​.sk).


Pri­by­li­na is one of the vil­la­ges that has been beau­ti­fied, with its cen­ter tru­ly well-​kept. The vil­la­ge is home to the Muse­um of Lip­tov Village.

Situ­ated at an ele­va­ti­on of 745 meters abo­ve sea level, it lies at the con­flu­en­ce of Rač­kov Potok and the Belá River. It was foun­ded in 1331, and cur­ren­tly, it is inha­bi­ted by 1,350 resi­dents. Near­by Pod­ban­ské ser­ves as a star­ting point for the eas­tern part of the Wes­tern Tatras and the wes­tern part of the High Tatras (pri​by​li​na​.sk). The name of the vil­la­ge may be deri­ved from its loca­ti­on near a river ori­gi­nal­ly named Bia­la. Alter­na­ti­ve­ly, it may be lin­ked to the dia­lect word pri­by,” which refers to new sett­lers (pri​by​li​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1988

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Beňušovce

Hits: 2115

Beňu­šov­ce sú miest­nou čas­ťou Lip­tov­ské­ho Trnov­ca (Wiki­pe­dia).


Beňu­šov­ce is a local part of Lip­tov­ský Trno­vec (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Veľké Borové

Hits: 1969

Obec leží na okra­ji Chočs­kých vrchov, neďa­le­ko Kva­čian­skej a Pro­siec­kej doli­ny. Tvo­rí svoj­ráz­ny goral­ský mik­ro­re­gi­ón s Malým Boro­vým a Huta­mi. Leží v nad­mor­skej výš­ke 835 met­rov nad morom. Na plo­che 10.99 km2 žije 50 oby­va­te­ľov. Obec zalo­ži­li prav­de­po­dob­ne gora­li v 16. sto­ro­čí z Hor­nej Ora­vy. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1646. Oby­va­te­lia sa veno­va­li výro­be skla v neďa­le­kej sklár­skej hute v obce Huty. Okrem toho cho­vom oviec, poľ­no­hos­po­dár­stvom. V roku 1910 tu žilo 670 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Dňa 9. mája roku 1895 v blíz­kos­ti obce dopa­dol mete­orit. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li aj pre­da­jom rie­čic a skla, a to naj­mä v Maďar­sku, Juho­slá­vii a Poľ­sku. Mno­hé domy kto­ré boli v minu­los­ti trva­lo­bý­va­né, sú v súčas­nos­ti využí­va­né ako cha­lu­py na rekre­ač­né úče­ly (ora​va​-lip​tov​.sk).


The vil­la­ge is situ­ated on the edge of the Chočs­ké vrchy (Choč Moun­tains), near the Kva­čian­ska and Pro­siec­ka Val­le­ys. It forms a dis­tinc­ti­ve Gorals micro-​region with Malý Boro­vý and Huty. It is loca­ted at an alti­tu­de of 835 meters abo­ve sea level. With an area of 10.99 km², it is home to 50 resi­dents. The vil­la­ge was like­ly foun­ded by Gorals from the Upper Ora­va regi­on in the 16th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on is from 1646. The inha­bi­tants were invol­ved in glass pro­duc­ti­on in the near­by glas­sworks in the vil­la­ge of Huty. In addi­ti­on, they enga­ged in she­ep far­ming and agri­cul­tu­re. In 1910, the vil­la­ge had 670 resi­dents (Wiki­pe­dia). On May 9, 1895, a mete­ori­te fell near the vil­la­ge. The resi­dents were also invol­ved in sel­ling tim­ber and glass, espe­cial­ly in Hun­ga­ry, Yugo­sla­via, and Poland. Many hou­ses that were per­ma­nen­tly inha­bi­ted in the past are cur­ren­tly used as rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges (ora​va​-lip​tov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Prosiek

Hits: 1899

Pro­siek je obec na Lip­to­ve, ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 612 met­rov nad morom. Neďa­le­ko sa nachá­dza vod­ná nádrž Lip­tov­ská Mara (ocu​.sk). Na plo­che 12.65 km2 žije 202 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Sever­ne od obce sa našlo ene­oli­tic­ké síd­lis­ko a z mlad­šej doby rím­skej. Prvá písom­ná zmien­ka o obci medzi Pro­siec­kym poto­kom a Siel­ni­cou je z roku 1287. V roku 1352 sa spo­mí­na pod náz­vom Pre­ze­ky. Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Pro­zyk, Pro­zek, Pro­sýk. V roku 1600 bolo v obci 24 domov. Čas­ti obce, Niž­ný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia začle­ne­né s obcou Pro­siek. V roku 1967 bola vyhlá­se­ná národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Pro­siec­ka doli­na, kaňo­no­vi­té kra­so­vé údo­lie (ocu​.sk).

Pro­siek pat­rí do okre­su Lip­tov­ský Miku­láš, nachá­dza sa v Západ­ných Tat­rách. Je obklo­pe­ný hor­skou kra­ji­nou, ponú­ka širo­ké mož­nos­ti turis­tic­ky sa vyžiť.


Pro­siek is a vil­la­ge in Lip­tov, situ­ated at an alti­tu­de of 612 meters abo­ve sea level. Near­by is the Lip­tov­ská Mara water reser­vo­ir (ocu​.sk). The vil­la­ge covers an area of 12.65 km², and it is home to 202 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). North of the vil­la­ge, an Ene­olit­hic sett­le­ment and one from the youn­ger Roman peri­od were dis­co­ve­red. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge bet­we­en the Pro­siec­ky Stre­am and Siel­ni­ca dates back to 1287. In 1352, it is men­ti­oned under the name Pre­ze­ky. Other his­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Pro­zyk, Pro­zek, and Pro­sýk. In 1600, the­re were 24 hou­ses in the vil­la­ge. The parts of the vil­la­ge, Niž­ný Zádiel and Vyšný Zádiel, were incor­po­ra­ted into Pro­siek in the mid-​19th cen­tu­ry. In 1967, the Pro­siec­ka Doli­na Nati­onal Natu­re Reser­ve was dec­la­red, fea­tu­ring a canyon-​like karst val­ley (ocu​.sk).

Pro­siek belo­ngs to the Lip­tov­ský Miku­láš dis­trict and is situ­ated in the Wes­tern Tatras. Sur­roun­ded by moun­tai­nous lands­ca­pes, it offers a wide ran­ge of oppor­tu­ni­ties for tou­rist activities.


Pro­siek to miejs­co­wo­ść na Lip­to­wie, poło­żo­na na wyso­ko­ści 612 met­rów nad pozi­omem mor­za. W pobli­żu znaj­du­je się zbi­or­nik wod­ny Lip­tov­ská Mara (ocu​.sk). Na powierzch­ni 12,65 km² miesz­ka 202 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Na północ od wsi zna­le­zi­ono osa­dę ene­oli­tycz­ną i z okre­su późnor­zym­skie­go. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi między poto­kiem Pro­siec­kim a Siel­ni­cą pocho­dzi z 1287 roku. W 1352 roku wspo­mi­na się o niej pod nazwą Pre­ze­ky. Kolej­ne his­to­rycz­ne nazwy wsi to Pro­zyk, Pro­zek, Pro­sýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Niž­ný Zádiel i Vyšný Zádiel, zosta­ły w poło­wie XIX wie­ku włąc­zo­ne do wsi Pro­siek. W 1967 roku ogłos­zo­no rezer­wat przy­ro­dy Pro­siec­ka doli­na, kani­ono­we kra­so­wa­te doli­ny (ocu​.sk).

Pro­siek nale­ży do powia­tu Lip­tov­ský Miku­láš i znaj­du­je się w Zachod­nich Tat­rach. Otoc­zo­ny jest gór­skim kra­job­ra­zem i ofe­ru­je sze­ro­kie możli­wo­ści akty­wne­go wypoc­zyn­ku turystycznego.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post