2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

Hits: 1850

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).


In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Valaská Dubová

Hits: 2059

Obec leží v okre­se Ružom­be­rok v nad­mor­skej výš­ke 662 met­rov nad morom. Na nece­lých 13 km2 tu žije tak­mer 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323. Spo­mí­na sa ako Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Najpr pat­ri­la hra­du Lika­va, v roku 1556 pre­šla pod Orav­ské pan­stvo. Budo­va hos­tin­ca je zo začiat­ku 19. sto­ro­čia, kto­rý sto­jí na mies­te býva­lej sta­rej dre­ve­nej budo­vy, v kto­rej údaj­ne chy­ti­li Jura­ja Jáno­ší­ka, čo však nie je dolo­že­né. V roku 1933 obec vyho­re­la, vysta­va­ná bola zno­vu po roku 1945. Na oko­lí sa nachá­dza­jú jas­ky­ne, v nie­kto­rých sa ukrý­va­li ľudia počas 2. sve­to­vej voj­ny (wiki​pe​dia​.sk).


The vil­la­ge is loca­ted in the Ružom­be­rok dis­trict at an ele­va­ti­on of 662 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of just under 13 km², it is home to near­ly 800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323, refer­red to as Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Ini­tial­ly, it belo­n­ged to Lika­va Cast­le, and in 1556, it beca­me part of the Ora­va domain. The inn buil­ding, dating back to the ear­ly 19th cen­tu­ry, stands on the site of a for­mer old wooden struc­tu­re, whe­re Juraj Jáno­šík was alle­ged­ly cap­tu­red, alt­hough this is not docu­men­ted. In 1933, the vil­la­ge was devas­ta­ted by fire but was rebu­ilt after 1945. The sur­roun­ding area fea­tu­res caves, some of which ser­ved as hiding pla­ces for peop­le during World War II (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

Hits: 2970

Ľubov­nian­sky hrad sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, nad mes­tom Sta­rá Ľubov­ňa, v nad­mor­skej výš­ke 548 met­rov. V minu­los­ti bol zná­my aj ako cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Vzni­kol na roz­hra­ní 13. a 14. sto­ro­čia ako hra­nič­ný, stráž­ny. Pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov ho vybu­do­va­lo oko­lo roku 1280 poľ­ské knie­ža Bole­slav, zať uhor­ské­ho krá­ľa Bela IV. V roku 1412 sa spo­lu s ďal­ší­mi 13. spiš­ský­mi mes­ta­mi a pan­stva­mi dostal do poľ­ské­ho zálo­hu. Násled­ne na hra­de síd­li­li sta­ros­to­via zálo­ho­va­ných miest. V roku ho tak­mer zni­čil veľ­ký požiar. Hrad náklad­ne reno­vo­va­li. Záloh sa skon­čil v roku 1772, hrad začal upa­dať. Bol využí­va­ný ako kasá­reň, neskôr skla­dis­ko. Po roku 1945 bol po via­ce­rých iných dáv­nej­ších rekon­štruk­ciách obno­ve­ný ako ško­la. V roku 1971 začal na hra­de arche­olo­gic­ký a archi­tek­to­nic­ký výskum (Wiki­pe­dia). V are­áli hra­du ras­tie mohut­ná 25 met­rov vyso­ká lipa malo­lis­tá s obvo­dom kme­ňa 450 cm, sta­rá asi 350400 rokov (Wiki­pe­dia).


The Ľubov­ňa Cast­le is loca­ted in the north of Slo­va­kia, abo­ve the town of Sta­rá Ľubov­ňa, at an ele­va­ti­on of 548 meters. In the past, it was also kno­wn as cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. It ori­gi­na­ted at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries as a bor­der, guar­ding for­tress. Accor­ding to some sour­ces, it was built around the year 1280 by the Polish prin­ce Bole­sław, the son-​in-​law of the Hun­ga­rian King Béla IV. In 1412, toget­her with 13 other Spiš towns and esta­tes, it fell into Polish pawn. Sub­se­qu­en­tly, cas­tel­lans of pawned towns resi­ded in the cast­le. In the same year, it was almost des­tro­y­ed by a lar­ge fire, lea­ding to an expen­si­ve reno­va­ti­on. The pawn ended in 1772, and the cast­le began to dec­li­ne. It was used as a bar­racks and later as a ware­hou­se. After 1945, fol­lo­wing seve­ral ear­lier recons­truc­ti­ons, it was res­to­red as a scho­ol. In 1971, archa­e­olo­gi­cal and archi­tec­tu­ral rese­arch began at the cast­le (Wiki­pe­dia). Wit­hin the cast­le grounds, a mas­si­ve small-​leaved lime tree gro­ws, rea­ching a height of 25 meters with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm, esti­ma­ted to be around 350400 years old (Wiki­pe­dia).


Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Виник на рубежі 13-​го і 14-​го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wiki­pe­dia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 2563

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).


The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).


Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Petronell

Hits: 2352

Petronell-​Carnuntum je obec ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 175 met­rov nad morom, v kto­rej sa nachá­dza­jú naj­väč­šie rím­ske vyko­páv­ky v stred­nej Euró­pe. Vte­daj­šie mes­to Car­nun­tum malo asi 70 000 oby­va­te­ľov. Dnes tu na roz­lo­he 25.36 km2 žije 1 213 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Cca 2 km od obce sa nachá­dza Hei­den­tor – Pohan­ská brá­na, naj­zná­mej­šia rím­ska sta­veb­ná pamiat­ka v Rakús­ku a sym­bol arche­olo­gic­ké­ho par­ku Car­nun­tum. Do dneš­ných čias sa nám zacho­val iba oblúk brá­ny. Pôvod­ná stav­ba bola posta­ve­ná v rokoch 354361 ako tri­um­fál­ny monu­ment cisá­ra Kon­štan­tí­na II.. Ozna­če­nia Pohan­ská brá­na pochá­dza zo stre­do­ve­ku, kedy bol ten­to oblúk pova­žo­va­ný za nekres­ťan­ské die­lo (car​nun​tum​.co​.at). V obci sa nachá­dza kapl­n­ka svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, román­ska rotun­da z prvej polo­vi­ce 12. sto­ro­čia, kto­rú posta­vi­li tem­plá­ri pôvod­ne ako opev­ne­ný kos­tol. Kos­tol svä­tej Pet­ro­ni­ly je s pre­lo­mu 13. sto­ro­čia. Pôvod­ný vod­ný hrad, zámok Pet­ro­nell, nazý­va­ný tiež zámok Traun je zo 17. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CS).


Petronell-​Carnuntum is a vil­la­ge situ­ated at an ele­va­ti­on of 175 meters abo­ve sea level, hou­sing the lar­gest Roman exca­va­ti­ons in Cen­tral Euro­pe. The for­mer city of Car­nun­tum had around 70,000 inha­bi­tants. Today, 1,213 peop­le resi­de in the vil­la­ge, cove­ring an area of 25.36 km² (Wiki­pe­dia). App­ro­xi­ma­te­ly 2 km from the vil­la­ge is the Hei­den­tor – Pagan Gate, the most famous Roman archi­tec­tu­ral monu­ment in Aus­tria and a sym­bol of the Car­nun­tum archa­e­olo­gi­cal park. Only the gate­’s arch has sur­vi­ved to this day. The ori­gi­nal struc­tu­re was built bet­we­en 354361 as a triump­hal monu­ment by Empe­ror Cons­tan­ti­ne II. The term Pagan Gate” dates back to the Midd­le Ages when this arch was con­si­de­red a non-​Christian work (car​nun​tum​.co​.at). The vil­la­ge is home to the Cha­pel of Saint John the Bap­tist, a Roma­ne­sque rotun­da from the first half of the 12th cen­tu­ry, ini­tial­ly cons­truc­ted by the Tem­plars as a for­ti­fied church. The Church of Saint Pet­ro­nil­la dates back to the turn of the 13th cen­tu­ry. The ori­gi­nal water cast­le, Pet­ro­nell Cast­le, also kno­wn as Traun Cast­le, dates from the 17th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CS).


Petronell-​Carnuntum ist ein Dorf auf einer Höhe von 175 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und beher­bergt die größten römis­chen Ausg­ra­bun­gen in Mit­te­le­uro­pa. Die dama­li­ge Stadt Car­nun­tum hat­te etwa 70.000 Ein­woh­ner. Heute leben 1.213 Men­schen im Dorf, das eine Flä­che von 25,36 km² abdec­kt (Wiki­pe­dia). Etwa 2 km vom Dorf ent­fernt befin­det sich das Hei­den­tor – das Hei­den­tor, das berühm­tes­te römis­che archi­tek­to­nis­che Denk­mal in Öster­re­ich und ein Sym­bol des archä­o­lo­gis­chen Parks Car­nun­tum. Nur der Bogen des Tores hat bis heute über­lebt. Die urs­prün­gli­che Struk­tur wur­de zwis­chen 354 und 361 als Triumph­mo­nu­ment von Kai­ser Kons­tan­tin II. errich­tet. Der Beg­riff Hei­den­tor” stammt aus dem Mit­te­lal­ter, als die­ses Tor als nicht-​christliches Werk galt (car​nun​tum​.co​.at). Im Dorf befin­det sich die Kapel­le des Hei­li­gen Johan­nes des Täu­fers, eine roma­nis­che Rotun­de aus der ers­ten Hälf­te des 12. Jahr­hun­derts, die urs­prün­glich von den Tem­plern als befes­tig­te Kir­che erbaut wur­de. Die Kir­che der Hei­li­gen Pet­ro­nil­la stammt aus der Wen­de des 13. Jahr­hun­derts. Das urs­prün­gli­che Was­sersch­loss, Sch­loss Pet­ro­nell, auch als Sch­loss Traun bekannt, stammt aus dem 17. Jahr­hun­dert (Wiki­pe­dia CS).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post