Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Manínska tiesňava

skala
Hits: 5803

Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie Manínska tiesňava ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske bradlo na Veľký a Malý Manín. Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce, z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné útvary, ktoré nesú dnes tieto názvy: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé . Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť  brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa). Skalné steny sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je dno často zasypávané snehovými lavínami. sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne mikroklimatické podmienky – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre teplomilné druhy. Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).

The Manínska Gorge gained legal protection in 1967 and has been designated as the Manínska Tiesňava National Nature Reserve since 1994. It formed through the epigenetic cutting of the Manínsky Creek into the limestone gate. This process gave rise to a deep and narrow gorge (Jozef Cyprich). The gradual incision of the Manínsky Creek divided the Manínsky Gate into Big and Small Manín. The territory was shaped by fluviokarst processes, creating various forms of underground and surface karst. There are documented 40 caves on the slopes of Manín (Information board). The swirling movement of larger rock fragments polished the walls, creating eddy kettles and giant pots, of which the most massive are found in the first gates. Rock formations with names like Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná were formed. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Several mineral springs emerge on the northwest slope. It is the narrowest gorge in Slovakia, traversed by a road. In 1988, an educational trail was built through Manínská and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The gorge is less than a kilometer long and very narrow at some points. In the past, the narrowest section was impassable for vehicles. In 1933, a portion of the gate was blasted, and an asphalt road was constructed (Pajger).

The moist microclimate of the tall rock walls allows for the presence of mountain plant and animal species at a low elevation (Information board). The rocky walls reach heights of up to 400 meters. The valley floor is often covered by snow avalanches from steep slopes. Snow in shaded areas slowly melts, sometimes lasting until May (pxcentrumpb.sk). Plant species include Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. includes species such as Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Various microclimatic conditions prevail here – sunny sites provide a habitat for thermophilic species, while moist shaded areas offer space for mountain cold-tolerant species (manin.sk).

Spiš, Krajina, Slovensko, Príroda, Biotopy, Fotografie

Zejmarská roklina

skala
Hits: 1916

Táto najkratšia roklina Slovenského raja je od roku 1963 jedinou sprístupnenou v jeho južnej časti. Na jednom kilometri prekonáva 228 metrov (Matkovčík). Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je mohutná vyvieračka – Zejmarská studňa (slovenskyraj-info.sk). V rokline sa nachádzajú skupina vodopádov – Nálepkove . Najvyšší z nich je vysoký 22.5 metra (vypadni.sk).

The shortest gorge in the Slovak Paradise, the Zejmarská Roklina, has been the only accessible one in its southern part since 1963. Over its one-kilometer length, it overcomes 228 meters (Matkovčík). The source of the stream flowing through the gorge is a powerful spring called Zejmarská Studňa (slovenskyraj-info.sk). Within the gorge, there is a group of waterfalls known as Nálepkove vodopády, with the tallest one reaching a height of 22.5 meters (vypadni.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Kostolecká tiesňava

skala
Hits: 3686

Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).

Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).

The Tiesňava Gorge is part of the Súľovské Vrchy (Súľov Mountains) and is located above the northern edge of the Strážovské Vrchy. It serves as a textbook example of water erosion. Through epigenetic incision by the Manínsky Creek into the limestone ridge, a breakthrough gorge with rocky walls was formed. The ridge forming the left side is called Kavčia Skala (Jackdaw Rock). The summit of the right slope is named Drieňovka. The hollow of the weathered core of the anticline is called Strecha Slovenska, one of the largest rock overhangs in the Western Carpathians (Wikipedia), (Information Board).

Heading downstream along the Manínsky Creek, you will find the Manínska Tiesňava. Beyond the gorge, on the slope above the village of Kostolec, there is a prominent limestone ridge called Bosmany (Wikipedia). It was declared a natural reserve in 1970. In 1988, an educational trail was established through the Manínska and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The Kostolecká Tiesňava is wider and more open compared to the Manínska (Information Board).

Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Spiš, Organizmy, Fotografie

Havrania dolina

skala
Hits: 2117

Havrania dolina sa nachádza severne od Mlyniek, neďaleko od Palcmanskej Maše.

Havrania dolina je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Muránska planina. Nachádza sa v katastrálnom území  Šumiac. Územie bolo vyhlásené v roku 1996 na rozlohe 229,6700 ha. Predmetom ochrany je prirodzených lesných spoločenstiev v geomorfologicky členitom území Muránskej planiny, s výskytom veľkého počtu chránených a ohrozených druhov predovšetkým flóry, vrátane paleoendemitu lykovca muránskeho (Daphne arbuscula) (Wikipedia). Havrania dolina je aj jednou zo šiestich častí obce Mlynky. Leží v južnej časti národného parku Slovenský raj. V lete je tu možnosť pešej turistiky v blízkom okolí (Geravy, Zejmarská roklina), prípadne Suchá Belá, Kláštorisko. Existuje možnosť cykloturistiky, návšteva Dobšinskej ľadovej a priehrady Dedinky. V zime je možnosť lyžovania v lyžiarskych strediskách Mlynky-Kruhová a Mlynky-Biele na umelo zasnežovaných lyžiarskych svahoch a na udržiavaných bežeckých tratiach (Vladimír Fiľakovský).

„Havrania dolina,“ translated as „Raven Valley,“ is located north of Mlynky, near Palcmanská Maša.

Havrania dolina is a nature reserve under the management of the Muránska Planina State Nature Protection. It is located in the cadastral area of the village Šumiac. The area was declared a reserve in 1996, covering 229.6700 hectares. The purpose of the protection is to preserve the natural forest communities in the geomorphologically diverse area of the Muránska Planina, with a large number of protected and endangered species, particularly flora, including the paleoendemic Daphne arbuscula (Muránska daphne) (Wikipedia). Havrania dolina is also one of the six parts of the village Mlynky. It lies in the southern part of the Slovak Paradise National Park. In the summer, there are opportunities for hiking in the nearby areas (Geravy, Zejmarská roklina), or visits to Suchá Belá and Kláštorisko. There are also options for cycling, visiting the Dobšinská Ice Cave, and the Dedinky reservoir. In the winter, there are opportunities for skiing in the ski resorts Mlynky-Kruhová and Mlynky-Biele Vody on artificially snowed slopes and maintained cross-country ski trails (Vladimír Fiľakovský).

Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Dolné Považie, Organizmy, Fotografie

Ona a on – najstaršie stromy v Piešťanoch

skala
Hits: 4819

Dva topole čierne (Populus nigra) stoja na ľavom brehu Váhu. Sú to najstaršie v Piešťanoch. Ich odhadovaný vek je 100 rokov. Obvod ich kmeňov je 557 a 610 cm. Ich koruny dosahujú 25 a 29 metrov. Vyhlásené za chránené boli v roku 2006. Sú dvojdomé, jemu dorastajú samčie, jej samičie . Chránené sú u viacerých dôvodov, vedeckého, ekologického a krajinotvorného (piestanskydennik.sk).

Two black poplars (Populus nigra) stand on the left bank of the River. They are the oldest trees in . Their estimated age is 100 years. The circumference of their trunks is 557 and 610 cm. Their crowns reach 25 and 29 meters. They were declared protected in 2006. They are dioecious, with male flowers growing on him and female flowers on her. They are protected for various reasons, including scientific, ecological, and landscape preservation (piestanskydennik.sk).

,