Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

Hits: 14627

Ryby

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 – 3 roky, dánia, tetry, gupky 4 – 5 rokov, kaprozúbky 1 – 4 roky, prísavníky Ancistrus – 8 – 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a akvaristi vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý rast, resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – patria medzi poikilotermné živočíchy – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo vody, asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto teplota znižuje ich vek – keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexickéhoXiphophorus helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek – je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im mečík, gonopódium atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší čas mečúne. Zmena pohlavia sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný skorí samci, ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.


Rastliny

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, dýchanie prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). Vodné rastliny nemajú prieduchy – suchozemské rastliny majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Morfológia rýb

Hits: 11904

Telo rýb tvorí hlava, trup, chvost. Chrbtová časť sa pomenúva odborne dorzálnou a brušná časť ventrálnou. Tvarom tela sa ryby prispôsobujú prúdeniu vody, na ktorý sú v prírode adaptované hydrodynamicky. Niektoré majú tvar z bokov sploštený: Pterophyllum (skaláre), Symphysodon (terčovce), iné sú šťukovitého tvaru – kaprozúbky. Sploštené telo je prispôsobenie na viac-menej stojacu vodu a vysokú, hustú trávovitú vegetáciu. Samozrejme svoju úlohu hrá evolúcia a genetická výbava. Druhy vyslovene prúdnicového tvaru sú často dravce. Druhy, ktoré nemajú nejakú časť tela zvýraznenú pochádzajú obyčajne z hlbokých vôd väčších jazier – v takomto prípade aj ich plutvy nie sú schopné zabezpečiť ideálne plávanie. Plutvy majú ryby párové – brušné a prsné a nepárové – chvostová a chrbtová, ritná, prípadne tuková.

Aj ústami sa ryby prispôsobujú svojmu životnému prostrediu. Dravé ryby majú ústnu dutinu značne ozubenú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podobe piestov mlynského kolesa. Horné ústa smerujúce nahor majú druhy chytajúce vodný hmyz, a druhy prijímajúce potravu najmä z hladiny. Vodorovne stavané ústa – koncové ústa sú najbežnejšie, ale druhy spodnej časti vodného stĺpca, dnové ryby majú často spodné ústa – napr. Corydoras, Brochis – pancierniky, sumčeky, nožovce, číky. Aj tvar gonopódia – samčieho pohlavného orgánu živorodiek patrí medzi určovacie znaky. Podobne mečík, ktorý sa vyvíja samcom rodu Xiphophorus. Je to vlastne predĺženie chvostovej plutvy, začína vyrastať samcom pri dospievaní, prípadne pri zmene pohlavia. Pre ryby je bočná čiara veľmi dôležitým orgánom, a je v živočíšnej ríši ojedinelý. Mnoho jej funkcií je ešte opradených tajomstvom, ale každopádne ryba sa pomocou nej dokáže orientovať, cítiť nebezpečenstvo. Oslepená ryba sa orientuje a pláva bez zaváhania vďaka bočnej čiare. Čeľaď Cichlideae sa vyznačuje dvoma bočnými čiarami. Meristické znaky hovoria o počte lúčov v plutvách, počte šupín, ktoré opisuje vzorec. Tento je druhovo špecifický.

Ryby oplývajú väčšinou monokulárnym videním. Existujú však aj druhy, ktoré sa tešia binokulárnemu videniu ako aj človek. Monokulárne videnie limituje ich pohľad na okolie, inak tieto druhy skladajú obraz. Ak takáto ryba chce vnímať svoju korisť zrakom, musí k nej pristupovať zboku. Vysvetlím to zrejme na človeku bližšom príklade – predstavte si králika – ak je ústami otočený ku vám – pozerá sa nabok – pred seba nevidí, ak vás chce vidieť – musí otočiť hlavu o 90°. Ryby nemajú slzné žľazy ani očné viečka – zavrieť oči nedokážu, ani plakať.

Sfarbenie rýb závisí najmä od podmienok prostredia, správania a režimu dňa a noci. Ryby hrajú rôznymi farbami, vyskytujú sa vo všetkých farbách, napriek to, ja by som povedal vďaka nedostatku svetla. Predsa len do vody prenikne menej slnečného svitu ako na suchú zem. Ryby dokážu svoju farbu aj zmeniť, čo môžeme aj my pozorovať vo svojom akváriu – je to však druhovo špecifické. Nočné sfarbenie môže byť teda odlišné od toho denného. Obyčajne vtedy stráca kontrast a ryby majú celkovo tmavšie farby. Niekedy je zmena tak veľká, že ryby si občas začínajúci akvarista pomýli. Podobne dokážu ryby meniť farbu pri chorobe – avšak vtedy nemusí isť len o stmavnutie, ale aj o vyblednutie. Krajšie a kontrastnejšie sfarbenie má ryba počas rozmnožovania, keď je v kondícii, pri predvádzaní v skupine, pred partnerkami apod., ak nie je stresovaná. Sfarbenie závisí aj od veku – mladé jedince sú často rovnako sfarbené, ale pri dospievaní sa dajme tomu samce sfarbia inak a samičky zostanú viac-menej rovnaké. Na sfarbenie rýb (napokon aj iných živočíchov) má vplyv potrava. Je zaujímavé, že sladká paprika, ktorá obsahuje množstvo prírodného farbiva karoténu sa používa na vyfarbenie kresby rýb.

Upozorniť by som chcel najmä na to, že ryby ktoré sú v akvaristických obchodoch nie sú sfarbené tak dobre, ako v prírode, alebo po dlhšej dobe u akvaristu. Dôvod je prozaický, v obchode, na verejnosti sú pod neustálym stresom. Takže, ak ste niekedy sklamaní, keď sa pozriete do literatúry a zapáči sa vám nejaký druh, ktorý potom v obchode vôbec nevyzerá tak pekne, vedzte, že ak mu poskytnete kvalitné podmienky, onedlho sa zafarbí do krásy. Naopak, mnohokrát sa vám veľmi páčia ryby, ktoré si kúpite a časom stratia pôvodné farby. V horšom prípade boli napichané nejakým farbivom, alebo boli „dopované“ nejakým krmivom, ktoré obsahovali vysoké dávky farbív. Napr. astaxantínu, alebo karoténu. Samozrejme, niekedy nejde o nič zlé, len o zmenu sfarbenia vplyvom inej výživy. Napokon pri správnom kŕmení možno naopak dosiahnuť farby, aké ste predtým na svojich rybách nepozorovali.

Pohlavný dimorfizmus

Niektoré druhy rýb sa vyznačujú väčšími vonkajšími telesnými rozdielmi, iné menej, a niektoré vôbec, každopádne pohlavia sa rozlišujú inými vnútornými telesnými rozdielmi. Medzi vonkajšie rozdiely patrí najmä sfarbenie. Samce sú takmer vždy prenikavejšie sfarbené, ich kresba je bohatšia, kontrastnejšia. Pri niektorých druhoch, napr. neónke červenej, terčovcoch, skalároch je sfarbenie oboch pohlaví takmer totožné, pri niektorých druhoch sú rozdiely postrehnuteľné, no niektoré druhy prejavujú značné pohlavné rozdiely. Tvarom sa nejako výrazne ryby pohlavne obyčajne nelíšia. Na druhej strane z hľadiska rozlišovania je sfarbenie častokrát ťažko posúditeľné a tvar plutiev, celého tela je determinujúcejší. V prípadoch, kedy sa vzájomne pohlavia odlišujú tvarom, napr. tvarom plutiev, dĺžkou tela, tvarom úst, bruška apod. je veľmi veľa, sú však ťažšie identifikovateľné, pretože rozdiely sú častokrát len jemné, ale sú jednoznačnejšie ako sfarbenie. Samičky majú často zadné plutvy oblejšie, samčekovia ich majú hranatejšie, niekedy sa na nich vyskytuje škvrna. Samičky majú zvyčajne oblejšie, plnšie bruško ako samce. Chrbtová plutva samcov je rovnako obyčajne mohutnejšia, kontrastnejšia. Samce sú silnejšie, zvyčajne dorastajú do väčších dĺžok. Značný dimorfizmus sa prejavuje u pávích očiek – Poecilia reticulata, kde sú obe pohlavia veľmi rozdielne tvarom celého tela aj sfarbením. Samce sú v tomto prípade menšie, štíhlejšie a oveľa farebnejšie, samičky sú neraz celkom bez farby.

Use Facebook to Comment on this Post