Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Maďarsko, Maďarské mestá

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

Hits: 4038

je v Maďarsku, ktoré leží brehu Dunaja (Peter ), na úpätí Pilišského v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je Strigonium, nemecké , maďarské . Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája , ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho Nemci počas v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili Kelti, v rímskej dobe tu mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský Solva. Jeho predmestím bol – dnešné . Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár a napísal tu prvú knihu svojho diela (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali , ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali Strěgom, podľa funkcie . Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí , mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili  a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová . Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia) je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza na koni (esztergom.hu).

V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. , (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi osobnosti mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Uhorská, spisovateľ (Bálint Balassa) (Wikipedia).


Ostrihom is a in Hungary located on the banks of the Danube, at the foothills of the Pilis Mountains, with an elevation of 105 meters above sea level (Peter Kaclík). Its Latin name is Strigonium, German name is Gran, and Hungarian name is Esztergom. The city covers an area of 100.35 km2 and is home to 30,928 inhabitants (Wikipedia). Across the Danube on the opposite bank lies the town of Štúrovo. The two towns are connected by the Mária Valéria Bridge, which was reconstructed in 2001 (Karin Bogschová). The bridge was destroyed by the Germans during the war in 1944 (Wikipedia). The city center features buildings in Baroque, Rococo, and Classical styles. Thermal baths are located near the city center (Karin Bogschová).

In ancient times, the area was inhabited by Celts, and during the era, the Romans established the settlement of Salvio Mansio (Wikipedia). In the 2nd century, a military camp called Solva stood here, with its suburb Anavum located in present-day Štúrovo. Romans launched expeditions against the Germans from this area, and Roman Emperor Marcus Aurelius even stopped here and wrote the book of his work „Meditations“ (Jan Potůček). Around the year 500, Slavs arrived, naming the former Roman fortress Strěgom, signifying its guarding function. Ostrihom became one of the main fortifications of the Principality of and Great . In the early 10th century, the Magyars, ancient Hungarians, settled here, and the city became the residence of Grand Prince Geza. King Stephen I was born here, and he established the archbishopric and built the Basilica of St. Stephen on the site of an older church (Karin Bogschová). During the Mongol invasion in 1242, the city was conquered, but the castle remained intact. In 1543, the Turks occupied Ostrihom, and the archbishop moved to for nearly 300 years, even though his official seat was in . Ostrihom served as the seat of the Ottoman Empire’s Beglerbeg – a district. From 1594 to 1605, unsuccessful battles were fought for the city, and was nearly completely destroyed. During the Ottoman period, many Serbs settled in Ostrihom, gradually assimilating. The city was liberated by the armies of John III Sobieski and Charles V, Duke of Lorraine, in 1683. After the defeat of the Turks, it was resettled mainly by Slovaks, who assimilated over time (Wikipedia).

Medieval records mention seven churches on the castle hill. Approximately at the location of today’s basilica stood the Cathedral of St. Adalbert, built around 1010. Near the north tower of today’s basilica was the Church of St. Stephen the Protomartyr. Another church was the contemporary circular chapel of St. Stephen. Remains of St. Vitus Chapel were only recently discovered. The fifth is the castle chapel of St. Adalbert III in the Arpadian palace. In modern times, the Cathedral of Our Lady and St. Adalbert (bazilika-esztergom.hu) was built between 1822 and 1869 in a neoclassical style on the site of a medieval church (bazilika-esztergom.hu), which was destroyed in 1543 (Wikipedia). The basilica is the third-largest church in , covering an area of 5,660 m2 (wellnesstips.sk). It is 118 meters long, 49 meters wide, and the dome’s height is 71.5 meters. The columns supporting the tympanum are 57 meters high. The walls are 17 meters thick. The altarpiece inside, the largest single-canvas altarpiece in the world, was painted by (wellnesstips.sk). It measures 13 x 6.5 meters (esztergom.hu). The basilica’s upper floor houses the Archdiocesan Treasury, which contains a collection of medieval and more recent sacred objects, including the Renaissance Calvary of King Matthias (travelguide.sk). The Basilica – Cathedral of Our Lady and St. Adalbert began construction at the urging of Archbishop Alexander Rudnay (Wikipedia). Next to the basilica is the former Royal Palace with the Castle Museum. Archaeologists have uncovered a part of the medieval royal castle, which was destroyed by the Turks in 1543. The most valuable part of the castle complex is the Romanesque Royal Chapel with a rose window above the entrance. Its vault is among the oldest works in Central Europe (travelguide.sk). North of the column hall of the basilica is the statue of King St. Stephen on horseback (esztergom.hu).

In 1708, Ostrihom became a free royal city. In the early 19th century, the archbishop and chapter returned to the city. Ostrihom became the center of an archdiocese, with its territory mainly in Slovakia, attracting many Slovak nationalists, such as Ján Palárik and Andrej Kmeť (Wikipedia). Next to the basilica stands the former Royal Palace with the Castle Museum. The construction of old walls began in the 10th century (Ľubomír Motyčka). Besides, Ostrihom is home to the Christian Museum, which possesses rich and rare works of painting and sculpture. The Archdiocesan Library houses around 250,000 prints (Karin Bogschová). Among the city’s notable personalities are the and wife of I, Constance of Hungary, and the writer Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).


Osztrák város Magyarországon, a Duna partján fekszik (Peter Kaclík), a Pilis-hegység lábánál, tengerszint feletti 105 méter magasságban. Latin neve Strigonium, német neve Gran, magyar neve Esztergom. Lakossága 100,35 km2 területen 30 928 fő (Wikipedia). A Dunántúli részen, a Duna másik partján található Štúrovo városa. A városokat a Mária Valéria híd köti össze, amelyet 2001-ben állítottak helyre (Karin Bogschová). A németek lerombolták a hidat a 1944-es háború alatt (Wikipedia). A városközpontban barokk, és klasszicista stílusú épületek találhatók. A városközponttól nem messze termál fürdők is megtalálhatók (Karin Bogschová).

Régen kelták éltek itt, a római időkben pedig a rómaiaknak volt a Salvio Mansio településük (Wikipedia). A 2. században itt állt a Solva nevű katonai tábor. Annak a városnak a külvárosa volt Anavum, a mai Štúrovo. A római császár, Marcus Aurelius is megállt itt, és itt írta meg Hozzám magamhoz című művének első könyvét (Jan Potůček). Kb. az 500-as évek körül a szlávok érkeztek ide, akik a régi római erődöt Strěgomnak nevezték el, őrzési funkciójuk szerint. Esztergom az Egyesült Fejedelemségek és a Nagy-Morvaország egyik fő erődje volt. A 10. század elején a magyarok is ideérkeztek, a város Géza nagyfejedelem székhelyévé vált. I. István itt lett az első magyar királyként megkoronázva (Wikipedia). Itt született. Létrehozta az érsekséget és az idősebb templom helyén megépítette Szent István bazilikáját (Karin Bogschová). A várost a mongol támadás idején, 1242-ben elfoglalták, de a várat megőrizték. 1543-ban a törökök elfoglalták Esztergomot, és az esztergomi érsek közel 300 évig Pozsonyba költözött, bár hivatalos székhelye Trnava volt. Az Oszmán Birodalomban Esztergom a szandzsábég – körzet székhelye volt. 1594 és 1605 között sikertelen háborúkat vívtak a városért, amely majdnem teljesen elpusztult. Ebben az oszmán időszakban sok szerb telepedett le Esztergomban, akik idővel asszimilálódtak. A várost és III. Károly Lorraine csapatai szabadították fel 1683-ban. A törökök legyőzése után főként szlovákok települtek be, akik fokozatosan asszimilálódtak (Wikipedia).

A középkorban hét templomról beszélnek a vári dombon. Kb. a mai bazilika helyén állt Szent Adalbert katedrális, amelyet kb. 1010 körül építettek. A mai bazilika északi tornya mellett állt Szent István Protomártír temploma. Egy másik templom volt a kortárs Szent István körtemploma. Szent Vitus kápolna maradványait csak nemrég fedezték fel. Az ötödik a Szent Vitus III. kápolna a palotában. Az újkorban építették meg a Szűz Mária és Szent Vitus katedrálist (bazilika-esztergom.hu), amely Esztergom jellegzetessége. 1822 és 1869 között épült klasszicista stílusban, a középkori templom helyén (bazilika-esztergom.hu), amelyet 1543-ban leromboltak (Wikipedia). A bazilika Európa harmadik legnagyobb temploma, 5,660 m2-en terül el (wellnesstips.sk). Hossza 118 méter, szélessége 49 méter, a kupola magassága 71,5 méter. A timpanon alátámasztására szolgáló oszlopok 57 méter magasak. A falak vastagsága 17 méter. A bazilika emeletén található az érseki kincstár, ahol középkori és újabb szakrális tárgyak gyűjteménye található, köztük Mátyás király reneszánsz kálváriája is (travelguide.sk). Az építését Esztergom érseke, Alexander Rudnay kezdeményezte (Wikipedia). A bazilika mellett a várfalak közé vezet be. Az építészek részben feltárták benne a középkori királyi vár egy részét, amelyet a törökök 1543-ban leromboltak. A várfal komplexum legértékesebb része a román stílusú Királyi Kápolna a bejárat felett lévő rózsakert ablakkal. Keresztény múzeum is található Esztergomban, gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

1708-ban Esztergom szabad királyi várossá vált. A 19. század elején az érsek és a káptalan is visszatért a városba. Esztergom az érseki központ volt, amelynek területe főként Szlovákiára terjedt ki, ezért itt tanult és tevékenykedett sok szlovák nemzeti ébresztő, például Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). A bazilika mellett áll a volt Királyi Palota az Vár Múzeummal. A várfalak építését már a 10. században megkezdték (Ľubomír Motyčka). Az esztergomi területen található továbbá a Keresztény Múzeum, amely gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal rendelkezik. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).


Rodina, Naša rodina

Nobilitačná listina rodiny Faško

Hits: 5899

My, XXX, s božou milosťou zvolený za rímskeho cisára a naveky vekov vlastník ríše, kráľ Nemecka, -Uhorska, Chorvátska, Rávska, Srbska, Galície, Lodomerska, Rumunska, Bulharska, atď, arcivojvoda Rakúska, Burgundska, Brabantska, Štajerska, Korutánska, Krianska, sídelný gróf Moravy, Luxemburska, Dolného a Horného Sliezska, Württembergu a Fecku, knieža Švábska, gróf habsburský, gróf Tirolska, Pfirtu, Kiburgu a Gorcu, krajinný gróf Alsaska, sídelný gróf Svätej rímskej ríše národa nemeckého, Burgundska ako aj oboch Lužíc, pánov sídelného grófstva Slovinska, prístavov Nas a , odporúčame dať do pamäte tu prítomným a dole podpísaným, ktorí toto dajú do povedomia širšej verejnosti, a čo je aj nevýslovná a ponížená žiadosť našich verníkov, z dôvodu skutočne pozornej a premyslenej vernosti a verných služieb nášho Johannesa Faschka, sľubujúc to isté svätej korune našej Uhorskej ríši, a tým vzdialenej vlasti našej.

A preto sa odvolávame zvyk našich mŕtvych predchodcov, uhorských panovníkov, v  s kráľovskou milosťou a dobrotivosťou tým, ktorí verne slúžili nám a kresťanskému štátu, a ktorí sa usilovali o svoju česť, touto listinou ich deťom a nasledovníkom zaistiť na základe našej kráľovskej právomoci a našej milosti práva im z hľadiska ich meštiackeho stavu prislúchajúce.

a prostredníctvom neho jeho žena Barbara a ich synovia David a Matthias, Johannes a Jakob a jeho pokrvný brat Georg zo ženou Helenou a ich synovia Jakob, Georg a Johannes ako aj Jakob, druhý brat a podobne jeho manželka Dorothea, aj brat Andreas sa prijímajú do kruhu a do počtu hodnoverných, nespochybniteľných šľachticov nášho uhorského kráľovstva a jemu prislúchajúcich častí. Každý z nich má teraz i v budúcnosti disponovať všetkými prislúchajúcimi právami, milosťami, privilégiami, výsadami, slobodami, oslobodením napr. platenia daní., z čoho majú úprimnú radosť aj ostatní hodnoverní, praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho uvedeného uhorského kráľovstva a jeho častí.

Súčasne udeľujeme tomu istému Johannesovi Faschkovi a prostredníctvom neho už uvedeným osobám ako aj ich nasledovníkom a dedičom oboch pohlaví na dôkaz našej milosti a dobroty a súčasne aj ako symbol skutočnej a nespochybniteľnej šľachty tento erb: štít pozdvihnutý akoby k boju s podkladom na zelenom poli, na ktorom je znázornený muž obrátený vpravo a symbolizuje s klobúkom na hlave, odetý do oblečenia v univerzálnych farbách, s dlhšou bradou a vykrútenými fúzmi, s ľavou rukou chrániacou si spodnú časť lona, v pravej ruke stískajúci smerom nadol horiacu fakľu. Okrem toho je možno na štíte vidieť zamrežovanú vojenskú helmu, verne zobrazeného bociana s krkom vzpriameným do výšky a vztýčeným telom, s otvoreným zobákom, pravou nohou stojaci na zlatej korune a ľavou v polohe pozoru symbolizujúc pohotovosť a obozretnosť. Na vrchole helmy sú umiestnené a stuhy, modré a hnedé, biele a červené, na okraji rozstrapkané, celý štít esteticky ozdobujúce. Všetko je zobrazené v súlade so základnými princípmi našej .

Ďalej sa pri plnom vedomí rozhodli a súhlasíme s tým, že už menovaní od teraz a na veky vekov budú môcť používať tento erb a podľa zvykov kráľovskej Uhorskej monarchie i jej priľahlých častí s rovnakou vážnosťou a úctou, čo platí aj pre uvedené a z toho vyplývajúce práva, milosti, a výsady podľa starých zvykov. Muž môže tento erb a insígnie používať pri rôznych zápasoch, sporoch, hrách, v zajatí, pri dueloch, v turnajoch, v súbojoch i vo vojnách, pri všetkých ostatných podnetoch vojenského alebo šľachtického charakteru: na pečatiach, na plachtách, na vlajkách, na závesných kobercoch, na pokrovoch, na prsteňoch, na zástavách, na medailóne, na stane, na dome a na hrobe, teda pri rôznych procesoch a činnostiach.

Očakávame, že tento erb bude nosený a uctievaný všetkými tu menovanými nezávisle od ich , hodnosti, postavenia, cti a prestíže ako uctievaný symbol skutočnej a po dlhé roky váženej šľachty. Je im umožnené nosiť tento erb na veky vekov, požívať jeho práva a tešiť sa z toho, že aj ich nasledovníci a potomci majú túto česť.

Áno, toto dávame všetkým na známosť i prostredníctvom tu menovaných. Ako potvrdenie tohoto predkladáme my, kráľ Uhorska, erbovú listinu s našou pečaťou, ktorú používame, so všetkými výsadnými právami, s milosťou a dobrodennosťou našou podarované a venované, ktoré prislúchajú používateľovi Johannesovi Faschkovi a prostredníctvom neho už menovaným osobám, jeho potomkom oboch pohlaví, teraz žijúcim ako aj ich nasledovníkom.

Dané deviateho dňa v mesiaci február roku pána 1651 nášho panovania v našich krajinách rukou nášho verného a vysoko váženého ctihodného , vysokopočestného biskupa von , pre túto oblasť povereného a zodpovedného grófa, našich stálych radcov, nášho kancléra zodpovedného pre kráľovstvo Uhorska pri dvore nášho mesta , nášho mesta v Rakúsku.

Úctu skladáme vysokováženým a ctihodným pánom v Krista, pánovi Georgovi Lippayovi z Lombardska, z cirkevnej , Johanovi Thelegdymu z kresťanskej zjednotenej cirkvi a , sídelnému biskupovi, už menovanému Georgovi Szelepheniovi, menovanému biskupovi von Neutrovi … (pokračuje dlhý výpis) a všetkým ostatným, ktorí sa podieľajú na správa grófstviev nášho kráľovstva.


We, , by the grace of God elected as the Emperor, eternal ruler of the realm, King of , -Hungary, Croatia, Slavonia, Serbia, Galicia, Lodomeria, Romania, Bulgaria, etc., Archduke of Austria, Burgundy, Brabant, Styria, Carinthia, Carniola, hereditary Count of , Duke of Luxembourg, Lower and Upper Silesia, Württemberg, and Feck, Prince of Swabia, Count of , Count of Tyrol, , , and Görz, Landgrave of Alsace, hereditary Count of the Holy Roman Empire of the German Nation, also of both Lusatias, lords of the hereditary county of Slovenia, lords of Nas and Palma harbors, recommend to the memory of those present and the undersigned, who will make this known to the wider public, and which is also an unspeakable and humble request of our faithful, due to their truly attentive and thoughtful loyalty and faithful services of our Johannes Faschko, promising the same to the holy crown of our Hungarian Empire and to the distant land of ours.

Therefore, we appeal to the custom of our deceased predecessors, Hungarian rulers, in connection with royal grace and kindness to those who faithfully served us and the Christian state, by this document securing to their children and successors, based on our royal authority and our grace, the rights belonging to them from the perspective of their noble status.

Johannes Faschko and through him his wife Barbara and their sons David and Matthias, Johannes and Jakob, and his blood brother Georg with his wife Helena and their sons Jakob, Georg, and Johannes, as well as Jakob, the second brother, and likewise his wife Dorothea, and brother Andreas, are accepted into the circle and the number of trustworthy, undeniable nobles of our Hungarian kingdom and its parts. Each of them has the right now and in the future to exercise all the corresponding rights, graces, privileges, freedoms, exemptions from tax payment, from which all other trustworthy, true, old, and undeniable nobles of our aforementioned Hungarian kingdom and its parts derive sincere joy.

At the same time, we grant to the same Johannes Faschko and through him to the aforementioned persons, as well as to their successors and heirs of both sexes, as proof of our grace and kindness and at the same time as a symbol of true and undeniable nobility, this coat of arms: a shield raised as if to fight with a background on a green field, on which a man turned to the right is depicted, symbolizing wisdom with a hat on his head, dressed in clothing in universal colors, with a longer beard and twisted mustaches, with his left hand protecting the lower part of the robe, squeezing a burning torch downwards in his right hand. In addition, a meshed military helmet is visible on the shield, a faithfully depicted stork with its neck raised to the height and its body raised, with an open beak, standing on a golden crown with its right foot, symbolizing readiness and vigilance. Ribbons and ribbons, blue and brown, white and red, frayed at the edges, are also aesthetically decorating the entire shield. Everything is depicted in accordance with the basic principles of our society.

Furthermore, we have decided and agreed, in full awareness, that the aforementioned individuals will be able to use this coat of arms and insignia from now on and for all eternity with the same seriousness and respect as applies to the mentioned and resulting rights, graces, freedoms, and privileges according to old customs. The man can use this coat of arms and insignia in various battles, disputes, games, in captivity, in duels, in tournaments, in duels, and in wars, in all other events of a military or noble nature: on seals, on sheets, on flags, on hanging carpets, on banners, on medals, on tents, on houses, and on graves, that is, in various processes and activities.

We expect that this coat of arms will be worn and revered by all those mentioned here, regardless of their profession, rank, position, honor, and prestige, as a revered symbol of true and for many years esteemed nobility. They are allowed to use this coat of arms for all eternity, enjoy its rights, and be pleased that even their followers and descendants have this honor.

Yes, we make this known to all through those mentioned here. As proof of this, we present the coat of arms certificate with our , which we use, with all the exclusive rights, with the grace and goodness granted and dedicated to the user Johannes Faschko and through him to the aforementioned persons, his descendants of both sexes, now living as well as their successors.

Given on the ninth day of February in the year of our Lord 1651 of our reign in our lands, by the hand of our faithful and highly esteemed honorable George Szelephenius, the high bishop of Neutra, entrusted and responsible count of our permanent councils, our chancellor responsible for the kingdom of Hungary at the court of our , our city in Austria.

We pay tribute to the venerable and honorable lords in Christ, Mr. from Lombardy, from the ecclesiastical province of Arigolena, from the Christian United Church of Bachien and Caecen, the seated bishop, the aforementioned Georg Szelephenius, the aforementioned bishop of Neutra… (continues with a long list) and all others who are involved in the administration of our kingdom’s counties.


Ich, Ferdinand XXX, von Gottes Gnaden zum römischen Kaiser gewählt und ewiger Besitzer des Reiches, König von Deutschland, -Ungarn, Kroatien, Rava, Serbien, Galizien, Lodomerien, Rumänien, Bulgarien usw., Erzherzog von Österreich, Burgund, Brabant, , Kärnten, Krain, residierender Graf von Mähren, Herzog von Luxemburg, Nieder- und Oberschlesien, Württemberg und Feck, Fürst von Schwaben, Graf von Habsburg, Graf von , Pfirt, Kiburg und Gorz, Landgraf von Elsass, residierender Graf des Heiligen Römischen Reiches Deutscher Nation, sowie Herr von Burgund und beiden Lausitzen, empfehlen es denen, die hier anwesend und unterzeichnet sind, in das Gedächtnis zu rufen und bekannt zu machen, was auch eine unaussprechliche und demütige Bitte unserer treuen Anhänger ist, aufgrund ihrer wirklich aufmerksamen und überlegten Treue und Dienste unseres Johannes Faschko, denen sie dasselbe gegenüber der heiligen Krone unseres ungarischen Reiches versprechen und somit auch gegenüber unserer fernen Heimat.

Deshalb appellieren wir an den Brauch unserer verstorbenen Vorfahren, der ungarischen Herrscher, im Zusammenhang mit der königlichen Gnade und Güte denen gegenüber, die uns und dem christlichen Staat treu gedient und sich um ihre Ehre bemüht haben, und mit diesem Dokument möchten wir ihren Kindern und Nachkommen aufgrund unserer königlichen Autorität und Gnade die ihnen gemäß ihrem adeligen Stand zustehenden Rechte sichern.

Johannes Faschko und durch ihn seine Frau Barbara und ihre Söhne David und Matthias, Johannes und Jakob sowie sein Blutsbruder Georg mit seiner Frau Helena und ihre Söhne Jakob, Georg und Johannes, ebenso Jakob, der zweite Bruder, und auch seine Frau Dorothea, und der Bruder Andreas werden in den Kreis und die Zahl der glaubwürdigen und unbestreitbaren Adligen unseres Königreichs Ungarn und seiner Teile aufgenommen. Jeder von ihnen hat jetzt und in Zukunft das Recht, über alle zugehörigen Rechte, Gnaden, Privilegien, Vorrechte, Freiheiten, Befreiungen, z.B. von der Steuerpflicht, zu verfügen, worüber sich auch die anderen glaubwürdigen, echten, alten und unbestreitbaren Adligen unseres genannten Königreichs Ungarn und seiner Teile aufrichtig freuen.

Gleichzeitig gewähren wir dem genannten Johannes Faschko und durch ihn den genannten Personen sowie ihren Nachkommen und Erben beiderlei Geschlechts als Beweis unserer Gnade und Güte und gleichzeitig als Symbol des echten und unbestreitbaren Adels dieses Wappen: Ein Schild, als ob zum Kampf erhoben, auf grünem Grund, auf dem ein nach rechts gewandter Mann dargestellt ist, der Weisheit symbolisiert, mit einem Hut auf dem Kopf, gekleidet in Kleidung in universellen Farben, mit einem längeren Bart und gedrehten Schnurrbärten, mit der linken Hand, die den unteren Teil des Rockes schützt, und in der rechten Hand eine nach unten brennende Fackel drückt. Außerdem ist auf dem Schild ein gegitterter Militärhelm zu sehen, ein treu dargestellter Storch mit aufrechtem Hals und aufgerichtetem Körper, mit geöffnetem Schnabel, mit dem rechten Fuß auf einer goldenen Krone stehend und mit dem linken in Bereitschaft und Aufmerksamkeit, alles nach den Grundprinzipien unserer Gesellschaft ästhetisch verziert.

Weiterhin haben wir uns im vollen Bewusstsein entschieden und stimmen zu, dass die Genannten von nun an und für alle Ewigkeit dieses Wappen und diese Insignien gemäß den Bräuchen der königlichen ungarischen Monarchie und ihrer angrenzenden Teile mit derselben Ernsthaftigkeit und Ehrfurcht verwenden dürfen, was auch für die genannten und sich daraus ergebenden Rechte, Gnaden, Freiheiten und Vorrechte gemäß den alten Bräuchen gilt. Der Mann kann dieses Wappen und diese Insignien bei verschiedenen Kämpfen, Streitigkeiten, Spielen, Gefangenschaft, Duellen, Turnieren, Kämpfen und Kriegen verwenden, sowie bei allen anderen Anlässen militärischen oder adligen Charakters: auf Siegeln, Fahnen, Flaggen, hängenden Teppichen, Decken, Flaggen, Medaillons, Zelten, Häusern und Gräbern, also bei verschiedenen Prozessen und Aktivitäten.

Wir erwarten, dass dieses Wappen von allen Genannten getragen und verehrt wird, unabhängig von ihrem Beruf, Rang, Stand, Ehre und Prestige, als verehrtes Symbol des echten und seit langem geachteten Adels. Es ist ihnen gestattet, dieses Wappen für alle Ewigkeit zu tragen, seine Rechte zu genießen und sich darüber zu freuen, dass auch ihre Nachkommen und Erben diese Ehre haben.

Ja, dies geben wir allen durch die Genannten bekannt. Als Bestätigung dessen legen wir, der König von Ungarn, unser Wappen mit unserem Siegel vor, das wir mit allen besonderen Rechten, Gnaden und Gütern verwenden, die dem Benutzer Johannes Faschko und den genannten Personen durch unsere Gnade gewährt und geschenkt wurden, die dem Benutzer Johannes Faschko und den genannten Personen, seinen Nachkommen beiderlei Geschlechts, jetzt Lebenden sowie ihren Nachkommen gehören.

Gegeben am neunten Tag des Monats Februar im Jahr unseres Herrn 1651, unter unserer Herrschaft, von der Hand unseres treuen und hochgeschätzten Georg Szelephenius, des ehrenwerten Bischofs von Neutra, beauftragt und verantwortlich für diese Region, unseres ständigen Beraters, unseres Kanzlers, verantwortlich für das Königreich Ungarn am unserer Stadt , unserer Stadt in Österreich.

Wir bringen unsere Hochachtung gegenüber den verehrten und ehrenwerten Herren in Christus dar, Herrn Georg Lippay von Lombardien, aus der Kirchenprovinz Arigole, Johann Thelegdy von der Christlichen Vereinigten Kirche von Bachien und Caecen, residierender Bischof, dem genannten Georg Szelephenius, dem genannten Bischof von Neutra… (setzt sich mit einer langen Liste fort) und allen anderen, die zur Verwaltung der Grafschaften unseres Königreichs beitragen.


Ja, Ferdinand XXX, z Bożej łaski wybrany na cesarza rzymskiego i wieczny właściciel Rzeszy, król Niemiec, Austro-Węgier, Chorwacji, Rawy, Serbii, Galicji, Lodomerii, Rumunii, Bułgarii itd., arcyksiążę Austrii, Burgundii, Brabancji, Styrii, Karyntii, Krainy, rezydujący hrabia Moraw, książę Luksemburga, Dolnego i Górnego Śląska, Wirtembergii i Fecku, książę Szwabii, hrabia Habsburga, hrabia Tyrolu, Pfirtu, Kiburgu i , landgraf Alzacji, rezydujący hrabia Świętego Cesarstwa Rzymskiego Narodu Niemieckiego, pan Burgundii i obu Łużyc, zalecamy tym, którzy są obecni i podpisani, by przypomnieli i ogłosili to, co jest niewysławialną i pokorną prośbą naszych wiernych zwolenników, z powodu ich naprawdę troskliwej i przemyślanej wierności i służby naszemu Johannowi Faschko, którzy przysięgają to samo wobec świętej korony naszego węgierskiego królestwa, a także naszej odległej ojczyzny.

Dlatego odwołujemy się do zwyczaju naszych zmarłych przodków, węgierskich władców, w związku z królewską łaską i życzliwością wobec tych, którzy nam wiernie służyli i troszczyli się o swą cześć, a tym dokumentem chcemy zapewnić ich dzieciom i potomkom, zgodnie z naszą królewską władzą i łaską, prawa przysługujące im z racji ich szlachetnego statusu.

Johannes Faschko i przez niego jego żona Barbara i ich synowie David i Matthias, Johannes i Jakob, a także jego brat cioteczny Georg z żoną Heleną i ich synowie Jakob, Georg i Johannes, oraz Jakob, drugi brat, a także jego żona Dorothea, i brat Andreas zostają przyjęci do grona i liczby godnych, niepodważalnych szlachciców naszego węgierskiego królestwa i jego części. Każdy z nich ma teraz i w przyszłości prawo dysponować wszystkimi związanych prawami, łaskami, przywilejami, uprawnieniami, swobodami, zwolnieniem np. od płacenia podatków, z czego z radością cieszą się inni godni, prawdziwi, starzy i niepodważalni szlachcice naszego wspomnianego węgierskiego królestwa i jego części.

Jednocześnie nadajemy temu samemu Johannesowi Faschkowi i przez niego wspomnianym osobom, a także ich potomkom i dziedzicom obu płci, na dowód naszej łaski i życzliwości, a jednocześnie jako symbol prawdziwej i niepodważalnej szlachty, ten herb: tarcza podniesiona jak do walki, na zielonym polu, na której przedstawiony jest mężczyzna zwrócony w prawo, symbolizujący mądrość, z kapeluszem na głowie, ubrany w ubranie w uniwersalnych kolorach, z dłuższą brodą i skręconymi wąsami, z lewą ręką chroniący dolną część szaty, a w prawej ręce ściskający w dół płonącą pochodnię. Ponadto na tarczy widać kratownicowy hełm wojskowy, wiernie przedstawionego bociana z uniesioną ku górze szyją i prostym ciałem, z otwartym dziobem, z prawą nogą stojącą na złotej koronie, a lewą w pozycji gotowości i czujności. Na szczycie hełmu umieszczone są wstążki i wstęgi, niebieskie i brązowe, białe i czerwone, na brzegu strzępiaste, ozdabiające całą tarczę w sposób estetyczny. Wszystko to jest przedstawione zgodnie z podstawowymi zasadami naszego społeczeństwa.

Ponadto, w pełni świadomie postanowiliśmy i zgadzamy się na to, że Wspomniani od tej pory i na zawsze będą mogli używać tego herbu i insygniów zgodnie z zwyczajami królewskiej węgierskiej monarchii i jej sąsiednich części z tą samą powagą i szacunkiem, co dotyczy również wspomnianych i z tego wynikających praw, łask, wolności i przywilejów zgodnie ze starymi zwyczajami. Mężczyzna może używać tego herbu i insygniów podczas różnych walk, sporów, gier, w niewoli, pojedynków, turniejów, walk i wojen, a także przy wszystkich innych okazjach o charakterze wojskowym lub szlacheckim: na pieczęciach, flagach, sztandarach, dywanach wiszących, kołdrach, flagach, medalionach, namiotach, domach i grobach, czyli podczas różnych procesów i działań.

Oczekujemy, że ten herb będzie noszony i czczony przez wszystkich wspomnianych, niezależnie od ich zawodu, rangi, pozycji, honoru i prestiżu, jako czczony symbol prawdziwej i od dawna szanowanej szlachty. Mogą oni nosić ten herb na zawsze, korzystać z jego praw i cieszyć się z tego, że także ich potomkowie i dziedzice mają ten zaszczyt.

Tak, to ogłaszamy wszystkim przez Wspomnianych. Jako potwierdzenie tego przedstawiamy my, król Węgier, dokument herbowy z naszym pieczęcią, którą używamy, ze wszystkimi szczególnymi prawami, łaskami i dobrem, które zostały nadane i obdarzone użytkownikowi Johannesowi Faschkowi i wspomnianym osobom, które przysługują użytkownikowi Johannesowi Faschkowi i wspomnianym osobom, jego żyjącym obecnie potomkom oraz ich następcom.

Dane dziewiątego dnia miesiąca lutego w roku naszego Pana 1651, podczas naszych rządów, z ręki naszego wiernego i szanowanego Georga Szelepheniusa, wysoko cenionego biskupa Nitre, odpowiedzialnego za tę okolicę, naszego stałego doradcy, naszego kanclerza odpowiedzialnego za Królestwo Węgier na dworze naszego miasta Wiednia, naszego miasta w Austrii.

Złożone z szacunkiem dla szanownych i szanownych panów w Chrystusie, pana Georga Lippaya z Lombardii, z prowincji kościelnej Arigola, Jana Thelegdy z Chrześcijańskiego Kościoła Zjednoczonego Bachien i Caecen, rezydującego biskupa, wspomnianego Georga Szelepheniusa, wspomnianego biskupa Nitre… (kontynuuje się długa lista) i wszystkich innych, którzy przyczyniają się do zarządzania hrabstwami naszego Królestwa.


My, Ferdinand XXX, Isten kegyelméből kijelölt római császár és örökkévalóan az országok ura, Németország, Ausztria-Magyarország, Horvátország, Rába, Szerbia, , Lodomeria, Románia, Bulgária, stb. királya, Ausztria főhercege, Burgundia, Brabant, Stájerország, Károlyi, Krajna, Morvaország rezidens grófja, Luxemburgi herceg, Alsó- és Felső-Szilézia hercege, Württemberg és Fekete hercege, Sváb herceg, Habsburg gróf, Tirol grófja, Pfirt, Kiburg és Gorica grófja, Elzász rezidens grófja, a Német-Római Birodalom egyesült nép rezidens grófja, Burgundia és mindkét Luziczi ura, Szlovénia rezidens grófja, Nas és Palma kikötők úrnoka, javasoljuk mindazoknak, akik jelen vannak és aláírták ezt, hogy tegyék közzé az őszinte híveink szélesebb körében, és amit az igazán hűséges követőink nevében alázatos kérésként megfogalmazunk, azért, hogy megfelelő figyelmet és hálás szolgálatokat biztosítsanak Johannes Faschkónak, esküvel ígérve ugyanezt a mi Magyar Királyságunk szent koronájának, és ezen keresztény állam távoli hazájának.

Ezért hivatkozunk elhunyt elődeink, a magyar uralkodók szokásaira a királyi kegyelem és jóindulat kapcsán azok iránt, akik hűségesen szolgáltak nekünk és a keresztény államnak, és akik becsületüket próbálták megőrizni. Ezzel a oklevéllel kívánjuk biztosítani az ő gyerekeiket és utódaikat azokban a jogokban, amelyek nekik az értelmiség állásából fakadóan járnak.

Johannes Faschko, és általa felesége, Barbara, valamint fiúik, David és Matthias, Johannes és Jakab, és vér szerinti testvére, Georg, feleségével Helenával, és fiaikkal, Jakabbal, Georggal és Johannával, valamint Jakab, a második testvér, feleségével Dorotheával, és testvére, Andreas is, mind bekerülnek a mi Magyar Királyságunk és az ehhez tartozó területek hűséges és vitathatatlan nemesek körébe. Mindegyiküknek joga van most és a jövőben is az összes jog, kegyelem, kiváltság, előjog, szabadság, adómentesség stb. feletti rendelkezéshez, ami az örömét okozza a többi tisztességes, igaz, régi és vitathatatlan nemesnek a mi említett Magyar Királyságunkban és annak területein.

Ugyanakkor megadjuk ugyanezt Johannes Faschkónak, és általa az említett személyeknek, valamint az ő utódaiknak és örököseiknek mindkét nemben, mielőtt a mi kegyességünk és jóságunk szimbólumaként használnák ezt a címerét: pajzs, mintha harcba indulna, zöld mezőn, amelyen egy jobbra forduló ember látható, a bölcsességet szimbolizálva, kalapban, egyetemes színekben öltözve, hosszú szakállal és göndör bajszokkal, bal kézzel védi az alsó részét, a jobb kezében pedig lefelé irányuló égő fáklyát tart. Ezenkívül a pajzson látható egy rácsos katonai sisak, egyenesen álló gólyával, a törzsét felfelé tartva és kinyitott csőrével, jobb lábával aranykoronán állva, bal lábával megfigyelő állapotban, amely a készültséget és az óvatosságot szimbolizálja. A sisak tetején kék és barna, fehér és piros, szélesebb szalagok és szalagok találhatók, szaggatott széleken, amelyek az egész pajzst esztétikailag díszítik. Minden megjelenik a mi társadalmunk alapelveivel összhangban.

Továbbá teljes tudatában döntöttünk és egyetértünk azzal, hogy a fent említettek mostantól kezdve és mindörökké használhatják ezt a címert és jelvényt az osztrák-magyar királyság szokásai szerint, azonos tisztelettel és tisztelettel, amely vonatkozik a fent említett és abból eredő jogokra, kegyelmekre, szabadságokra és kiváltságokra, régi szokások szerint. A férfi használhatja ezt a címert különböző küzdelmekben, vitákban, játékokban, fogságban, párbajokban, tornákon, harcokban és minden egyéb katonai vagy nemes jellegű ösztönzőnél: pecséteken, lobogókon, zászlókon, függőszőnyegeken, katonai zászlókon, győzelmi jelvényeken, gyűrűken, zászlókon, érméken, sátrakon, házakon és sírokon, tehát különféle eljárásokban és tevékenységekben.

Várjuk, hogy ezt a címert minden említett személy a foglalkozásuktól, rangjuktól, állásuktól, becsületüktől és presztízsüktől függetlenül hordja és tisztelje, mint a valódi és hosszú éveken át tisztelt nemesi szimbólumot. Engedélyezzük nekik, hogy örökké viselhessék ezt a címert, élvezhessék a jogaikat, és örülhessenek annak, hogy az utódaik és leszármazottaik is részesülnek ebben a tiszteletben.

Igen, mindezt közzétesszük mindenkinek az említettek közvetítésével. Ennek igazolásául mi, az osztrák-magyar király, címerlevéllel biztosítjuk, amelyet a mi pecsétünkkel hitelesítünk, minden olyan kiváltságos jog, kegyelem és jóindulat alapján, amelyeket Johannes Faschkónak és a fent említett személyeknek adtak és szenteltek meg, aki Johannes Faschko és az általa említett személyek, mostani utódaik és követőik számára.

Ezt a kilencedik napon, a 1651. év februárjában a mi uralkodásunk idején írtuk alá a mi hűséges és tiszteletteljes Georg Szelephenius, nitrói püspök keze által, aki ebben a régióban felelős és felelős gróf, az osztrák-magyar királyság udvari tanácsosa, az osztrákországi Udvari Kancellária kancellárja.

Tiszteletteljes köszönetünket fejezzük ki Krisztusban a magasztos és tiszteletreméltó uraknak, Georg Lippay úrnak Lombardiából, az Arigolena egyházi tartományból, Johann Thelegdym úrnak a Bachien és Caecen keresztény egységes egyházából, a székhelyi püspöknek, a már említett Georg Szelepheniusnak, az Nitrai püspöknek … (folytatódik a hosszú lista) és mindazoknak, akik részt vesznek az osztrák-magyar királyság grófságainak irányításában.


Ego, Ferdinandus XXX, divina gratia electus ad imperatorem Romanum aeternusque dominus regnorum, rex Germaniae, Austriae-Hungariae, Croatiae, Ravae, Serviae, Galiciae, Lodomeriae, Romaniae, Bulgariae, etc., archidux Austriae, Burgundiae, Brabantiae, Styriae, Carinthiae, Carniolae, comes Moraviae residentiarius, dux Luxemburgi, ducum Silesiae Inferioris et Superioris, Württembergi et Fectiae, princeps Sueviae, comes Habsburgensis, comes Tyrolis, Pfirtensis, Kiburgensis et Gorcensis, comes Alsatiae residentiarius, comes Sacri Romani Imperii generis Germanici, dominus Burgundiae et amborum Lusatiae, dominus comitatus Sloveniae, dominus portuum Nas et Palmae, rogo omnibus his praesentibus et subscriptis hoc notum faciant ceteris quibuscumque, et quod est indicium non dicibile et humile precatus sum a nostris fidelibus, propter vere attentam et mature ex probitate et fidelitate servitutem carissimi nostri Johannis Faschko, idem sanctae coronae regni nostri Hungariae et remoto patriae nostrae vovendo.

Ergo nos appellamus ad morem praedecessorum nostrorum mortuorum, regum Hungariae, circa regium beneficium et benevolentiam eis, qui nobis fideliter servierunt et statum christianum et pro eorum honore conatus sunt, his litteris eorum liberis ac successoribus ad certa iura eorum ex nobilitate conferenda ex iure nostro nobis attributo et gratia nobis concedenda.

Johannes Faschko et per eum uxor eius Barbara et filii eorum David et Matthias, Johannes et Jacobus et germanus eius Georgius cum uxore Helena et filii eorum Jacobus, Georgius et Johannes, atque Jacobus, alter frater, et similiter uxor eius Dorothea, et frater Andreas accipiuntur in numerum et contumaciam fidelium nobis regni nostri Hungariae pertinentium. Unusquisque eorum habet ius nunc et in futuro omni iure, gratia, privilegio, praerogativa, libertate, immunitate, exemtione a tributo etc. gaudendi, unde ceteri nobiliores, probi, antiqui et indubitabiles nostri regni Hungariae et partium eiusdem exultant.

Simul concedimus eidem Johanni Faschko et per eum iam nominatis personis ac eorum successoribus ac heredibus ut nobis gratiae et benevolentiae nostrae testimonium et simul ut veri et indubitabiles nobilitatis symbolum gerant hoc insignem: scutum elevatum quasi ad pugnam super viride campo, in quo est depicatus vir dextrorsum conversus sapientiam symbolizans cum pileo in capite, vestitus vestibus in universalibus coloribus, barba longiore et capillitio revoluto, sinistra manu inferiorem partem lorum protegens, dextra tenens fachinum flammiferum deorsum spectans. Praeterea in scuto videatur cassis militaris reticulata, cicogna bene expressa, collo erecto et corpore erecto, rostro aperto, dextro pede stante super corona aurea et sinistro ad observandum actum extenso, significans promptitudinem et circumspectionem. In summo galeae sunt posita lorum ac taeniae, caeruleae et rufae, albae et rubrae, iuxta fimbrias dilaceratae, totum scutum est aesthetice ornans. Omnia fiunt secundum fundamenta societatis nostrae.

Praeterea pleno sensu statuimus et consentimus ut dicti supra abhinc in perpetuum hunc signum et insignem possint uti secundum consuetudines regni Hungariae et partium adiectorum cum eadem reverentia et honore, quod de caetero potest dici de iuribus, gratiis, libertatibus et praerogativis inde provenientibus secundum antiquas consuetudines. Homo potest uti hoc signo in variis certaminibus, controversiis, ludis, captivitate, duellis, certaminibus et omnibus aliis stimulis militaris vel nobilitaris, in sigillis, vexillis, in signis, in pavimentis pendulis, in vexillis, in ornamentis, in annulis, in vexillis, in medallionibus, in tentorio, in domo et in sepulchro, ergo in variis iudiciis et actionibus.

Expectamus ut hoc signum gestent et venerentur omnes supra nominati, indipendenter ab eorum officio, dignitate, statu, honore et praestantia, ut signum vere et per longos annos honorati nobilitatis. Perpetuum eis conceditur ut hoc signum gestent, ius eorum utantur et gaudeant ut etiam eorum sequentes et posteri habeant hoc honore.

Ita, omnes istud notum facimus et per supra nominatos. Ad probationem huius rei adhibemus nos, Hungariae reges, literas nobis sigillo nostro utentes, cum omnibus iuribus praerogativis nostris, cum gratia et bonitate nostra per Johanni Faschko et per supra nominatas personas, eorum utroque sexu viventibus tam nunc quam eorum sequentibus collatis et attributis.

Actum die nono mensis februarii anno dominicae incarnationis millesimo sexcentesimo quinquagesimo primo sub manu fidelis et valde honorabilis Georgii Szelephenius, episcopi Nitrae, nobis in hac regione commissarii et responsalis comitis, concilii nostri perpetui, nobis in curia nostra Viennensi pro regno Hungariae cancillarii responsalis, nostra manu.

Honorem facimus honorabilibus et reverendis dominis in Christo, domino Georgio Lippay ex , ex provincia ecclesiastica Arigolena, domino Joanni Thelegdy de ecclesia christiana unita Bachien et Caecen, episcopo residentiario, iam dicto Georgio Szelephenio, episcopo Nitrae … (continuatur longa enumeratio) et omnibus aliis, qui ad administrandum comitatus regni nostri adsunt.