2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP

Architektúra

Hits: 8334

Archi­tek­tú­ra je ume­nie a ved­ná dis­cip­lí­na zame­ra­ná na návrh a kon­štruk­ciu budov, štruk­túr a pries­to­rov, kto­ré slú­žia ľuďom. Táto oblasť sa venu­je tvor­be a plá­no­va­niu pro­stre­dia, kto­ré ovplyv­ňu­je spô­sob, akým ľudia žijú, pra­cu­jú, a inte­ra­gu­jú so svo­jím oko­lím. Archi­tek­tú­ra sa sústre­ďu­je na dosia­hnu­tie rov­no­vá­hy medzi funkč­ný­mi požia­dav­ka­mi a este­tic­ký­mi kva­li­ta­mi. To zna­me­ná, že budo­vy by mali byť nie­len prak­tic­ké a efek­tív­ne, ale aj vizu­ál­ne prí­jem­né a har­mo­nic­ké. Rôz­ne kul­tú­ry, his­tó­rie a obdo­bia pri­nies­li množ­stvo archi­tek­to­nic­kých štý­lov a dizaj­nov. Od kla­sic­kých a his­to­ric­kých štý­lov po moder­né a expe­ri­men­tál­ne prí­stu­py, archi­tek­ti majú k dis­po­zí­cii rôz­ne este­tic­ké možnosti.

V súčas­nej dobe je stá­le dôle­ži­tej­šie zva­žo­vať envi­ron­men­tál­nu udr­ža­teľ­nosť. Archi­tek­ti sa sna­žia vytvá­rať budo­vy, kto­ré sú ener­ge­tic­ky efek­tív­ne, využí­va­jú obno­vi­teľ­né zdro­je a mini­ma­li­zu­jú envi­ron­men­tál­ny vplyv. Výber vhod­ných mate­riá­lov a metód kon­štruk­cie je kľú­čo­vým aspek­tom archi­tek­to­nic­ké­ho pro­ce­su. To ovplyv­ňu­je nie­len vzhľad budo­vy, ale aj jej trvác­nosť a schop­nosť plniť svo­je úče­ly. Archi­tek­tú­ra nie je obme­dze­ná len na samot­né budo­vy, zahŕňa aj orga­ni­zá­ciu pries­to­ru a vzťa­hy medzi budo­va­mi v mest­skom ale­bo kme­ňo­vom pro­stre­dí. Urba­niz­mus sa zaobe­rá plá­no­va­ním a roz­vo­jom sídiel a miest. S ras­tú­cim tech­no­lo­gic­kým pokro­kom sa archi­tek­ti stá­le viac spo­lie­ha­jú na digi­tál­ne nástro­je, 3D mode­lo­va­nie a inte­li­gent­né sys­té­my pre návrh a sprá­vu budov. Archi­tek­tú­ra zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v podo­be našich mest­ských kra­jín a pris­pie­va k spo­lo­čen­ské­mu, kul­túr­ne­mu a eko­no­mic­ké­mu kon­tex­tu. Je to ume­nie, kto­ré ovplyv­ňu­je, ako vní­ma­me a vzá­jom­ne inte­ra­gu­je­me s naším prostredím.


Archi­tec­tu­re is an art and a scien­ti­fic dis­cip­li­ne focu­sed on the design and cons­truc­ti­on of buil­dings, struc­tu­res, and spa­ces that ser­ve peop­le. This field is dedi­ca­ted to cre­a­ting and plan­ning envi­ron­ments that influ­en­ce the way peop­le live, work, and inte­ract with the­ir sur­roun­dings. Archi­tec­tu­re aims to achie­ve a balan­ce bet­we­en func­ti­onal requ­ire­ments and aest­he­tic quali­ties, mea­ning that buil­dings should be not only prac­ti­cal and effi­cient but also visu­al­ly ple­a­sing and har­mo­ni­ous. Vari­ous cul­tu­res, his­to­ries, and eras have brought forth a mul­ti­tu­de of archi­tec­tu­ral sty­les and designs. From clas­si­cal and his­to­ri­cal sty­les to modern and expe­ri­men­tal app­ro­aches, archi­tects have a diver­se ran­ge of aest­he­tic possibilities.

In con­tem­po­ra­ry times, con­si­de­ring envi­ron­men­tal sus­tai­na­bi­li­ty is inc­re­a­sin­gly impor­tant. Archi­tects stri­ve to cre­a­te buil­dings that are energy-​efficient, uti­li­ze rene­wab­le resour­ces, and mini­mi­ze envi­ron­men­tal impact. The selec­ti­on of suitab­le mate­rials and cons­truc­ti­on met­hods is a cru­cial aspect of the archi­tec­tu­ral pro­cess, influ­en­cing not only the appe­a­ran­ce but also the dura­bi­li­ty and func­ti­ona­li­ty of the buil­ding. Archi­tec­tu­re extends bey­ond indi­vi­du­al struc­tu­res; it inc­lu­des the orga­ni­za­ti­on of spa­ce and rela­ti­ons­hips bet­we­en buil­dings in urban or rural envi­ron­ments. Urban plan­ning deals with the plan­ning and deve­lop­ment of sett­le­ments and cities. With the advan­ce­ment of tech­no­lo­gy, archi­tects inc­re­a­sin­gly rely on digi­tal tools, 3D mode­ling, and intel­li­gent sys­tems for the design and mana­ge­ment of buil­dings. Archi­tec­tu­re pla­ys a cru­cial role in sha­ping our urban lands­ca­pes and con­tri­bu­tes to the social, cul­tu­ral, and eco­no­mic con­text. It is an art that influ­en­ces how we per­ce­i­ve and inte­ract with our environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Schody a schodištia

Hits: 1955

Scho­dy a scho­diš­tia opi­su­jú kon­štruk­cie urče­né na pre­chod medzi rôz­ny­mi úrov­ňa­mi v budo­vách ale­bo von­kaj­šom pro­stre­dí. Scho­dy sú kon­krét­ny­mi prv­ka­mi, kto­ré vedú z jed­né­ho pod­la­žia ale­bo úrov­ne na dru­hú. Môžu mať rôz­ne for­my, vrá­ta­ne pria­mych, otoč­ných, scho­dísk s nos­ným stĺpom atď.. Scho­diš­tia sú väč­ším sys­té­mom, kon­štruk­ci­ou, kto­rá zahŕňa postup­nosť scho­dov spo­je­ných tak, aby umož­ňo­va­li ver­ti­kál­ny pohyb medzi rôz­ny­mi úrov­ňa­mi. Scho­diš­tia môžu mať rôz­ne for­my, ako sú reťa­ze, kriv­ky, špi­rá­ly, a môžu byť súčas­ťou vnú­tor­né­ho ale­bo von­kaj­šie­ho dizaj­nu budovy.


Stairs and stair­ca­ses desc­ri­be cons­truc­ti­ons desig­ned for trans­i­ti­oning bet­we­en dif­fe­rent levels wit­hin buil­dings or out­do­or envi­ron­ments. Stairs are spe­ci­fic ele­ments that lead from one flo­or or level to anot­her. They can take vari­ous forms, inc­lu­ding straight, tur­ning, stairs with a cen­tral column, and more. Stair­ca­ses are lar­ger sys­tems, a cons­truc­ti­on that encom­pas­ses a sequ­en­ce of steps con­nec­ted to faci­li­ta­te ver­ti­cal move­ment bet­we­en dif­fe­rent levels. Stair­ca­ses can take vari­ous forms, such as straight flights, cur­ves, spi­rals, and can be part of the inte­ri­or or exte­ri­or design of a building.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Dunaj

Hits: 4665

Dunaj pat­rí ku väč­ším rie­kam na svete.

V rám­ci rie­ky Dunaj sa pri Bra­ti­sla­ve nachá­dza úze­mie európ­ske­ho význa­mu Bra­ti­slav­ské luhy. Pred­sta­vu­je cen­né pozos­tat­ky zacho­va­ných luž­ných lesov pozdĺž Duna­ja na roz­lo­he 668.23 ha. Úze­mie luhov v Bra­ti­sla­ve má za sebou aj boha­tú vojen­skú his­tó­riu. Toto úze­mie, kedy­si zná­me ako súčasť Želez­nej opo­ny v prí­sne strá­že­nom hra­nič­nom páse, dnes nazý­va­me Zele­ným pásom, nakoľ­ko dlho­do­bým obme­dze­ním ľud­ských akti­vít tu dosta­li voľ­ný pries­tor prí­rod­né pro­ce­sy a vytvo­ri­li tak kus hod­not­nej prí­ro­dy. Tak­tiež sa tu nachá­dza­jú uni­kát­ne záso­by kva­lit­nej pit­nej vody, naj­roz­siah­lej­šie v celej stred­nej Euró­pe, a via­ce­ro vod­ných zdro­jov, kto­ré záso­bu­jú hlav­né mes­to a jeho oko­lie (broz​.sk). Luž­né lesy sú pome­nú­va­né ako zamok­re­né pra­le­sy mier­ne­ho pás­ma (Infor­mač­ná tabu­ľa)Úze­mie je pokry­té vŕbovo-​topoľovými a dubovo-​brestovo-​jaseňovými luž­ný­mi les­mi, ale aj pozos­tat­ka­mi lesoste­pí (broz​.sk). 

Nachá­dza­jú sa tu význam­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá sto­ja­tých vôd a vod­ných tokov. Bút­ľa­vé stro­my a popa­da­né kme­ne obý­va množ­stvo živo­čí­chov. Má šesť čas­tí: prí­rod­nú rezer­vá­ciu Slo­van­ský ostrov v mest­skej čas­ti Devín. Je to ostrov obko­le­se­ný rame­nom Duna­ja – Devín­skym rame­nom. Chrá­ne­ný are­ál Sihoť leží na ostro­ve, z jed­nej stra­ny je obko­le­se­ný hlav­ným tokom Duna­ja a z dru­hej Kar­lo­ves­kým rame­nom – posled­ným voľ­ne tečú­cim rame­nom Duna­ja na Slo­ven­sku. Dyna­mi­ka tečú­cej vody tu umož­ňu­je vznik štr­ko­vých lavíc a kol­mých bre­hov, kto­ré pred­sta­vu­jú význam­né hniezd­ne a potrav­né bio­to­py pre via­ce­ré dru­hy vtá­kov. Na úze­mí ostro­va bola v roku 1882 vyko­pa­ná prvá stud­ňa a v roku 1886 spus­te­ná do pre­vádz­ky prvá mest­ská vodá­reň. Ostrov je pre verej­nosť sprí­stup­ne­ný len nie­koľ­ko­krát do roka (broz​.sk).

Chrá­ne­ný are­ál Peč­nian­sky les sa nachá­dza na mies­te býva­lé­ho dunaj­ské­ho ostro­va. Kedy­si tu mali Bra­ti­slav­ča­nia svo­je záh­ra­dy a ovoc­né sady, vo veľ­kom sa tu pes­to­va­li viš­ne, kto­ré posky­to­va­li mate­riál na výro­bu fajok a vychádz­ko­vých pali­čiek pre­slá­ve­ných aj za hra­ni­ca­mi. Nachá­dza sa tu aj malá zem­ná pev­nosť z čias napo­le­ón­skych vojen a nie­koľ­ko žele­zo­be­tó­no­vých bun­krov čes­ko­slo­ven­skej armá­dy. Výni­moč­ný je úsek bre­hu Duna­ja od rakús­kej hra­ni­ce po most Laf­ran­co­ni, kto­rý je neopev­ne­ný, na roz­diel od väč­ši­ny bre­hov Duna­ja na Slo­ven­sku. Chrá­ne­ný are­ál Soví les – leží na pra­vej stra­ne Duna­ja neďa­le­ko Prí­stav­né­ho mos­ta. Prí­rod­ná rezer­vá­cia Sta­rý háj je sta­rý dunaj­ský ostrov obko­le­se­ný rieč­nym rame­nom, v star­ších čas­tiach nado­bud­li poras­ty stro­mov pra­les­ný cha­rak­ter. Chrá­ne­ný are­ál Chor­vát­ske rame­no pred­sta­vu­je naj­za­cho­va­lej­ší úsek býva­lé­ho dunaj­ské­ho rame­na s pri­ľah­lým luž­ným lesom medzi Dol­no­zem­skou ces­tou a dunaj­skou hrá­dzou (broz​.sk).

V 80-​tych rokoch 20. sto­ro­čia dochá­dza­lo na slo­ven­skom úse­ku Duna­ja ku pokle­su hla­di­ny pod­zem­ných vôd, kto­ré spô­so­bo­va­lo naj­mä nad­mer­ná ťaž­ba štr­ku v súvis­los­ti s vod­ný­mi die­la­mi u nás a v Rakús­ku. Násled­kom toho sa zní­ži­la kva­li­ta luž­ných lesov, zača­li vysy­chať a nastal pre­chod ku sucho­mil­nej­ším spo­lo­čen­stvám. Navy­še dochá­dza­lo ku nahrá­dza­niu pôvod­ných dre­vín, nepô­vod­ný­mi rých­lo­ras­tú­ci­mi. Luž­né lesy sú limi­to­va­né vyso­kou hla­di­nou pod­zem­nej vody, mäk­ký lúh dokon­ca peri­odic­ký­mi zápla­va­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

V mäk­kom lúhu ras­tú vŕby, napr. Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, topo­le Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. V tvrdom lúhu jasň Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia, bres­ty Ulmus minor, U. lae­vis, dub Quer­cus robur, Padus avium, Vibur­num lan­ta­na, Swi­da san­gu­inea. V bylin­nom pod­ras­te ras­tie napr. Gal­lium palus­tre, Lysi­ma­chia vul­ga­ris, Ment­ha aqu­ati­ca, Lyth­rum sali­ca­ria, Calys­te­gia sepium, Calt­ha palus­tris, Carex ripa­ria (Infor­mač­ná tabuľa).

Dunaj pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia IBAMnož­stvo dru­hov vtá­kov využí­va rame­ná aj samot­ný tok Duna­ja, počet­ne sa tu zhro­maž­ďu­jú husi, volav­ky, kor­mo­rá­ny, potáp­ky, čaj­ky, labu­te a kači­ce. Hniez­diť by tu moh­li volav­ka Egret­ta gar­zet­ta, orliak mor­ský Helia­e­tus albi­cil­la, haja Mil­vus mig­rans, vod­né vtá­ky Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Trin­ga tota­nus. Vysky­tu­je sa tu napr. bobor Cas­tor fiber, mlok Tri­tu­rus vul­ga­ris, a T. dob­ro­gi­cus, ros­nič­ka Hyla arbo­rea, žaby Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis, Pelo­ba­tes fus­cus, užov­ka Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma, množ­stvo dru­hov motý­ľov, chro­bá­kov, hmy­zu, neto­pie­rov, rýb a iných živo­čí­chov (Infor­mač­ná tabuľa).


The Danu­be is one of the lar­ger rivers in the world.

Wit­hin the Danu­be River, near Bra­ti­sla­va, lies the ter­ri­to­ry of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce cal­led Bra­ti­sla­va Flo­odp­lains (Bra­ti­slav­ské luhy). It repre­sents valu­ab­le rem­nants of pre­ser­ved ripa­rian forests along the Danu­be, cove­ring an area of 668.23 hec­ta­res. The flo­odp­lain area in Bra­ti­sla­va has a rich mili­ta­ry his­to­ry, once kno­wn as part of the Iron Cur­tain in a strict­ly guar­ded bor­der zone. Today, it is refer­red to as the Gre­en Belt, as long-​term res­tric­ti­ons on human acti­vi­ties have allo­wed natu­ral pro­ces­ses to take pla­ce, cre­a­ting a pie­ce of valu­ab­le natu­re. The area also holds uni­que resour­ces of high-​quality drin­king water, the most exten­si­ve in Cen­tral Euro­pe, and seve­ral water sour­ces supp­ly­ing the capi­tal and its sur­roun­dings. The flo­odp­lain forests are cha­rac­te­ri­zed as wet­land pri­me­val forests of the tem­pe­ra­te zone.

The­re are sig­ni­fi­cant plant com­mu­ni­ties of stan­ding water and water­cour­ses in the area. Vari­ous ani­mals inha­bit the wil­low tre­es and fal­len trunks. The ter­ri­to­ry con­sists of six parts: the natu­re reser­ve Slo­van­ský ostrov in the Devín dis­trict, Sihoť pro­tec­ted area loca­ted on an island sur­roun­ded by the main flow of the Danu­be, Sta­rý háj natu­ral reser­ve, Peč­nian­sky les pro­tec­ted area, Soví les pro­tec­ted area, and Chor­vát­ske rame­no pro­tec­ted area.

In the 1980s, the­re was a dec­li­ne in the groun­dwa­ter level on the Slo­vak stretch of the Danu­be due to exces­si­ve gra­vel mining rela­ted to water mana­ge­ment works in Slo­va­kia and Aus­tria. This led to a dec­re­a­se in the quali­ty of ripa­rian forests, cau­sing them to dry out and trans­i­ti­on to more xerop­hi­lous com­mu­ni­ties. Addi­ti­onal­ly, the ori­gi­nal tre­es were being repla­ced by non-​native fast-​growing spe­cies. Flo­odp­lain forests are limi­ted by a high groun­dwa­ter level, soft flo­odp­lain even expe­rien­ces peri­odic floods.

The soft flo­odp­lain hosts wil­lo­ws such as Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, and pop­lars like Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. In the hard flo­odp­lain, ash tre­es (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), elms (Ulmus minor, U. lae­vis), oaks (Quer­cus robur), bird cher­ry (Padus avium), guel­der rose (Vibur­num lan­ta­na), and dogwo­od (Swi­da san­gu­inea) thri­ve, among others.

The Danu­be is recog­ni­zed as an Impor­tant Bird Area (IBA). Vari­ous bird spe­cies use the river bran­ches and the Danu­be itself. Gee­se, herons, cor­mo­rants, gre­bes, gulls, swans, and ducks gat­her in sig­ni­fi­cant num­bers. Poten­tial nesting birds inc­lu­de the litt­le egret (Egret­ta gar­zet­ta), white-​tailed eag­le (Helia­e­tus albi­cil­la), red kite (Mil­vus mig­rans), litt­le bit­tern (Ixob­ry­chus minu­tus), com­mon tern (Ster­na hirun­do), and reds­hank (Trin­ga tota­nus). Ani­mals like the Euro­pe­an bea­ver (Cas­tor fiber), newts (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), tree frog (Hyla arbo­rea), vari­ous spe­cies of frogs, toads, sna­kes (Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma), nume­rous but­terf­ly spe­cies, beet­les, insects, bats, fish, and other wild­li­fe are pre­sent in the area.


Die Donau gehört zu den größe­ren Flüs­sen der Welt.

Im Rah­men der Donau, in der Nähe von Bra­ti­sla­va, liegt das Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung namens Bra­ti­sla­va­er Auen (Bra­ti­slav­ské luhy). Es stellt wer­tvol­le Über­res­te erhal­te­ner Auen­wäl­der entlang der Donau auf einer Flä­che von 668,23 Hek­tar dar. Das Auen­land in Bra­ti­sla­va hat eine rei­che Mili­tär­ges­chich­te, einst bekannt als Teil des Eiser­nen Vor­hangs in einer streng bewach­ten Grenz­zo­ne. Heute wird es als Grün­gür­tel bez­e­ich­net, da langf­ris­ti­ge Ein­sch­rän­kun­gen für men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten natür­li­chen Pro­zes­sen Raum gege­ben haben und so ein wer­tvol­les Stück Natur ents­tan­den ist. Das Gebiet beher­bergt auch ein­zi­gar­ti­ge Res­sour­cen für hoch­wer­ti­ges Trink­was­ser, das umfan­gre­ichs­te in Mit­te­le­uro­pa, sowie meh­re­re Was­se­rqu­el­len, die die Haupts­tadt und ihre Umge­bung ver­sor­gen. Die Auen­wäl­der wer­den als Feucht­wal­dur­wäl­der der gemä­ßig­ten Zone charakterisiert.

Es gibt bede­uten­de Pflan­zen­ge­me­in­schaf­ten ste­hen­der Gewäs­ser und Was­ser­lä­u­fe in der Gegend. Vers­chie­de­ne Tie­re bewoh­nen die Wei­den­bä­u­me und umge­fal­le­nen Baum­stäm­me. Das Gebiet bes­teht aus sechs Tei­len: dem Naturs­chutz­ge­biet Slo­van­ský ostrov im Stadt­te­il Devín, dem Naturs­chutz­ge­biet Sihoť auf einer von der Haupts­trömung der Donau umge­be­nen Insel, dem Natur­re­ser­vat Sta­rý háj, dem Naturs­chutz­ge­biet Peč­nian­sky les, dem Naturs­chutz­ge­biet Soví les und dem Naturs­chutz­ge­biet Chor­vát­ske rameno.

In den 1980er Jah­ren gab es auf dem slo­wa­kis­chen Abschnitt der Donau einen Rück­gang des Grun­dwas­ser­spie­gels aufg­rund über­mä­ßi­ger Kies­ge­win­nung im Zusam­men­hang mit Was­ser­baup­ro­jek­ten in der Slo­wa­kei und Öster­re­ich. Dies führ­te zu einer Abnah­me der Quali­tät der Auen­wäl­der, die dazu führ­te, dass sie aus­trock­ne­ten und zu xerop­hi­len Geme­in­schaf­ten über­gin­gen. Darüber hinaus wur­den die urs­prün­gli­chen Bäu­me durch nicht hei­mis­che, schnell wach­sen­de Arten ersetzt. Auen­wäl­der sind durch einen hohen Grun­dwas­ser­spie­gel beg­renzt, der wei­che Auen erlebt sogar peri­odis­che Überschwemmungen.

Die wei­che Aue beher­bergt Wei­den wie Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra und Pap­peln wie Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. In der har­ten Aue gede­i­hen Eschen (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), Ulmen (Ulmus minor, U. lae­vis), Eichen (Quer­cus robur), Vogel­kirs­che (Padus avium), Schne­e­ball (Vibur­num lan­ta­na) und Har­trie­gel (Swi­da san­gu­inea), unter anderem.

Die Donau ist als Impor­tant Bird Area (IBA) aner­kannt. Vers­chie­de­ne Voge­lar­ten nut­zen die Flus­sar­me und die Donau selbst. Gän­se, Rei­her, Kor­mo­ra­ne, Lap­pen­tau­cher, Möwen, Sch­wä­ne und Enten ver­sam­meln sich in sig­ni­fi­kan­ter Zahl. Mög­li­che Brut­vögel sind der Sei­den­re­i­her (Egret­ta gar­zet­ta), der See­ad­ler (Helia­e­tus albi­cil­la), der Rot­mi­lan (Mil­vus mig­rans), der Zwer­gro­hr­dom­mel (Ixob­ry­chus minu­tus), die Fluss­se­esch­wal­be (Ster­na hirun­do) und der Rots­chen­kel (Trin­ga tota­nus). Tie­re wie der Euro­pä­is­che Biber (Cas­tor fiber), Mol­che (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), Laubf­rosch (Hyla arbo­rea), vers­chie­de­ne Arten von Frös­chen, Kröten, Sch­lan­gen (Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma), zahl­re­i­che Sch­met­ter­ling­sar­ten, Käfer, Insek­ten, Fle­der­mä­u­se, Fis­che und ande­re Wild­tie­re sind in der Gegend präsent.


A Duna a világ nagy­obb foly­ói közé tartozik.

A Duna kere­té­ben, Pozso­ny­tól nem mess­ze, a Bra­ti­slav­ské luhy nevű euró­pai jelen­tősé­gű terület talál­ha­tó. Ez egy érté­kes marad­vá­ny­o­kat megőr­ző árté­ri erdőket tar­tal­ma­zó terület a Duna men­tén 668,23 hek­tá­ros terüle­ten. A pozso­nyi árté­ri terület gaz­dag kato­nai tör­té­ne­lem­mel ren­del­ke­zik, egy­kor a Vas­füg­göny rés­ze­ként volt ismert, egy szi­go­rú­an őrzött hatá­röve­zet rés­ze­ként. Ma Zöld övnek hív­ják, mivel a hoss­zú távú embe­ri tevé­ke­ny­sé­gek kor­lá­to­zá­sa lehe­tővé tet­te a ter­més­ze­tes foly­ama­tok­nak a tér­ny­erést, és így érté­kes ter­més­ze­ti terület ala­kult ki. A terület egy­edülál­ló for­rá­so­kat is tar­tal­maz jó minősé­gű ivó­víz, a Közép-​Európában leg­na­gy­obb men­ny­i­ség­ben, vala­mint szá­mos víz­be­fo­ly­ás, ame­ly ellát­ja a fővá­rost és kör­ny­é­két. Az árté­ri erdőket a mér­sé­kelt éghaj­la­ti öve­zet moc­sá­ri erdőjé­nek nevezik.

A terüle­ten jelen­tős álló­ví­zi és víz­fo­ly­á­sok élő növé­ny­közös­sé­gei talál­ha­tók. A füze­sek és a ledőlt törz­sek ott­hont adnak szá­mos állat­nak. A terület hat rész­ből áll: a Slo­van­ský ostrov ter­més­zet­vé­del­mi terület a Deví­ni város­rész­ben, a Sihoť ter­més­zet­vé­del­mi terület, ame­ly­et a Duna fő áram­la­ta és a Kar­lo­ves­ký ága vesz kör­be, a Sta­rý háj ter­més­zet­vé­del­mi terület, a Peč­nian­sky les ter­més­zet­vé­del­mi terület, a Soví les ter­més­zet­vé­del­mi terület és a Chor­vát­ske rame­no ter­més­zet­vé­del­mi terület.

A 80-​as évek­ben a Duna szlo­vá­kiai sza­kas­zán a talaj­vízs­zint csök­ke­né­se volt tapasz­tal­ha­tó a túl­zott kavics­bá­ny­ás­zat miatt, ame­ly az oszt­rá­kors­zá­gi és szlo­vá­kiai vízé­pí­té­si pro­jek­tek­kel volt öss­ze­füg­gés­ben. Ez a foly­amat csök­ken­tet­te az árté­ri erdők minősé­gét, ami szá­ra­zab­bá vált és xero­fit közös­sé­gek­ké ala­kult át. Emel­lett az ere­de­ti fákat nem ősho­nos, gyor­san növő fajok vál­tot­ták fel. Az árté­ri erdőket a magas talaj­vízs­zint kor­lá­toz­za, a lágy ártér akár idős­za­kos ára­dá­sok­nak is kitett.

A lágy árté­ren fűz­fák, pél­dá­ul a Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, és nyá­rak, pél­dá­ul a Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens, növe­ked­nek. A kemé­ny árté­ren kőris (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), szil­va (Ulmus minor, U. lae­vis), töl­gy (Quer­cus robur), madárc­se­resz­nye (Padus avium), kőris (Vibur­num lan­ta­na) és haj­nal­ka (Swi­da san­gu­inea) is található.

A Duna az Impor­tant Bird Area (IBA) elne­ve­zést vise­li. Külön­böző madár­fa­jok hasz­nál­ják a foly­óá­ga­kat és magát a Dunát. Lúdak, kóc­sa­gok, kor­mo­rá­nok, búvá­rok, sirá­ly­ok, hat­ty­úk és kac­sák jelen­tős szám­ban gyűl­nek öss­ze. Lehet­sé­ges köl­tőma­da­rak a kis kóc­sag (Egret­ta gar­zet­ta), a fehér­há­tú ten­ge­ri sas (Helia­e­tus albi­cil­la), a vörös kánya (Mil­vus mig­rans), a búbos vöc­sök (Ixob­ry­chus minu­tus), a par­ti csér (Ster­na hirun­do) és a piros­lá­bú szárc­sa (Trin­ga tota­nus). Az álla­tok között sze­re­pel a hód (Cas­tor fiber), a sza­la­man­dra (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), az euró­pai fában­ca (Hyla arbo­rea), a békák külön­böző fajai, a sügér (Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis), a bar­na sik­ló (Natrix natrix), a sima sik­ló (Elap­he lon­gis­si­ma), szá­mos lep­ke­faj, boga­rak, rova­rok, dene­vé­rek, halak és egy­éb vadvilág.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP

Podunajsko

Hits: 3454

Podu­naj­sko leží na juhu Slo­ven­ska. Pre­važ­nú časť úze­mia tvo­rí Podu­naj­ská níži­na. V posled­nom čase sa tu roz­ví­ja­jú ter­mál­ne kúpa­lis­ká s celo­roč­nou pre­vádz­kou v Dunaj­skej Stre­de, vo Veľ­kom Mede­ri, v Štú­ro­ve, v Komár­ne, v Patin­ciach. Dunaj posky­tu­je mož­nos­ti plav­by na výlet­ných lodiach a vod­nú turis­ti­ku. Atrak­tív­ne sú vod­né mly­ny na Malom Duna­ji, luž­né lesy, dunaj­ské záku­tia. Z Bra­ti­sla­vy do Komár­na vedie cyk­lo­tra­sa ako súčasť Dunaj­skej cyk­lis­tic­kej tra­sy z Pas­sau až do Čier­ne­ho mora (slo​va​kia​.tra​vel). Ofi­ciál­ne Podu­naj­sko zahŕňa okre­sy Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, čias­toč­ne Galan­ta a Senec (web​no​de​.sk). Podu­naj­ská níži­na je inten­zív­ne využí­va­ná na poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly. Vysky­tu­jú sa tu mok­ra­de, kto­ré majú medzi­ná­rod­ný význam. Step­ný, nížin­ný cha­rak­ter posky­tu­je pries­tor pre mno­hé step­né dru­hy vtá­kov. V men­šej mie­re sú na Podu­naj­sku aj lesy, či už ako luž­né lesy, ale aj ako tep­lé panón­ske lesy. Na Podu­naj­sku hniez­dia step­né dru­hy vtá­kov, zimu­jú tu mno­hé vtá­ky zo seve­ru (podu​naj​sko​.sk).

Nevyč­le­ňu­jem z Podu­naj­ska sever­nej­šie oblas­ti a oblasť Bra­ti­sla­vy.


Podu­naj­sko, loca­ted in the sout­hern part of Slo­va­kia, is pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of the Podu­naj­ská Lowland. In recent times, the regi­on has seen the deve­lop­ment of ther­mal spas ope­ra­ting year-​round in Dunaj­ská Stre­da, Veľ­ký Meder, Štú­ro­vo, Komár­no, and Patin­ce. The Danu­be River offers oppor­tu­ni­ties for boat trips and water tou­rism. The area is ador­ned with char­ming water mills along the Litt­le Danu­be, ripa­rian forests, and sec­lu­ded cor­ners of the Danu­be. A cyc­ling rou­te from Bra­ti­sla­va to Komár­no is part of the Danu­be Cyc­le Path, which extends from Pas­sau to the Black Sea (slo​va​kia​.tra​vel).

Offi­cial­ly, Podu­naj­sko inc­lu­des the dis­tricts of Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, and par­tial­ly Galan­ta and Senec (web​no​de​.sk). The Podu­naj­ská Lowland is inten­si­ve­ly used for agri­cul­tu­ral pur­po­ses, fea­tu­ring wet­lands of inter­na­ti­onal impor­tan­ce. Its steppe-​like, lowland cha­rac­ter pro­vi­des habi­tat for nume­rous step­pe bird spe­cies. To a les­ser extent, the­re are also forests in Podu­naj­sko, inc­lu­ding ripa­rian forests and warm Pan­no­nian wood­lands. The regi­on is a nesting ground for step­pe bird spe­cies, and many birds from the north win­ter here (podu​naj​sko​.sk).

It’s worth noting that I do not dis­tin­gu­ish the nort­hern are­as and the Bra­ti­sla­va regi­on as part of Podunajsko.


Podu­naj­sko, po maďar­sky Podo­ny­ép­vi­dék, talál­ha­tó Szlo­vá­kia déli rés­zén. Az terület dön­tően a Podu­naj­ská alac­so­ny­föld­ből áll. Az utób­bi időben a tér­ség­ben egész évben üze­me­lő ter­mál­für­dők fej­lőd­tek ki Dunas­zer­da­he­ly­en, Nagy­me­gy­eren, Esz­ter­gom­ban, Komá­rom­ban és Patin­cán. A Duna folyó lehe­tősé­get kínál hajó­ki­rán­du­lá­sok­ra és vízi turiz­mus­ra. Az terüle­tet bájos vízi­mal­mok­kal, a Kis-​Duna men­ti lomb­hul­la­tó erdők­kel és a Duna eldu­gott zugai­tal jel­lem­zik. Egy kerék­pá­rút Bra­ti­sla­vá­tól Komá­ro­mig a Duna kerék­pá­rút rés­ze, ame­ly Pas­sau­tól a Fekete-​tengerig ter­jed (slo​va​kia​.tra​vel).

Hiva­ta­lo­san a Podu­naj­sko a Komá­rom, Dunas­zer­da­he­ly, Újvár és rész­ben Galán­ta és Sze­nec kerüle­te­ket fog­lal­ja magá­ban (web​no​de​.sk). A Podu­naj­ská alac­so­ny­föl­det inten­zí­ven mezőgaz­da­sá­gi célok­ra hasz­nál­ják, nemzet­közi jelen­tősé­gű moc­sa­rak­kal. A szty­ep­pes­ze­rű, alac­so­ny­föl­di jel­leg ott­hont ad szá­mos szty­ep­pei madár­faj­nak. Kisebb mér­ték­ben erdők is talál­ha­tók Podunajsko-​ban, bele­ér­tve a lomb­hul­la­tó erdőket és a meleg Pannon-​táj erde­it. A régió fés­zek­te­lep a szty­ep­pes­ze­rű madár­fa­jok­nak, és sok észa­ki madár itt telel (podu​naj​sko​.sk).

Fon­tos meg­je­gy­ez­ni, hogy én nem különí­tem el a Podu­naj­sko észa­ki terüle­te­it és a Pozso­ny kör­ze­tet a területtől.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

Hits: 2848

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 15521682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont is one of the regi­ons of Slo­va­kia, with its capi­tal being Šahy. In some tou­rist pub­li­ca­ti­ons, the regi­on is also refer­red to as Poip­lie (Wiki­pe­dia). The name is deri­ved from the nob­le Hunt-​Poznan fami­ly (slo​vak​re​gi​on​.sk). The Hont regi­on inc­lu­des pla­ces like Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, and Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Its boun­da­ries are for­med by the Štiav­nic­ké vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danu­be and Ipeľ rivers in the south (slo​vak​re​gi​on​.sk).

During the time of the King­dom of Hun­ga­ry, Hont Coun­ty had an area of 2,633 km², exten­ding into present-​day Hun­ga­ry. Its estab­lish­ment dates back to the 11th cen­tu­ry when it sepa­ra­ted from the Novoh­rad Coun­ty. In the late 13th cen­tu­ry, the coun­ty trans­for­med into a nob­le coun­ty. From 1552 to 1682, Tur­kish for­ces occu­pied most of the Hont ter­ri­to­ry and anne­xed it to the Novoh­rad San­jak. In 1787, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest Slo­vak town with 18,926 inha­bi­tants. Malo­hont was anne­xed to Gemer in 1802. In 1877, Kru­pi­na was added to Hont Coun­ty. In the medie­val peri­od, Hont Coun­ty was divi­ded into four ser­vi­le dis­tricts: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký, and Malo­hont­ský. After 1802, the Ipeľ Dis­trict was cre­a­ted south of the Ipeľ River (Wiki­pe­dia).

A cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Hont is its spa sett­le­ments and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­onal folk cus­toms. In some vil­la­ges, tra­di­ti­onal crafts such as lace making, potte­ry, and blacks­mit­hing are still prac­ti­ced today (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont Szlo­vá­kia egy­ik régi­ó­ja, köz­pont­ja Šahy. Néhá­ny turisz­ti­kai kiad­vá­ny­ban a régi­ót Poiplie-​nek is neve­zik (Wiki­pe­dia). A név a Hunt-​Poznan nemes csa­lád­tól szár­ma­zik (slo​vak​re​gi​on​.sk). A Hont régió töb­bek között Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce és Bŕh­lov­ce terüle­tét fog­lal­ja magá­ban (Wiki­pe­dia). A hatá­ro­kat észa­kon a Štiav­nic­ké vrchy, nyuga­ton a Hron folyó, kele­ten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ foly­ók alkot­ják (slo​vak​re​gi​on​.sk).

A Magy­ar Kirá­ly­ság ide­jén a Hont megye terüle­te 2 633 km² volt, kiter­jed­ve a mai Magy­arors­zág terüle­té­re is. A megye kia­la­ku­lá­sa egés­zen a 11. szá­za­dig nyú­lik viss­za, ami­kor elkülönült a Novoh­rad megy­é­től. A 13. szá­zad végén a megye neme­si megy­é­vé ala­kult át. 1552-​től 1682-​ig a török erők megs­záll­ták a Hont terüle­té­nek nagy rés­zét, és hoz­zá­tol­dot­ták a Novoh­rad szandz­sák­hoz. 1787-​ben Ban­ská Štiav­ni­ca a máso­dik leg­na­gy­obb szlo­vák város volt 18 926 lakos­sal. Malo­hon­tot 1802-​ben csa­tol­ták Gemer­hez. 1877-​ben Kru­pi­na is hoz­zác­sa­tla­ko­zott a Hont megy­é­hez. A közép­kor­ban a Hont megye négy szol­ga­sá­gi kör­zet­re volt oszt­va: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký és Malo­hont­ský. 1802 után az Ipeľ folyó déli rés­zén Ipeľ kör­ze­tet hoz­tak lét­re (Wiki­pe­dia).

A Hont jel­leg­ze­tes voná­sa a gyógy­für­dő tele­pülé­se­i­nek és a hagy­o­má­ny­os néps­zo­ká­sok megőr­zé­se. Néhá­ny falu­ban ma is gyako­rol­ják a hagy­o­má­ny­os kéz­műves mes­ter­sé­ge­ket, mint a csip­ke­kés­zí­tés, faze­kas­ság és kovács­mes­ter­ség (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post