2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny, Zahraničie
Dunaj
Dunaj patrí ku väčším riekam na svete.
V rámci rieky Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej vody, najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné lesy sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa). Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk).
Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé stromy a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti Devín. Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).
Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje záhrady a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).
V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).
V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).
Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné vtáky Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov (Informačná tabuľa).
The Danube is one of the larger rivers in the world.
Within the Danube River, near Bratislava, lies the territory of European significance called Bratislava Floodplains (Bratislavské luhy). It represents valuable remnants of preserved riparian forests along the Danube, covering an area of 668.23 hectares. The floodplain area in Bratislava has a rich military history, once known as part of the Iron Curtain in a strictly guarded border zone. Today, it is referred to as the Green Belt, as long-term restrictions on human activities have allowed natural processes to take place, creating a piece of valuable nature. The area also holds unique resources of high-quality drinking water, the most extensive in Central Europe, and several water sources supplying the capital and its surroundings. The floodplain forests are characterized as wetland primeval forests of the temperate zone.
There are significant plant communities of standing water and watercourses in the area. Various animals inhabit the willow trees and fallen trunks. The territory consists of six parts: the nature reserve Slovanský ostrov in the Devín district, Sihoť protected area located on an island surrounded by the main flow of the Danube, Starý háj natural reserve, Pečniansky les protected area, Soví les protected area, and Chorvátske rameno protected area.
In the 1980s, there was a decline in the groundwater level on the Slovak stretch of the Danube due to excessive gravel mining related to water management works in Slovakia and Austria. This led to a decrease in the quality of riparian forests, causing them to dry out and transition to more xerophilous communities. Additionally, the original trees were being replaced by non-native fast-growing species. Floodplain forests are limited by a high groundwater level, soft floodplain even experiences periodic floods.
The soft floodplain hosts willows such as Salix fragilis, S. alba, S. triadra, and poplars like Populus alba, P. nigra, P x canescens. In the hard floodplain, ash trees (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), elms (Ulmus minor, U. laevis), oaks (Quercus robur), bird cherry (Padus avium), guelder rose (Viburnum lantana), and dogwood (Swida sanguinea) thrive, among others.
The Danube is recognized as an Important Bird Area (IBA). Various bird species use the river branches and the Danube itself. Geese, herons, cormorants, grebes, gulls, swans, and ducks gather in significant numbers. Potential nesting birds include the little egret (Egretta garzetta), white-tailed eagle (Heliaetus albicilla), red kite (Milvus migrans), little bittern (Ixobrychus minutus), common tern (Sterna hirundo), and redshank (Tringa totanus). Animals like the European beaver (Castor fiber), newts (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), tree frog (Hyla arborea), various species of frogs, toads, snakes (Natrix natrix, Elaphe longissima), numerous butterfly species, beetles, insects, bats, fish, and other wildlife are present in the area.
Die Donau gehört zu den größeren Flüssen der Welt.
Im Rahmen der Donau, in der Nähe von Bratislava, liegt das Gebiet von europäischer Bedeutung namens Bratislavaer Auen (Bratislavské luhy). Es stellt wertvolle Überreste erhaltener Auenwälder entlang der Donau auf einer Fläche von 668,23 Hektar dar. Das Auenland in Bratislava hat eine reiche Militärgeschichte, einst bekannt als Teil des Eisernen Vorhangs in einer streng bewachten Grenzzone. Heute wird es als Grüngürtel bezeichnet, da langfristige Einschränkungen für menschliche Aktivitäten natürlichen Prozessen Raum gegeben haben und so ein wertvolles Stück Natur entstanden ist. Das Gebiet beherbergt auch einzigartige Ressourcen für hochwertiges Trinkwasser, das umfangreichste in Mitteleuropa, sowie mehrere Wasserquellen, die die Hauptstadt und ihre Umgebung versorgen. Die Auenwälder werden als Feuchtwaldurwälder der gemäßigten Zone charakterisiert.
Es gibt bedeutende Pflanzengemeinschaften stehender Gewässer und Wasserläufe in der Gegend. Verschiedene Tiere bewohnen die Weidenbäume und umgefallenen Baumstämme. Das Gebiet besteht aus sechs Teilen: dem Naturschutzgebiet Slovanský ostrov im Stadtteil Devín, dem Naturschutzgebiet Sihoť auf einer von der Hauptströmung der Donau umgebenen Insel, dem Naturreservat Starý háj, dem Naturschutzgebiet Pečniansky les, dem Naturschutzgebiet Soví les und dem Naturschutzgebiet Chorvátske rameno.
In den 1980er Jahren gab es auf dem slowakischen Abschnitt der Donau einen Rückgang des Grundwasserspiegels aufgrund übermäßiger Kiesgewinnung im Zusammenhang mit Wasserbauprojekten in der Slowakei und Österreich. Dies führte zu einer Abnahme der Qualität der Auenwälder, die dazu führte, dass sie austrockneten und zu xerophilen Gemeinschaften übergingen. Darüber hinaus wurden die ursprünglichen Bäume durch nicht heimische, schnell wachsende Arten ersetzt. Auenwälder sind durch einen hohen Grundwasserspiegel begrenzt, der weiche Auen erlebt sogar periodische Überschwemmungen.
Die weiche Aue beherbergt Weiden wie Salix fragilis, S. alba, S. triadra und Pappeln wie Populus alba, P. nigra, P x canescens. In der harten Aue gedeihen Eschen (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), Ulmen (Ulmus minor, U. laevis), Eichen (Quercus robur), Vogelkirsche (Padus avium), Schneeball (Viburnum lantana) und Hartriegel (Swida sanguinea), unter anderem.
Die Donau ist als Important Bird Area (IBA) anerkannt. Verschiedene Vogelarten nutzen die Flussarme und die Donau selbst. Gänse, Reiher, Kormorane, Lappentaucher, Möwen, Schwäne und Enten versammeln sich in signifikanter Zahl. Mögliche Brutvögel sind der Seidenreiher (Egretta garzetta), der Seeadler (Heliaetus albicilla), der Rotmilan (Milvus migrans), der Zwergrohrdommel (Ixobrychus minutus), die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) und der Rotschenkel (Tringa totanus). Tiere wie der Europäische Biber (Castor fiber), Molche (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), Laubfrosch (Hyla arborea), verschiedene Arten von Fröschen, Kröten, Schlangen (Natrix natrix, Elaphe longissima), zahlreiche Schmetterlingsarten, Käfer, Insekten, Fledermäuse, Fische und andere Wildtiere sind in der Gegend präsent.
A Duna a világ nagyobb folyói közé tartozik.
A Duna keretében, Pozsonytól nem messze, a Bratislavské luhy nevű európai jelentőségű terület található. Ez egy értékes maradványokat megőrző ártéri erdőket tartalmazó terület a Duna mentén 668,23 hektáros területen. A pozsonyi ártéri terület gazdag katonai történelemmel rendelkezik, egykor a Vasfüggöny részeként volt ismert, egy szigorúan őrzött határövezet részeként. Ma Zöld övnek hívják, mivel a hosszú távú emberi tevékenységek korlátozása lehetővé tette a természetes folyamatoknak a térnyerést, és így értékes természeti terület alakult ki. A terület egyedülálló forrásokat is tartalmaz jó minőségű ivóvíz, a Közép-Európában legnagyobb mennyiségben, valamint számos vízbefolyás, amely ellátja a fővárost és környékét. Az ártéri erdőket a mérsékelt éghajlati övezet mocsári erdőjének nevezik.
A területen jelentős állóvízi és vízfolyások élő növényközösségei találhatók. A füzesek és a ledőlt törzsek otthont adnak számos állatnak. A terület hat részből áll: a Slovanský ostrov természetvédelmi terület a Devíni városrészben, a Sihoť természetvédelmi terület, amelyet a Duna fő áramlata és a Karloveský ága vesz körbe, a Starý háj természetvédelmi terület, a Pečniansky les természetvédelmi terület, a Soví les természetvédelmi terület és a Chorvátske rameno természetvédelmi terület.
A 80-as években a Duna szlovákiai szakaszán a talajvízszint csökkenése volt tapasztalható a túlzott kavicsbányászat miatt, amely az osztrákországi és szlovákiai vízépítési projektekkel volt összefüggésben. Ez a folyamat csökkentette az ártéri erdők minőségét, ami szárazabbá vált és xerofit közösségekké alakult át. Emellett az eredeti fákat nem őshonos, gyorsan növő fajok váltották fel. Az ártéri erdőket a magas talajvízszint korlátozza, a lágy ártér akár időszakos áradásoknak is kitett.
A lágy ártéren fűzfák, például a Salix fragilis, S. alba, S. triadra, és nyárak, például a Populus alba, P. nigra, P x canescens, növekednek. A kemény ártéren kőris (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), szilva (Ulmus minor, U. laevis), tölgy (Quercus robur), madárcseresznye (Padus avium), kőris (Viburnum lantana) és hajnalka (Swida sanguinea) is található.
A Duna az Important Bird Area (IBA) elnevezést viseli. Különböző madárfajok használják a folyóágakat és magát a Dunát. Lúdak, kócsagok, kormoránok, búvárok, sirályok, hattyúk és kacsák jelentős számban gyűlnek össze. Lehetséges költőmadarak a kis kócsag (Egretta garzetta), a fehérhátú tengeri sas (Heliaetus albicilla), a vörös kánya (Milvus migrans), a búbos vöcsök (Ixobrychus minutus), a parti csér (Sterna hirundo) és a piroslábú szárcsa (Tringa totanus). Az állatok között szerepel a hód (Castor fiber), a szalamandra (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), az európai fábanca (Hyla arborea), a békák különböző fajai, a sügér (Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis), a barna sikló (Natrix natrix), a sima sikló (Elaphe longissima), számos lepkefaj, bogarak, rovarok, denevérek, halak és egyéb vadvilág.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP
Podunajsko
Podunajsko leží na juhu Slovenska. Prevažnú časť územia tvorí Podunajská nížina. V poslednom čase sa tu rozvíjajú termálne kúpaliská s celoročnou prevádzkou v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Štúrove, v Komárne, v Patinciach. Dunaj poskytuje možnosti plavby na výletných lodiach a vodnú turistiku. Atraktívne sú vodné mlyny na Malom Dunaji, lužné lesy, dunajské zákutia. Z Bratislavy do Komárna vedie cyklotrasa ako súčasť Dunajskej cyklistickej trasy z Passau až do Čierneho mora (slovakia.travel). Oficiálne Podunajsko zahŕňa okresy Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, čiastočne Galanta a Senec (webnode.sk). Podunajská nížina je intenzívne využívaná na poľnohospodárske účely. Vyskytujú sa tu mokrade, ktoré majú medzinárodný význam. Stepný, nížinný charakter poskytuje priestor pre mnohé stepné druhy vtákov. V menšej miere sú na Podunajsku aj lesy, či už ako lužné lesy, ale aj ako teplé panónske lesy. Na Podunajsku hniezdia stepné druhy vtákov, zimujú tu mnohé vtáky zo severu (podunajsko.sk).
Nevyčleňujem z Podunajska severnejšie oblasti a oblasť Bratislavy.
Podunajsko, located in the southern part of Slovakia, is predominantly composed of the Podunajská Lowland. In recent times, the region has seen the development of thermal spas operating year-round in Dunajská Streda, Veľký Meder, Štúrovo, Komárno, and Patince. The Danube River offers opportunities for boat trips and water tourism. The area is adorned with charming water mills along the Little Danube, riparian forests, and secluded corners of the Danube. A cycling route from Bratislava to Komárno is part of the Danube Cycle Path, which extends from Passau to the Black Sea (slovakia.travel).
Officially, Podunajsko includes the districts of Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, and partially Galanta and Senec (webnode.sk). The Podunajská Lowland is intensively used for agricultural purposes, featuring wetlands of international importance. Its steppe-like, lowland character provides habitat for numerous steppe bird species. To a lesser extent, there are also forests in Podunajsko, including riparian forests and warm Pannonian woodlands. The region is a nesting ground for steppe bird species, and many birds from the north winter here (podunajsko.sk).
It’s worth noting that I do not distinguish the northern areas and the Bratislava region as part of Podunajsko.
Podunajsko, po maďarsky Podonyépvidék, található Szlovákia déli részén. Az terület döntően a Podunajská alacsonyföldből áll. Az utóbbi időben a térségben egész évben üzemelő termálfürdők fejlődtek ki Dunaszerdahelyen, Nagymegyeren, Esztergomban, Komáromban és Patincán. A Duna folyó lehetőséget kínál hajókirándulásokra és vízi turizmusra. Az területet bájos vízimalmokkal, a Kis-Duna menti lombhullató erdőkkel és a Duna eldugott zugaital jellemzik. Egy kerékpárút Bratislavától Komáromig a Duna kerékpárút része, amely Passautól a Fekete-tengerig terjed (slovakia.travel).
Hivatalosan a Podunajsko a Komárom, Dunaszerdahely, Újvár és részben Galánta és Szenec kerületeket foglalja magában (webnode.sk). A Podunajská alacsonyföldet intenzíven mezőgazdasági célokra használják, nemzetközi jelentőségű mocsarakkal. A sztyeppeszerű, alacsonyföldi jelleg otthont ad számos sztyeppei madárfajnak. Kisebb mértékben erdők is találhatók Podunajsko-ban, beleértve a lombhullató erdőket és a meleg Pannon-táj erdeit. A régió fészektelep a sztyeppeszerű madárfajoknak, és sok északi madár itt telel (podunajsko.sk).
Fontos megjegyezni, hogy én nem különítem el a Podunajsko északi területeit és a Pozsony körzetet a területtől.
Niektoré príspevky
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP
Hont
Hont je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj Poiplie (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, Bŕhlovce (Wikipedia). Hranice tvorili Štiavnické vrchy na severe, Hron na západe, rieka Krtíš na východe, Dunaj a Ipeľ na juhu (slovakregion.sk). Hontianska župa za Uhorska mala 2 633 km2 a siahal do dnešného Maďarska. Jej vznik sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. Banská Štiavnica bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. Malohont bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvoril Ipeľský okres (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je laznícke osídlenie a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali tradičné remeslá – čipkárstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo (slovakregion.sk).
Hont is one of the regions of Slovakia, with its capital being Šahy. In some tourist publications, the region is also referred to as Poiplie (Wikipedia). The name is derived from the noble Hunt-Poznan family (slovakregion.sk). The Hont region includes places like Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, and Bŕhlovce (Wikipedia). Its boundaries are formed by the Štiavnické vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danube and Ipeľ rivers in the south (slovakregion.sk).
During the time of the Kingdom of Hungary, Hont County had an area of 2,633 km², extending into present-day Hungary. Its establishment dates back to the 11th century when it separated from the Novohrad County. In the late 13th century, the county transformed into a noble county. From 1552 to 1682, Turkish forces occupied most of the Hont territory and annexed it to the Novohrad Sanjak. In 1787, Banská Štiavnica was the second-largest Slovak town with 18,926 inhabitants. Malohont was annexed to Gemer in 1802. In 1877, Krupina was added to Hont County. In the medieval period, Hont County was divided into four servile districts: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický, and Malohontský. After 1802, the Ipeľ District was created south of the Ipeľ River (Wikipedia).
A characteristic feature of Hont is its spa settlements and the preservation of traditional folk customs. In some villages, traditional crafts such as lace making, pottery, and blacksmithing are still practiced today (slovakregion.sk).
Hont Szlovákia egyik régiója, központja Šahy. Néhány turisztikai kiadványban a régiót Poiplie-nek is nevezik (Wikipedia). A név a Hunt-Poznan nemes családtól származik (slovakregion.sk). A Hont régió többek között Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince és Bŕhlovce területét foglalja magában (Wikipedia). A határokat északon a Štiavnické vrchy, nyugaton a Hron folyó, keleten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ folyók alkotják (slovakregion.sk).
A Magyar Királyság idején a Hont megye területe 2 633 km² volt, kiterjedve a mai Magyarország területére is. A megye kialakulása egészen a 11. századig nyúlik vissza, amikor elkülönült a Novohrad megyétől. A 13. század végén a megye nemesi megyévé alakult át. 1552-től 1682-ig a török erők megszállták a Hont területének nagy részét, és hozzátoldották a Novohrad szandzsákhoz. 1787-ben Banská Štiavnica a második legnagyobb szlovák város volt 18 926 lakossal. Malohontot 1802-ben csatolták Gemerhez. 1877-ben Krupina is hozzácsatlakozott a Hont megyéhez. A középkorban a Hont megye négy szolgasági körzetre volt osztva: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický és Malohontský. 1802 után az Ipeľ folyó déli részén Ipeľ körzetet hoztak létre (Wikipedia).
A Hont jellegzetes vonása a gyógyfürdő településeinek és a hagyományos népszokások megőrzése. Néhány faluban ma is gyakorolják a hagyományos kézműves mesterségeket, mint a csipkekészítés, fazekasság és kovácsmesterség (slovakregion.sk).
Niektoré lokality
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2013, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Maďarsko, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie
Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja
Ostrihom je mesto v Maďarsku, ktoré leží na brehu Dunaja (Peter Kaclík), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je Strigonium, nemecké Gran, maďarské Esztergom. Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája most Márie Valérie, ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho Nemci počas vojny v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú termálne kúpele (Karin Bogschová).
Kedysi tu žili Kelti, v rímskej dobe tu Rimania mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský tábor Solva. Jeho predmestím bol Anavum – dnešné Štúrovo. Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár Marcus Aurelius a napísal tu prvú knihu svojho diela Hovory k sebe samému (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali Slovania, ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali Strěgom, podľa funkcie stráženia. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí Maďari, mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. Štefan tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).
V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej baziliky stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza socha kráľa svätého Štefana na koni (esztergom.hu).
V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi osobnosti mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Konštancia Uhorská, spisovateľ Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).
Ostrihom is a city in Hungary located on the banks of the Danube, at the foothills of the Pilis Mountains, with an elevation of 105 meters above sea level (Peter Kaclík). Its Latin name is Strigonium, German name is Gran, and Hungarian name is Esztergom. The city covers an area of 100.35 km² and is home to 30,928 inhabitants (Wikipedia). Across the Danube on the opposite bank lies the town of Štúrovo. The two towns are connected by the Mária Valéria Bridge, which was reconstructed in 2001 (Karin Bogschová). The bridge was destroyed by the Germans during the war in 1944 (Wikipedia). The city center features buildings in Baroque, Rococo, and Classical styles. Thermal baths are located near the city center (Karin Bogschová).
In ancient times, the area was inhabited by Celts, and during the Roman era, the Romans established the settlement of Salvio Mansio (Wikipedia). In the 2nd century, a military camp called Solva stood here, with its suburb Anavum located in present-day Štúrovo. Romans launched expeditions against the Germans from this area, and Roman Emperor Marcus Aurelius even stopped here and wrote the first book of his work “Meditations” (Jan Potůček). Around the year 500, Slavs arrived, naming the former Roman fortress Strěgom, signifying its guarding function. Ostrihom became one of the main fortifications of the Principality of Nitra and Great Moravia. In the early 10th century, the Magyars, ancient Hungarians, settled here, and the city became the residence of Grand Prince Geza. King Stephen I was born here, and he established the archbishopric and built the Basilica of St. Stephen on the site of an older church (Karin Bogschová). During the Mongol invasion in 1242, the city was conquered, but the castle remained intact. In 1543, the Turks occupied Ostrihom, and the archbishop moved to Bratislava for nearly 300 years, even though his official seat was in Trnava. Ostrihom served as the seat of the Ottoman Empire’s Beglerbeg – a district. From 1594 to 1605, unsuccessful battles were fought for the city, and it was nearly completely destroyed. During the Ottoman period, many Serbs settled in Ostrihom, gradually assimilating. The city was liberated by the armies of John III Sobieski and Charles V, Duke of Lorraine, in 1683. After the defeat of the Turks, it was resettled mainly by Slovaks, who assimilated over time (Wikipedia).
Medieval records mention seven churches on the castle hill. Approximately at the location of today’s basilica stood the Cathedral of St. Adalbert, built around 1010. Near the north tower of today’s basilica was the Church of St. Stephen the Protomartyr. Another church was the contemporary circular chapel of St. Stephen. Remains of St. Vitus Chapel were only recently discovered. The fifth is the castle chapel of St. Adalbert III in the Arpadian palace. In modern times, the Cathedral of Our Lady and St. Adalbert (bazilika-esztergom.hu) was built between 1822 and 1869 in a neoclassical style on the site of a medieval church (bazilika-esztergom.hu), which was destroyed in 1543 (Wikipedia). The basilica is the third-largest church in Europe, covering an area of 5,660 m² (wellnesstips.sk). It is 118 meters long, 49 meters wide, and the dome’s height is 71.5 meters. The columns supporting the tympanum are 57 meters high. The walls are 17 meters thick. The altarpiece inside, the largest single-canvas altarpiece in the world, was painted by Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). It measures 13 x 6.5 meters (esztergom.hu). The basilica’s upper floor houses the Archdiocesan Treasury, which contains a collection of medieval and more recent sacred objects, including the Renaissance Calvary of King Matthias (travelguide.sk). The Basilica – Cathedral of Our Lady and St. Adalbert began construction at the urging of Archbishop Alexander Rudnay (Wikipedia). Next to the basilica is the former Royal Palace with the Castle Museum. Archaeologists have uncovered a part of the medieval royal castle, which was destroyed by the Turks in 1543. The most valuable part of the castle complex is the Romanesque Royal Chapel with a rose window above the entrance. Its vault is among the oldest works in Central Europe (travelguide.sk). North of the column hall of the basilica is the statue of King St. Stephen on horseback (esztergom.hu).
In 1708, Ostrihom became a free royal city. In the early 19th century, the archbishop and chapter returned to the city. Ostrihom became the center of an archdiocese, with its territory mainly in Slovakia, attracting many Slovak nationalists, such as Ján Palárik and Andrej Kmeť (Wikipedia). Next to the basilica stands the former Royal Palace with the Castle Museum. The construction of old walls began in the 10th century (Ľubomír Motyčka). Besides, Ostrihom is home to the Christian Museum, which possesses rich and rare works of painting and sculpture. The Archdiocesan Library houses around 250,000 prints (Karin Bogschová). Among the city’s notable personalities are the Czech queen and wife of Přemysl Otakar I, Constance of Hungary, and the writer Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).
Osztrák város Magyarországon, a Duna partján fekszik (Peter Kaclík), a Pilis-hegység lábánál, tengerszint feletti 105 méter magasságban. Latin neve Strigonium, német neve Gran, magyar neve Esztergom. Lakossága 100,35 km² területen 30 928 fő (Wikipedia). A Dunántúli részen, a Duna másik partján található Štúrovo városa. A városokat a Mária Valéria híd köti össze, amelyet 2001-ben állítottak helyre (Karin Bogschová). A németek lerombolták a hidat a 1944-es háború alatt (Wikipedia). A városközpontban barokk, rokoko és klasszicista stílusú épületek találhatók. A városközponttól nem messze termál fürdők is megtalálhatók (Karin Bogschová).
Régen kelták éltek itt, a római időkben pedig a rómaiaknak volt a Salvio Mansio településük (Wikipedia). A 2. században itt állt a Solva nevű katonai tábor. Annak a városnak a külvárosa volt Anavum, a mai Štúrovo. A római császár, Marcus Aurelius is megállt itt, és itt írta meg Hozzám magamhoz című művének első könyvét (Jan Potůček). Kb. az 500-as évek körül a szlávok érkeztek ide, akik a régi római erődöt Strěgomnak nevezték el, őrzési funkciójuk szerint. Esztergom az Egyesült Fejedelemségek és a Nagy-Morvaország egyik fő erődje volt. A 10. század elején a magyarok is ideérkeztek, a város Géza nagyfejedelem székhelyévé vált. I. István itt lett az első magyar királyként megkoronázva (Wikipedia). Itt született. Létrehozta az érsekséget és az idősebb templom helyén megépítette Szent István bazilikáját (Karin Bogschová). A várost a mongol támadás idején, 1242-ben elfoglalták, de a várat megőrizték. 1543-ban a törökök elfoglalták Esztergomot, és az esztergomi érsek közel 300 évig Pozsonyba költözött, bár hivatalos székhelye Trnava volt. Az Oszmán Birodalomban Esztergom a szandzsábég – körzet székhelye volt. 1594 és 1605 között sikertelen háborúkat vívtak a városért, amely majdnem teljesen elpusztult. Ebben az oszmán időszakban sok szerb telepedett le Esztergomban, akik idővel asszimilálódtak. A várost Ján Sobieski és III. Károly Lorraine csapatai szabadították fel 1683-ban. A törökök legyőzése után főként szlovákok települtek be, akik fokozatosan asszimilálódtak (Wikipedia).
A középkorban hét templomról beszélnek a vári dombon. Kb. a mai bazilika helyén állt Szent Adalbert katedrális, amelyet kb. 1010 körül építettek. A mai bazilika északi tornya mellett állt Szent István Protomártír temploma. Egy másik templom volt a kortárs Szent István körtemploma. Szent Vitus kápolna maradványait csak nemrég fedezték fel. Az ötödik a Szent Vitus III. kápolna a palotában. Az újkorban építették meg a Szűz Mária és Szent Vitus katedrálist (bazilika-esztergom.hu), amely Esztergom jellegzetessége. 1822 és 1869 között épült klasszicista stílusban, a középkori templom helyén (bazilika-esztergom.hu), amelyet 1543-ban leromboltak (Wikipedia). A bazilika Európa harmadik legnagyobb temploma, 5,660 m²-en terül el (wellnesstips.sk). Hossza 118 méter, szélessége 49 méter, a kupola magassága 71,5 méter. A timpanon alátámasztására szolgáló oszlopok 57 méter magasak. A falak vastagsága 17 méter. A bazilika emeletén található az érseki kincstár, ahol középkori és újabb szakrális tárgyak gyűjteménye található, köztük Mátyás király reneszánsz kálváriája is (travelguide.sk). Az építését Esztergom érseke, Alexander Rudnay kezdeményezte (Wikipedia). A bazilika mellett a várfalak közé vezet be. Az építészek részben feltárták benne a középkori királyi vár egy részét, amelyet a törökök 1543-ban leromboltak. A várfal komplexum legértékesebb része a román stílusú Királyi Kápolna a bejárat felett lévő rózsakert ablakkal. Keresztény múzeum is található Esztergomban, gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).
1708-ban Esztergom szabad királyi várossá vált. A 19. század elején az érsek és a káptalan is visszatért a városba. Esztergom az érseki központ volt, amelynek területe főként Szlovákiára terjedt ki, ezért itt tanult és tevékenykedett sok szlovák nemzeti ébresztő, például Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). A bazilika mellett áll a volt Királyi Palota az Vár Múzeummal. A várfalak építését már a 10. században megkezdték (Ľubomír Motyčka). Az esztergomi területen található továbbá a Keresztény Múzeum, amely gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal rendelkezik. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).
Odkazy
- Irena Simuneková
- esztergomkepek.hu
- Ostrihom v roku 1595
- Ostrihom koncom 19. storočia
- Robert Vystrčil
- Katarína Džunková
- fotokurzy.sk
- azutazo.hu