Krajina, Slovensko, Príroda, Malé Karpaty, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže, Fotografie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 3994

Buková je vodná nádrž na potoku Hrudky v Bukovskej kotline, neďaleko Buková, v strednej časti Malých Karpát. Veľmi blízko je vrch Havranica so zrúcaninou Ostrého Kameňa (topky.sk) – kedysi letné sídlo grófa Pálfyho (bukova.sk). Plocha vodnej je 0.28 km2 (reviry.sk). Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie okolitých obcí a na rybárčenie. V letnom období sa stáva obľúbeným turistickým centrom (topky.sk). Niekedy je vodná nádrž nazývaná aj Hrudky (slovakianguide.com). Nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby (bukova.sk).

Buková is a reservoir located on the Hrudky stream in the Bukovská kotlina, near the village of Buková in the central part of the Small Carpathians. Very close to it is the peak Havranica with the ruins of Ostrý Kameň (topky.sk) – once the summer residence of Count Pálfy (bukova.sk). The surface area of the reservoir is 0.28 km2 (reviry.sk). The water reservoir primarily serves for irrigating the surrounding villages and fishing. During the summer, it becomes a popular tourist center (topky.sk). Sometimes the reservoir is also referred to as Hrudky (slovakianguide.com). Towering above the dam is the highest peak of the Small Carpathians, Záruby (bukova.sk).

Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Stredné Považie, Fotografie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

skala
Hits: 3311

Okolie Čachtíc je celkom zaujímavé aj pre fotografa. Ja som cestou na Čachtický hrad urobil nejaké . Neďaleko sa nachádza chránená lokalita Veľký Plešivec a v Nedzovskom krase sú verejnosti neprístupné (Informačná tabuľa). Čachtické Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Sú ich najsevernejšou časťou. Na juhu nadväzujú na Pezinské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje Podkylavský potok a Holeška. Od Podunajskej pahorkatiny sú oddelené výraznou zlomovou líniou. Samotné sa delia na Plešivec a severnejšie Nedze. Sú tu zastúpené štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec. V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický (Wikipedia).

Čachtické Karpaty do sústavy chránených území NATURA 2000. Prevažnú časť územia európskeho významu pokrývajú lesné , najmä teplomilné panónske dubové , menej zastúpené sú vápnomilné bukové lesy a najmenej lipovo-javorové sutinové lesy. Významný je výskyt xerotermných nelesných biotopov, rastie tu napr. klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej viaceré druhy vstavačov – Orchidaceae. So živočíchov napr.: Saga pedo, jašterica zelená – Lacerta viridis, užovka stromová – Zamenis longissimus, syseľ pasienkový – Spermophilus citellus. Územie je ohrozované zarastaním travinno-bylinných spoločenstiev drevinami, intenzívnou turistikou a nepôvodnou borovicou čiernou – Pinus nigra (sopsr.sk).

The surroundings of Čachtice are quite interesting for a photographer. On my way to Čachtice Castle, I took some photographs. Nearby is the protected area of Veľký Plešivec, and in the Nedzovský Karst, there are caves inaccessible to the public (Information board). Čachtice Carpathians are one of the four subunits of the Little Carpathians, being their northernmost part. To the south, they connect to the Pezinok Carpathians, separated from them by the Podkylavský stream and Holeška. They are distinctly separated from the Danubian Hills by a fault line. They are further divided into Plešivec and the more northern Nedze. Four protected areas are represented here: Čachtická Cave, Čachtice Castle Hill, Málová, and Plešivec. In the central part of the Čachtice Carpathians lies the Čachtický Karst (Wikipedia).

The Čachtice Carpathians are part of the NATURA 2000 system of protected areas. The predominant part of the European significance area is covered by forest biotopes, especially warm Pannonian oak forests, less represented are calcareous beech forests, and the least represented are lime-maple scree forests. The occurrence of xerothermic non-forest biotopes is significant; for example, the early pink – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, which reaches the northern limit of its distribution here. Also, several species of orchids – Orchidaceae, and various animals such as Saga pedo, European green lizard – Lacerta viridis, Aesculapian snake – Zamenis longissimus, and European ground squirrel – Spermophilus citellus. The area is threatened by the overgrowth of grass and herb communities by trees, intensive tourism, and the non-native black pine – Pinus nigra (sopsr.sk).

Die Umgebung von Čachtice ist auch für einen Fotografen sehr interessant. Auf dem Weg zur Burg Čachtice habe ich einige Fotos gemacht. In der Nähe befindet sich das geschützte Gebiet Veľký Plešivec, und im Nedzovský Karst gibt es Höhlen, die der Öffentlichkeit nicht zugänglich sind (Informationsstand). Die Čachtice-Karpaten sind eine von vier Untergruppen der Kleinen Karpaten und bilden deren nördlichsten Teil. Im Süden schließen sie sich an die Pezinok-Karpaten an, die durch den Podkylavský-Bach und Holeška von ihnen getrennt sind. Sie sind durch eine markante Bruchlinie von den Donauhügeln getrennt. Sie sind weiter unterteilt in Plešivec und das weiter nördlich gelegene Nedze. Hier sind vier geschützte Gebiete vertreten: die Čachtická-Höhle, der Burgberg Čachtice, Málová und Plešivec. Im zentralen Teil der Čachtice-Karpaten liegt der Čachtický-Karst (Wikipedia).

Die Čachtice-Karpaten gehören zum NATURA-2000-System der geschützten Gebiete. Der überwiegende Teil des europäisch bedeutenden Gebiets wird von Wald-Biotopen bedeckt, insbesondere von warmen pannonischen Eichenwäldern. Weniger vertreten sind kalkhaltige Buchenwälder, und am wenigsten vertreten sind Linden-Ahorn-Schuttwälder. Die Existenz xerothermischer nicht-forest Biotopen ist signifikant; zum Beispiel die Frühblüher-Rose – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, die hier ihre nördliche Verbreitungsgrenze erreicht. Auch mehrere Orchideenarten – Orchidaceae sowie verschiedene Tiere wie Saga pedo, Smaragdeidechse – Lacerta viridis, Äskulapnatter – Zamenis longissimus und Europäisches Ziesel – Spermophilus citellus. Das Gebiet wird durch Überwachsen von Gras- und Krautgemeinschaften durch Bäume, intensiven Tourismus und die nicht-einheimische Schwarzkiefer – Pinus nigra bedroht (sopsr.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 4159

Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské , búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón ( Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.

Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnický štít

skala
Hits: 3891

je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).

Lomnický Peak is a sought-after destination for tourists, being the second-highest peak in Slovakia at an elevation of 2,634 meters above sea level. Visitors often reach it by cable car from Tatranská Lomnica, and it offers a direct view from Stara Lesna. Just below the summit lies one of the most famous Tatra mountain lakes, Skalnaté pleso.

In the past, Lomnický Peak was also referred to as Dedo (Grandfather) (wikipedia.sk). Poles called it the King of the Tatras. The first ascent is unclear, with some sources attributing it to the Kežmarok teacher Dávid Fröhlich in 1615. However, it is possible that he ascended Kežmarský štít at that time (hiking.sk). The first documented ascent is associated with Jakub Fábry, who was searching for gold in the Medené lávky region between 1760-1790 (Bohuš, 1996). The altitude was determined and the ascent was made by the English traveler Robert Townson in 1793 with remarkable precision, measuring 2,644 meters above sea level (Smatana, 1973). The first winter ascent was recorded by Theodor Wundt and Jakub Horvay in 1891 (wikipedia.sk). At the summit, a four-meter-long and one-meter-wide cantilevered viewing terrace has been built for tourists. Its construction is secured to the rock with chemical anchor adhesives (navrchol.sk). The summit building houses the workplace of the Tatranská lanová dráha (Tatra Cableway), continuously staffed by two employees. The SHMÚ (Slovak Hydrometeorological Institute) observation station is present, with one meteorologist on duty. The Institute of Experimental Physics of the Slovak Academy of Sciences in Košice has a neutron monitor that detects and records neutrons generated by the interaction of cosmic radiation with particles in the upper layers of the atmosphere. Additionally, there is a workplace for the Astronomical Institute of the Slovak Academy of Sciences in Stará Lesná, specializing in solar physics, equipped with a coronagraph. It’s important to note that at the summit, there is low air pressure, less oxygen, and the building often has very low relative air humidity, commonly less than 10%. Unusual meteorological phenomena, such as St. Elmo’s fire, static electricity, and hornets, can occur. The signal from Slovak mobile operators is weak (hiking.sk). The highest recorded temperature at the summit is from July 30, 2005, reaching 18.3 °C, with approximately 1900 mm of precipitation falling, and the maximum snow cover recorded on March 25, 2009, was 410 cm (wikipedia.sk). Until 1955, the Lomnický štít cable car held world records for its technical parameters, being the longest among personal cable cars at 5428 meters. Originally, the cable was to be suspended between Skalnaté pleso and Lomnický štít without any support. However, due to friction against the rock at one point, one support had to be built. This changed after reconstruction in 1989, and the cable car now operates without it (Ján Lacika).

Szczyt Lomnický jest poszukiwanym miejscem przez turystów, będąc drugim najwyższym szczytem na Słowacji, o wysokości 2634 metrów nad poziomem morza. Najczęściej odwiedzany jest za pomocą kolejki linowej z Tatranskiej Lomnicy, oferującej bezpośredni widok ze Starej Lesnej. Tuż poniżej szczytu znajduje się jedno z najbardziej znanych tatrzańskich jezior, Skalnaté pleso.

W przeszłości Lomnický był również nazywany Dedo (Dziadek) (wikipedia.sk). Polacy nazywali go Królem Tatr. Pierwsze wejście jest niejasne, a niektóre źródła przypisują go nauczycielowi z Kežmarok, Dávidowi Fröhlichowi, w 1615 roku. Jednak możliwe jest, że wtedy zdobył Kežmarský štít (hiking.sk). Pierwsze udokumentowane wejście związane jest z Jakubem Fábrym, który poszukiwał złota w rejonie Medené lávky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wysokość została określona, a wejście zostało dokonane przez brytyjskiego podróżnika Roberta Townsona w 1793 roku z niezwykłą precyzją, mierzącą 2644 metry nad poziomem morza (Smatana, 1973). Pierwsze zimowe wejście odnotowali Theodor Wundt i Jakub Horvay w 1891 roku (wikipedia.sk). Na szczycie wybudowano czterometrowy i metrowy wysunięty taras widokowy dla turystów. Jego konstrukcja jest zamocowana do skały za pomocą chemicznych kotwiących klej

ów (navrchol.sk). Budynek na szczycie mieści siedzibę Tatranskiej lanovej dráhy (Tatrzańska kolej linowa), zawsze obsadzoną przez dwóch pracowników. Stacja obserwacyjna SHMÚ (Słowackiego Instytutu Hydrometeorologicznego) jest obecna, zawsze z jednym meteorologiem na dyżurze. Instytut Fizyki Doświadczalnej Słowackiej Akademii Nauk w Koszycach posiada monitor neutronów, który wykrywa i rejestruje neutrony generowane przez oddziaływanie promieniowania kosmicznego z cząstkami w górnych warstwach atmosfery. Dodatkowo, znajduje się tu pracownia Astronomicznego Instytutu Słowackiej Akademii Nauk w Stará Lesná, specjalizująca się w fizyce słonecznej, wyposażona w koronograf. Warto zauważyć, że na szczycie występuje niskie ciśnienie atmosferyczne, mniejsza ilość tlenu, a w budynku często bardzo niska wilgotność względna powietrza, zwykle poniżej 10%. Mogą występować nietypowe zjawiska meteorologiczne, takie jak ognie św. Elma, elektryczność statyczna i szerszenie. Sygnał od słowackich operatorów komórkowych jest słaby (hiking.sk). Najwyższa zarejestrowana temperatura na szczycie pochodzi z 30 lipca 2005 roku, wynosząca 18,3 °C, opady wynoszą około 1900 mm, a maksymalna pokrywa śnieżna została zanotowana 25 marca 2009 roku i wynosiła 410 cm (wikipedia.sk). Do 1955 roku kolej linowa na Lomnický štít utrzymywała rekordy świata pod względem parametrów technicznych, będąc najdłuższą wśród kolejek linowych osobistych o długości 5428 metrów. Początkowo lina miała być zawieszona między Skalnatým pleso a Lomnickým štít bez żadnego wsparcia. Jednak z powodu tarcia o skałę w jednym miejscu konieczna była jedna podpora. To jednak uległo zmianie po rekonstrukcji w 1989 roku, i kolej linowa obecnie działa bez niej (Ján Lacika).

TOP

Všetky

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie, Plesá

Skalnaté pleso

skala
Hits: 4386

Skalnaté pleso, predtým Lomnické pleso je hojne navštevovaná oblasť. Leží pod hlavným štítom Lomnického štítu. Pod sebou má podtatranské Tatranská Lomnica a Tatranské Matliare. Z Tatranskej Lomnice sem vedie lanovka. Ostatne lanovka vedie aj na Lomnické sedlo aj na Lomnický štít.

Skalnaté pleso je morénové pleso vo Vysokých Tatrách, na Slovensku v najnižšom mieste Skalnatej , vo výške 1754 metrov nad morom. Má rozlohu 1.23 ha, je 212 metrov dlhé a 85 metrov široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 2 metre (podľa niektorých zdrojov až 4.2 m). Napája ho Skalnatý potok. V suchom období je pleso bez , rovnako Skalnatý potok (wikipedia.cs). Priesakom a detonačnými zásahmi pri stavbe lanovky bola prerušená nepriepustnosť dna. V poslednom desaťročí sa tento stav vyskytoval veľmi často. Všetky upevňovacie práce zamerané na záchranu morény a boli doteraz neúspešné. Pri plese je prestupná stanica lanových dráh (pravda.sk). Skalnaté pleso je druhé najnavštevovanejšie na slovenskej strane Tatier (turistika.sk). Na Skalnatom plese sa nachádza astronomické observatórium, v nadmorskej výške 1786 nad morom. Založené bolo v roku 1943. V budove observatória sa nachádza aj meteorologická stanica patriaca Geofyzikálemu ústavu SAV (ta3.sk).

Skalnaté pleso, formerly known as Lomnické pleso, is a popularly visited area. It lies beneath the main peak of (Lomnica Peak) and is surrounded by the sub-Tatra villages of Tatranská Lomnica and Tatranské Matliare. A cable car from Tatranská Lomnica leads to this location. Additionally, the cable car provides access to Lomnické sedlo (Lomnica Saddle) and Lomnický štít.

Skalnaté pleso is a moraine lake in the High Tatras, Slovakia, located in the lowest part of the Skalnatá dolina (Skalnatá Valley), at an elevation of 1754 meters above sea level. It covers an area of 1.23 hectares, is 212 meters long, and 85 meters wide. It reaches a maximum depth of 2 meters (according to some sources, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skalnatý potok (Skalnatý Stream). During dry periods, the lake, as well as the stream, can be without water (wikipedia.cs). The impermeability of the lake’s bottom was disrupted by drilling and detonations during the construction of the cable car. This condition has been occurring very frequently in the last decade. All the stabilizing efforts aimed at saving the moraine and the small lake have been unsuccessful so far. There is a transfer station for cable cars near the lake (pravda.sk). Skalnaté pleso is the second most visited lake on the Slovak side of the Tatras (.sk). An astronomical observatory is located at Skalnaté pleso, at an elevation of 1786 meters above sea level. It was founded in 1943. The observatory building also houses a meteorological station belonging to the Geophysical Institute of the Slovak Academy of Sciences (ta3.sk).

Skalnaté pleso, wcześniej znane jako Lomnické pleso, to obszar często odwiedzany. Znajduje się pod głównym szczytem Lomnický štít (Szczyt Lomnicki) i otoczone jest podtatranskimi miejscowościami Tatranská Lomnica i Tatranské Matliare. Z Tatranskiej Lomnicy można tu dojechać koleją linową. Ponadto kolejka prowadzi także na Lomnické sedlo (Siodło Lomnickie) oraz na Lomnický štít.

Skalnaté pleso to morenowe jezioro w Wysokich Tatrach na Słowacji, położone w najniższym punkcie Doliny Skalnatej, na wysokości 1754 metrów nad poziomem morza. Ma powierzchnię 1,23 ha, długość 212 metrów i szerokość 85 metrów. Osiąga maksymalną głębokość 2 metry (według niektórych źródeł nawet 4,2 m). Zasilane jest przez potok Skalnatý. W okresie suchej aury zarówno jezioro, jak i potok Skalnatý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszczelność dna została zakłócona podczas budowy kolei linowej za pomocą wierceń i detonacji. W ostatniej dekadzie ten stan występował bardzo często. Wszystkie prace stabilizacyjne mające na celu ocalenie moreny i małego jeziorka dotychczas były nieudane. Przy jeziorze znajduje się stacja przesiadkowa kolejki linowej (pravda.sk). Skalnaté pleso jest drugim najczęściej odwiedzanym jeziorem po stronie słowackiej Tatr (turistika.sk). Na Skalnatém plese znajduje się obserwatorium astronomiczne, na wysokości 1786 metrów nad poziomem morza. Zostało założone w 1943 roku. W budynku obserwatorium mieści się także stacja meteorologiczna należąca do Instytutu Geofizycznego Słowackiej Akademii Nauk (ta3.sk).