Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie, Zamagurské obce

Červený Kláštor

skala
Hits: 4255

Červený Kláštor leží na sútoku Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk). 

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedeca) v roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk). 

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé , zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor is situated at the confluence of the Dunajec River and Lipník Stream, serving as the center of tourism in Zamagurí. The history of the village is closely tied to the monastery founded in 1319 by Kakaš Berzevici, also known as Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). The name of the village is derived from the red roofing tiles on the roof of the monastery of St. John, as suggested by the first prior. From 1329 to 1563, it was the residence of Carthusians, and from 1704 to 1782, it was inhabited by Camaldolese monks. The monastery was restored and opened to the public between 1956 and 1966 (cervenyklastor.sk).

In 1543, the Kláštorisko monastery in Slovak Paradise was plundered by the marauding knight Matej Baša. The monks temporarily relocated to Červený Kláštor, only to be pillaged by soldiers from Dunajec Castle (Niedzica) in 1545. As a result, the monks abandoned the area. The Carthusian monastery near Lechnica was dissolved in 1563. The Camaldolese monks obtained the monastery from the Bishop Ladislav Maťašovský. They reconstructed it in the Baroque style (muzeumcervenyklastor.sk) and renamed it the Monastery of the Hermitage of Three Crowns. The Camaldolese were a branch of the Benedictines, named after the mother monastery in Camaldoli near Arezzo in Tuscany (Wikipedia.sk).

During this time, the monastery became a significant literary, translational, and linguistic center. Father Romuald Hadbavný, considered a co-author of the first translation of the Holy Scripture into the western Slovak language in 1750, played a prominent role. He was also known for the Latin-Slovak Dictionary (muzeumcervenyklastor.sk). In 1754, a pharmacy was founded in Červený Kláštor, renowned even beyond the region, especially under the administration of friar Cyprián from 1756 to 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián cultivated medicinal plants, compiled an extensive herbarium (cervenyklastor.sk) in 1766, containing 283 specimens with names in Latin, German, Greek, Polish, and Slovak, along with information about diseases and their treatment (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, born Franz Ignatz Jäschke on July 28, 1724, in Polkowitz in German Silesia (now in Poland), was a polymath, studying medicine, botany, pharmacy, alchemy, mechanics, and cosmology. He arrived in Červený Kláštor in 1756 and lived there until his death in 1775. Cyprián treated ailments with herbal infusions, tinctures, and teas, practiced bone-setting, and bloodletting. The legend of Cyprián tells that the universe lured him. Envious of an eagle soaring into the heights, he constructed a flying machine on which he ascended from Three Crowns, propelled by love for a beautiful shepherdess. An angel saw his image at the bottom of the Sea Eye pond, striking him down with lightning. A rock formation called the Monk (Mních) emerged at this spot and remains so named to this day (muzeumcervenyklastor.sk).

The village is home to the Smerdžonka Spa, specializing in skin diseases, musculoskeletal disorders, and neurological conditions. At the beginning of the village, there is a 3-hectare pond. The bridge (footbridge) over the river, allowing passage for pedestrians and cyclists to the Polish part of , was opened on August 12, 2006. It is the longest (149.95 m) suspended wooden bridge in Europe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor leży na skrzyżowaniu rzeki Dunajec i potoku Lipník, pełniąc funkcję centrum turystyki w regionie Zamagurí. Historia wioski jest ściśle związana z klasztorem założonym w 1319 roku przez Kakaša Berzevici, znanego również jako Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Nazwa wioski wywodzi się od czerwonych dachówek klasztoru św. Jana, zasugerowanej przez pierwszego przeora. W latach 1329-1563 był siedzibą kartuzów, a w latach 1704-1782 zamieszkiwany był przez mnichów kamedułów. Klasztor został odrestaurowany i udostępniony publiczności w latach 1956-1966 (cervenyklastor.sk).

W 1543 r. klasztor Kláštorisko w Słowackim Raju został złupiony przez rycerza Mateja Bašę. Mnisi przenieśli się tymczasowo do Červený Kláštor, aby być splądrowanymi przez żołnierzy z zamku Dunajec (Niedzica) w 1545 r. W rezultacie mnisi opuścili to miejsce. Kartuzjański klasztor pod Lechnicą został zlikwidowany w 1563 r. Mnisi kameduli otrzymali klasztor od biskupa Nitry, Ladislava Maťašovského. Odbudowali go w stylu barokowym (muzeumcervenyklastor.sk) i zmienili nazwę na Klasztor Pustelników Góry Trzech Koron. Kameduli byli odłamem benedyktynów, nazwanym na cześć macierzystego klasztoru w Camaldoli koło Arezzo we Włoszech (Wikipedia.sk).

W tym czasie klasztor stał się znaczącym ośrodkiem literackim, translacyjnym i językowym. Ojciec Romuald Hadbavný, uważany za współautora pierwszego przekładu Pisma Świętego na zachodniosłowacki w 1750 r., odegrał w nim znaczącą rolę. Znany był również ze Słownika łacińsko-słowackiego (muzeumcervenyklastor.sk). W 1754 r. w Červený Kláštor założono aptekę, znaną nawet poza regionem Spisza, zwłaszcza pod rządami zakonnika Cypriána w latach 1756-1775 (cervenyklastor.sk). Cyprian uprawiał rośliny lecznicze, sporządził obszerny herbarz (cervenyklastor.sk) w 1766 r., zawierający 283 okazy z nazwami łacińskimi, niemieckimi, greckimi, polskimi i słowackimi, oraz informacje o chorobach i ich leczeniu (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprian, urodzony jako Franz Ignatz Jäschke 28 lipca 1724 r. w Polkowitz na Śląsku Niemieckim (obecnie w Polsce), był wielostronnie wykształcony, studiując medycynę, botanikę, farmację, alchemię, mechanikę i kosmologię. Przybył do Červený Kláštor w 1756 r. i mieszkał tam do swojej śmierci w 1775 r. Cyprian leczył roztworami ziołowymi, nalewkami i herbatami, praktykował nastawianie złamań i pobieranie krwi. Legenda o Cyprianie głosi, że wszechświat go kusił. Zazdrosny o orła unoszącego się w górę, skonstruował latający pojazd, na którym wzniósł się z Gór Trzech Koron, napędzany miłością do pięknej pasterki. Anioł dostrzegł jego obraz na dnie stawu Morské oko, uderzył go błyskiem i powstała skała nazwana Mnich (Mních), która nosi tę nazwę do dziś (muzeumcervenyklastor.sk).

Wioska jest domem dla uzdrowiska Smerdžonka, specjalizującego się w leczeniu chorób skóry, schorzeń układu ruchu i chorób neurologicznych. Na początku wioski znajduje się staw o powierzchni 3 ha. Most (kładka) przez rzekę, umożliwiający przejście pieszym i rowerzystom do polskiej części Pienin, został otwarty 12 sierpnia 2006 r. Jest to najdłuższy (149,95 m) wiszący drewniany most w Europie (cervenyklastor.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Liptov, Fotografie, Kotliny

Podtatranská kotlina

skala
Hits: 5264

Podtatranská kotlina je vysoko položená kotlina medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.

Je tvorená z podcelkov Liptovská kotlina, Popradská kotlina a Tatranské podhorie (spravatanap.sk). Liptovská kotlina má časti: Chočské podhorie, Galovianske háje, Hybianska pahorkatina, Liptovské nivy, Ľubieľská pahorkatina, Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina. Popradská kotlina: Kežmarská pahorkatina, Lomnická pahorkatina, Popradská rovina, Štrbská pahorkatina, Vojnianske podhorie, Vrbovská pahorkatina (bluefile.cz).

Vyznačuje sa rozmanitou geológiou, klimatickými podmienkami a významným historicko-kultúrnym kontextom. Podtatranská kotlina vznikla v dôsledku tektonických procesov počas obdobia terciéru a kvartéru. Geologický základ kotliny tvoria prevažne flyšové súvrstvia, zložené z pieskovcov, ílovcov a menej priepustných vrstiev, čo prispelo k vytvoreniu typických fluviálnych a aluviálnych sedimentov. V Liptovskej a Popradskej kotline sa nachádzajú hrubé vrstvy riečnych sedimentov, ktoré vznikli v dôsledku nánosov z riečnych tokov ako a Poprad. Tieto sedimenty sú dôležité pre , pretože poskytujú úrodnú pôdu.

Podtatranská kotlina má prechodné kontinentálne podnebie, ktoré je ovplyvňované nadmorskou výškou a blízkosťou vysokohorských masívov Tatier. Zimy sú tu chladné s výraznými zrážkami, najmä v podobe snehu, čo je významné pre vodný režim kotliny a jej povrchové toky. Letá sú mierne teplé, s dostatkom slnečných dní, čo je priaznivé pre rozvoj turizmu a rekreačných aktivít. Riečne siete sú dobre vyvinuté a predstavujú významný prvok v krajinnom ráze oblasti. Hlavnými vodnými tokmi sú Váh a Poprad, ktoré majú dôležitú úlohu v odvodňovaní kotliny a zásobovaní vodou pre poľnohospodárstvo a obyvateľstvo. Vďaka množstvu zrážok a prítomnosti krasových prameňov je Podtatranská kotlina bohatá na podzemné , ktoré sú zdrojom pitnej vody pre mnohé sídla v okolí. Mnohé sú využívané aj na balneologické účely, čo prispieva k rozvoju kúpeľníctva v regióne.

Úrodné Podtatranskej kotliny sú využívané na poľnohospodárstvo, najmä na pestovanie zemiakov, obilia a iných plodín. Chovajú sa tu , vyrába sa to ovčí syr. Významnú úlohu tu hrá aj cestovný ruch, keďže blízkosť Vysokých a Nízkych Tatier priťahuje turistov. Ponuku tvorí množstvo rekreačných možností, od turistiky, cez , až po termálne kúpaliská a wellness centrá.

The Podtatranská Basin is a high-altitude basin situated between the High and Low Tatras.

It is composed of the sub-units Basin, Poprad Basin, and Tatranské Podhorie (spravatanap.sk). The Liptov Basin includes regions such as Chočské Podhorie, Galovianske Háje, Hybianska Pahorkatina, Liptovské Nivy, Ľubieľská Pahorkatina, Matiašovské Háje, and Smrečianska Pahorkatina. The Poprad Basin comprises Kežmarská Pahorkatina, Lomnická Pahorkatina, Popradská Rovina, Štrbská Pahorkatina, Vojnianske Podhorie, and Vrbovská Pahorkatina (bluefile.cz).

It is characterized by diverse geology, climatic conditions, and a significant historical and cultural context. The Podtatranská Basin was formed as a result of tectonic processes during the Tertiary and Quaternary periods. The geological foundation of the basin is primarily composed of flysch formations, consisting of sandstones, claystones, and less permeable layers, which contributed to the formation of typical fluvial and alluvial sediments. In the Liptov and Poprad Basins, thick layers of river sediments are found, formed by the deposition from rivers such as the Váh and Poprad. These sediments are crucial for agriculture, as they provide fertile soil.

The Podtatranská Basin has a transitional continental climate influenced by its altitude and the proximity of the Tatra mountain ranges. Winters here are cold with significant precipitation, particularly in the form of snow, which is important for the basin’s water regime and its surface watercourses. Summers are moderately warm with plenty of sunny days, which is favorable for the development of tourism and recreational activities. The river networks are well-developed and represent a significant feature in the area’s landscape. The main rivers, Váh and Poprad, play an important role in draining the basin and providing water for agriculture and local populations. Due to abundant precipitation and the presence of karst springs, the Podtatranská Basin is rich in groundwater, which serves as a source of drinking water for many nearby settlements. Many of these springs are also used for balneological purposes, contributing to the development of spa tourism in the region.

The fertile fields of the Podtatranská Basin are used for agriculture, particularly for growing potatoes, cereals, and other crops. Sheep farming is common, and sheep cheese production is well-established. Tourism also plays a significant role, as the proximity of the High and Low Tatras attracts visitors. The region offers a wide range of recreational opportunities, from hiking and skiing to thermal baths and wellness centers.

Kotlina Podtatrzańska to wysoko położona kotlina znajdująca się pomiędzy Tatrami Wysokimi a Niskimi.

Składa się z podjednostek: Kotlina Liptowska, Kotlina Popradzka oraz Podtatrzańskie Podgórze (spravatanap.sk). Kotlina Liptowska obejmuje regiony takie jak: Podgórze Czochowskie, Gaje Galowskie, Wzgórza Hybiańskie, Niziny Liptowskie, Wzgórza Ľubieľskie, Gaje Matiašowskie oraz Wzgórza Smreczańskie. Kotlina Popradzka obejmuje: Wzgórza Kieżmarskie, Wzgórza Łomnickie, Równinę Popradzką, Wzgórza Szczyrbskie, Podgórze Wojniańskie oraz Wzgórza Wierzbowskie (bluefile.cz).

Charakteryzuje się różnorodnością geologiczną, warunkami klimatycznymi oraz znaczącym kontekstem historyczno-kulturowym. Kotlina Podtatrzańska powstała w wyniku procesów tektonicznych w okresie trzeciorzędu i czwartorzędu. Podstawę geologiczną kotliny stanowią głównie warstwy fliszowe, składające się z piaskowców, łupków ilastych i mniej przepuszczalnych warstw, co przyczyniło się do powstania typowych osadów fluwialnych i aluwialnych. W Kotlinie Liptowskiej i Popradzkiej znajdują się grube warstwy osadów rzecznych, które powstały w wyniku nanosów z rzek, takich jak Wag i Poprad. Te są istotne dla rolnictwa, ponieważ dostarczają żyznej gleby.

Kotlina Podtatrzańska ma przejściowy klimat kontynentalny, który jest kształtowany przez wysokość nad poziomem morza oraz bliskość masywów górskich Tatr. Zimy są tutaj chłodne z obfitymi opadami, zwłaszcza w postaci śniegu, co ma duże znaczenie dla reżimu wodnego kotliny oraz jej powierzchniowych cieków wodnych. Lata są umiarkowanie ciepłe z dużą ilością słonecznych dni, co sprzyja rozwojowi turystyki i działalności rekreacyjnej. Sieci rzeczne są dobrze rozwinięte i stanowią istotny element krajobrazu tego obszaru. Główne rzeki, Wag i Poprad, odgrywają ważną rolę w odwadnianiu kotliny i dostarczaniu wody dla rolnictwa oraz lokalnych społeczności. Ze względu na obfite opady i obecność krasowych źródeł Kotlina Podtatrzańska jest bogata w wody podziemne, które stanowią źródło wody pitnej dla wielu okolicznych miejscowości. Wiele z tych źródeł wykorzystywanych jest także do celów balneologicznych, co przyczynia się do rozwoju turystyki uzdrowiskowej w regionie.

Żyzne pola Kotliny Podtatrzańskiej są wykorzystywane do rolnictwa, zwłaszcza do uprawy ziemniaków, zbóż i innych roślin. Hoduje się tu owce, a także produkuje sery owcze. Ważną rolę odgrywa tu również turystyka, ponieważ bliskość Tatr Wysokich i Niskich przyciąga turystów. Region oferuje wiele możliwości rekreacyjnych, od turystyki pieszej i narciarstwa po termalne kąpieliska i centra wellness.

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Horehronie

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

skala
Hits: 9342

je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej , po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia): hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik), maliar Dominik Skutecký, operný spevák Babjak, operný režisér Marián Chudovský, fotograf Karol Benický, herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník, hokejisti Richard Zedník, Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový, bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Banská Bystrica is the center of central Slovakia and the entire country. In the past, efforts were made for Banská Bystrica to be the capital of Slovakia, and some central institutions are headquartered here. It used to be the capital of the Central Slovak region. Partially preserved fortifications and a castle are found in Banská Bystrica. The Hron River flows through the city. Above the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city serves as a transportation hub on the routes Zvolen – Vrútky to Brezno and Červená Skala, to Donovaly, and to Ružomberok. The city doesn’t have its own airport, but the international Sliač Airport is located nearby. Banská Bystrica is home to one of the most beautiful cemeteries I have ever seen. In German, Banská Bystrica is called Neusohl, in Hungarian Besztercebánya, and in Latin Neosolium. Other historical names include Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). It is situated at an altitude of 362 meters (Wikipedia). Nearly 80,000 people live here, making it the sixth-largest city in Slovakia (Wikipedia). In 1720, 2,646 people lived here, and in 1918 there were 10,776 residents (Jozef Ďuriančik). The city was inhabited as early as the 9th century (Wikipedia).

The settlement of Bystrica, located in the Zvolen Basin, in the Hron Valley between the Kremnica, Starohorské vrchy, and Poľana, became significant thanks to Saxon colonists who laid the foundation for mining production in today’s city (banskabytrica.sk). Since 1255, Banská Bystrica has been a royal town of Hungary (Wikipedia). In the past, mining focused mainly on copper, iron, and silver (Wikipedia). In 1380, the Union of Central Slovak Mining Towns was founded here (banskabystrica.sk). In 1494, the company Ungarischer Handel (Hungarian Trade, or Neusohler Kupferhandel) was established, becoming one of the largest and most modern mining companies of the 16th century (Wikipedia). In 1495, the Turzovsko-Fugger Company with copper was founded (banskabystrica.sk). Due to the Turkish expansion, the city was fortified with stone walls in 1589 (Wikipedia). In 1605, the town was occupied and plundered by the hajduks of Stephen Bocskay. In 1620, Gabriel Bethlen was elected Hungarian king (in today’s Bethlen House on Dolná Street). Traditional Radvan fairs have been held since 1655. The city theater started operating in 1841 (banskabystrica.sk).

During World War II, after the outbreak of the Slovak National Uprising, Banská Bystrica became the political, military, and administrative center of Slovakia. The Slovak National Council was located here, and delegations from the Czechoslovak emigrant government in London and representatives of the Moscow leadership of the Communist Party of Czechoslovakia came here. The Anglo-American and Soviet military missions were also based here (Wikipedia). In 1981, Roosevelt Hospital was handed over. In 1992, Matej Bel University was established, and in 1997, the history of the Academy of Arts began (banskabystrica.sk). Thanks to its historical center and proximity to the mountains, the city is a popular winter and summer tourist destination (Wikipedia). The medieval city center has been declared a municipal monument reserve since 1955. The area of the city castle (Barbakan) is a national cultural monument (Wikipedia).

The City Castle originated alongside the original mining settlement that preceded the founding of the city. The castle’s function was to protect the yields from the extraction of precious metals and the royal treasury. A representative of the king and the church resided here, and the city council met here. The complex includes the Church of the Virgin Mary, Matej’s House, the so-called Slovak Church, the town hall, the rectory building, stone fortifications with bastions, and the entrance gate with the Barbakan. In 2005, a complete reconstruction of the City Castle took place. Since 2009, a café and restaurant have been operating in the castle area (wikipedia.sk).

The city center itself consists of the elongated Slovenské národné povstania square with the Marian Column, fountain, and the leaning city tower. The city also features Radvanský Castle, Bárczy Castle, Tihany Castle, the Church of the Assumption of the Virgin Mary, Thurzo House, Benický House, the Dominik Skutecký Gallery, the Cathedral of St. Francis Xavier, Ebner House, the Episcopal Palace on SNP Square, the leaning Clock Tower, Stone Villa, National House (Wikipedia), the Church of St. Elizabeth, Bethlen House (banskabystrica.sk), and the SNP Memorial.

The Chapel of St. Barbara, the patron saint of miners, contains an altar by Master Paul of Levoča. Matej’s House was the residence of a royal official. The area also includes the Old Town Hall – Pretórium (Wikipedia). The city is home to the State Opera, the dance theater „Štúdio tanca,“ the Puppet Theater on Rázcestie, and the Theater from the Passage, which, as the only one in Slovakia, employs actors with mental disabilities. The biennial puppetry creation festival „Bábkarská Bystrica“ takes place here (Wikipedia). The Central Slovak Museum is located in Thurzo House. The City Castle houses the State Gallery. The Museum of the Slovak National Uprising includes more than 200,000 exhibits. The city also provides space for the Literary and Music Museum and the Postal Museum of the Slovak Post (Wikipedia). The HC ’05 hockey club, the FK Dukla football club, and the well-known Army Sports Club Dukla Banská Bystrica (AŠK) operate here (Wikipedia). In 1959, the first Czechoslovak film festival took place in Banská Bystrica, where filmmakers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, and Ján Roháč (

Ivan Klimeš) presented their works. Banská Bystrica consists of these city districts: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. The Fončorda housing estate is well-known, with parts including Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). Notable individuals born in Banská Bystrica include (Wikipedia): Musical composers Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, Writers Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literary scientist, screenwriter), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (playwright and theater theorist), Painter Dominik Skutecký, Opera singer Martin Babjak
Opera director Marián Chudovský, Photographer Karol Benický, Actors Pavol Bielik (director and screenwriter), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (now also a film producer), Ján Koleník, Hockey players Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (now coach of the local hockey team), Tomáš Surový, Cross-country skier Alena Procházková.

Banská Bystrica was associated with figures such as writers Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, poet Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), Bishop Rudolf Baláž, writer and historian Matej Bel, poet Andrej Sládkovič, General Ján Golian, inventor Jozef Murgaš, writer Hana Ponická, footballer Marek Hamšík, hockey players Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Twin cities of Banská Bystrica include, among others: Durham, United Kingdom; , Czech Republic; Vršac, Serbia; Larissa, Greece; Tula, Russia; Zadar, Croatia; Saint-Étienne, France; Charleston, (Wikipedia); Salgótarján, Hungary (Wikipedia).“

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Gemer, Vodopády, Skaly, Biotopy, Fotografie, Doliny

Zádielská tiesňava

skala
Hits: 3072

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok) (Wikipedia), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná . Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km dlhá (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná vegetácia Zádielskej tiesňavy je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa). 

Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov „Cukrová homoľa“. V hornej časti je Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je Kráľovská jaskyňa. Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – Orlia bašta. Najväčšou je Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Zádielska Gorge is situated between the karst plateaus of Horný vrch and Zádielska planina. It was carved by the Blatnica River (Blatný potok) (Wikipedia) and Chotárny potok. It is the deepest gorge in Slovakia. It is best observed from the Zádielska viewpoint on Krkavčie (Slovak Karst) (slovensky-.eu). During meteorological-hydrological extremes, the Blatnica transforms into a powerful river with tremendous erosive energy. In the period between May and June 2010, the region was hit by a millennium flood. The gorge is 400 meters deep and 2 kilometers long (Wikipedia). Since 1954, it has been a National Nature Reserve (enviroportal.sk). The unique vegetation of Zádielska Gorge is a result of the border location between the Slovak Karst and the Slovak Ore Mountains (Information board).

The gorge includes a 105-meter-high conical formation, a rock needle named „Cukrová homoľa“ due to its shape. In the upper part, there is a smaller sugar cone called Malá cukrová homoľa, reaching about 20% of the height of Cukrová homole. Zádielska Gorge is home to around 100 caves, with the most famous being the Kráľovská Cave. Even from several kilometers away, you can see Orlia diera (Sas-lyuk), whose entrance is in a massive rock wall known as Orlia bašta. The largest cave is Tajná jaskyňa (Wikipedia).

A Zádielska szoros a Horný vrch és a Zádielska planina karsztos fennsíkok között fekszik. A Blatnica folyó (Blatný potok) (Wikipedia) és a Chotárny potok alakította ki. Ez a leghosszabb szoros Szlovákiában. A legjobban a Zádielska kilátóból látható a Krkavčie skaly-n (szlovák karszt) (slovensky-kras.eu). Meteorológiai-hidrológiai extrémek idején a Blatnica erőteljes folyóvá változik hatalmas eróziós energiával. 2010 május és június fordulóján az régiót évezredes árvíz sújtotta. A szoros 400 méter mély és 2 kilométer hosszú (Wikipedia). 1954 óta Nemzeti Természetvédelmi Terület (enviroportal.sk). A Zádielska szoros egyedi növényzete a Szlovák Karszt és a Szlovák Érchegység határterületének következménye (Információs tábla).

A szoros része egy 105 méter magas kúp alakú formációnak, egy szikla tűnek, amit a „Cukrová homoľa“ névvel illettek a formájára. A felső részen található egy kisebb cukor kúp, a Malá cukrová homoľa, ami kb. 20% -át teszi ki a Cukrová homolének. A Zádielska szoros körülbelül 100 barlangot tartalmaz, a legismertebb a Kráľovská Cave. Még néhány kilométerről is látható az Orlia diera (Sas-lyuk), melynek bejárata egy tömör sziklafalban található, Orlia bašta néven. A legnagyobb barlang a Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Gemer, Jazerá, Vodné nádrže, Biotopy, Fotografie, Gemerské obce

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

skala
Hits: 3647

Dedinky sú obcou na Hornom Gemeri (dedinky.eu), v údoli Hnilec, pod južnými svahmi planiny Geravy. Na území Národného parku Slovenský raj (Zdroj: neznámy). V obci žije asi 300 obyvateľov v nadmorskej výške 795 metrov nad morom. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce boli banskou osadou zo 14. storočia, jej názov je odvodený od zemepána Imricha Csákyho. Štefanovce boli rovnako banskou osadou zo 14. – 15 storočia (dedinky.eu). V roku 1960 bola k obci pripojená aj Dobšinská Maša. Charakter sformovala vodná nádrž Palcmanská Maša, postavená v 50-tych rokoch 20. storočia (dedinky.eu). Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž v Slovenskom raji. Jej účelom je akumulovanie pre vodnú elektráreňv Dobšinej, vyrovnanie prietok rieky Hnilec a pre rekreačné účely. Jej objem môže dosiahnuť viac ako 11 miliónov m3 vody. Zatopená plocha má rozlohu 86.5 hektárov (wikipedia.sk). Palcmanská Maša patrí k najchladnejším nádržiam u nás. Obec ponúka turistom možnosti ubytovania a aktívneho pohybu v prírode (wordpress.com).

Dedinky is a village located in Upper (dedinky.eu), in the valley of the Hnilec River, beneath the southern slopes of the Geravy Plateau. Situated within the territory of the Slovak Paradise National Park (Source: unknown), the village is home to approximately 300 residents at an elevation of 795 meters above sea level. It was established in 1933 through the merger of the mining settlements of Štefanovce and Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce was a mining settlement dating back to the 14th century, named after the landowner Imrich Csáky. Štefanovce similarly served as a mining settlement in the 14th to 15th centuries (dedinky.eu). In 1960, Dobšinská Maša was also annexed to the village. The character of the village was significantly shaped by the Palcmanská Maša reservoir, constructed in the 1950s (dedinky.eu). Palcmanská Maša is the largest reservoir in the Slovak Paradise. Its purpose includes water accumulation for the Dobšiná hydroelectric power plant, regulation of the Hnilec River flow, and recreational use. The reservoir’s capacity can reach over 11 million m3 of water, covering an area of 86.5 hectares (wikipedia.sk). Palcmanská Maša is among the coldest reservoirs in the country. The village offers accommodation options and opportunities for outdoor activities to tourists (wordpress.com).