2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP

Podunajsko

Hits: 3475

Podu­naj­sko leží na juhu Slo­ven­ska. Pre­važ­nú časť úze­mia tvo­rí Podu­naj­ská níži­na. V posled­nom čase sa tu roz­ví­ja­jú ter­mál­ne kúpa­lis­ká s celo­roč­nou pre­vádz­kou v Dunaj­skej Stre­de, vo Veľ­kom Mede­ri, v Štú­ro­ve, v Komár­ne, v Patin­ciach. Dunaj posky­tu­je mož­nos­ti plav­by na výlet­ných lodiach a vod­nú turis­ti­ku. Atrak­tív­ne sú vod­né mly­ny na Malom Duna­ji, luž­né lesy, dunaj­ské záku­tia. Z Bra­ti­sla­vy do Komár­na vedie cyk­lo­tra­sa ako súčasť Dunaj­skej cyk­lis­tic­kej tra­sy z Pas­sau až do Čier­ne­ho mora (slo​va​kia​.tra​vel). Ofi­ciál­ne Podu­naj­sko zahŕňa okre­sy Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, čias­toč­ne Galan­ta a Senec (web​no​de​.sk). Podu­naj­ská níži­na je inten­zív­ne využí­va­ná na poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly. Vysky­tu­jú sa tu mok­ra­de, kto­ré majú medzi­ná­rod­ný význam. Step­ný, nížin­ný cha­rak­ter posky­tu­je pries­tor pre mno­hé step­né dru­hy vtá­kov. V men­šej mie­re sú na Podu­naj­sku aj lesy, či už ako luž­né lesy, ale aj ako tep­lé panón­ske lesy. Na Podu­naj­sku hniez­dia step­né dru­hy vtá­kov, zimu­jú tu mno­hé vtá­ky zo seve­ru (podu​naj​sko​.sk).

Nevyč­le­ňu­jem z Podu­naj­ska sever­nej­šie oblas­ti a oblasť Bra­ti­sla­vy.


Podu­naj­sko, loca­ted in the sout­hern part of Slo­va­kia, is pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of the Podu­naj­ská Lowland. In recent times, the regi­on has seen the deve­lop­ment of ther­mal spas ope­ra­ting year-​round in Dunaj­ská Stre­da, Veľ­ký Meder, Štú­ro­vo, Komár­no, and Patin­ce. The Danu­be River offers oppor­tu­ni­ties for boat trips and water tou­rism. The area is ador­ned with char­ming water mills along the Litt­le Danu­be, ripa­rian forests, and sec­lu­ded cor­ners of the Danu­be. A cyc­ling rou­te from Bra­ti­sla­va to Komár­no is part of the Danu­be Cyc­le Path, which extends from Pas­sau to the Black Sea (slo​va​kia​.tra​vel).

Offi­cial­ly, Podu­naj­sko inc­lu­des the dis­tricts of Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, and par­tial­ly Galan­ta and Senec (web​no​de​.sk). The Podu­naj­ská Lowland is inten­si­ve­ly used for agri­cul­tu­ral pur­po­ses, fea­tu­ring wet­lands of inter­na­ti­onal impor­tan­ce. Its steppe-​like, lowland cha­rac­ter pro­vi­des habi­tat for nume­rous step­pe bird spe­cies. To a les­ser extent, the­re are also forests in Podu­naj­sko, inc­lu­ding ripa­rian forests and warm Pan­no­nian wood­lands. The regi­on is a nesting ground for step­pe bird spe­cies, and many birds from the north win­ter here (podu​naj​sko​.sk).

It’s worth noting that I do not dis­tin­gu­ish the nort­hern are­as and the Bra­ti­sla­va regi­on as part of Podunajsko.


Podu­naj­sko, po maďar­sky Podo­ny­ép­vi­dék, talál­ha­tó Szlo­vá­kia déli rés­zén. Az terület dön­tően a Podu­naj­ská alac­so­ny­föld­ből áll. Az utób­bi időben a tér­ség­ben egész évben üze­me­lő ter­mál­für­dők fej­lőd­tek ki Dunas­zer­da­he­ly­en, Nagy­me­gy­eren, Esz­ter­gom­ban, Komá­rom­ban és Patin­cán. A Duna folyó lehe­tősé­get kínál hajó­ki­rán­du­lá­sok­ra és vízi turiz­mus­ra. Az terüle­tet bájos vízi­mal­mok­kal, a Kis-​Duna men­ti lomb­hul­la­tó erdők­kel és a Duna eldu­gott zugai­tal jel­lem­zik. Egy kerék­pá­rút Bra­ti­sla­vá­tól Komá­ro­mig a Duna kerék­pá­rút rés­ze, ame­ly Pas­sau­tól a Fekete-​tengerig ter­jed (slo​va​kia​.tra​vel).

Hiva­ta­lo­san a Podu­naj­sko a Komá­rom, Dunas­zer­da­he­ly, Újvár és rész­ben Galán­ta és Sze­nec kerüle­te­ket fog­lal­ja magá­ban (web​no​de​.sk). A Podu­naj­ská alac­so­ny­föl­det inten­zí­ven mezőgaz­da­sá­gi célok­ra hasz­nál­ják, nemzet­közi jelen­tősé­gű moc­sa­rak­kal. A szty­ep­pes­ze­rű, alac­so­ny­föl­di jel­leg ott­hont ad szá­mos szty­ep­pei madár­faj­nak. Kisebb mér­ték­ben erdők is talál­ha­tók Podunajsko-​ban, bele­ér­tve a lomb­hul­la­tó erdőket és a meleg Pannon-​táj erde­it. A régió fés­zek­te­lep a szty­ep­pes­ze­rű madár­fa­jok­nak, és sok észa­ki madár itt telel (podu​naj​sko​.sk).

Fon­tos meg­je­gy­ez­ni, hogy én nem különí­tem el a Podu­naj­sko észa­ki terüle­te­it és a Pozso­ny kör­ze­tet a területtől.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Štúrovo – mesto tolerancie

Hits: 2017

Kúpeľ­né mes­to Štú­ro­vo leží na ľavom Duna­ja, tam kde sa začí­na rie­ka ohý­bať (stu​ro​vo​.sk), na juho­vý­chod­nom cípe Podu­naj­skej níži­ny, na roz­hra­ní zlo­mov Hron­skej a Ipeľ­skej spra­šo­vej tabu­le. Pat­rí do naj­tep­lej­šej oblas­ti Slo­ven­ska (stu​ro​vo​.sk). Obklo­pe­né Ková­čov­ský­mi kop­ca­mi. Pri mes­te sa Hron vlie­va do Duna­ja. Je naj­juž­nej­ším mes­tom Slo­ven­ska (stu​ro​vo​.sk). Žije tu viac ako 10 000 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Vadaš má kapa­ci­tu 10 000 náv­štev­ní­kov. Jeho roz­lo­ha je 36 hek­tá­rov (stu​ro​vo​.sk). V roku 1949 bol pri Duna­ji zre­a­li­zo­va­ný vrt v hĺb­ke 140 met­rov, kto­rý obja­vil pra­meň ter­mál­nej vody s tep­lo­tou 30°C. Násled­ne sa zača­lo s budo­va­ním ter­mál­ne­ho kúpa­lis­ka. V roku 1973 bol obja­ve­ný ďal­ší zdroj ter­mál­nej vody v hĺb­ke 130 met­rov s tep­lo­tou 39.7°c a výdat­nos­ťou 70 l/​s, kto­rý sa stal zdro­jom Vada­ša (Wiki​pe​dia​.sk).

Mes­to je zná­me svo­jou tole­ran­ci­ou. Celé stá­ro­čia tu pokoj­ne spo­lu­na­ží­va­jú rôz­ne národ­nos­ti a nábo­žen­stvá (stu​ro​vo​.sk). V rím­skom obdo­bí sa na mies­te mes­ta nachá­dza­la stráž­na sta­ni­ca Ana­vum. Mes­to vznik­lo prav­de­po­dob­ne z osád Nána a Kakath (stu​ro​vo​.sk). Prí­chod maďar­ských kme­ňov sa datu­je na rok 896. Pod­ma­ni­li si pra­vý breh Duna­ja s dovte­dy slo­van­ským hra­dom Stri­goň, dneš­ným Ostri­ho­mom (Wiki​pe​dia​.sk). Letoh­rá­dok Kakath­vár dal v 10. sto­ro­čí vybu­do­vať syn maďar­ské­ho kme­ňo­vé­ho náčel­ní­ka Arpá­da. Osa­da Kakath bola opev­ne­ná, pre­to sa pou­ží­val názov Pár­ká­ny, Par­kan (stu​ro​vo​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o osa­de Kakat je z roku 1075 (stu​ro​vo​.sk), je spo­je­ná s vybu­do­va­ním rím­skej vojen­skej koló­nie Sal­va Man­sio na mies­te dneš­né­ho Ostri­ho­mu. V mar­ci 1241 roz­vrá­ti­li mes­to tatár­ske hor­dy Batu­chá­na. V prie­be­hu 16. – 17. sto­ro­čia bol pre mes­te zau­ží­va­ný názov aj Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern a Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

V máji až júni 1946 sa 1600 obča­nov maďar­skej národ­nos­ti pod­ro­bu­je reslo­va­ki­zá­cii v náde­ji, že sa ich bez­práv­ny vzťah zme­ní. V decem­bri 1947 až do feb­ru­ára 1948 pre­bie­ha vysíd­ľo­va­nie maďar­ských rodín na Sude­ty, naj­mä do Žat­ca. Cel­ko­vo bolo vysíd­le­ných 217 osôb. Mož­nosť bez­trest­né­ho návra­tu sa im poskyt­la po 28 mesia­coch, v prie­be­hu mar­ca 1949. V roku 1965 mes­to zaži­lo povo­deň. 25 domov bolo zrú­te­ných, 40 sil­ne poško­de­ných. Pri obno­ve účin­ne pomá­ha­lo mes­to Most, na pamiat­ku kto­ré­ho je pome­no­va­ná Mos­to­vá uli­ca. 17. novem­bra 1991 sa usku­toč­ni­lo refe­ren­dum na pri­na­vrá­te­nia náz­vu mes­ta Par­kan. 87 % z 57 % zúčast­ne­ných bolo za, avšak vlá­da odmiet­la vyho­vieť (Jozef Sla­bák).


The spa town of Štú­ro­vo is loca­ted on the left bank of the Danu­be, whe­re the river begins to bend (stu​ro​vo​.sk), in the sout­he­as­tern tip of the Podu­naj­ská níži­na, at the junc­ti­on of the Hron­ská and Ipeľ­ská spra­šo­vá tabu­le faults. It belo­ngs to the war­mest regi­on of Slo­va­kia (stu​ro​vo​.sk). Sur­roun­ded by the Ková­čov­ské kop­ce. The Hron River flo­ws into the Danu­be near the town. It is the sout­hern­most town in Slo­va­kia (stu​ro​vo​.sk). More than 10,000 peop­le live here (Wiki​pe​dia​.sk). The ther­mal bath Vadaš has a capa­ci­ty of 10,000 visi­tors. Its area is 36 hec­ta­res (stu​ro​vo​.sk). In 1949, a well was dril­led by the Danu­be at a depth of 140 meters, dis­co­ve­ring a ther­mal spring with a tem­pe­ra­tu­re of 30°C. Sub­se­qu­en­tly, the cons­truc­ti­on of the ther­mal bath began. In 1973, anot­her ther­mal water sour­ce was dis­co­ve­red at a depth of 130 meters with a tem­pe­ra­tu­re of 39.7°C and a yield of 70 l/​s, which beca­me the sour­ce of Vadaš (Wiki​pe​dia​.sk).

The town is kno­wn for its tole­ran­ce. Dif­fe­rent nati­ona­li­ties and reli­gi­ons have pea­ce­ful­ly coexis­ted here for cen­tu­ries (stu​ro​vo​.sk). In Roman times, a guard sta­ti­on cal­led Ana­vum was loca­ted at the site of the town. The town pro­bab­ly ori­gi­na­ted from the sett­le­ments of Nána and Kakath (stu​ro​vo​.sk). The arri­val of Hun­ga­rian tri­bes dates back to 896. They conqu­e­red the right bank of the Danu­be with the Sla­vic cast­le of Stri­goň, toda­y­’s Ostri­hom (Wiki​pe​dia​.sk). Kakath­vár Cast­le was built in the 10th cen­tu­ry by the son of the Hun­ga­rian tri­bal chief Arpád. The for­ti­fied sett­le­ment of Kakath was com­mon­ly cal­led Pár­ká­ny, Par­kan (stu​ro​vo​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the sett­le­ment Kakat is from 1075 (stu​ro​vo​.sk), asso­cia­ted with the cons­truc­ti­on of the Roman mili­ta­ry colo­ny Sal­va Man­sio at the site of toda­y­’s Ostri­hom. In March 1241, the city was devas­ta­ted by the Tatar hor­des of Batu Khan. During the 16th-​17th cen­tu­ries, the town was also kno­wn as Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern, and Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

In May to June 1946, 1600 citi­zens of Hun­ga­rian nati­ona­li­ty under­went reslo­va­ki­za­ti­on in the hope that the­ir unjust situ­ati­on would chan­ge. From Decem­ber 1947 to Feb­ru­ary 1948, the depor­ta­ti­on of Hun­ga­rian fami­lies to the Sude­ten­land, espe­cial­ly to Žatec, took pla­ce. A total of 217 peop­le were disp­la­ced. The oppor­tu­ni­ty for unpu­nis­hed return was gran­ted to them after 28 months, in March 1949. In 1965, the town expe­rien­ced a flo­od. 25 hou­ses were demo­lis­hed, and 40 were seve­re­ly dama­ged. Most acti­ve­ly hel­ped in the recons­truc­ti­on, and in its memo­ry, Mos­to­vá Stre­et is named. On Novem­ber 17, 1991, a refe­ren­dum was held to res­to­re the name of the town to Par­kan. 87% of 57% of par­ti­ci­pants were in favor, but the govern­ment refu­sed to com­ply (Jozef Slabák).


A Štú­ro­vo üdülővá­ros a Dunaj bal part­ján feks­zik, ahol a folyó elkez­di haj­la­ni (stu​ro​vo​.sk), a Podu­naj­ská níži­na dél­ke­le­ti csücs­ké­ben, a Hron­ská és Ipeľ­ská spra­šo­vá tabu­le törés­vo­na­lá­nak hatá­rán. Szlo­vá­kia leg­me­le­gebb terüle­té­hez tar­to­zik (stu​ro​vo​.sk). A Ková­čov­ské kop­ce által körül­vé­ve. A Hron folyó a város­hoz közel ömlik a Duná­ba. Ez Szlo­vá­kia leg­dé­libb váro­sa (stu​ro​vo​.sk). Több mint 10 000 lako­sa van (Wiki​pe​dia​.sk). A Vadaš ter­mál­für­dő 10 000 láto­ga­tó befo­ga­dá­sá­ra alkal­mas. Terüle­te 36 hek­tár (stu​ro​vo​.sk). 1949-​ben, a Duná­nál egy 140 méter mély kuta­tás során egy 30°C‑os hőmér­sék­le­tű ter­mál­víz­for­rás fede­zé­se tör­tént. Ezt köve­tően elkez­dődött a ter­mál­für­dő épí­té­se. 1973-​ban egy másik ter­mál­víz­for­rást talál­tak 130 méter mély­ség­ben, 39,7°C‑os hőmér­sék­let­tel és 70 l/​s ter­me­lés­sel, ame­ly a Vadaš for­rá­sá­vá vált (Wiki​pe​dia​.sk).

A várost tole­ran­ciá­já­ról isme­rik. Évs­zá­za­dok óta külön­böző nemze­ti­sé­gek és val­lá­sok béké­sen egy­ütt élnek itt (stu​ro​vo​.sk). A város hely­én a római idők­ben egy Ana­vum nevű őrs­zo­ba állt. A város valós­zí­nűleg Nána és Kakath tele­pülé­sek­ből szár­ma­zik (stu​ro​vo​.sk). A magy­ar törz­sek érke­zé­se 896-​ra tehe­tő. Bir­tok­ba vet­ték a Dunaj jobb part­ját a Stri­goň, a mai Ostri­hom szláv várá­val (Wiki​pe​dia​.sk). A Kakath­vár kas­té­lyt a 10. szá­zad­ban Arpád magy­ar törzs­főnök fia épí­tet­te. A Kakath tele­pülés erődí­tett volt, ezért hasz­nál­ták a Pár­ká­ny, Par­kan nevet (stu​ro​vo​.sk). Az első írá­sos emlí­tés a Kakat tele­pülés­ről 1075-​ből szár­ma­zik (stu​ro​vo​.sk), a mai Ostri­hom hely­én a Sal­va Man­sio római kato­nai gyar­ma­tá­nak épí­té­sé­vel kapc­so­la­tos. 1241 már­ciu­sá­ban a várost Bátu kán tatár had­já­ra­tá­nak csa­pá­sai érték. A 16 – 17. szá­zad foly­amán a várost más néven is emle­get­ték, mint Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern és Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

1946 máju­sá­tól júniu­sá­ig 1600 magy­ar nemze­ti­sé­gű állam­pol­gár került resz­lo­va­ki­zá­ci­ó­nak alá, remél­ve, hogy igaz­ság­ta­lan hely­ze­tük meg­vál­to­zik. 1947 decem­be­ré­től 1948 feb­ru­ár­já­ig magy­ar csa­lá­dok kiu­ta­sí­tá­sa Sudé­ták­ba, különösen Žatec­be tör­tént. Öss­ze­sen 217 embert tele­pí­tet­tek ki. Az bün­tet­len viss­za­té­rés lehe­tősé­gét 28 hónap­pal később, 1949 már­ciu­sá­ban biz­to­sí­tot­ták szá­muk­ra. 1965-​ben a város árvíz súj­tot­ta. 25 ház öss­ze­om­lott, 40 erősen meg­sé­rült. Az újjá­é­pí­tés­ben haté­ko­ny­an segí­tett a Most váro­sa, emlé­ké­re a Mos­to­vá utca nevet vise­li. 1991. novem­ber 17-​én néps­za­va­zás tör­tént a város nevé­nek viss­za­ál­lí­tá­sá­ról Par­kan név­re. A részt­ve­vők 57%-ának 87%-a támo­gat­ta, de a kor­má­ny nem haj­lan­dó volt enged­ni (Jozef Slabák).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2670

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské, Spišské

Vrbov

Hits: 1820

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okú­pal. Vrbov je zná­my ter­mál­ny­mi pra­meň­mi. Miest­ne ter­mál­ne kúpa­lis­ko ponú­ka mož­nosť zre­la­xo­vať sa. V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Egí­dia, pôvo­dom z 13. sto­ro­čia. Obec Vrbov má dob­ré doprav­né spo­je­nie, a pre­to je ľah­ko dostup­ná z oko­li­tých miest, ako sú Pop­rad a Kež­ma­rok.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk).


Vrbov is kno­wn for its ther­mal pool, whe­re I myself have taken a dip seve­ral times. The vil­la­ge is reno­wned for its ther­mal springs. The local ther­mal pool pro­vi­des an oppor­tu­ni­ty for rela­xa­ti­on. The vil­la­ge is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th cen­tu­ry. Vrbov has good tran­s­por­ta­ti­on con­nec­ti­ons, making it easi­ly acces­sib­le from neigh­bo­ring towns such as Pop­rad and Kežmarok.

Vrbov is loca­ted at the cross­ro­ads con­nec­ting Spiš­ská Nová Ves, Levo­ča, Kež­ma­rok, and Sta­rá Ľubov­ňa. Addi­ti­onal­ly, it con­nects to the High Tatras through Hun­cov­ce. Geot­her­mal water springs were dis­co­ve­red in the area (obecvr​bov​.sk). Near­by, you­’ll find Pop­rad, Pie­ni­ny, and Slo­vak Para­di­se. The water in Vrbov is kno­wn to help tre­at rhe­uma­tism and mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders (moj​-vrbov​.sk).


Vrbov jest zna­ny ze swo­je­go kąpie­lis­ka, gdzie sam wie­lok­rot­nie się kąpa­łem. Vrbov sły­nie z ter­mal­nych źró­deł. Miejs­co­we base­ny ter­mal­ne ofe­ru­ją możli­wo­ść relak­su. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się Kości­ół św. Idzie­go, pocho­dzący z XIII wie­ku. Vrbov ma dob­re połąc­ze­nia komu­ni­ka­cyj­ne, co spra­wia, że jest łat­wo dostęp­ny z sąsied­nich miast, takich jak Pop­rad czy Kežmarok.

Vrbov znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dróg łąc­zących Spiš­ská Nová Ves, Levo­čę, Kež­ma­rok i Sta­rą Ľubov­ňę. Dodat­ko­wo, bieg­nie przez Hun­cov­ce do Wyso­kich Tatr. Odkry­to tu źró­dła wód geoter­mal­nych (obecvr​bov​.sk). W pobli­żu znaj­du­ją się Pop­rad, Pie­ni­ny i Sło­wac­ki Raj. Woda w Vrbo­vie zna­na jest z kor­zyst­ne­go wpły­wu na lec­ze­nie reuma­tyz­mu i schor­zeń ukła­du kostno-​stawowego (moj​-vrbov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post