stredovek - Skala

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

11/08/201607/03/2024 skala

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km² tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Martin Stirbitz (e‑obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. Teplota vody pri výtoku je 36°C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e‑obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10^th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15^th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15^th and 16^th centuries, surface mining declined. In the 18^th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20^th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13^th century, the Church of St. Catherine documented from the 14^th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16^th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14^th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17^th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15^th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14^th and 15^th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17^th and early 18^th centuries are still preserved. In the 16^th and 17^th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e‑obce.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36°C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20^th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e‑obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

04/05/201607/03/2024 skala

Krakov som mal možnosť navštíviť na veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km². V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké Krakau. Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční muzikanti v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej vojny malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova univerzity v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve veže sa výrazne od seba odlišujú. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža Ratusz, ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské sviatky (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované kopce, ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusa, ktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca Kosciuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk).

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku Nowa Huta stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

Povesť o Krakovi a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal dobytok, nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť vody do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ Krak preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú Dni Krakova s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú organové koncerty na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári Andrzej Vajda, Roman Polanski (topky.sk), astronóm, vedec Mikuláš Kopernik, český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať praclíky – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

**English:**
I had the opportunity to visit Krakow for a very short time. It certainly became an object of my interest for the coming years. It is the second-largest city in Poland with 800,000 inhabitants (topky.sk), covering an area of 327 km². In 1791, 23,591 people lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wikipedia). The metropolitan area is home to 1.3 million residents. The Polish name is Kraków [krakuf], German Krakau. It lies on the upper course of the Vistula River (wikipedia.sk). The name comes from Prince Krak (Dlugosz, 1961). In Poland, he is considered a Slav, but most likely, he was a Celt. His Celtic name was probably Carragh (Wikipedia CZ).

Krakow is a city of culture, festivals, with street musicians in period costumes throughout the year (sme.sk). The Old Town, along with its historic buildings, has been on the UNESCO World Heritage List since 1978 (Wikipedia CZ). Krakow is one of six cities in the world to have a painting by Leonardo da Vinci. His Lady with an Ermine is exhibited in the Czartoryski Museum (sme.sk).

During World War II, Krakow was fortunate to remain undamaged (topky.sk). In the Old Town, there are numerous historical buildings, with over 6,000 historical objects throughout the city (wikipedia.sk). Collegium Maius is the oldest building of the University of Krakow, dating back to the 15^th century. It belongs to one of the oldest European universities – the Jagiellonian University, founded in 1364. Rynek Główny is a large medieval market square, the largest in Poland, two hundred meters wide and two hundred meters long. It was founded in 1257 (topky.sk). The square features the Church of Our Lady with towers that significantly differ from each other. In the center of the square are the Cloth Hall (Sukiennice), where textile trade once took place. Today, it sells craft products and souvenirs while showcasing Polish visual arts from the 19^th century (nomad.sk).

St. Mary’s Basilica is the second church destroyed during the Tartar invasions, and its current form is a reconstruction from the 15^th century (topky.sk). Its uniqueness lies in one of the largest medieval sculptures from the 15^th century, created by Wit Stwosz. It consists of 12 gilded and polychromed lime-wood figures, finely crafted. The leaning Ratusz Tower, 70 meters high with a deviation of 55 cm caused by a storm in 1703, is also located on the square (sme.sk).

Wawel Royal Castle is a symbol of Poland, the heart of Polish history. For 500 years, it was the residence of Polish kings. It remained the coronation city even after Warsaw became the capital. The first fortress was here in the 11^th century, and the current castle dates back to the 16^th century. Wawel Cathedral was completed in 1364 (topky.sk). In Wawel, there is the giant bell Zygmunt, the third heaviest bell in the world. Weighing 18 tons, 199 cm high, with a diameter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in London. It was cast by Hans Beham for King Sigismund I the Old in 1520. It rings on Christmas, New Year, Easter, and other religious holidays (sme.sk).

Near the center, there are unusually shaped hills resembling multi-tiered cakes decorated with spiral paths. Most of them were man-made with a wooden base. Archaeologists believe this hill system forms some Celtic astronomical calendar. The most surrounded by legends is Krzemionki – the Krakus Mound, a mound of an ancient leader Krakus. It is almost 17 meters high and was probably built in the 7^th century. From the Kosciuszko Mound, the entire Krakow lies at your feet (sme.sk).

Krakow was founded around the year 800 as a defensive castle on the crossroads of trade routes. In the late 9^th century, it was part of Great Moravia. In the 10^th century, Wawel Castle was built, and around 999, the city became part of Poland. In the 14^th to the 16^th centuries, the city flourished, becoming the capital and the coronation city since 1320 (wikipedia.sk). Until 1734 (Wikipedia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belonged to the Austro-Hungarian Empire. In the period 1809 – 1815, Krakow was part of the Duchy of Warsaw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the industrial center Nowa Huta, it became a city with the largest steelworks in Poland (wikipedia.sk).

The legend of Krakow and the dragon says that in ancient times, a dangerous seven-headed dragon settled in the rocks. It tyrannized the inhabitants, attacked livestock, and no one could oppose it. Until a young tailor appeared. He filled a sheep with sulfur, smeared it with blood, and threw it to the dragon. The dragon ate the sheep, but a fire ignited in his stomach. So he went to drink water from the Vistula River. He drank greedily until he exploded. As a reward, he got the princess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and founded the city of Krakow (Zapletalová).

Krakow offers a rich cultural program throughout the year. In June, the Days of Krakow are held with many concerts and theater performances. Lajkonik is a folk art fair and a celebration based on the story of a raftman who defeated the Tatars by disguising himself as their leader. Organ concerts in the suburban Tyniec Abbey are well-known. From May to September, the Biennial of Graphic Arts takes place. The end of May belongs to the Krakow Film Festival, where the Golden Dragon award is contested. Personalities of Krakow: filmmakers Andrzej Wajda, Roman Polanski (topky.sk), astronomer, scientist Nicolaus Copernicus, Czech and Hungarian King Vladislaus II Jagiellon, chamberlain Jan III Turzo, entrepreneur and savior of Jews Oskar Schindler, Pope John Paul II (Karol Wojtyla), actor and director Jerzy Stuhr, tennis player Agnieszka Radwanska, Formula 1 pilot Robert Kubica (wikipedia.sk). The center is full of restaurants, bistros, pizzerias, cafes, and chocolate shops. On the streets, you can get bagels – obwarzanki. A variety of malt and hop drinks, a wide selection of sea fish and fruits, despite the great distance from the sea (Folta). All the streets fit together nicely; it’s hard to be surprised by modern buildings. Palaces, synagogues, harnessed horses will transport you to the distant past. There’s a lot to see on a city walk. It’s no wonder Krakow is also called the city of kings (Koczová).

**Polish:**
Miałem okazję odwiedzić Kraków bardzo krótko. Z pewnością stał się obiektem mojego zainteresowania na najbliższe lata. To drugie co do wielkości miasto w Polsce, liczące 800 tysięcy mieszkańców (topky.sk), zajmuje obszar 327 km². W 1791 roku mieszkało tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku niemal 300 000 (wikipedia). W obszarze metropolitalnym żyje 1,3 miliona mieszkańców. Polska nazwa to Kraków [krakuf], niemiecka Krakau. Leży nad górnym biegiem Wisły (wikipedia.sk). Nazwa wywodzi się od księcia Krakusa (Długosz, 1961). W Polsce uważa się go za Słowiana, ale najprawdopodobniej był Celt. Jego celtyckie imię to prawdopodobnie Carragh (Wikipedia CZ).

Kraków to miasto kultury, festiwali, z ulicznymi muzykami w kostiumach z różnych epok przez cały rok (sme.sk). Stare Miasto wraz z zabytkową zabudową figuruje na Liście Światowego Dziedzictwa UNESCO od 1978 roku (Wikipedia CZ). Kraków jest jednym z sześciu miast na świecie, w których znajduje się obraz Leonarda da Vinci. Jego Dama z Gronostajem jest eksponowana w Muzeum Czartoryskich (sme.sk).

W czasie II wojny światowej Kraków miał szczęście, że pozostał nietknięty (topky.sk). Na Starym Mieście znajduje się liczba historycznych budowli, a w całym mieście ponad 6 tysięcy obiektów historycznych (wikipedia.sk). Collegium Maius to najstarszy budynek Uniwersytetu Jagiellońskiego pochodzący z XV wieku. Należy do jednego z najstarszych uniwersytetów europejskich – Uniwersytetu Jagiellońskiego, założonego w 1364 roku. Rynek Główny to duży średniowieczny rynek, największy w Polsce, dwustumetrowej szerokości i długości. Został założony w 1257 roku (topky.sk). Na placu stoi Kościół Mariacki z wieżami różniącymi się od siebie znacząco. W centrum placu znajdują się Sukiennice, gdzie kiedyś handlowano tekstyliami. Dzisiaj sprzedaje się tu rękodzieła i pamiątki, a prezentowane jest polskie malarstwo z XIX wieku (nomad.sk).

Bazylika Mariacka to drugi kościół zniszczony podczas najazdów Tatarów, a jego obecna forma to rekonstrukcja z XV wieku (topky.sk). Jego wyjątkowość polega na jednym z największych średniowiecznych rzeźb z XV wieku, autorstwa Wita Stwosza. Składa się z 12 pozłacanych i polichromowanych postaci z drewna lipowego, precyzyjnie wykonanych. Nachylona Wieża Ratusza, o wysokości 70 metrów i odchyleniu 55 cm spowodowanym burzą w 1703 roku, również znajduje się na placu (sme.sk).

Zamek Królewski na Wawelu to symbol Polski, serce polskiej historii. Przez 500 lat był siedzibą królów Polski. Pozostał miastem koronacyjnym nawet po tym, jak Warszawa stała się stolicą. Pierwsza warownia powstała tu już w XI wieku, a obecny zamek pochodzi z XVI wieku. Katedra Wawelska została ukończona w 1364 roku (topky.sk). Na Wawelu znajduje się gigantyczny dzwon Zygmunt, trzeci co do wielkości dzwon na świecie. Waży 18 ton, ma 199 cm wysokości, średnicę 242 cm, grubość od 7 do 21 cm, do jego dzwonienia potrzebnych jest 10 mężczyzn. Jest o 350 lat starszy niż Big Ben w Londynie. Odlany został przez Hansa Behama na rzecz króla Zygmunta I Starego w 1520 roku. Dzwoni on w Boże Narodzenie, Nowy Rok, Wielkanoc i inne święta religijne (sme.sk).

Nieopodal centrum znajdują się niezwykle ukształtowane wzgórza przypominające torty wielopoziomowe ozdobione spiralnymi ścieżkami. Większość z nich została wykonana przez człowieka na drewnianym podłożu. Archeolodzy uważają, że ten system wzgórz stanowi swego rodzaju kalendarz astronomiczny Celtów. Najbardziej otoczony legendami jest Kopiec Kraka, Krzemionki, który jest mogiłą dawnych władców Krakusa. Ma prawie 17 metrów wysokości i został zbudowany prawdopodobnie w VII wieku. Z Kopca Kościuszki rozpościera się cały Kraków (sme.sk).

Kraków powstał około roku 800 jako zamek obronny na skrzyżowaniu szlaków handlowych. Pod koniec IX wieku stał się częścią Wielkiej Morawy. W X wieku zbudowano zamek na Wawelu, a około roku 999 miasto stało się częścią Polski. W XIV do XVI wieku miasto kwitło, stając się stolicą i miastem koronacyjnym od 1320 roku (wikipedia.sk). Do 1734 roku (Wikipedia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następnie po 1846 roku, należało do monarchii austro-węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kraków był częścią Księstwa Warszawskiego. Po 1918 roku miasto ponownie stało się częścią Polski. Po 1945 roku, dzięki przemysłowemu ośrodkowi Nowa Huta, stało się miastem z największą hutą metalurgiczną w Polsce (wikipedia.sk).

Legenda o Krakowie i smoku mówi, że w dawnych czasach niebezpieczny smok o siedmiu głowach osiedlił się w skałach. Tyranizował mieszkańców, atakował bydło, nikt nie potrafił mu się przeciwstawić. Dopiero młody krawiec zgłosił się do walki. Wypełnił owcę siarką, pomazał ją krwią i wrzucił smokowi. Smok zjadł owcę, ale w jego brzuchu zapalił się ogień. Dlatego poszedł napić się wody z Wisły. Chłonął ją żarłocznie, aż eksplodował. Za nagrodę dostał za żonę księżniczkę, a król Krak przeniósł swoją siedzibę na wzgórze wawelskie i założył miasto Kraków (Zapletalová).

Kraków oferuje bogaty program kulturalny przez cały rok. W czerwcu odbywają się Dni Krakowa z wieloma koncertami i przedstawieniami teatralnymi. Lajkonik to jarmark sztuki ludowej i święto oparte na historii flisaka, który pokonał Tatarów przebrany za chana. Znane są koncerty organowe na przedmieściu w opackim Tyńcu. Od maja do września odbywa się Biennale Grafiki. Koniec maja należy do Krakowskiego Festiwalu Filmowego, gdzie rywalizuje się o Złotego Smoka. Osobistości Krakowa to filmowcy Andrzej Wajda, Roman Polański (topky.sk), astronom i uczony Mikołaj Kopernik, czeski i węgierski król Władysław II Jagiellończyk, górnik komorowy Ján III. Turzo, przedsiębiorca i ratownik Żydów Oskar Schindler, papież Jan Paweł II (Karol Wojtyła), aktor i reżyser Jerzy Stuhr, tenisistka Agnieszka Radwańska, kierowca Formuły 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). W centrum znajduje się wiele restauracji, bistrów, pizzerii, kawiarni i czekoladziarni. Na ulicach można dostać obwarzanki – chrupiące pierścienie chlebowe. Duży wybór piw z jęczmienia i chmielu, mimo dużej odległości od morza (Folta). Wszystkie ulice ładnie do siebie pasują; trudno jest być zaskoczonym nowoczesnym budynkiem. Pałace, synagogi, zaprzęgnięte konie przeniosą cię do dawnej przeszłości. Spacer po mieście to prawdziwa uczta dla oczu. Nie bez powodu Kraków nazywany jest także miastem królów (Koczová).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Verona – romantické mesto Rómea a Júlie

26/02/201607/03/2024 skala

Na ploche necelých 207 km² žije cca 265 000 obyvateľov (wikipedia.en). Cez mesto tečie rieka Adiža (wikipedia.sk). V ulici Capello, stojí Casa di Giulietta, stredoveký meštiansky dom, ktorý patril rodu Capuletov – vo dvore je „Júliin balkón“ (wikipedia.cs). Aréna vo Verone je tretí najväčší rímsky amfiteáter v Taliansku. Počas leta sa v ňom koná množstvo predstavení (verona.me). Mesto Verona leží na severe Talianska.

V roku 550 pred n. l. Veronu dobyli Galovia, kmeň Cenomanen (wikipedia.sk). V roku 30 tu císař Augustus dal postaviť amfiteáter (wikipedia.cs). V roku 452 mesto vyplienil Attila. V roku 489 tu germánskeho Odoakera porazil ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký, ktorý si tu zriadi rezidenciu (wikipedia.sk). Posledným lombardským kráľom tu bol Adalgisus, ktorý do roku 774 odolával nájazdom Karola Veľkého, ktorý kráľovstvo zničil. Neskôr tu sídlili frankovia, ktorí odtiaľto ovládali severné Taliansko (wikipedia.cs). V roku 1117 postihlo mesto veľké zemetrasenie, po ňom bola Verona výrazne prestavaná. V 15. a v 16. storočí pôsobila vo Verone slávna maliarska škola (wikipedia.cs). Samostatnosť Verona získala začiatkom 12. storočia (wikipedia.sk). Od roku 1404 patrilo mesto Benátkám. V roku 1797 ju dobyl Napoleon I., ktorý ju však predal Rakúsku. V roku 1866 bolo Benátsko pripojené ku zjednotenému Taliansku (wikipedia.cs).

Osobnosti mesta: maliar a vedec Leonardo Da Vinci, cyklista Damiano Cunego, Romeo Montague a Juliet Capulet – fiktívny hrdinovia zo Shakespearovej drámy Romeo a Júlia (wikipedia.en), Dante Alighieri (wikipedia.cs).

On an area of just under 207 km², approximately 265,000 inhabitants live (wikipedia.en). The river Adige flows through the city (wikipedia.sk). In Capello Street stands Casa di Giulietta, a medieval bourgeois house that belonged to the Capulet family – in the courtyard is “Juliet’s balcony” (wikipedia.cs). The Arena in Verona is the third-largest Roman amphitheater in Italy. During the summer, it hosts numerous performances (verona.me). The city of Verona is located in northern Italy.

In the year 550 BC, Verona was conquered by the Gauls, the Cenomani tribe (wikipedia.sk). In the year 30, Emperor Augustus had the amphitheater built (wikipedia.cs). In 452, the city was plundered by Attila. In 489, the Ostrogothic king Theodoric the Great defeated the Germanic Odoacer here, establishing his residence (wikipedia.sk). The last Lombard king here was Adalgisus, who resisted the invasion of Charlemagne until 774, when the kingdom was destroyed. Later, the Franks settled here, controlling northern Italy from this point (wikipedia.cs). In 1117, a major earthquake struck the city, after which Verona was significantly rebuilt. In the 15^th and 16^th centuries, Verona was home to the famous school of painting (wikipedia.cs). Verona gained independence at the beginning of the 12^th century (wikipedia.sk). Since 1404, the city belonged to Venice. In 1797, it was conquered by Napoleon I, who, however, sold it to Austria. In 1866, Veneto was annexed to unified Italy (wikipedia.cs).

Notable personalities from the city include painter and scientist Leonardo Da Vinci, cyclist Damiano Cunego, Romeo Montague, and Juliet Capulet – fictional heroes from Shakespeare’s play Romeo and Juliet (wikipedia.en), Dante Alighieri (wikipedia.cs).

Su una superficie di poco meno di 207 km² vivono circa 265.000 abitanti (wikipedia.en). Attraverso la città scorre il fiume Adige (wikipedia.sk). Nella via Capello si trova Casa di Giulietta, una casa borghese medievale che apparteneva alla famiglia Capuleti – nel cortile c’è il “balcone di Giulietta” (wikipedia.cs). L’Arena di Verona è il terzo anfiteatro romano più grande d’Italia. Durante l’estate, ospita numerose rappresentazioni (verona.me). La città di Verona si trova nel nord dell’Italia.

Nell’anno 550 a.C., Verona fu conquistata dai Galli, dalla tribù dei Cenomani (wikipedia.sk). Nel 30 a.C., l’imperatore Augusto fece costruire l’anfiteatro (wikipedia.cs). Nel 452, la città fu saccheggiata da Attila. Nel 489, il re ostrogoto Teodorico il Grande sconfisse il germanico Odoacre, stabilendo qui la sua residenza (wikipedia.sk). L’ultimo re longobardo fu Adalgisus, che resistette all’invasione di Carlo Magno fino al 774, quando il regno fu distrutto. Successivamente, gli abitanti di Verona furono i Franchi, che controllavano da qui il nord Italia (wikipedia.cs). Nel 1117, un terremoto colpì la città, dopodiché Verona fu significativamente ricostruita. Nel XV e XVI secolo, Verona fu sede della famosa scuola di pittura (wikipedia.cs). Verona ottenne l’indipendenza all’inizio del XII secolo (wikipedia.sk). Dal 1404, la città apparteneva a Venezia. Nel 1797 fu conquistata da Napoleone I, che tuttavia la vendette all’Austria. Nel 1866 il Veneto fu annesso all’Italia unita (wikipedia.cs).

Tra le personalità della città ci sono il pittore e scienziato Leonardo Da Vinci, il ciclista Damiano Cunego, Romeo Montecchi e Giulietta Capuleti – eroi immaginari della commedia di Shakespeare Romeo e Giulietta (wikipedia.en), Dante Alighieri (wikipedia.cs).

Odkazy:

Pôvodné sedenie bolo veľmi široké, Dosť výrazne sa aj šmýkalo. Okrem toho, jednotlivé odstupy radov boli veľmi vysoké

Koloseum. Prekvapilo ma to, že dolná časť pre sedenia bola moderná. Dole je aj vidno pódium, na ktorom sa realizovali nejakí zrejme divadelníci

Dole vľavo vidno pódium, napravo zakryté sedačky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

01/08/201407/03/2024 skala

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý stredovek tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu námestia a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších patria: historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).

Spišská Sobota is now part of Poprad. It is a very charming place, not large in size but all the more beautiful. Some houses still retain the typical Spiš roofs.

In the 12^th century, the market settlement of Spišská Sobota emerged, likely on the site of an older fortification. From the last third of the 13^th century, it belonged to the Community of Spiš Saxons. Historical names include Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). With the arrival of Saxon Germans, Spišská Sobota became a significant town. It was granted town privileges in 1271 by King Stephen V. It served as an economic, administrative center, and the seat of guilds, trade, and culture. Almost the entire medieval period saw a population of 750 – 900 inhabitants. In 1545, a fire destroyed almost half of the square and the church tower. In 1775, the entire town burned down, but it was rebuilt. In the 20^th century, both construction and population numbers grew. Since 1950, it has been a Municipal Monument Reserve. The architectural and urban character of Spišská Sobota has been Renaissance since 1775. The main altar of the Church of St. George is the work of Master Paul of Levoča. Famous natives include hockey players Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). In the 17^th century, the carving family Grossovcov lived here, sculptors Fridrich and Ján Brokoff. Other notable individuals include historian and Gothic specialist Anton Cyril Glatz, traveler Tibor Székely (spsobota.szm.com), and actor Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Since 1946, Spišská Sobota has been a district of the city of Poprad (Wikipedia.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

15/07/201418/04/2024 skala

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali Turci, aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do skaly, možno studne z ktorých Turci napájali kone (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske noviny (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Krupina is situated halfway between Banská Bystrica and Šahy and between Zlaté Moravce and Lučenec. It is a historical town located on the border of the Štiavnické Vrchy and Krupinská Planina regions, on the edge of the historic region of the seven Central Slovak mining towns. It is mentioned in documents from the 12^th century. In 1244, it gained town privileges and became a free royal town (Rastislav Sabucha). In Krupina, known as Karpfen in German and Korpona in Hungarian, there were 7,812 inhabitants in 2005. It is situated at an elevation of 262 meters above sea level (Wikipedia ENG). The surroundings of Krupina were inhabited in the younger Stone Age, and Slovaks settled here in the medieval period. Krupina is among the oldest towns in Slovakia (Wikipedia.sk). German colonists who arrived in the late 12^th and early 13^th centuries shaped Krupina into a fully-fledged medieval town. In 1241, the town was devastated by the Tatars. Later, it faced threats from the Turks, leading to the construction of guard towers, one of which, on Stražavár Hill, still stands today (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Underground tunnels extend beneath almost the entire historical center, likely used primarily for storing food. Large cellars raise many questions; in one of them, beneath the old town hall, alleged witches were tortured. It is said that the last witch in Europe was burned at the stake in Krupina in 1741. The city is home to the so-called Turkish Wells — carved openings into the rock, possibly wells from which the Turks watered their horses (Dagmar Teliščáková). After 1989, the city was among the first in Slovakia to have cable television and local television broadcasting. The Hontian Newspapers began to be published (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Notable individuals from Krupina include writer and priest Karol Braxatoris, poet Andrej Sládkovič, prose writer, editor, and publicist Elena Maróthy-Šoltésová, actor Viliam Polónyi. The music composer Eugen Suchoň, writer Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), and actor Marián Labuda studied in Krupina (Miroslav Lukáč).

Odkazy