Značka: Slovensko

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 

Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.

Use Facebook to Comment on this Post