2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 2663

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný lesHor­ný lesRoz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve was an ancient sett­le­ment and burial site (rec​.sk). The­re are gra­ves with fire pits dating back to the 6th-​7th cen­tu­ries and the 9th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). The pre­sen­ce of the first inha­bi­tants dates back to the Neolit­hic peri­od. The first writ­ten men­ti­ons of the vil­la­ge of Zno­ys­sa are from the year 1271. In the 16th cen­tu­ry, Cro­atian colo­nists sett­led here. The Mora­va River pro­vi­ded the vil­la­ge with a sour­ce of live­li­ho­od and inco­me. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Hochs­te­ten and Hochs­täd­ten. A sig­ni­fi­cant monu­ment is the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Andrew the Apost­le (rec​.sk). As ear­ly as 1697, a guild of fis­her­men was estab­lis­hed here. In addi­ti­on, peop­le were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the pro­duc­ti­on of uti­li­ty items from reeds (wiki​pe​dia​.sk). In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, the­re are natu­ral reser­ves Dol­ný les, Hor­ný les, and Roz­po­rec (rec​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly home to 2,183 inha­bi­tants on an area of​just under 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). The vil­la­ge hosts sols­ti­ce celeb­ra­ti­ons during which bur­ning bund­les are rele­a­sed into the Mora­va River (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve war eine prä­his­to­ris­che Sied­lung und Grab­stät­te (rec​.sk). Hier fin­den sich Grä­ber aus der Zeit des 6. – 7. Jahr­hun­derts und des 9. Jahr­hun­derts (wiki​pe​dia​.sk). Die Anwe­sen­he­it der ers­ten Bewoh­ner reicht bis in die Jung­ste­in­ze­it zurück. Die ers­ten sch­rift­li­chen Erwäh­nun­gen des Dor­fes Zno­ys­sa stam­men aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich kro­atis­che Kolo­nis­ten hier an. Der Fluss Mora­va sicher­te der Geme­in­de Leben­sun­ter­halt und Ein­kom­men. His­to­ris­che Namen des Dor­fes: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Eine bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­it ist die römisch-​katholische Kir­che des hei­li­gen Apos­tels Andre­as (rec​.sk). Schon im Jahr 1697 wur­de hier eine Fis­cher­zunft geg­rün­det. Zusätz­lich bes­chäf­tig­ten sich die Men­schen mit Lan­dwirts­chaft, Imke­rei und der Hers­tel­lung von Geb­rauchs­ge­gens­tän­den aus Rohr (wiki​pe​dia​.sk). Im Geme­in­de­ge­biet befin­den sich die Naturs­chutz­ge­bie­te Dol­ný les, Hor­ný les und Roz­po­rec (rec​.sk). In der Geme­in­de leben heute 2183 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von knapp 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). In der Geme­in­de fin­den Son­nen­wend­fe­ier­lich­ke­i­ten statt, bei denen bren­nen­de Fac­keln in die Mora­va gewor­fen wer­den (mkre​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské

Požiare

Hits: 1883

Požia­re sú v urba­ni­zo­va­nom pro­stre­dí stá­le váž­nej­ším prob­lé­mom. Ovplyv­ňu­je nie­len nie­len živo­ty, kra­ji­nu, ale aj maje­tok oby­va­te­ľov mes­ta. Spô­so­biť požiar je mož­né rôz­ny­mi spô­sob­mi. Pri mani­pu­lá­cii s ohňom, úmy­sel­ným zapá­le­ním odpa­du, skra­tom elek­tric­ké­ho vede­nia. Požiar môže zni­čiť budo­vy, poško­diť infra­štruk­tú­ru, jeho vplyv sia­ha aj na oby­va­te­ľa aj sociál­nym aspek­tom. Hus­té osíd­le­nie, obme­dze­ný prí­stup k eva­ku­ač­ným ces­tám zvy­šu­jú nebez­pe­čen­stvo a kom­pli­ku­jú hasi­čom ich prá­cu. Hore­nie sta­veb­ných mate­riá­lov, che­mic­kých látok vytvá­ra toxic­ké lát­ky pre člo­ve­ka, ovzdu­šie, pôdu. Eko­lo­gic­ké násled­ky môžu mať dlho­do­bé násled­ky na verej­né zdra­vie oby­va­te­ľov mes­ta. Požia­rom je nut­né pred­chá­dzať. Osve­ta verej­nos­ti, aktu­ali­zá­cia sta­veb­ných pred­pi­sov, tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie hasičs­kej tech­ni­ky a pri­pra­ve­nos­ti je veľ­mi dôle­ži­tá. Na foto­gra­fiách je vid­no hase­nie men­šie­ho požia­ru v Bra­ti­sla­ve.


Fires are beco­ming an inc­re­a­sin­gly seri­ous prob­lem in urban envi­ron­ments. They impact not only lives, lands­ca­pes, but also the pro­per­ty of city resi­dents. Star­ting a fire is possib­le in vari­ous ways, inc­lu­ding hand­ling fire care­less­ly, inten­ti­onal­ly igni­ting was­te, or an elect­ri­cal wiring short cir­cu­it. A fire can des­troy buil­dings, dama­ge infras­truc­tu­re, and its impact extends to resi­dents and social aspects. Den­se popu­la­ti­on, limi­ted access to eva­cu­ati­on rou­tes inc­re­a­se dan­ger and com­pli­ca­te the work of fire­figh­ters. The bur­ning of buil­ding mate­rials, che­mi­cals cre­a­tes toxic sub­stan­ces harm­ful to humans, air, and soil. The eco­lo­gi­cal con­se­qu­en­ces may have long-​term effects on pub­lic health. Pre­ven­ting fires is cru­cial. Pub­lic awa­re­ness, upda­ting buil­ding regu­la­ti­ons, tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons in fire­figh­ting equ­ip­ment, and rea­di­ness are essen­tial. In the pho­tos, you can see the extin­gu­is­hing of a smal­ler fire in Bratislava.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Plavecké Podhradie

Hits: 3794

Pla­vec­ké Pod­hra­die sa nachá­dza pod Pla­vec­kým hra­dom.

Pla­vec­ké Pod­hra­die je obec nachá­dza­jú­ca sa na západ­nom Slo­ven­sku. Kon­krét­ne leží v Trnav­skom kra­ji, v okre­se Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die sa rozp­res­tie­ra na pome­dzí Malých Kar­pát a Podu­naj­skej níži­ny. Je zná­me svo­jou prí­rod­nou krá­sou a atrak­ci­ami, vrá­ta­ne hra­du Pla­vec­ký hrad, kto­rý domi­nu­je oko­li­té­mu pro­stre­diu. Táto loka­li­ta ponú­ka aj mož­nos­ti turis­ti­ky a výle­tov do oko­li­tých prí­rod­ných rezervácií.

Pla­vec­ké Pod­hra­die leží na výcho­de Záhor­skej níži­ny, v doli­ne na úpä­tí Malých Kar­pát. Nachá­dza sa tu jas­ky­ňa Havia­reňPla­vec­ká jas­ky­ňa, vápen­co­vé kame­ňo­lo­my. V roku 1953 bola vyhlá­se­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Roš­tún – vápen­co­vý bral­na­tý hre­beň s hniez­dis­kom soko­la ráro­ha. V oko­lí Pla­vec­ké­ho hra­du je na plo­che 39 km2 Pla­vec­ký kras s množ­stvom vyvie­ra­čiek, kra­so­vých pra­me­ňov, jas­kýň, prie­pas­tí, závr­tov, jas­kyn­ných výklen­kov, komí­nov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Na vrchu Pohan­ská sa nachá­dza­jú síd­lis­ko­vé nále­zy lužic­kej kul­tú­ry a kelt­ské oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ric­ké náz­vy obce: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Maďar­ský názov – Det­re­ko­vá­ral­ja, nemec­ký – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 oby­va­te­ľov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). V obci žije 708 oby­va­te­ľov (ppodh​ra​die​.sk).


Pla­vec­ké Pod­hra­die is loca­ted bene­ath Pla­vec­ký hrad (Pla­vec­ký Castle).

Pla­vec­ké Pod­hra­die lies in the eas­tern part of Záhor­ská níži­na (Záho­rie Lowland), in a val­ley at the foot of the Small Car­pat­hians. The area is home to the caves Havia­reň and Pla­vec­ká jas­ky­ňa, as well as limes­to­ne quar­ries. In 1953, the natu­ral reser­ve Roš­tún – a limes­to­ne bral­na­tý rid­ge with the nesting site of the Saker Fal­con, was dec­la­red. In the vici­ni­ty of Pla­vec­ký hrad, the­re is the Pla­vec­ký kras cove­ring an area of 39 km², fea­tu­ring nume­rous springs, kars­tic springs, caves, abys­ses, sin­kho­les, cave niches, and chim­ne­ys (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). On the sum­mit of Pohan­ská, the­re are sett­le­ment finds from the Lusa­tian cul­tu­re and a Cel­tic oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hrad. The Hun­ga­rian name is Det­re­ko­vá­ral­ja, and the Ger­man names are Bla­sens­te­in and Pla­sens­te­in. In 1828, the vil­la­ge had 105 hou­ses and 757 inha­bi­tants (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). The­re are cur­ren­tly 708 inha­bi­tants in the vil­la­ge (ppodh​ra​die​.sk).


Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt unter­halb der Burg Pla­vec­ký hrad.

Pla­vec­ké Pod­hra­die ist eine Geme­in­de im west­li­chen Teil der Slo­wa­kei. Genau­er gesagt befin­det sie sich im Trnav­ský kraj, im Bez­irk Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die ers­trec­kt sich zwis­chen den Kle­i­nen Kar­pa­ten und der Donau­e­be­ne. Die Geme­in­de ist bekannt für ihre natür­li­che Schön­he­it und Sehen­swür­dig­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich der Burg Pla­vec­ký hrad, die die umlie­gen­de Umge­bung domi­niert. Die­se Regi­on bie­tet auch Mög­lich­ke­i­ten für Wan­der­tou­ren und Ausf­lüge in die umlie­gen­den Naturschutzgebiete.

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt im Osten der Záhor­ská níži­na (Záhorie-​Ebene), in einem Tal am Fuße der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Hier befin­den sich die Höh­le Havia­reň und die Pla­vec­ká jas­ky­ňa, sowie Kalks­te­inb­rüche. Im Jahr 1953 wur­de das Naturs­chutz­ge­biet Roš­tún – ein kalks­te­i­ni­ger Grat mit einem Wanderfalken-​Nistplatz – aus­ge­wie­sen. In der Umge­bung der Burg Pla­vec­ký hrad ers­trec­kt sich auf einer Flä­che von 39 km² der Pla­vec­ký kras, der vie­le Quel­len, Kars­tqu­el­len, Höh­len, Schluch­ten, Doli­nen, Höh­len­ver­tie­fun­gen und Schäch­te umfasst (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Auf dem Gip­fel des Pohan­ská fin­den sich Sied­lungs­fun­de der Lau­sit­zer Kul­tur und ein kel­tis­ches Oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ris­che Namen der Geme­in­de: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Unga­ris­cher Name – Det­re­ko­vá­ral­ja, deuts­cher Name – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. Im Jahr 1828 gab es in der Geme­in­de 105 Häu­ser und 757 Ein­woh­ner (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). In der Geme­in­de leben heute 708 Ein­woh­ner (ppodh​ra​die​.sk).


Odka­zy

  • Face­bo­ok
  • Bohu­slav Novot­ný a kolek­tív, 1986: Encyk­lo­pé­dia arche­oló­gie, Vyda­va­teľ­stvo Obzor, Bratislava
  • Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977: Encyk­lo­pe­dic­ký ústav SAV, Vyda­va­teľ­stvo Veda, Bra­ti­sla­va, 2. zväzok

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Príroda, TOP

Jaskyne

Hits: 2045

Jas­ky­ne pat­ria medzi najú­chvat­nej­šie prí­rod­né úka­zy. Odha­ľu­jú nám mno­hé tajom­stvá, kto­ré sa ukrý­va­jú pod zemou. Čas­to sú jedi­neč­ne krás­ne, zvy­čaj­ne sú čím­si ako kro­ni­kou. Ich vznik sa datu­je do doby, kedy ešte ľud­ský rod nepoz­nal čas v dneš­nom poní­ma­ní, ale odme­ria­val ho ras­tom stro­mov, ale­bo cykla­mi mesia­ca. Vďa­ka rôz­nym for­mám hor­nín a mine­rál­nej vody sa vytvá­ra­li jas­kyn­né štruk­tú­ry. Vzni­ka­li postup­ne, voda pri­tom zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu. Kyse­li­na uhli­či­tá roz­púš­ťa vápe­ni­té hor­ni­ny, čím vytvá­ra duti­ny, kto­ré sa postup­ne môžu stať roz­siah­ly­mi jas­kyn­ný­mi sys­té­ma­mi. Sta­lak­ti­ty a sta­lag­mi­ty sa tvo­ria, ak voda pre­te­ká cez jas­kyn­né ste­ny a stropy.

Jas­ky­ne však nie sú bez živo­ta, aj v nich život našiel svo­ju ces­tu. Žijú tu sle­pé ryby, blchy, pavú­ky, neto­pie­re. Dokon­ca tu svo­je mies­to nachá­dza­jú aj rast­li­ny. V minu­los­ti slú­ži­li aj ako pri­mi­tív­ne obyd­lia našich pred­kov. Množ­stvo jas­kýň stá­le čaká na svo­je objavenie.


Caves rank among the most cap­ti­va­ting natu­ral phe­no­me­na. They reve­al to us many sec­rets hid­den bene­ath the Eart­h’s sur­fa­ce. Often uni­qu­e­ly beau­ti­ful, they typi­cal­ly ser­ve as a sort of chro­nic­le. The­ir for­ma­ti­on dates back to a time when huma­ni­ty did not yet com­pre­hend time in toda­y­’s terms but mea­su­red it by the gro­wth of tre­es or the cyc­les of the moon. Thanks to vari­ous rock for­ma­ti­ons and mine­ral water, cave struc­tu­res were cre­a­ted gra­du­al­ly. Water pla­y­ed a cru­cial role in this pro­cess, as car­bo­nic acid dis­sol­ved cal­ca­re­ous rocks, for­ming cavi­ties that could even­tu­al­ly deve­lop into exten­si­ve cave sys­tems. Sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes form when water flo­ws through cave walls and ceilings.

Howe­ver, caves are not devo­id of life; even in them, life has found its way. Blind fish, fle­as, spi­ders, and bats inha­bit the­se spa­ces. Plants also find the­ir pla­ce in caves. In the past, caves ser­ved as pri­mi­ti­ve dwel­lings for our ances­tors. Nume­rous caves are still awai­ting discovery.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Veľká Studená dolina

Hits: 2668

Pre­šiel som foto­apa­rá­tom Veľ­kú Stu­de­nú doli­nu z Hre­bien­ka po Rai­ne­ro­vu cha­tu a sme­rom na Malú Stu­de­nú doli­nu po Zamkov­ské­ho cha­tu. Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je hod­not­ná doli­na vo Vyso­kých Tat­rách. Nachá­dza sa v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti, jej dĺž­ka je 9 km. Stu­de­ný potok, kto­rý ňou pre­te­ká je vytvo­re­ný topia­ci­mi sa ľadov­ca­mi, vytvá­ra okrem iné­ho aj vodo­pá­dy a kamen­né kot­li­ny. Veľ­mi popu­lár­na je tra­sa na Téry­ho cha­tu, prí­pad­ne na Ger­la­chov­ský štít.

Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je otvo­re­ná aj pre zim­nú turis­ti­ku, Zboj­níc­ka cha­ta je v pre­vádz­ke celo­roč­ne (Ková­čik). Pre­te­ká ňou Veľ­ký Stu­de­ný potok. V doli­ne sa nachá­dza naj­väč­šie množ­stvo plies vo Vyso­kých Tat­rách: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té a Dlhé ple­so, tri Ses­ter­ské ple­sá, šty­ri Zboj­níc­ke ple­sá, tri Sivé ple­sá, dve Stu­de­né ple­sá, dve Vyšné a dve Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


I tra­ver­sed the Gre­at Cold Val­ley with my came­ra, star­ting from Hre­bie­nok to Rai­ne­r’s Cha­let and con­ti­nu­ing towards the Litt­le Cold Val­ley, pas­sing by Zamkov­ský Cha­let. The Gre­at Cold Val­ley is a valu­ab­le val­ley in the High Tatras, situ­ated in the nort­hwest part, with a length of 9 km. The Cold Cre­ek flo­wing through it is for­med by mel­ting gla­ciers, cre­a­ting water­falls and roc­ky basins, among other fea­tu­res. A high­ly popu­lar rou­te in this area leads to Téry­’s Cha­let or furt­her to the hig­hest Slo­vak peak, Ger­la­chov­ský štít.

The Gre­at Cold Val­ley is open for win­ter hiking as well, and Zboj­níc­ka Cha­let ope­ra­tes year-​round (Ková­čik). Flo­wing through it is the Gre­at Cold Cre­ek. The val­ley har­bors the lar­gest con­cen­tra­ti­on of moun­tain lakes in the High Tatras: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té, and Dlhé ple­so, along with three Ses­ter­ské ple­sá, four Zboj­níc­ke ple­sá, three Sivé ple­sá, two Stu­de­né ple­sá, two Vyšné, and two Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


Przes­ze­dłem z apa­ra­tem przez Wiel­ką Zim­ną Doli­nę, zaczy­na­jąc od Hre­bie­no­ka przez Cha­tę Rai­ne­ra i kie­ru­jąc się w stro­nę Małej Zim­nej Doli­ny, mija­jąc Cha­tę Zamkov­skie­go. Wiel­ka Zim­na Doli­na to cen­na doli­na w Tat­rach Wyso­kich, poło­żo­na w północno-​zachodniej części, o dłu­go­ści 9 km. Przez nią pły­nie Stu­de­ný potok, twor­zo­ny przez top­nie­jące lodo­wce, co skut­ku­je m.in. pows­ta­wa­niem wodos­pa­dów i kamie­nis­tych kot­lin. Bar­dzo popu­lar­nym szla­kiem w tej oko­li­cy jest tra­sa do Cha­ty Téry­’e­go lub dalej na naj­wy­żs­zy sło­wac­ki szc­zyt, Ger­la­chov­ský štít.

Wiel­ka Zim­na Doli­na jest otwar­ta także na turys­ty­kę zimo­wą, a Chat­ka Zboj­nic­ka czyn­na jest przez cały rok (Ková­čik). Przez nią prze­pły­wa Wiel­ki Zim­ny Potok. Doli­na jest miejs­cem sku­pie­nia naj­wi­ęks­zej licz­by sta­wów gór­skich w Tat­rach Wyso­kich: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té i Dlhé ple­so, a także trzy Ses­ter­ské ple­sá, czte­ry Zboj­níc­ke ple­sá, trzy Sivé ple­sá, dwa Stu­de­né ple­sá, dwa Vyšné i dwa Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post