Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Veľká noc v Piešťanoch

skala
Hits: 2130

Raz som mal to šťastie, že som zbadal už v neskorších hodinách z okna Veľkonočnú procesiu. Nemal som hneď poruke potrebnú techniku, ale výsledok podľa mňa stojí za pozretie. Na fotografiách vidno, že sprievod obkolesil celý kruhový objazd, pekne sa okolo neho obtočil a pokračoval naspäť smerom ku kostolu, odkiaľ prišiel.

Once, I was fortunate enough to witness the Easter procession in the late hours from my window. I didn’t have the necessary equipment immediately at hand, but, in my opinion, the result is worth seeing. In the photos, you can see that the procession encircled the entire roundabout, elegantly wound around it, and continued back towards the church from where it originated.

Einmal hatte ich das Glück, die Osterprozession in den späten Stunden aus meinem Fenster heraus zu beobachten. Ich hatte nicht sofort die notwendige Ausrüstung zur Hand, aber das Ergebnis ist meiner Meinung nach sehenswert. Auf den Fotos ist zu sehen, dass der Umzug den gesamten Kreisverkehr umrundet hat, sich elegant darum gewunden hat und dann in Richtung der Kirche zurückgegangen ist, von wo er gekommen ist.

Text: Kornel Duffek Je neskorý večer, skoro noc – Veľká noc. Z diaľky zaznieva tiahly spev. Spieva množstvo ľudí, veľký spevácky zbor. Melódia je povedomá, áno je to Alleluja. Na ulici ide procesia – vpredu miništranti, za nimi kňaz s monštranciou a veriaci. Oslavujú sviatok Zmŕtvychvstania. Piešťanská procesia, ktorá vychádza z Kostola sv. Cyrila a Metoda, sa líši od ostatných v tom, že prechádza dvoma okružnými križovatkami. Pri oboch stoja policajti a zastavujú premávku, aby procesia mohla nerušene prejsť. Medzitým stále spievajúci veriaci sa otáčajú na druhej okružnej križovatke a pomaly sa uberajú späť ku kostolu.

Text: Kornel Duffek It’s late evening, almost night – Easter Vigil. In the distance, a drawn-out chant is heard. Many people are singing, a large choir. The melody is familiar; yes, it’s the Alleluia. A procession is moving down the street – altar boys in the front, behind them a priest with the monstrance, and the faithful. They are celebrating the Resurrection feast. The Easter procession in , originating from the Church of St. Cyril and Methodius, is different from others in that it passes through two roundabouts. At both, police officers stand, stopping traffic so the procession can pass undisturbed. Meanwhile, the continuously singing faithful turn at the second roundabout and slowly make their way back to the church.

Text: Kornel Duffek Es ist spätabends, fast Nacht – Osternacht. In der Ferne ist ein langgezogener Gesang zu hören. Viele Menschen singen, ein großer Chor. Die Melodie ist vertraut, ja, es ist das Halleluja. Eine Prozession bewegt sich die Straße entlang – Ministranten vorneweg, dahinter ein Priester mit der Monstranz und die Gläubigen. Sie feiern das Fest der Auferstehung. Die Osterprozession in Piešťany, die von der Kirche St. Cyril und Methodius ausgeht, unterscheidet sich von anderen darin, dass sie durch zwei Kreisverkehre führt. An beiden stehen Polizisten und stoppen den Verkehr, damit die Prozession ungestört passieren kann. Währenddessen drehen sich die ununterbrochen singenden Gläubigen am zweiten Kreisverkehr um und machen sich langsam auf den Rückweg zur Kirche.

Krajina, Slovensko, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Zamagurie, Fotografie

Ľubovniansky skanzen

skala
Hits: 2283

Skanzen sa nachádza tesne pod Ľubovnianským hradom, z hradu vidno skanzen a keď ste v skanzene, tak vidíte hrad.

Ľubovniansky skanzen je označený ako múzeum ľudovej architektúry, nachádza sa v ňom 25 objektov. Verejnosti je prístupný od roku 1985 (staralubovna.sk). Je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá predstavuje etnicky zmiešaný región severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde stáročia žili spolu Slováci, , Rusíni, Gorali a Židia (Wikipedia). V areáli dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický ikonostas, z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údole, Jakubian, Kremnej, Kamienky, Jarabiny. Hospodárske a technické objekty a sezónne poľné obydlia (staralubovna.sk).

The open-air museum is located just below Ľubovniansky hrad (Ľubovňa Castle), and the castle can be seen from the open-air museum. When you are in the open-air museum, you also have a view of the castle.

The Ľubovniansky skanzen is designated as a museum of folk architecture and comprises 25 structures. It has been open to the public since 1985 (staralubovna.sk). It serves as an ethnographic exhibition in nature, presenting the ethnically mixed region of northeastern and northwestern , where Slovaks, Germans, Rusyns, Gorals, and Jews lived together for centuries (Wikipedia). The dominant feature in the area is the log Greek Catholic church of St. Michael the Archangel from Matysová, built in 1833. The site also includes a Baroque-Classicist iconostasis, houses from Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údolie, Jakubian, Kremná, Kamienka, and Jarabina, as well as economic and technical buildings and seasonal field dwellings (staralubovna.sk).

Skansen znajduje się tuż poniżej zamku Ľubovňa, z którego widać skansen, a będąc w skansenie, widzisz zamek.

Ľubovniansky skanzen jest oznaczony jako muzeum architektury ludowej i obejmuje 25 obiektów. Jest dostępny dla publiczności od 1985 roku (staralubovna.sk). Stanowi etnograficzną wystawę na świeżym powietrzu, prezentując etnicznie zróżnicowany region północno-wschodniego Spiša i północno-zachodniego Šariša, gdzie przez wieki wspólnie żyli Słowacy, Niemcy, Rusini, Górale i Żydzi (Wikipedia). Dominującym obiektem na terenie jest drewniany, greckokatolicki kościół św. Michała Archanioła z Matysovej z 1833 roku. Na terenie skansenu znajdują się również barokowo-klasycystyczny ikonostas, domy z Veľký Lipník, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údolia, Jakubian, Kremnej, Kamienki i Jarabiny, a także budynki gospodarcze, techniczne i sezonowe domy polowe (staralubovna.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Zamagurie, Polia, Biotopy, Fotografie

Hniezdne – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 2577

Obec Hniezdne sa nachádza neďaleko od Starej Ľubovne. Leží v nadmorskej výške 539 metrov nad morom. Na 17.98 km2 tu žije 1430 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1286 pod názvom Knysen. Iné historické názvy: Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda,  Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen, Gňazda. Názov je odvodení od hniezda, v poľštine gniazdo (ocu.sk). Pôvodné obyvateľstvo splynulo s nemeckými prisťahovalcami. V roku 1412 sa obec stala slobodným kráľovským mestom. Obyvatelia sa venovali pivovarníctvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, zámočníctvu, stolárstvu, tesárstvu, kožušníctvu, kolárstvu (ocu.sk).

The village of Hniezdne is located near Stara Lubovna. It is situated at an altitude of 539 meters above sea level. With an area of 17.98 km2, it is home to 1430 residents. The first written mention dates back to 1286 under the name Knysen. Other historical names include Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda, Gňazda, Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen (ocu.sk). The name is derived from the word „hniezdo,“ which means nest in Slovak, and „gniazdo“ in Polish.

Hniezdne to wieś położona niedaleko Starej Ľubovny. Leży na wysokości 539 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 17,98 km2 mieszka 1430 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1286 pod nazwą Knysen. Inne historyczne nazwy to Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda, Gňazda, Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen (ocu.sk). Nazwa pochodzi od słowa „hniezdo,“ co oznacza gniazdo po słowacku, a „gniazdo“ po polsku.

Село Гнєздне розташоване неподалік від Старої Любовні. Висота над рівнем моря становить 539 метрів. На площі 17,98 км2 проживає 1430 мешканців. Перша писемна згадка відноситься до 1286 року і має назву Кнісен. Інші історичні назви: Гнєзда, Гнезда, Гнасдо, Гнесна, Гнезда, Гнесдна, Гнезен, Гнезт, Гнєсна, Гнізна, Гнізда, Гнязда, Гнясна, Гнязда, Гентз, Гнесда, Гньєзда, Кнісен (ocu.sk). Назва походить від слова „гніздо“ в словацькій мові та „гніздо“ в польській.

Krajina, Obce, Slovenské, Fotografie

Vaďovce – obec sporu ?

skala
Hits: 3292

Vaďovce je obec na Myjave. Vaďovce sú spomínané v roku 1392 v darovacej listine kráľa Žigmunda (Informačná tabuľa). V tejto listine je obec pod názvom Wath (Varsík). V roku 1414 sa obec v iných prameňoch udáva ako Wadowich. Iné neskoršie názvy: Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, Vagyóc (Milan Orlich). Rímsko-katolícky kostol svätého Michala postavili v rokoch 1424 – 1427 (Informačná tabuľa). Podľa Varsíka je názov odvodená o slovanského vad, ktoré znamená spor. V rokoch 1784 – 1787 mala obec 114 , v ktorých žilo 857 obyvateľov (Milan Orlich). Obec leží na dolných svahoch medzi Bielymi Karpatmi a severnými výbežkami Malých Karpát. Patrí do oblasti s miernymi zimami, ale údolnej mrazovej doline (vadovce.sk).

Vaďovce is a village located in . The mention of Vaďovce dates back to the year 1392 in a donation deed of King Sigismund (Information Board). In this document, the village is referred to as Wath (Varsík). In 1414, the village is documented in other sources as Wadowich. Various later names include Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, and Vagyóc (Milan Orlich). The Roman Catholic Church of St. Michael was built between 1424 and 1427 (Information Board). According to Varsík, the name of the village is derived from the Slavic word „vad,“ meaning a dispute. In the years 1784-1787, the village had 114 houses with a population of 857 residents (Milan Orlich). The village is situated on the lower slopes between the White Carpathians and the northern foothills of the Small Carpathians. It falls within an area characterized by mild winters but with frosty valleys (vadovce.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 5267

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8th to the 9th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic „čechati,“ meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373-1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from to Nové Mesto nad Váhom.

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave
,