Vysoká pri Morave bola pradávnym sídliskom a pohrebiskom (rec.sk). Nachádzajú sa tu žiarové hroby zo 6. – 7. storočia a z 9. storočia (wikipedia.sk). Prítomnosť prvých obyvateľov sa datuje do mladšej doby kamennej. Prvé písomné zmienky o obci Znoyssa sú z roku 1271. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Rieka Morava zabezpečovala obci zdroj obživy a príjmu. Historické názvy obce: Hochsteten, Hochstädten. Významnou pamiatkou je rímskokatolicky kostol svätého Andreja Apoštola (rec.sk). Už v roku 1697 tu založili cech rybárov. Okrem toho sa ľudia venovali poľnohospodárstvu, včelárstvu a výrobe úžitkových predmetov z tŕstia (wikipedia.sk). V katastri obce sú prírodné rezervácie Dolný les a Horný les a Rozporec (rec.sk). Obci dnes žije 2183 obyvateľov na ploche necelých 34 km2 (wikipedia.sk). V obci sa konajú slávnosti slnovratu, pri ktorom sa do rieky Morava púšťajú horiace kahance (mkregion.sk).
2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské
Požiare
Požiare sú v urbanizovanom prostredí stále vážnejším problémom. Ovplyvňuje nielen nielen životy, krajinu, ale aj majetok obyvateľov mesta. Spôsobiť požiar je možné rôznymi spôsobmi. Pri manipulácii s ohňom, úmyselným zapálením odpadu, skratom elektrického vedenia. Požiar môže zničiť budovy, poškodiť infraštruktúru, jeho vplyv siaha aj na obyvateľa aj sociálnym aspektom. Husté osídlenie, obmedzený prístup k evakuačným cestám zvyšujú nebezpečenstvo a komplikujú hasičom ich prácu. Horenie stavebných materiálov, chemických látok vytvára toxické látky pre človeka, ovzdušie, pôdu. Ekologické následky môžu mať dlhodobé následky na verejné zdravie obyvateľov mesta. Požiarom je nutné predchádzať. Osveta verejnosti, aktualizácia stavebných predpisov, technologické inovácie hasičskej techniky a pripravenosti je veľmi dôležitá. Na fotografiách je vidno hasenie menšieho požiaru v Bratislave.
Fires are becoming an increasingly serious problem in urban environments. They impact not only lives, landscapes, but also the property of city residents. Starting a fire is possible in various ways, including handling fire carelessly, intentionally igniting waste, or an electrical wiring short circuit. A fire can destroy buildings, damage infrastructure, and its impact extends to residents and social aspects. Dense population, limited access to evacuation routes increase danger and complicate the work of firefighters. The burning of building materials, chemicals creates toxic substances harmful to humans, air, and soil. The ecological consequences may have long-term effects on public health. Preventing fires is crucial. Public awareness, updating building regulations, technological innovations in firefighting equipment, and readiness are essential. In the photos, you can see the extinguishing of a smaller fire in Bratislava.
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie
Plavecké Podhradie
Plavecké Podhradie sa nachádza pod Plaveckým hradom.
Plavecké Podhradie je obec nachádzajúca sa na západnom Slovensku. Konkrétne leží v Trnavskom kraji, v okrese Malacky. Plavecké Podhradie sa rozprestiera na pomedzí Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Je známe svojou prírodnou krásou a atrakciami, vrátane hradu Plavecký hrad, ktorý dominuje okolitému prostrediu. Táto lokalita ponúka aj možnosti turistiky a výletov do okolitých prírodných rezervácií.
Plavecké Podhradie leží na východe Záhorskej nížiny, v doline na úpätí Malých Karpát. Nachádza sa tu jaskyňa Haviareň a Plavecká jaskyňa, vápencové kameňolomy. V roku 1953 bola vyhlásená prírodná rezervácia Roštún – vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom sokola rároha. V okolí Plaveckého hradu je na ploche 39 km2 Plavecký kras s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, jaskýň, priepastí, závrtov, jaskynných výklenkov, komínov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). Na vrchu Pohanská sa nachádzajú sídliskové nálezy lužickej kultúry a keltské oppidum (Novotný, 1986). Historické názvy obce: Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhradí, Plavecký Podhrad. Maďarský názov – Detrekováralja, nemecký – Blasenstein, Plasenstein. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 obyvateľov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). V obci žije 708 obyvateľov (ppodhradie.sk).
Plavecké Podhradie is located beneath Plavecký hrad (Plavecký Castle).
Plavecké Podhradie lies in the eastern part of Záhorská nížina (Záhorie Lowland), in a valley at the foot of the Small Carpathians. The area is home to the caves Haviareň and Plavecká jaskyňa, as well as limestone quarries. In 1953, the natural reserve Roštún – a limestone bralnatý ridge with the nesting site of the Saker Falcon, was declared. In the vicinity of Plavecký hrad, there is the Plavecký kras covering an area of 39 km², featuring numerous springs, karstic springs, caves, abysses, sinkholes, cave niches, and chimneys (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). On the summit of Pohanská, there are settlement finds from the Lusatian culture and a Celtic oppidum (Novotný, 1986). Historical names of the village include Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhrad. The Hungarian name is Detrekováralja, and the German names are Blasenstein and Plasenstein. In 1828, the village had 105 houses and 757 inhabitants (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). There are currently 708 inhabitants in the village (ppodhradie.sk).
Plavecké Podhradie liegt unterhalb der Burg Plavecký hrad.
Plavecké Podhradie ist eine Gemeinde im westlichen Teil der Slowakei. Genauer gesagt befindet sie sich im Trnavský kraj, im Bezirk Malacky. Plavecké Podhradie erstreckt sich zwischen den Kleinen Karpaten und der Donauebene. Die Gemeinde ist bekannt für ihre natürliche Schönheit und Sehenswürdigkeiten, einschließlich der Burg Plavecký hrad, die die umliegende Umgebung dominiert. Diese Region bietet auch Möglichkeiten für Wandertouren und Ausflüge in die umliegenden Naturschutzgebiete.
Plavecké Podhradie liegt im Osten der Záhorská nížina (Záhorie-Ebene), in einem Tal am Fuße der Kleinen Karpaten. Hier befinden sich die Höhle Haviareň und die Plavecká jaskyňa, sowie Kalksteinbrüche. Im Jahr 1953 wurde das Naturschutzgebiet Roštún – ein kalksteiniger Grat mit einem Wanderfalken-Nistplatz – ausgewiesen. In der Umgebung der Burg Plavecký hrad erstreckt sich auf einer Fläche von 39 km² der Plavecký kras, der viele Quellen, Karstquellen, Höhlen, Schluchten, Dolinen, Höhlenvertiefungen und Schächte umfasst (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). Auf dem Gipfel des Pohanská finden sich Siedlungsfunde der Lausitzer Kultur und ein keltisches Oppidum (Novotný, 1986). Historische Namen der Gemeinde: Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhradí, Plavecký Podhrad. Ungarischer Name – Detrekováralja, deutscher Name – Blasenstein, Plasenstein. Im Jahr 1828 gab es in der Gemeinde 105 Häuser und 757 Einwohner (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). In der Gemeinde leben heute 708 Einwohner (ppodhradie.sk).
Odkazy
- Facebook
- Bohuslav Novotný a kolektív, 1986: Encyklopédia archeológie, Vydavateľstvo Obzor, Bratislava
- Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977: Encyklopedický ústav SAV, Vydavateľstvo Veda, Bratislava, 2. zväzok
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Príroda, TOP
Jaskyne
Jaskyne patria medzi najúchvatnejšie prírodné úkazy. Odhaľujú nám mnohé tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod zemou. Často sú jedinečne krásne, zvyčajne sú čímsi ako kronikou. Ich vznik sa datuje do doby, kedy ešte ľudský rod nepoznal čas v dnešnom ponímaní, ale odmeriaval ho rastom stromov, alebo cyklami mesiaca. Vďaka rôznym formám hornín a minerálnej vody sa vytvárali jaskynné štruktúry. Vznikali postupne, voda pritom zohráva kľúčovú úlohu. Kyselina uhličitá rozpúšťa vápenité horniny, čím vytvára dutiny, ktoré sa postupne môžu stať rozsiahlymi jaskynnými systémami. Stalaktity a stalagmity sa tvoria, ak voda preteká cez jaskynné steny a stropy.
Jaskyne však nie sú bez života, aj v nich život našiel svoju cestu. Žijú tu slepé ryby, blchy, pavúky, netopiere. Dokonca tu svoje miesto nachádzajú aj rastliny. V minulosti slúžili aj ako primitívne obydlia našich predkov. Množstvo jaskýň stále čaká na svoje objavenie.
Caves rank among the most captivating natural phenomena. They reveal to us many secrets hidden beneath the Earth’s surface. Often uniquely beautiful, they typically serve as a sort of chronicle. Their formation dates back to a time when humanity did not yet comprehend time in today’s terms but measured it by the growth of trees or the cycles of the moon. Thanks to various rock formations and mineral water, cave structures were created gradually. Water played a crucial role in this process, as carbonic acid dissolved calcareous rocks, forming cavities that could eventually develop into extensive cave systems. Stalactites and stalagmites form when water flows through cave walls and ceilings.
However, caves are not devoid of life; even in them, life has found its way. Blind fish, fleas, spiders, and bats inhabit these spaces. Plants also find their place in caves. In the past, caves served as primitive dwellings for our ancestors. Numerous caves are still awaiting discovery.
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny
Veľká Studená dolina
Prešiel som fotoaparátom Veľkú Studenú dolinu z Hrebienka po Rainerovu chatu a smerom na Malú Studenú dolinu po Zamkovského chatu. Veľká Studená dolina je hodnotná dolina vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v severozápadnej časti, jej dĺžka je 9 km. Studený potok, ktorý ňou preteká je vytvorený topiacimi sa ľadovcami, vytvára okrem iného aj vodopády a kamenné kotliny. Veľmi populárna je trasa na Téryho chatu, prípadne na Gerlachovský štít.
Veľká Studená dolina je otvorená aj pre zimnú turistiku, Zbojnícka chata je v prevádzke celoročne (Kováčik). Preteká ňou Veľký Studený potok. V doline sa nachádza najväčšie množstvo plies vo Vysokých Tatrách: Vareškové, Starolesnianske, Ľadové, Pusté, Malé Pusté a Dlhé pleso, tri Sesterské plesá, štyri Zbojnícke plesá, tri Sivé plesá, dve Studené plesá, dve Vyšné a dve Nižné Strelecké plesá (wikipedia.sk).
I traversed the Great Cold Valley with my camera, starting from Hrebienok to Rainer’s Chalet and continuing towards the Little Cold Valley, passing by Zamkovský Chalet. The Great Cold Valley is a valuable valley in the High Tatras, situated in the northwest part, with a length of 9 km. The Cold Creek flowing through it is formed by melting glaciers, creating waterfalls and rocky basins, among other features. A highly popular route in this area leads to Téry’s Chalet or further to the highest Slovak peak, Gerlachovský štít.
The Great Cold Valley is open for winter hiking as well, and Zbojnícka Chalet operates year-round (Kováčik). Flowing through it is the Great Cold Creek. The valley harbors the largest concentration of mountain lakes in the High Tatras: Vareškové, Starolesnianske, Ľadové, Pusté, Malé Pusté, and Dlhé pleso, along with three Sesterské plesá, four Zbojnícke plesá, three Sivé plesá, two Studené plesá, two Vyšné, and two Nižné Strelecké plesá (wikipedia.sk).
Przeszedłem z aparatem przez Wielką Zimną Dolinę, zaczynając od Hrebienoka przez Chatę Rainera i kierując się w stronę Małej Zimnej Doliny, mijając Chatę Zamkovskiego. Wielka Zimna Dolina to cenna dolina w Tatrach Wysokich, położona w północno-zachodniej części, o długości 9 km. Przez nią płynie Studený potok, tworzony przez topniejące lodowce, co skutkuje m.in. powstawaniem wodospadów i kamienistych kotlin. Bardzo popularnym szlakiem w tej okolicy jest trasa do Chaty Téry’ego lub dalej na najwyższy słowacki szczyt, Gerlachovský štít.
Wielka Zimna Dolina jest otwarta także na turystykę zimową, a Chatka Zbojnicka czynna jest przez cały rok (Kováčik). Przez nią przepływa Wielki Zimny Potok. Dolina jest miejscem skupienia największej liczby stawów górskich w Tatrach Wysokich: Vareškové, Starolesnianske, Ľadové, Pusté, Malé Pusté i Dlhé pleso, a także trzy Sesterské plesá, cztery Zbojnícke plesá, trzy Sivé plesá, dwa Studené plesá, dwa Vyšné i dwa Nižné Strelecké plesá (wikipedia.sk).
Odkazy
- Martin Karlík – Z Malej do Veľkej Studenej doliny
- Vysoke-tatry.sk
- Michal Uriča – Veľká a Malá Studená dolina cez Priečne sedlo
- Milan Šalko
- Juro Kováčik
- Zuzana Minarovičová