Slovensko - Skala

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Príchod slovenských hokejistov po zisku striebornej medaily

31/01/201307/03/2024 skala

V roku 2012 naši hokejisti nečakane doniesli na Slovensko strieborné medaily z Majstrovstiev sveta. Fotografoval som ako bežný občan, nemal som prístup do “privilegovanej zóny”.

In 2012, our hockey players unexpectedly brought silver medals from the World Championships to Slovakia. I photographed as an ordinary citizen; I did not have access to the “privileged zone.”

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Čertovica

31/01/201307/03/2024 skala

Čertovica je najvyššie položené slovenské cestné sedlo, vo výške 1 232 metrov nad morom. Medzi Bocianskou dolinou (Liptovom) a dolinou Štiavničky (Horehroním). Z geologického hľadiska je jediným miestom kde na povrch vystupuje rozhranie medzi tatrikom a veporikom – tzv. Čertovická línia (Wikipedia).

Čertovica is the highest-located Slovak mountain pass, at an elevation of 1,232 meters above sea level. It is situated between the Bocianská Valley (in Liptov) and the Štiavnica Valley (in Horehronie). From a geological perspective, it is the only location where the boundary between the Tatric and Veporic units surfaces, known as the Čertovica Line (Wikipedia).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Dolný Smokovec

30/01/201307/03/2024 skala

Dolný Smokovec sa nachádza dva km od Starého Smokovca. Poskytuje možnosti ubytovania, priamo v obci sa nachádza vlek a lyžiarsky svah pre začiatočníkov. V lete poskytuje možnosti cyklistiky (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec sa počas prvej svetovej vojny nazýval Nižný Smokovec. Maďarský názov pre obec je Alsó-Tátrafüred, nemecký Unterschmecks. Je najväčším tatranským strediskom liečby detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Nachádzajú sa tu kúpele, ktoré využívali miestne rašelinové bahno, kosodrevinové a teplé uhličité kúpele. Založenie obce sa spája s kežmarským učiteľom Jozefom Bohušom v roku 1881. Väčšinu budov v obci projektoval architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Na začiatku 1. svetovej vojny sa stal majiteľom Dolného Smokovca Krajinský ústav pre zaopatrovanie invalidov a zriadil tu Vojenskú liečebňu tuberkulózy. V roku 1919 sa toto zariadenie transformovalo na Ústav pre liečbu detskej tuberkulózy. V medzivojnovom období v Dolnom Smokovci vyrástlo niekoľko menších rodinných penziónov a rodinných domov. Od roku 2004 je Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb neštátnym zdravotníckym zariadením, neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby. Poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno – preventívnu starostlivosť a diferenciálnu diagnostiku najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy. Od roku 2009 ústav rozšíril svoju činnosť o poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore detská chirurgia. V roku 2010 pribudol odbor detská otorinolaryngológia (Wikipedia).

Dolný Smokovec is located two kilometers from Starý Smokovec. It provides accommodation options, and there is a ski lift and a ski slope for beginners directly in the village. In the summer, it offers opportunities for cycling (vysoke-tatry.travel). During the First World War, Dolný Smokovec was called Nižný Smokovec. The Hungarian name for the village is Alsó-Tátrafüred, and in German, it is Unterschmecks. It is the largest resort in the High Tatras for the treatment of pediatric tuberculosis and respiratory diseases. There are spas that utilized local peat mud, heather, and warm carbonated baths. The establishment of the village is associated with the teacher Jozef Bohuš from Kežmarok in 1881. Most of the buildings in the village were designed by architect Gedeon Majunke from Spišská Sobota. At the beginning of World War I, Dolný Smokovec became the property of the Country Institute for the Provision of Invalids and established a Military Tuberculosis Hospital there. In 1919, this facility transformed into the Institute for the Treatment of Pediatric Tuberculosis. In the interwar period, several smaller family pensions and homes were built in Dolný Smokovec. Since 2004, the Šrobár Institute for Pediatric Tuberculosis and Respiratory Diseases has been a non-state healthcare facility, a non-profit organization providing public benefit services. It offers specialized, institutional, and outpatient treatment and preventive care, as well as differential diagnostics, especially in the field of pediatric pneumophthisiology, immunology, and cystic fibrosis. Since 2009, the institute has expanded its activities to provide one-day health care services in pediatric surgery. In 2010, the pediatric otolaryngology department was added (Wikipedia).

Dolný Smokovec znajduje się dwa kilometry od Starého Smokovca. Oferuje możliwości zakwaterowania, w samej wsi znajduje się wyciąg narciarski i stok narciarski dla początkujących. Latem oferuje możliwości rowerowych wycieczek (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec był nazywany Nižný Smokovec podczas I wojny światowej. Węgierska nazwa wsi to Alsó-Tátrafüred, niemiecka Unterschmecks. Jest największym ośrodkiem leczenia gruźlicy i chorób oddechowych w Tatrach. Znajdują się tutaj kąpieliska, które wykorzystywały lokalne błota torfowe, kosodrzewinowe i kąpiele wodne z gazem. Założenie wsi wiąże się z nauczycielem z Kežmarku, Jozefem Bohušem, w 1881 roku. Większość budynków w miejscowości zaprojektował architekt Gedeon Majunke ze Spišskiej Soboty. Na początku I wojny światowej właścicielem Dolnego Smokovca został Krajowy Instytut Obsługi Inwalidów, a utworzono tu Sanatorium Wojskowe na gruźlicę. W 1919 roku to urządzenie przekształciło się w Instytut Leczenia Dziecięcej Gruźlicy. W okresie międzywojennym w Dolnym Smokovcu powstało kilka mniejszych rodzinnych pensjonatów i domów rodzinnych. Od 2004 roku Instytut Šrobár na gruźlicę i choroby oddechowe u dzieci jest niepaństwowym zakładem opieki zdrowotnej, organizacją non-profit, która świadczy usługi publiczne. Oferuje specjalistyczną, instytucjonalną i ambulatoryjną opiekę leczniczą i profilaktyczną oraz diagnostykę różnicową głównie w obszarze pneumoftizeologii dziecięcej, immunologii alergicznej i mukowiscydozy. Od 2009 roku instytut rozszerzył swoją działalność o świadczenie jednodniowej opieki zdrowotnej w dziedzinie chirurgii dziecięcej. W 2010 roku dodano dziedzinę otorynolaryngologii dziecięcej (Wikipedia).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Prosiek

29/01/201307/03/2024 skala

Prosiek je obec na Liptove, ležiaca v nadmorskej výške 612 metrov nad morom. Neďaleko sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara (ocu.sk). Na ploche 12.65 km² žije 202 obyvateľov (Wikipedia). Severne od obce sa našlo eneolitické sídlisko a z mladšej doby rímskej. Prvá písomná zmienka o obci medzi Prosieckym potokom a Sielnicou je z roku 1287. V roku 1352 sa spomína pod názvom Prezeky. Ďalšie historické názvy obce: Prozyk, Prozek, Prosýk. V roku 1600 bolo v obci 24 domov. Časti obce, Nižný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polovici 19. storočia začlenené s obcou Prosiek. V roku 1967 bola vyhlásená národná prírodná rezervácia Prosiecka dolina, kaňonovité krasové údolie (ocu.sk).

Prosiek patrí do okresu Liptovský Mikuláš, nachádza sa v Západných Tatrách. Je obklopený horskou krajinou, ponúka široké možnosti turisticky sa vyžiť.

Prosiek is a village in Liptov, situated at an altitude of 612 meters above sea level. Nearby is the Liptovská Mara water reservoir (ocu.sk). The village covers an area of 12.65 km², and it is home to 202 inhabitants (Wikipedia). North of the village, an Eneolithic settlement and one from the younger Roman period were discovered. The first written mention of the village between the Prosiecky Stream and Sielnica dates back to 1287. In 1352, it is mentioned under the name Prezeky. Other historical names for the village include Prozyk, Prozek, and Prosýk. In 1600, there were 24 houses in the village. The parts of the village, Nižný Zádiel and Vyšný Zádiel, were incorporated into Prosiek in the mid-19th century. In 1967, the Prosiecka Dolina National Nature Reserve was declared, featuring a canyon-like karst valley (ocu.sk).

Prosiek belongs to the Liptovský Mikuláš district and is situated in the Western Tatras. Surrounded by mountainous landscapes, it offers a wide range of opportunities for tourist activities.

Prosiek to miejscowość na Liptowie, położona na wysokości 612 metrów nad poziomem morza. W pobliżu znajduje się zbiornik wodny Liptovská Mara (ocu.sk). Na powierzchni 12,65 km² mieszka 202 mieszkańców (Wikipedia). Na północ od wsi znaleziono osadę eneolityczną i z okresu późnorzymskiego. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi między potokiem Prosieckim a Sielnicą pochodzi z 1287 roku. W 1352 roku wspomina się o niej pod nazwą Prezeky. Kolejne historyczne nazwy wsi to Prozyk, Prozek, Prosýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Nižný Zádiel i Vyšný Zádiel, zostały w połowie XIX wieku włączone do wsi Prosiek. W 1967 roku ogłoszono rezerwat przyrody Prosiecka dolina, kanionowe krasowate doliny (ocu.sk).

Prosiek należy do powiatu Liptovský Mikuláš i znajduje się w Zachodnich Tatrach. Otoczony jest górskim krajobrazem i oferuje szerokie możliwości aktywnego wypoczynku turystycznego.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Demonštrácie, Reportáže, Slovenské, TOP

Protest Gorila v Bratislave

26/12/201207/03/2024 skala

3.2.2012 sa konal na námestí SNP v Bratislave tzv. Gorila Protest. Bol to podľa všetkého najväčší protest občanov Slovenska voči stavu spoločnosti, voči korupcii od roku 1989. Bola to pre mňa fotografická udalosť, sám ako občan by som sa zrejme takejto akcie nezúčastnil. Navyše ak aj áno, zrejme po krátkom čase by som odišiel, pretože by som sa nudil. Mal som a mám stále veľké názorové rozdiely s tým, čo chceli, resp. neustále menili organizátori. Aj s tým ako sa správali. Chcieť priamu demokraciu, robiť legislatívu cez Internet, diskutovať o všetkom a všetci, výmenný obchod apod. sú utopistické až bláznivé predstavy, ktoré sa vymykajú realite. Samotní organizátori mali pekné ideály, chceli zmeniť a riešiť všetko. Mal som pocit a diskutoval som o tom s viacerými, že vedenie protestov nemá asi tušenie ako funguje štát. Navyše ak vodca rozpráva o tom, že on je len obyčajný človek a necíti sa byť vodcom, rapídne stráca kredit. Šlo o príliš vážne témy. Škoda, že silne prevládali emócie nad rozumom, škoda že sa organizátori nespojili s inteligenciou, kultúrnou obcou. Chýbalo prepojenie, spolupráca. Namiesto toho som vnímal vydeľovanie sa. Dnes, takmer po roku sú zrejme frustrovaní, že nie je vôľa meniť stav vecí verejných, ako som počul v televízii. Je veľká škoda, že sa nevyužil potenciál proti korupcii. Že sa sily rozbili na celkom odlišných ambíciách. Odporučil by som hľadať chyby v sebe. Klesajúci záujem ísť sa zúčastniť “Gorila Protestov” je odrazom reakcie nás všetkých.

Ja som ešte takú davovú silu, aká bola pri fotografovaní, keď sa dav pohol z námestia, ešte nezažil. Terén – námestie SNP a okolie poznám výborne. Mal som šťastie, keď sa dav pohol z námestia ku Úradu vlády, bol som na jedinom mieste viac ako 10 minút. Dav elektrizujúco hučal, bolo to magické, povznášajúce. Napriek tomu, že vládla celkom slušná zima, a vtedy už aj tma, prsty mrzli. Nižšie je výsledok môjho snaženia. Veľká časť fotografií je práve z času, keď sa dav hýbal.

On the 3^rd of February 2012, the so-called Gorilla Protest took place in SNP Square in Bratislava. It was, according to all indications, the largest protest of Slovak citizens against the state of society and corruption since 1989. It was a photographic event for me; as a citizen, I probably would not have participated in such an action. Moreover, even if I did, I would likely have left shortly afterward because I would have become bored. I had and still have significant ideological differences with what the organizers wanted or constantly changed. Also, with how they behaved. Desiring direct democracy, making legislation through the Internet, discussing everything with everyone, barter, etc., are utopian and even crazy ideas that defy reality. The organizers themselves had nice ideals; they wanted to change and address everything. I had the feeling, and I discussed it with several people, that the leaders of the protests probably had no idea how the state functions. Moreover, when a leader talks about being just an ordinary person and does not feel like a leader, he rapidly loses credibility. These were too serious topics. It’s a pity that emotions strongly prevailed over reason, a pity that the organizers did not connect with intelligence, the cultural community. There was a lack of connection, cooperation. Instead, I perceived division. Today, almost a year later, they are probably frustrated that there is no will to change the state of public affairs, as I heard on television. It is a great pity that the potential against corruption was not utilized. That the forces broke up due to entirely different ambitions. I would recommend looking for faults within oneself. The declining interest in participating in the “Gorilla Protests” reflects the reaction of all of us.

I have not experienced such a crowd force, as there was during the photography, when the crowd moved from the square. The terrain – SNP Square and its surroundings – I know very well. I was fortunate when the crowd moved from the square toward the Government Office; I was in one place for more than 10 minutes. The crowd was electrically buzzing; it was magical, uplifting. Despite the quite decent winter weather and the darkness that had already set in, my fingers were freezing. Below is the result of my efforts. A significant portion of the photographs is precisely from the time when the crowd was in motion.

Odkazy