2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry, Živočíchy

Flóra a fauna Štrbského Plesa

Hits: 3218

Fló­ru Štr­b­ské­ho ple­sa zastu­pu­je napr. šuš­tič­ka tatrans­ká – Loise­le­uria pro­cum­bens. Je to alpín­ska rast­li­na, kto­rá sa doká­že pris­pô­so­biť nároč­ným pod­mien­kam vyso­ko­hor­skej oblas­ti. Koso­dre­vi­na kĺbo­vá – Empet­rum nig­rum je čier­na koso­dre­vi­na, kto­rá tvo­rí hus­té poras­ty oko­lo Štr­b­ské­ho Ple­sa. Jej tma­vé bobu­le sú dôle­ži­tým zdro­jom potra­vy pre mno­ho vtá­kov v oblas­ti a pris­pie­va­jú k bio­di­ver­zi­te. Horec alpín­sky – Gen­tia­na alpi­na zdo­bí hor­ské lúky. Mach Polyt­ri­chum com­mu­ne ras­tie na vlh­kých mies­tach oko­lo jaze­ra. Jeho hus­té ston­ky a výhon­ky tvo­ria cha­rak­te­ris­tic­ký obraz na bre­hoch Štr­b­ské­ho Plesa.

Fau­nu tvo­rí napr. pstruh potoč­ný – Sal­mo trut­ta. jaz­vec hor­ský – Gulo gulo. Majú robust­né telo a sú dob­re pris­pô­so­be­ní na život v zasne­že­ných oblas­tiach. V oko­lí jaze­ra môže­te vidieť rôz­ne dru­hy vtá­kov, vrá­ta­ne husí, kor­mo­rá­nov a iných vod­ných vtá­kov. Štr­b­ské Ple­so je dôle­ži­tým mies­tom pre mig­rá­ciu vtákov.


The flo­ra of Štr­b­ské Ple­so is repre­sen­ted, for exam­ple, by the Tat­ra scurvy-​grass (Loise­le­uria pro­cum­bens). It is an alpi­ne plant that can adapt to the chal­len­ging con­di­ti­ons of the high-​mountain area. Cro­wber­ry (Empet­rum nig­rum) is a black shrub for­ming den­se thic­kets around Štr­b­ské Ple­so. Its dark ber­ries are an impor­tant food sour­ce for many birds in the area, con­tri­bu­ting to bio­di­ver­si­ty. Alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na) adorns moun­tain mea­do­ws. Polyt­ri­chum com­mu­ne moss gro­ws in wet are­as around the lake. Its den­se stems and sho­ots cre­a­te a cha­rac­te­ris­tic ima­ge on the sho­res of Štr­b­ské Pleso.

The fau­na inc­lu­des, for exam­ple, bro­ok trout (Sal­mo trut­ta) and the Eura­sian lynx (Gulo gulo). They have robust bodies and are well-​adapted to life in sno­wy are­as. Vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding gee­se, cor­mo­rants, and other water birds, can be obser­ved in the vici­ni­ty of the lake. Štr­b­ské Ple­so is an impor­tant site for bird migration.


Flo­rę Štr­b­ské­ho Ple­sa repre­zen­tu­je na przy­kład roj­nik tatr­za­ńs­ki (Loise­le­uria pro­cum­bens). Jest to rośli­na alpej­ska, któ­ra potra­fi dosto­so­wać się do wyma­ga­jących warun­ków wyso­ko­gór­skie­go obsza­ru. Wrzo­siec kłąbo­wy (Empet­rum nig­rum) to czar­ny krzew twor­zący gęs­te zaro­śla wokół Štr­b­ské­ho Ple­sa. Jego ciem­ne owo­ce są ważnym źró­dłem poży­wie­nia dla wie­lu pta­ków w tej oko­li­cy, przyc­zy­nia­jąc się do różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej. Gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na) ozda­bia gór­skie łąki. Mech Polyt­ri­chum com­mu­ne rośnie w wil­got­nych miejs­cach wokół jezi­ora. Jego gęs­te łody­gi i pędy twor­zą cha­rak­te­rys­tycz­ny obraz na brze­gach Štr­b­ské­ho Plesa.

Fau­nę twor­zą na przy­kład pstrąg poto­ko­wy (Sal­mo trut­ta) i roso­mak gór­ski (Gulo gulo). Mają masy­wne cia­ła i dobr­ze dosto­so­wu­ją się do życia w zaśnie­żo­nych obsza­rach. W oko­li­cy jezi­ora można zobac­zyć różne gatun­ki pta­ków, w tym gęsi, kor­mo­ra­ny i inne pta­ki wod­ne. Štr­b­ské Ple­so jest ważnym miejs­cem dla mig­rac­ji ptaków.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Oravský hrad

Hits: 2931

Orav­ský hrad sa nachá­dza na str­mom vápen­co­vom bra­le nad obcou Orav­ský Podzá­mok, 112 met­rov na rie­kou Ora­va. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Vzni­kol v 13-​om sto­ro­čí na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia prav­de­po­dob­ne z doby oko­lo pre­lo­mu leto­poč­tov. Prvá zmien­ka je z roku 1267 (muze​um​.sk). His­to­ri­ci pred­po­kla­da­jú že ho zača­li sta­vať po v páde Tatá­rov na naše úze­mie roku 1241 (ora​va​-lip​tov​.sk). Iné náz­vy: Orav­ský zámok, cas­trum Arwa, cas­trum Arua (Zuza­na Bre­zá­ko­vá). Mal via­ce­ro maji­te­ľov, okrem iné­ho Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho, Mate­ja Kor­ví­na. V rokoch 15561621 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li a opev­ni­li (Wiki­pe­dia). V roku 1800 vyho­rel. Obno­vi­li ho Pál­fy­ov­ci a napo­sle­dy bol význam­ne obno­ve­ný v rokoch 19531968 (muze​um​.sk). V pries­to­roch hra­du je expo­zí­cie Orav­ské­ho múzea. Na hra­de sa nakrú­cal Upír Nos­fe­ra­tu z roku 1922, fil­my Kráľ droz­dia bra­da, Soko­liar Tomáš (Wiki­pe­dia), Adam Šan­ga­la, Lás­ka na vlás­ku (pla​net​slo​va​kia​.sk). Stud­ňu na stred­nom hra­de dal vyhĺbiť Fran­ti­šek Tur­zo16. sto­ro­čí, bol hlbo­ká 90 met­rov (Pla­ček, Bóna). Počas celé­ho roka sa na hra­de kona­jú rôz­ne podu­ja­tia, napr. roz­prá­va­nie poves­tí a legiend o Orav­skom hra­de či Soko­liar­sky deň (Ľubo­mír Motyč­ka).


Ora­va Cast­le is situ­ated on a ste­ep limes­to­ne cliff abo­ve the vil­la­ge of Orav­ský Podzá­mok, 112 meters abo­ve the Ora­va River. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, having ori­gi­na­ted in the 13th cen­tu­ry on the site of an older sett­le­ment, like­ly dating back to the turn of the mil­len­nia. The first men­ti­on of the cast­le is from the year 1267 (muze​um​.sk). His­to­rians spe­cu­la­te that its cons­truc­ti­on began fol­lo­wing the inva­si­on of the Tatars into our ter­ri­to­ry in 1241 (ora​va​-lip​tov​.sk). Other names for the cast­le inc­lu­de Ora­va Cast­le, cas­trum Arwa, cas­trum Arua (Zuza­na Bre­zá­ko­vá). It had seve­ral owners, inc­lu­ding Matúš Čák of Tren­čín and Matt­hias Cor­vi­nus. Bet­we­en 1556 and 1621, the Thur­zos recons­truc­ted and for­ti­fied the cast­le (Wiki­pe­dia). In 1800, it was rava­ged by fire, but the Pál­fys res­to­red it, with sig­ni­fi­cant reno­va­ti­ons taking pla­ce from 1953 to 1968 (muze​um​.sk). The cast­le hou­ses exhi­bi­ti­ons from the Ora­va Muse­um. Notab­ly, the cast­le ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for the 1922 film Nos­fe­ra­tu, as well as movies like Kráľ droz­dia bra­da, Soko­liar Tomáš (Wiki­pe­dia), Adam Šan­ga­la, and Lás­ka na vlás­ku (pla​net​slo​va​kia​.sk). The well on the cen­tral cour­ty­ard, rea­ching a depth of 90 meters, was exca­va­ted by Fran­ti­šek Tur­zo in the 16th cen­tu­ry (Pla­ček, Bóna). Throug­hout the year, vari­ous events take pla­ce at the cast­le, inc­lu­ding sto­ry­tel­ling ses­si­ons about legends and tales of Ora­va Cast­le and Fal­con­ry Day (Ľubo­mír Motyčka).


Zamek Ora­ws­ki znaj­du­je się na stro­mym kli­fie z wapie­nia ponad wsią Orav­ský Podzá­mok, 112 met­rów nad rze­ką Ora­wa. Jest to naro­do­we dzie­dzict­wo kul­tu­ro­we. Zbu­do­wa­ny został w XIII wie­ku na miejs­cu wcze­śniejs­ze­go osied­la, pra­wdo­po­dob­nie z okre­su prze­ło­mu tysi­ąc­le­ci. Pier­ws­ze wzmian­ki o zamku pocho­dzą z roku 1267 (muze​um​.sk). His­to­ry­cy spe­ku­lu­ją, że jego budo­wę roz­poc­zęto po najaz­dach Tata­rów na nasze tery­to­rium w 1241 roku (ora​va​-lip​tov​.sk). Inne nazwy zamku to Zamek Ora­ws­ki, cas­trum Arwa, cas­trum Arua (Zuza­na Bre­zá­ko­vá). Miał wie­lu wła­ści­cie­li, w tym Matú­ša Čáka z Tren­čí­na i Macie­ja Kor­wi­na. W latach 1556 – 1621 Thur­zo­wie prze­bu­do­wa­li i umoc­ni­li zamek (Wiki­pe­dia). W 1800 roku ule­gł poża­ro­wi. Odbu­do­wa­li go Pál­fy­o­wie, a ostat­nie znac­zące pra­ce reno­wa­cyj­ne przep­ro­wa­dzo­no w latach 1953 – 1968 (muze​um​.sk). Zamek mie­ści eks­po­zyc­je Muze­um Ora­ws­kie­go. Zamek był miejs­cem kręce­nia fil­mu Nos­fe­ra­tu z 1922 roku, a także fil­mów takich jak Kráľ droz­dia bra­da, Soko­liar Tomáš (Wiki­pe­dia), Adam Šan­ga­la i Lás­ka na vlás­ku (pla​net​slo​va​kia​.sk). Stud­nię na dzie­dzi­ńcu głó­wnym o głębo­ko­ści 90 met­rów wyko­pał Fran­ti­šek Tur­zo w XVI wie­ku (Pla­ček, Bóna). Przez cały rok w zamku odby­wa­ją się różne wydar­ze­nia, w tym opo­wie­ści o legen­dach i his­to­riach zamku Ora­ws­kie­go czy Dzień Sokol­nict­wa (Ľubo­mír Motyčka).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Nízke Tatry, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Chopok

Hits: 2861

Cho­pok pat­rí medzi naj­ve­ter­nej­šie mies­ta Slo­ven­sku. Cho­pok leží na hlav­nom hre­be­ni Níz­kych Tatier, ved­ľa Ďum­bie­ru v nad­mor­skej výš­ke 2 024 met­rov nad morom. Neďa­le­ko od vrcho­lu sa nachá­dza Kamen­ná cha­ta, mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca a sta­ni­ca lanov­ky (Wiki­pe­dia).

Cho­pok je tre­tím naj­vyš­ším vrcho­lom v poho­rí Níz­ke Tat­ry na stred­nom Slo­ven­sku. Je popu­lár­nou des­ti­ná­ci­ou pre akti­vi­ty nie­lenzime, ale aj v lete. V zim­nom obdo­bí je Cho­pok zná­my pre svo­je mož­nos­ti lyžo­va­nia a sno­wbo­ar­do­va­nia. Zim­ná sezó­na obvyk­le trvá od decem­bra do aprí­la. Počas leta posky­tu­je Cho­pok mož­nos­ti turis­ti­ky a tre­ko­va­nia, Regi­ón je zná­my pre svo­ju roz­ma­ni­tú fló­ru a fau­nu, a výhľa­dy z vrcho­lu sú ohro­mu­jú­ce. Cho­pok je prí­stup­ný lanov­ka­mi a sedač­ko­vý­mi lanov­ka­mi, čo zjed­no­du­šu­je náv­štev­ní­kom dosia­hnu­tie vyš­ších nad­mor­ských výšok.


Cho­pok is one of the most pro­mi­nent loca­ti­ons in Slo­va­kia. It is situ­ated on the main rid­ge of the Low Tatras, next to Dum­bier, at an ele­va­ti­on of 2,024 meters abo­ve sea level. Near the sum­mit, you can find the Kamen­ná cha­ta moun­tain hut, a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on, and the cab­le car sta­ti­on (Wiki­pe­dia).

Cho­pok is the third-​highest peak in the Low Tatras moun­tain ran­ge in cen­tral Slo­va­kia. It is a popu­lar des­ti­na­ti­on for acti­vi­ties not only in win­ter but also in sum­mer. During the win­ter sea­son, Cho­pok is reno­wned for its ski­ing and sno­wbo­ar­ding oppor­tu­ni­ties, typi­cal­ly las­ting from Decem­ber to April. In the sum­mer, Cho­pok offers hiking and trek­king possi­bi­li­ties. The regi­on is kno­wn for its diver­se flo­ra and fau­na, and the vie­ws from the sum­mit are bre­ath­ta­king. Access to Cho­pok is faci­li­ta­ted by cab­le cars and chair­lifts, making it easier for visi­tors to reach hig­her elevations.


Odka­zy

Pano­rá­my

TOP

Všet­ky fotografie

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kráľovské mesto Bardejov

Hits: 3055

Bar­de­jov, maďar­sky Bárt­fa, nemec­ky Bart­feld je krá­ľov­ské, his­to­ric­ké, kúpeľ­né mes­to. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1241. Od roku 2000 je mes­to zapí­sa­né medzi loka­li­ty Sve­to­vé dedič­stvo UNESCO. Nachá­dza sa na seve­ro­vý­chod­nom Slo­ven­sku, v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov na plo­che viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 oby­va­te­ľov. Je cen­trom Hor­né­ho Šari­ša. V minu­los­ti boli pre Bar­de­jov dôle­ži­té dva vod­né toky, kto­ré ho spá­ja­li s údo­lím Tory­sy: Kľu­šov­ský potok a Sek­čov. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom sa Bar­de­jov stal v roku 1376. V stre­do­ve­ku sa tu napl­no roz­ví­ja­la reme­sel­ná výro­ba, v 14. a 15. sto­ro­čí zažil vrchol slá­vy a bohat­stva – zla­tý vek (Wiki­pe­dia). 

Najv­zác­nej­šia stre­do­ve­ká stav­ba je bazi­li­ka svä­té­ho Egí­dia, jeho 11 gotic­kých kríd­lo­vých oltá­rov s tabu­ľo­vý­mi maľ­ba­mi pat­rí k európ­skym uni­ká­tom (Wiki­pe­dia). Je 50 met­rov dlhá a širo­ká 31 met­rov. Veža meria 76 met­rov (bar​de​jov​.sk). Radnič­né námes­tie je lemo­va­né z troch strán meš­tian­sky­mi doma­mi, so znak­mi gotic­kej a rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry (Wiki­pe­dia). Námes­tie ma 26080 met­rov (bar​de​jov​.sk). Mest­skú rad­ni­cu zača­li sta­vať v roku 1505. Osob­nos­ti mes­ta: sta­vi­teľ Maj­ster Ale­xan­der, hudob­ný skla­da­teľ Zacha­riáš Zare­vúc­ky, spi­so­va­teľ Ján Andraš­čík, hudob­ný skla­da­teľ Jozef Gre­šák (Wiki­pe­dia).

V roku 1437 bolo v Bar­de­jo­ve evi­do­va­ných 517 domov a 3000 oby­va­te­ľov vo vnú­tor­nom mes­te, za hrad­ba­mi bolo ďal­ších 300 domov. Regis­tro­va­ných 64 reme­siel, 51 cechov, 146 reme­sel­níc­kych maj­strov. V 16. sto­ro­čí sa teši­lo dob­ré­mu menu huma­nit­né gym­ná­zi­um pod vede­ním Leonar­da Stöc­ke­la. Bolo cen­trom kul­tú­ry, vzde­la­nos­ti. S ním sa via­že aj škol­ský orga­ni­zač­ný a štu­dij­ný poria­dok – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, kto­rý je naj­star­ším peda­go­gic­kým doku­men­tom na Slo­ven­sku. Gutt­ges­se­lo­va tla­čia­reň vytla­či­la mno­ho vzác­nych prác. Kate­chiz­mus Mar­ti­na Lut­he­ra z roku 1581 je pova­žo­va­ná za prvú pub­li­ká­ciu pre­lo­že­nú do vte­daj­šej slo­ven­či­ny (zhmao​.sk).


Bar­de­jov, kno­wn as Bárt­fa in Hun­ga­rian and Bart­feld in Ger­man, is a roy­al, his­to­ric spa town. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1241. Sin­ce 2000, the town has been lis­ted among the UNESCO World Heri­ta­ge Sites. It is loca­ted in nort­he­as­tern Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 323 meters, cove­ring an area of over 72 km². App­ro­xi­ma­te­ly 33,000 peop­le resi­de here, and it ser­ves as the cen­ter of Upper Šariš. In the past, two water­cour­ses were sig­ni­fi­cant for Bar­de­jov, con­nec­ting it to the Tory­sa Val­ley: the Kľu­šov­ský Stre­am and the Sek­čov River. Bar­de­jov obtai­ned the sta­tus of a free roy­al town in 1376. During the medie­val peri­od, crafts­mans­hip flou­ris­hed, and it expe­rien­ced a gol­den age of glo­ry and pros­pe­ri­ty in the 14th and 15th cen­tu­ries (Wiki­pe­dia).

The most pre­ci­ous medie­val struc­tu­re is the Basi­li­ca of St. Giles, reno­wned for its 11 Got­hic altars with panel pain­tings, making it a Euro­pe­an rari­ty (Wiki­pe­dia). It is 50 meters long, 31 meters wide, and the tower mea­su­res 76 meters (bar​de​jov​.sk). The Town Hall Squ­are is bor­de­red by burg­her hou­ses disp­la­y­ing ele­ments of Got­hic and Renais­san­ce archi­tec­tu­re (Wiki­pe­dia). The squ­are mea­su­res 26080 meters (bar​de​jov​.sk). Cons­truc­ti­on of the Town Hall began in 1505. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the buil­der Mas­ter Ale­xan­der, com­po­ser Zacha­riáš Zare­vúc­ky, wri­ter Ján Andraš­čík, and com­po­ser Jozef Gre­šák (Wiki­pe­dia).

In 1437, Bar­de­jov had 517 regis­te­red hou­ses and 3,000 inha­bi­tants wit­hin the inner town, with an addi­ti­onal 300 hou­ses out­si­de the walls. The­re were 64 crafts, 51 guilds, and 146 arti­san mas­ters regis­te­red. In the 16th cen­tu­ry, the huma­nis­tic gym­na­sium led by Leonard Stöc­kel gai­ned a good repu­ta­ti­on. It ser­ved as a cen­ter for cul­tu­re and edu­ca­ti­on. Asso­cia­ted with it is the scho­ol orga­ni­za­ti­onal and stu­dy order – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, the oldest peda­go­gi­cal docu­ment in Slo­va­kia. Gutt­ges­se­l’s prin­ting pre­ss pro­du­ced many valu­ab­le works. Mar­tin Lut­he­r’s Cate­chism from 1581 is con­si­de­red the first pub­li­ca­ti­on trans­la­ted into the then-​Slovak lan­gu­age (zhmao​.sk).


Bar­de­jov, zna­ne po pol­sku jako Bar­di­ów, a po węgier­sku jako Bárt­fa, nie­miec­ku Bart­feld, to kró­le­ws­kie, his­to­rycz­ne mias­to uzdro­wis­ko­we. Pier­ws­ze pisem­ne wzmian­ki pocho­dzą z roku 1241. Od 2000 roku mias­to figu­ru­je na liście miejsc UNESCO świa­to­we­go dzie­dzict­wa. Poło­żo­ne jest na północ­nym wscho­dzie Sło­wac­ji, na wyso­ko­ści 323 met­rów, na obszar­ze ponad 72 km². Miesz­ka tu oko­ło 33 000 osób, a mias­to pełni fun­kc­ję cen­trum Gór­ne­go Sza­rys­zu. W przes­zło­ści dwie cie­ki wod­ne odg­ry­wa­ły ważną rolę, łąc­ząc Bar­de­jov z doli­ną Tory­sy: stru­mień Kľu­šov­ský i rze­ka Sek­čov. Bar­de­jov uzys­kał sta­tus wol­ne­go mias­ta kró­le­ws­kie­go w 1376 roku. W śred­ni­owiec­zu kwi­tło rze­mi­osło, a mias­to prze­ży­ło zło­ty wiek chwa­ły i dob­ro­by­tu w XIVXV wie­ku (Wiki­pe­dia).

Naj­cen­niejs­zym śred­ni­owiecz­nym zabyt­kiem jest Bazy­li­ka św. Idzie­go, sły­nąca z 11 ołtar­zy gotyc­kich z obra­za­mi na dre­wnie, co czy­ni ją euro­pej­ską rzad­ko­ścią (Wiki­pe­dia). Ma dłu­go­ść 50 met­rów, sze­ro­ko­ść 31 met­rów, a wie­ża mier­zy 76 met­rów (bar​de​jov​.sk). Plac Ratus­zo­wy otoc­zo­ny jest kamie­ni­ca­mi mieszc­zan z ele­men­ta­mi archi­tek­tu­ry gotyc­kiej i rene­san­so­wej (Wiki­pe­dia). Plac ma wymia­ry 260 na 80 met­rów (bar​de​jov​.sk). Budo­wę Ratus­za roz­poc­zęto w 1505 roku. Wśród zna­nych posta­ci mias­ta są budo­wnic­zy Maj­ster Ale­xan­der, kom­po­zy­tor Zacha­riáš Zare­vúc­ky, pisarz Ján Andraš­čík i kom­po­zy­tor Jozef Gre­šák (Wiki­pe­dia).

W 1437 roku w Bar­de­jo­wie było zare­jes­tro­wa­nych 517 domów i 3000 miesz­ka­ńców w obrębie mias­ta, za mura­mi znaj­do­wa­ło się kolej­ne 300 domów. Zare­jes­tro­wa­nych było 64 rze­mi­osła, 51 cechów i 146 mis­tr­zów rze­mie­śl­nic­zych. W XVI wie­ku dob­ra sła­wa zdo­by­ła się gim­naz­jum huma­nis­tycz­ne pod kie­ro­wnict­wem Leonar­da Stöc­ke­la. Sta­no­wi­ło ono ośro­dek kul­tu­ry i edu­kac­ji. Z nim zwi­ąza­ny jest również por­ządek orga­ni­za­cyj­ny i nauc­za­nia szko­ły – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, naj­stars­zy doku­ment peda­go­gicz­ny na Sło­wac­ji. Dru­kar­nia Gutt­ges­se­la wyd­ru­ko­wa­ła wie­le cen­nych prac. Kate­chizm Mar­ci­na Lut­ra z 1581 roku uwa­ża­ny jest za pier­ws­zą pub­li­kac­ję prze­tłu­mac­zo­ną na ówc­zes­ny sło­wac­ki (zhmao​.sk).


Bar­de­jov, або в русинській мові Бардейів, а угорською – Бартфа, німецькою – Бартфельд, є королівським історичним курортним містом. Перша писемна згадка про місто датується 1241 роком. З 2000 року місто внесено до списку об’єктів світової спадщини ЮНЕСКО. Розташоване на північному сході Словаччини на висоті 323 метри на площі понад 72 км². Тут проживає близько 33 000 осіб, і місто є центром Верхнього Шариша. У минулому для Бардейова були важливі дві водяні течії, які з’єднували його з долиною річки Ториси: Ключівський потік і річка Секчов. Бардейов отримав статус вільного королівського міста в 1376 році. У середньовіччі розвивалось ремесляне виробництво, а місто пережило золотий вік слави і багатства в XIV і XV століттях (Wiki­pe­dia).

Найціннішим середньовічним будівельним пам’ятником є базиліка святого Ігнатія, відома 11 готичними алтарями з фресками на дереві, що робить її рідкісною для європейської культури (Wiki­pe­dia). Має довжину 50 метрів, ширину 31 метр і вежу заввишки 76 метрів (bar​de​jov​.sk). Ратушний майдан оточений будинками міщан з елементами готичної і ренесансної архітектури (Wiki­pe­dia). Площа має розміри 260 на 80 метрів (bar​de​jov​.sk). Будівництво ратуші почалося у 1505 році. Серед видатних постатей міста є будівельник Майстер Олександр, композитор Захаріаш Заревуцький, письменник Ян Андрашчік та композитор Йозеф Грешак (Wiki­pe­dia).

У 1437 році в Бардейові зареєстровано 517 будинків і 3000 мешканців у межах міста, за мурами було ще 300 будинків. Зареєстровано 64 ремесла, 51 цехів і 146 ремісничих майстрів. У XVI столітті відзначалося доброю репутацією гуманітарне гімназію під керівництвом Леонарда Штекеля. Вона була центром культури та освіти. З нею пов’язаний шкільний організаційний та навчальний порядок – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, який є найстарішим педагогічним документом на Словаччині. Друкарня Гуттгеселя видала багато цінних праць. Катехізис Мартина Лютера з 1581 року вважається першою публікацією, перекладеною на тодішню словацьку мову (zhmao​.sk).


Odka­zy:

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hontianske, Ľudia, Oslavné, Reportáže, Slovenské, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

Hits: 4511

V Ban­skej Štiav­ni­ci sa kaž­do­roč­ne kona­jú osla­vy mes­ta – tzv. Sala­man­dro­vé dni. V roku 2009 som bol prí­tom­ný počas posled­né­ho dňa také­ho­to podu­ja­tia. Bol som sved­kom okrem iné­ho divad­la pre deti, čoho­si ako jar­mo­ku a via­ce­rých vystú­pe­ní hudob­ní­kov. Na foto­gra­fiách je ľudo­vá hud­ba z maďar­ské­ho Sop­ro­nu, s kto­rým ma mes­to Ban­ská Štiav­ni­ca dlho­roč­nú spo­lu­prá­cu. Pote­ši­li ma svo­jou vese­los­ťou. Na jar­mo­ku bola aj časť, kde sa pre­zen­to­va­la Sop­ron. Neskôr ma upú­ta­la čes­ká sku­pi­na Ter­ne Čhave.

Sala­man­der bol pôvod­ne sláv­nost­ný sprie­vod poslu­chá­čov ban­skoš­tiav­nic­kej aka­dé­mie. Konal sa vždy po zotme­ní, vo svet­le baníc­kych kaha­novfakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťa­ho­va­la Vyso­ká ško­la baníc­ka a les­níc­ka do Šop­ro­nu, boha­tý spo­lo­čen­ský život pre­stal. K obno­ve­niu doš­lo po roku 1935. Po 2. sve­to­vej voj­ne sa tra­dí­cia sala­man­dro­vých sprie­vo­dov obno­vi­la 10.9.1949. Do roku 1993 sa však usku­toč­nil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná kaž­do­roč­ne v dru­hý sep­tem­bro­vý týž­deň. Názov je odvo­de­ný pod pohy­bu sala­man­dry škvr­ni­tej. Napo­dob­ňu­júc jej pohyb pre­chá­dza sprie­vod z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú, čo pri osvet­ľo­va­ní dobo­vý­mi svie­tid­la­mi vytvá­ra pôso­bi­vé divad­lo. V sprie­vo­de sa pohy­bu­je 580 postáv, kto­ré zná­zor­ňu­jú hlav­ne prá­cu a život oby­va­te­ľov mes­ta. Sprie­vod sa pohy­bu­je poma­ly a dôs­toj­ne, vlní sa z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


In Ban­ská Štiav­ni­ca, the annu­al celeb­ra­ti­on of the city, kno­wn as Sala­man­der Days, takes pla­ce. In 2009, I was pre­sent during the last day of this event. I wit­nes­sed vari­ous acti­vi­ties, inc­lu­ding a chil­dre­n’s the­a­ter, a fair-​like event, and seve­ral musi­cal per­for­man­ces. The pho­tos fea­tu­re folk music from the Hun­ga­rian town of Sop­ron, with which Ban­ská Štiav­ni­ca has a long­stan­ding par­tners­hip. They deligh­ted me with the­ir che­er­ful­ness. The­re was also a part of the fair whe­re Sop­ron was pre­sen­ted. Later, the Czech group Ter­ne Čha­ve caught my attention.

Ori­gi­nal­ly, the Sala­man­der was a fes­ti­ve pro­ces­si­on of stu­dents from the Ban­ská Štiav­ni­ca Aca­de­my. It alwa­ys took pla­ce after dusk, illu­mi­na­ted by mine­r’s lamps and tor­ches. After 1919, when the Mining and Fores­try Uni­ver­si­ty moved to Sop­ron, the rich social life cea­sed. It was revi­ved after 1935. After World War II, the tra­di­ti­on of Sala­man­der pro­ces­si­ons was res­to­red on Sep­tem­ber 10, 1949. Howe­ver, until 1993, it only occur­red eight times. Sin­ce 1993, it has been held annu­al­ly in the second week of Sep­tem­ber. The name is deri­ved from the move­ment of the spot­ted sala­man­der. Mimic­king its move­ment, the pro­ces­si­on cros­ses the stre­et, cre­a­ting a cap­ti­va­ting the­a­ter with peri­od ligh­ting. The para­de inc­lu­des 580 figu­res, main­ly depic­ting the work and life of the city­’s inha­bi­tants. The pro­ces­si­on moves slo­wly and gra­ce­ful­ly, undu­la­ting from one side of the stre­et to the other (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post