2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

Hits: 2229

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.


Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al experiences.

One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dynamism. 

In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Smutná dolina

Hits: 1985

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Roháčsky vodopád

Hits: 2283

Roháčs­ky vodo­pád je 23 met­rov vyso­ký vodo­pád na poto­ku v Spá­le­nej doli­ne (por​tal​tat​ra​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 1 340 met­rov (tre​king​.cz). Jeho prie­mer­ný prie­tok vody na Stu­de­nom poto­ku je 5001 200 lit­rov za sekun­du, je závis­lý od roč­né­ho obdo­bia. Prí­stup­nej­ší a väč­ší je Vyšný Roháčs­ky vodo­pád. Niž­ný Roháčs­ky vodo­pád sa nachá­dza asi 100 met­rov pod Vyšným. Jeho cha­rak­ter je zjav­ne kas­ká­do­vi­tý na úse­ku dlhom cca 20 met­rov (aktu​ali​ty​.sk).


Roháčs­ky Water­fall is a 23-​meter high water­fall on a stre­am in Spá­le­ná Val­ley (por​tal​tat​ra​.sk), at an ele­va­ti­on of 1,340 meters (tre​king​.cz). Its ave­ra­ge water flow on Stu­de­ný Stre­am ran­ges from 500 to 1,200 liters per second, depen­ding on the sea­son. The more acces­sib­le and lar­ger one is Vyšný Roháčs­ky Water­fall. Niž­ný Roháčs­ky Water­fall is loca­ted about 100 meters below Vyšný, and its cha­rac­ter is evi­den­tly cas­ca­ding over a sec­ti­on of about 20 meters (aktu​ali​ty​.sk).


Wodos­pad Roháčs­ky to 23-​metrowy wodos­pad na stru­mie­niu w Doli­nie Spá­le­ná (por​tal​tat​ra​.sk), na wyso­ko­ści 1340 met­rów (tre​king​.cz). Jego śred­ni prze­pływ wody na Stru­mie­niu Stu­de­ný wyno­si od 500 do 1200 lit­rów na sekun­dę, w zale­żno­ści od pory roku. Bar­dziej dostęp­ny i więks­zy jest Wodos­pad Vyšný Roháčs­ky. Niž­ný Roháčs­ky Water­fall znaj­du­je się oko­ło 100 met­rów poni­żej Vyšný, a jego cha­rak­ter jest wyra­źnie kas­ka­do­wy na odcin­ku oko­ło 20 met­rów (aktu​ali​ty​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Typ krajiny, Záhorie, Zrúcaniny

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

Hits: 4721

Pajš­tún je hrad nad obcou Borin­ka vo výš­ke 486 met­rov nad morom. Vedie k nemu via­ce­ro turis­tic­kých ciest, napr. aj z neďa­le­kej Stu­pa­vy. Uhor­ský kráľ Ladi­slav IV. sa dostal do spo­ru s veľ­mož­ským rodom Köse­gi­ov­cov, v kto­rom po boku krá­ľa bojo­val Ruge­rius z Tal­lesb­run­nu. Za vojen­ské záslu­hy zís­kal Ruge­rius majet­ky. Na jed­nom z nich dal posta­viť hrad Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Pod­ľa hra­du sa do roku 1948 vola­la aj dedi­na Borin­ka Pajš­tún. V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia hrad vyho­rel. V júni 1809 napo­le­on­ské voj­sko vyho­di­lo Pajš­tún do povet­ria (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá zmien­ka o hra­de Peros­ty­an je z roku 1349. Pome­no­va­nie pochá­dza z nemec­ké­ho Paul­lens­te­in” – Ska­la Pav­lí­nov. Zrej­me pod­ľa rehoľ­né­ho rádu Pav­lí­nov z neďa­le­kej Marian­ky (cas​trum​.ic​.cz)

V časoch vojen slú­žil Pajš­tún aj ako úto­čis­ko pre mní­chov a pre posvät­né pred­me­ty ako napr. pre vzác­nu soš­ku Pan­ny Márie. Spo­mí­na­ný bol aj ako Stu­pav­ský hrad. V 17. sto­ro­čí Pál­fi­ov­ci hrad pre­sta­vať. Mas­ka­ró­ny na Pajš­tún­skom hra­de sa nápad­ne podo­ba­jú s tými na Boj­nic­kom zám­ku. Zhod­né sú aj kame­nár­ske znač­ky na oboch hra­doch – sved­čia o rov­na­kých sta­veb­ných maj­stroch a čin­nos­ti Pav­la Pál­fy­ho (bolo na borin​ka​.sk).

Ku hra­du pat­rí prí­rod­ná rezer­vá­cia Pod Pajš­tú­nom, kde sa nachá­dza­jú dubovo-​hrabové, buko­vé a lipovo-​javorové les­né spo­lo­čen­stvá, lesostep­né xero­term­né spo­lo­čen­stvá. Počet­né sú tu viac ako 300 roč­né duby. Okrem iné­ho tu môže­me nájsť rásť Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nim tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Zo živo­čí­chov: Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Rezer­vá­cia o roz­lo­he 148 hek­tá­rov bola vyhlá­se­ná v roku 1984 (stu​pa​va​.sk).


Pajš­tún is a cast­le situ­ated abo­ve the vil­la­ge of Borin­ka at an ele­va­ti­on of 486 meters abo­ve sea level. Seve­ral hiking trails lead to the cast­le, inc­lu­ding one from the near­by Stu­pa­va. Hun­ga­rian King Ladis­laus IV found him­self in a dis­pu­te with the nob­le fami­ly Köse­gi­ov­cov, in which Ruge­rius of Tal­lesb­runn fought along­si­de the king. In recog­ni­ti­on of his mili­ta­ry merits, Ruge­rius acqu­ired pro­per­ties, and on one of them, he built the cast­le Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Until 1948, the vil­la­ge of Borin­ka was also cal­led Pajš­tún, named after the cast­le. In the mid-​18th cen­tu­ry, the cast­le was des­tro­y­ed by fire. In June 1809, during the Napo­le­onic Wars, Pajš­tún was blo­wn up by the French army (Infor­ma­ti­on Board). The first men­ti­on of the cast­le Peros­ty­an dates back to 1349. The name comes from the Ger­man Paul­lens­te­in” – Rock of Pau­li­nes, like­ly refer­ring to the Pau­li­ne monks from the near­by Marian­ka (cas​trum​.ic​.cz).

During times of war, Pajš­tún ser­ved as a refu­ge for monks and sac­red objects, such as the pre­ci­ous sta­tue of the Vir­gin Mary. It was also refer­red to as Stu­pa­va Cast­le. In the 17th cen­tu­ry, the Pál­fy fami­ly recons­truc­ted the cast­le. The mas­ca­rons on Pajš­tún Cast­le bear a stri­king resem­blan­ce to tho­se at Boj­ni­ce Cast­le. Sto­ne mar­kers on both cast­les are iden­ti­cal, indi­ca­ting the invol­ve­ment of the same mas­ter buil­ders, notab­ly Pavel Pál­fy (sour­ce: borin​ka​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom, home to oak-​hornbeam, beech, and lime-​maple forest com­mu­ni­ties, as well as forest-​steppe xerot­her­mic com­mu­ni­ties. The area boasts over 300-​year-​old oak tre­es. Flo­ra inc­lu­des spe­cies such as Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nium tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Fau­na fea­tu­res Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­ma­ti­on Board). The reser­ve, cove­ring an area of 148 hec­ta­res, was dec­la­red in 1984 (stu​pa​va​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post