2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

Hits: 2672

Odra­zy nás spre­vá­dza­jú, môžu to byť jed­no­du­ché fyzi­kál­ne javy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Avšak záro­veň môžu vyjad­ro­vať hlbo­ký sym­bo­lic­ký význam. Umel­ci využí­va­jú odra­zy ako moc­ný nástroj na vyjad­re­nie hĺb­ky a kon­tem­plá­cie. V maľ­be, foto­gra­fii a sochár­stve odra­ze­ný obraz čas­to posky­tu­je alter­na­tív­ny pohľad na objekt, či už je to kra­ji­nár­sky motív, por­trét ale­bo abs­trakt­ný kon­cept. Ume­lec­ké die­la zame­ra­né na odra­zy môžu vytvá­rať ilú­zie, kto­ré ohro­mu­jú divá­ka a spúš­ťa­jú dis­ku­siu o vní­ma­ní rea­li­ty. Odra­zy môžu sym­bo­li­zo­vať ove­ľa viac než len fyzi­kál­ny jav. V mno­hých kul­tú­rach sú odra­zy pova­žo­va­né za okno do duše. Zrkad­lá sú spo­je­né s intros­pek­ci­ou a schop­nos­ťou vidieť samé­ho seba bez závo­ja klam­stva. V lite­ra­tú­re a filo­zo­fii sa čas­to hovo­rí o odra­ze ako meta­fo­re pre intros­pek­ciu a hľa­da­nie skry­tých právd. Odra­zy pred­sta­vu­jú roz­ma­ni­tú tému, kto­rá nám umož­ňu­je pre­skú­mať spo­je­nie medzi fyzi­kou, ume­ním, filo­zo­fi­ou a tech­no­ló­gi­ou. Sú to viac než len obra­zy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Odra­zy nám posky­tu­jú nástroj na hlb­šie pocho­pe­nie seba, sve­ta oko­lo nás a našej inte­rak­cie s ním. Je to téma, kto­rá nám stá­le ponú­ka nové pohľa­dy a otvá­ra pries­tor na kre­a­ti­vi­tu a zázra­ky v našom neus­tá­le sa menia­com sve­te. V našom bež­nom živo­te sme obklo­pe­ní odraz­mi. Od odra­zu v zrkad­le pri odra­zy v oknách v moder­ných mra­ko­dra­poch. Voda na hla­di­ne jaze­ra nám pri­ná­ša zrkad­lo­vý obraz oblo­hy a stro­mov. Aj naša medzi­ľud­ská inte­rak­cia môže byť for­mou odra­zu, keď sa odzr­kad­ľu­je­me v poci­toch a reak­ciách druhých.

Fyzi­kál­ny odraz je pro­ces, kto­rým svet­lo, zvuk ale­bo iný druh vlne­nia mení smer, keď nara­zí na povrch. Zrkad­lá, voda a iné hlad­ké povr­chy majú schop­nosť vytvá­rať jas­né a pres­né odra­zy oko­li­té­ho pro­stre­dia. Ten­to jav, pozo­ro­va­ný už od pra­dáv­nych čias, našiel svo­je mies­to v roz­vo­ji opti­ky a ďal­ších ved­ných dis­cip­lín. V súčas­nom sve­te hra­jú odra­zy kľú­čo­vú úlo­hu v tech­no­lo­gic­kých ino­vá­ciách. Odra­ze­né svet­lo v optic­kých vlák­nach, odra­zy v obra­zo­vých sen­zo­roch a odraz v obvo­doch umož­ňu­jú fun­kciu mno­hých moder­ných zaria­de­ní. Okrem toho sa odra­zy čas­to využí­va­jú v dizaj­ne uží­va­teľ­ských roz­hra­ní a her­nom prie­mys­le na dosia­hnu­tie vizu­ál­nych efek­tov a pôso­bi­vých interakcií.


Ref­lec­ti­ons accom­pa­ny us; they can be sim­ple phy­si­cal phe­no­me­na ref­lec­ting light. Howe­ver, they can also express a deep sym­bo­lic mea­ning. Artists use ref­lec­ti­ons as a power­ful tool to con­vey depth and con­tem­pla­ti­on. In pain­ting, pho­tog­rap­hy, and sculp­tu­re, a ref­lec­ted ima­ge often pro­vi­des an alter­na­ti­ve view of the sub­ject, whet­her it’s a lands­ca­pe, por­trait, or abs­tract con­cept. Art­works focu­sed on ref­lec­ti­ons can cre­a­te illu­si­ons that ama­ze vie­wers and spark dis­cus­si­ons about the per­cep­ti­on of rea­li­ty. Ref­lec­ti­ons can sym­bo­li­ze much more than just a phy­si­cal phe­no­me­non. In many cul­tu­res, ref­lec­ti­ons are con­si­de­red a win­dow to the soul. Mir­rors are asso­cia­ted with intros­pec­ti­on and the abi­li­ty to see one­self wit­hout the veil of decep­ti­on. In lite­ra­tu­re and phi­lo­sop­hy, ref­lec­ti­ons are often spo­ken of as a metap­hor for intros­pec­ti­on and the search for hid­den truths.

Ref­lec­ti­ons repre­sent a diver­se topic that allo­ws us to explo­re the con­nec­ti­on bet­we­en phy­sics, art, phi­lo­sop­hy, and tech­no­lo­gy. They are more than just ima­ges ref­lec­ting light. Ref­lec­ti­ons pro­vi­de us with a tool for a dee­per unders­tan­ding of our­sel­ves, the world around us, and our inte­rac­ti­on with it. It is a the­me that con­ti­nu­al­ly offers new per­spec­ti­ves and opens up spa­ce for cre­a­ti­vi­ty and won­ders in our ever-​changing world. In our eve­ry­day lives, we are sur­roun­ded by ref­lec­ti­ons. From the ref­lec­ti­on in the mir­ror to ref­lec­ti­ons in the win­do­ws of modern skysc­ra­pers. The water on the sur­fa­ce of a lake brings us a mir­ro­red ima­ge of the sky and tre­es. Even our inter­per­so­nal inte­rac­ti­on can be a form of ref­lec­ti­on as we mir­ror our­sel­ves in the fee­lings and reac­ti­ons of others.

Phy­si­cal ref­lec­ti­on is the pro­cess by which light, sound, or other types of waves chan­ge direc­ti­on when they encoun­ter a sur­fa­ce. Mir­rors, water, and other smo­oth sur­fa­ces have the abi­li­ty to cre­a­te cle­ar and pre­ci­se ref­lec­ti­ons of the sur­roun­ding envi­ron­ment. This phe­no­me­non, obser­ved sin­ce ancient times, has found its pla­ce in the deve­lop­ment of optics and other scien­ti­fic dis­cip­li­nes. In the modern world, ref­lec­ti­ons play a cru­cial role in tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ref­lec­ted light in opti­cal fibers, ref­lec­ti­ons in ima­ge sen­sors, and ref­lec­ti­ons in cir­cu­its enab­le the func­ti­oning of many modern devi­ces. More­over, ref­lec­ti­ons are often used in user inter­fa­ce design and the gaming indus­try to achie­ve visu­al effects and impres­si­ve interactions.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

Hits: 3882

Na Ora­ve leží naj­se­ver­nej­ší bod Slo­ven­skaBabia hora. Ora­va sa delí na Hor­nú a Dol­nú Ora­vu. Regi­onál­nym, his­to­ric­kých a kul­túr­nym cen­trom Ora­vy je Dol­ný Kubín (wiki​pe​dia​.sk). Náz­vy Ora­vy: Arwa, Ary­va, Ara­wa, Ora­via, Ara­via. Samot­ný názov sa prvot­ne vzťa­ho­val na rie­ku. Andrej Kavul­jak uvá­dza, že pôvod slo­va môže byť gal­ské­ho pôvo­du, zna­me­nať bys­trý tok, vodu, ale môže byť aj ger­mán­ske­ho pôvo­du a vychá­dzať z náz­vu lim­by. Ako Arwa sa pome­no­va­nie obja­vu­je prvý krát v lis­ti­ne z roku 1267. Osíd­ľo­va­nie regi­ó­nu zača­lo už v dobe kamen­nej. Na lužic­kom poh­re­bis­ku v Orav­skom Podzám­ku sa našiel diori­tic­ký klin z obdo­bia ene­oli­tu. Osíd­le­nie v stred­nej a mlad­šej dobe želez­nej je dolo­že­né z Dol­né­ho Kubí­na, Medzi­hrad­né­ho, Tupej ska­ly, Ostrej ska­ly, Velič­nej, Orav­ské­ho Podzám­ku, Ostra­ži­ce, Isteb­né­ho, Medzib­ro­dia a ďal­ších. Slo­va­nia sa usa­di­li na Ora­ve na pre­lo­me 8. a 9. sto­ro­čia v oblas­ti Trni­ny nad Dol­ným Kubí­nom, v Isteb­nom – v Hrád­ku, v Orav­skom Podzám­ku, na Ostrej ska­le nad Vyšným Kubí­nom. Ora­va bol krá­ľov­ským majet­kom, kto­rý pod­lie­hal Zvo­len­ské­mu komi­tá­tu ako Orav­ský diš­trikt. Samos­tat­ná Orav­ská sto­li­ca sa vypro­fi­lo­va­la kon­com 14. sto­ro­čia. Osíd­ľo­va­nie zača­lo pozdĺž vod­ných tokov a obchod­ných ciest, osa­dy vzni­ka­li na zákla­de domá­ce­ho zvy­ko­vé­ho prá­va, nemec­ké­ho prá­va, valaš­ské­ho prá­va a prá­va kopa­ni­čiar­ske­ho. V 18. sto­ro­čí vznik­li už len dve osa­dy: Orav­ská Les­ná a Beňa­do­vo. Oby­va­te­lia Ora­vy sa zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka a oviec. Z reme­siel regi­onál­ny rámec pre­siah­lo výro­ba plát­na, spra­co­va­nie kame­ňa a dre­va. Pro­ti­habs­bur­ské povs­ta­nia zna­me­na­li pre Ora­vu ska­zu. Nešťas­tím bol pre­chod poľsko-​litovských voj­sk, kto­ré tiah­li z Poľ­ska sme­rom do Vied­ne do boja pro­ti Tur­kom. Násled­kom toho ľah­lo popo­lom 27 orav­ských dedín. Orav­ský kom­po­se­so­rát aj po roku 1868 pred­sta­vo­val jedi­ný väč­ší pod­nik, v kto­rom bez­tak naďa­lej pre­vlá­da­la agrár­na malo­vý­ro­ba. Ora­vu pos­tih­lo maso­vé vysťa­ho­va­lec­tvo, pre­dov­šet­kým do USA. V roku 1918 sa Rakúsko-​Uhorsko roz­pad­lo, časť Hor­nej Ora­vy, 12 obcí, sa sta­lo od roku 1920 súčas­ťou Poľ­ska. Začiat­kom 2. sve­to­vej voj­ny Slo­ven­sko zno­va obsa­di­lo obce odstú­pe­né Poľ­sku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybu­do­va­ná Orav­ská prieh­ra­da, vznik­li prie­my­sel­né pod­ni­ky (Flo­re­ko­vá, Chme­lík). Poľ­ská Ora­va – Čier­na Ora­va je regi­ón na juhu Poľ­ska s roz­lo­hou 389 km2. Zo seve­ru a výcho­du je ohra­ni­če­ná býva­lou uhorsko-​poľskou (haličs­kou) hra­ni­cou (Wiki­pe­dia).


Ora­va is a regi­on in the north of Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, it is Spiš, in Latin Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian Sze­pes, and in Polish Spisz. The ruling fami­lies of the Ora­va regi­on were the Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci, and Csá­ky­ov­ci. It is a regi­on that is att­rac­ti­ve for tou­rism and cul­tu­re. It offers seve­ral nati­onal parks: the Tat­ra Nati­onal Park to the nort­hwest, as well as the Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras. Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, and loca­ti­ons such as Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta are sig­ni­fi­cant. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy and Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na are popu­lar. The Slo­vak Para­di­se has the second-​longest cave in Slo­va­kia, the 18.5 km long Stra­te­ná Cave. Addi­ti­onal­ly, the regi­on is kno­wn for the Dob­šin­ská Ice Cave and Psie die­ry cave. Karst cany­ons such as Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slovakia.

Spiš is a regi­on that has not alwa­ys belo­n­ged to Slo­va­kia. In the 11th cen­tu­ry, Spiš was occu­pied by Hun­ga­ry from the south and Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš miners (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The miners were lan­do­wners. King Sigis­mund Luxem­bourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Some of the­se towns were Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, and Podo­lí­nec. The pled­ge was only for eco­no­mic bene­fit. It was not until the second half of the 18th cen­tu­ry that Maria The­re­sa mili­ta­ri­ly ended the pled­ge. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on. After the for­ma­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in 1918, Poland had ter­ri­to­rial claims on Spiš bey­ond the Pop­rad River. Polish sol­diers were defe­a­ted on Decem­ber 8, 1918, near Kež­ma­rok. In June 1919, the­re was anot­her Polish occu­pa­ti­on. The­se dis­pu­tes, also in Upper Ora­va, were rela­ti­ve­ly inten­se until 1925. They fla­red up again in Octo­ber 1938 and May 1945. Sin­ce the 12th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists came here, and from the 14th cen­tu­ry, hig­her ele­va­ti­ons were sett­led by Rusyns and Ukrai­nians, brin­ging a dif­fe­rent reli­gi­on. The vil­la­ge of Hun­cov­ce was a hun­ger cen­ter for Jews. Sin­ce the 15th cen­tu­ry, Roma peop­le have also lived in the regi­on. In the north of Spiš, as well as in Ora­va and in Polish Spiš and Ora­va, the­re is a Goral mino­ri­ty, for­med due to three mig­ra­ti­on waves. The Polish govern­ment con­si­de­red them Poles in 1918. After 1945, almost all Ger­mans were expel­led from the regi­on. The vil­la­ge of Chmeľ­ni­ca near Sta­rá Ľubov­ňa is eth­ni­cal­ly Ger­man. If you have any spe­ci­fic ques­ti­ons or if the­re­’s anyt­hing else you­’d like to know, feel free to ask!


Ora­va to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po nie­miec­ku to Spiš, po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Ora­va. Wła­da­jące rodzi­na­mi regi­onu były Zápoľ­skí, Tur­zov­ci i Csá­ky­ov­ci. Jest to regi­on atrak­cyj­ny turys­tycz­nie i kul­tu­ro­wo. Ofe­ru­je kil­ka par­ków naro­do­wych: Tatr­zan­ski Park Naro­do­wy na północ­nym zacho­dzie, a także Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry. Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok oraz loka­li­zac­je jak Spiš­ské Pod­hra­die, Zamek Spiš i Spiš­ská Sobo­ta są znac­zące. Popu­lar­ne są ośrod­ki nar­ciar­skie takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy i Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na. Sło­wac­ki Raj posia­da dru­gą pod wzg­lędem dłu­go­ści jas­ki­nię na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Dodat­ko­wo, regi­on zna­ny jest z Jas­ki­ni Lodu Dob­šin­ská i jas­ki­ni Psie die­ry. Kany­o­ny kra­so­we, takie jak Suchá Belá i Veľ­ký Sokol, uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Słowacji.

Spiš to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji. W XI wie­ku Spiš był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Węg­ry, a od półno­cy przez Pol­skę. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vin­cia X gór­ni­ków spis­kich (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), któ­ra kor­zys­ta­ła z przy­wi­le­jów. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce sta­ło się cen­trum pro­winc­ji. Gór­ni­cy byli wła­ści­cie­la­mi ziem. Król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski dał 24 mias­ta Spiš, 13 z nich jako pol­ską zasta­wę, któ­ra trwa­ła 360 lat. Nie­któ­re z tych miast to Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa i Podo­lí­nec. Zasta­wa dotyc­zy­ła tyl­ko kor­zy­ści eko­no­micz­nych. Dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku Maria Tere­sa zako­ńc­zy­ła ją mili­tar­nie. W 1614 roku odbył się Synod Lute­ra­ńs­ki, zwa­ny również Syno­dem Spiš, oma­wia­jący orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką. Po utwor­ze­niu Cze­cho­sło­wac­ji w 1918 roku Pol­ska mia­ła roszc­ze­nia tery­to­rial­ne do Spi­šu po rze­ce Pop­rad. Pol­skie oddzia­ły zosta­ły poko­na­ne 8 grud­nia 1918 roku w pobli­żu Kež­mar­ku. W czer­wcu 1919 roku doszło do kolej­nej oku­pac­ji przez Pol­skę. Spo­ry te, także w Gór­nej Ora­wie, były sto­sun­ko­wo inten­sy­wne do 1925 roku. Wzno­wi­ono je w paździer­ni­ku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wie­ku przy­by­wa­li tu nie­miec­cy osad­ni­cy, a od XIV wie­ku wyżs­ze tere­ny zasied­la­li Rusi­ni i Ukrai­ńcy, wpro­wa­dza­jąc inny spo­sób wyz­na­wa­nia. Wios­ka Hun­cov­ce była ośrod­kiem gło­du dla Żydów. Od XV wie­ku w regi­onie żyją również Romo­wie. Na półno­cy Spi­šu, podob­nie jak na Ora­wie i w pol­skim Spi­šu i Ora­wie, ist­nie­je mniejs­zo­ść Góra­li, utwor­zo­na w wyni­ku trzech fal mig­ra­cyj­nych. Pol­skie wła­dze uwa­ża­ły ich za Pola­ków w 1918 roku. Po 1945 roku nie­mal wszys­cy Niem­cy zosta­li wypędze­ni z regi­onu. Wios­ką o nie­miec­kim pocho­dze­niu jest Chmeľ­ni­ca koło Sta­rej Ľubov­ni. Jeśli masz kon­kret­ne pyta­nia lub chcesz dowie­dzieć się cze­goś więcej, śmia­ło pytaj!


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

Hits: 9865

Považ­ský Ino­vec je jad­ro­vé poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku. Pat­rí do Fatransko-​tatranskej oblas­ti. Pri jeho dĺž­ke 48 km a pre­men­li­vej šír­ke 1525 km zabe­rá roz­lo­hu 600 km². Naj­vyš­ším bodom čle­ni­tej vrcho­vi­ny je vrch Ino­vec (1 042 m n.m.). Má zlo­ži­tú geolo­gic­kú stav­bu. Je boha­tý na pra­me­ne mine­rál­nych vôd. Stre­tá­va­jú sa tu tep­lo­mil­né a hor­ské dru­hy rast­lín. Ľud­ské osíd­le­nie je tu dolo­že­né od star­šej kamen­nej doby. Naj­mä v sever­nej čas­ti je pomer­ne vyso­ký výskyt pra­me­ňov mine­rál­nej vody – takz­va­né kysel­ky. Medzi naj­dô­le­ži­tej­šie pra­me­ne pat­ria ter­my vyvie­ra­jú­ce cez tek­to­nic­ké zlo­my v Pieš­ťa­noch, v oblas­ti Kúpeľ­né­ho ostro­va. Ide o vzác­ny druh lie­či­vej vody dosa­hu­jú­cej tep­lo­tu až 60°C. Živo­čí­chy sa tu vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Od zástup­cov hmy­zu (fuzá­če, rohá­če, rôz­ne motý­le) cez oboj­ži­vel­ní­ky (sala­man­dra škvr­ni­tá, sko­ka­ny), pla­zy (sle­púch, jaš­te­ri­ce, vre­te­ni­ca), vtá­ky (z drav­cov oje­di­ne­le orol krá­ľov­ský a sokol rároh, myšia­ky, jas­tra­by, zo spe­vav­cov napr. sýkor­ky, žlto­chvos­ty, ďat­le) (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie Ino­vec” súvi­sí s tým, že vrchol naj­vyš­šej hory sa čas­to zalesk­ne podob­ne ako ino­vať (infog​lo​be​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí veľ­ko­mo­rav­ský dvo­rec Kos­to­lec nad obcou Duco­vé, kos­to­lík svä­té­ho Jura­ja pri Nit­rian­skej Blat­ni­ci, hra­dy Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín a Hlo­ho­vec. V jas­ky­ni Čer­to­va pec pod Hav­ra­nom sa našlo naj­star­šie jas­kyn­né osíd­le­nie na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk). Zau­jí­ma­vý­mi loka­li­ta­mi je aj napr. Zoofar­ma Mod­ro­vá, vrch Mar­hát.


Považ­ský Ino­vec is a vol­ca­nic moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, belo­n­ging to the Fatra-​Tatra regi­on. Stret­ching for 48 km with a variab­le width of 15 to 25 km, it covers an area of 600 km². The hig­hest point of this diver­se ter­rain is the peak Ino­vec at an ele­va­ti­on of 1,042 meters abo­ve sea level. The regi­on has a com­plex geolo­gi­cal struc­tu­re and is rich in mine­ral water springs. The moun­tain ran­ge exhi­bits a varie­ty of flo­ra, with both ther­mop­hi­lic (heat-​loving) and moun­tai­nous plant spe­cies thri­ving in the area. Human sett­le­ment in this regi­on dates back to the Sto­ne Age. Par­ti­cu­lar­ly in the nort­hern part, the­re is a rela­ti­ve­ly high occur­ren­ce of mine­ral water springs, kno­wn local­ly as kysel­ky.” Among the most impor­tant springs are the ther­mal waters emer­ging through tec­to­nic faults in Pieš­ťa­ny, in the area of Kúpeľ­ný ostrov. The­se ther­mal waters are a rare type of hea­ling water rea­ching tem­pe­ra­tu­res of up to 60°C.

The area is abun­dant in wild­li­fe, hos­ting vari­ous insects (beet­les, stag beet­les, dif­fe­rent but­terf­lies), amp­hi­bians (spot­ted sala­man­der, frogs), repti­les (slo­wworms, lizards, vipers), birds (birds of prey such as the gol­den eag­le and pereg­ri­ne fal­con, owls, hawks, and pas­se­ri­nes like tits, wag­tails, wood­pec­kers), among others. The name Ino­vec” is rela­ted to the fact that the sum­mit of the hig­hest moun­tain often glo­ws simi­lar­ly to an inno­va­ti­on. Among the notab­le land­marks are the Gre­at Mora­vian court in Kos­to­lec abo­ve the vil­la­ge of Duco­vé, the church of St. Geor­ge near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, and the cast­les of Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín, and Hlo­ho­vec. The cave Čer­to­va pec under Hav­ran has reve­a­led the oldest cave sett­le­ment in Slo­va­kia. Other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de Zoofar­ma Mod­ro­vá and the Mar­hát peak.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Flóra Oravy

Hits: 2078

Regi­ón Ora­vy pat­rí medzi chlad­né oblas­ti Slo­ven­ska. Iba doli­na rie­ky Ora­va pat­rí do mier­ne tep­lej oblas­ti. Vod­ná nádrž Ora­va spô­so­bi­la zme­nu pôvod­ných lúč­nych spo­lo­čens­tiev. V lesoch má zastú­pe­nie smrek, jed­ľa, buk, boro­vi­ca, smre­ko­vec. Smre­ko­vé mono­kul­tú­ry tvo­ria väč­ši­nu. Roz­ší­re­ná je boriev­ka oby­čaj­ná (sor​ger​.sk). Je tu zastú­pe­ný stu­peň pahor­ka­tín, pod­hor­ský, hor­ský až subal­pín­sky. V niž­ších polo­hách pre­va­žu­jú list­na­té lesy. Vysky­tu­je sa tu aj jel­ša, bre­za, lies­ka. Flo­ris­tic­ky naj­zau­jí­ma­vej­šie sú raše­li­nis­ká Hor­nej Ora­vy – Klin­ské raše­li­nis­ko, a raše­li­nis­ko na Suchej Hore (ora​va​.sk). Klin­ské raše­li­nis­ko, záso­bo­va­né len zráž­ka­mi, je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou, pred­sta­vu­je naj­viac vyvi­nu­té vrcho­vis­ko­vé raše­li­nis­ko neles­né­ho typu na Slo­ven­sku (ora​va​-regi​on​.sk).


The Ora­va regi­on is situ­ated among the col­der are­as of Slo­va­kia. Only the val­ley of the Ora­va River belo­ngs to a mode­ra­te­ly warm zone. The Ora­va Reser­vo­ir has cau­sed a chan­ge in the ori­gi­nal mea­dow com­mu­ni­ties. The forests are cha­rac­te­ri­zed by the pre­sen­ce of spru­ce, fir, beech, pine, and spruce-​fir. Spru­ce mono­cul­tu­res make up the majo­ri­ty. The com­mon juni­per is wides­pre­ad (sor​ger​.sk). The regi­on encom­pas­ses hills, sub­moun­tai­nous, moun­tai­nous, and subal­pi­ne ter­rain. In lower ele­va­ti­ons, deci­du­ous forests pre­vail, inc­lu­ding alder, birch, and hazel. Notab­ly, the peat bogs of Upper Ora­va – Klin­ské peat bog and the peat bog on Suchá Hora are flo­ris­ti­cal­ly inte­res­ting (ora​va​.sk). Klin­ské peat bog, supp­lied only by pre­ci­pi­ta­ti­on, is a Nati­onal Natu­re Reser­ve and repre­sents the most deve­lo­ped non-​forest moun­tain peat bog in Slo­va­kia (ora​va​-regi​on​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Svetlo

Hits: 5465

Svet­lo je magic­ké médium, plné farieb a tie­ňov. V rukách foto­gra­fa sa svet­lo stá­va far­bou, tva­rom a emó­ci­ou. Od jed­no­du­chých prí­rod­ných sce­né­rií po pul­zu­jú­ce mest­ské noč­né živo­ty, svet­lo pri­ná­ša do foto­gra­fie neko­neč­né mož­nos­ti. Jed­ným zo spô­so­bov, ako foto­gra­fo­vať svet­lo, je pra­co­vať s kon­tras­tom. Sil­né kon­tras­ty medzi svet­lom a tie­ňom vytvá­ra­jú dra­ma­tic­ké scé­ny a zdô­raz­ňu­jú detai­ly. Prí­kla­dom môže byť foto­gra­fo­va­nie osvet­le­ných ulíc v noci ale­bo por­trét so sil­ným slneč­ným žia­re­ním. Foto­gra­fo­va­nie svi­ta­nia a zápa­du sln­ka môže tvo­riť sním­ky s poetic­kým až melan­cho­lic­kým nády­chom. Stmie­va­jú­ce sa svet­lo vytvá­ra nád­her­né odtie­ne a jem­né pre­cho­dy, kto­ré sú ide­ál­ne pre zachy­te­nie krá­sy kaž­do­den­ných okamihov.

Prí­ro­da ponú­ka jedi­neč­né sve­tel­né prí­be­hy. Ran­ná rosa na pavu­či­nách, hra slneč­ných lúčov v hus­tom lese, ale­bo odles­ky na hla­di­ne jaze­ra. Foto­gra­fo­va­nie prí­rod­né­ho svet­la vyža­du­je cit­li­vý prí­stup k oko­li­té­mu pro­stre­diu a jeho jedi­neč­ným sve­tel­ným pod­mien­kam. Expe­ri­men­to­va­nie s tech­ni­ka­mi doká­že vytvo­riť abs­trakt­né obra­zy. Pri por­trét­nom foto­gra­fo­va­ní sa svet­lo stá­va kľú­čo­vým nástro­jom na zdô­raz­ne­nie rysov tvá­re a vyjad­re­nie nála­dy. Hra so svet­lom, ako naprí­klad vytvá­ra­nie tie­ňov, môže vytvo­riť por­tré­ty s hlbo­kým emo­ci­onál­nym posolstvom.


Light is a magi­cal medium, brim­ming with colors and sha­do­ws. In the hands of a pho­tog­rap­her, light trans­forms into color, form, and emo­ti­on. From sim­ple natu­ral lands­ca­pes to pul­sa­ting urban nights­ca­pes, light brings end­less possi­bi­li­ties to pho­tog­rap­hy. One way to cap­tu­re light is by wor­king with con­trast. Strong con­trasts bet­we­en light and sha­dow cre­a­te dra­ma­tic sce­nes, emp­ha­si­zing details. Exam­ples inc­lu­de pho­tog­rap­hing illu­mi­na­ted city stre­ets at night or cap­tu­ring a por­trait in inten­se sun­light. Pho­tog­rap­hing the dawn and dusk can pro­du­ce ima­ges with a poetic and some­ti­mes melan­cho­lic touch. The fading light cre­a­tes beau­ti­ful sha­des and subt­le trans­i­ti­ons, ide­al for cap­tu­ring the beau­ty of eve­ry­day moments.

Natu­re offers uni­que light sto­ries – mor­ning dew on spi­der­webs, the play of sun­be­ams in a den­se forest, or ref­lec­ti­ons on the sur­fa­ce of a lake. Pho­tog­rap­hing natu­ral light requ­ires a sen­si­ti­ve app­ro­ach to the sur­roun­ding envi­ron­ment and its uni­que ligh­ting con­di­ti­ons. Expe­ri­men­ting with tech­ni­qu­es can cre­a­te abs­tract ima­ges. In por­trait pho­tog­rap­hy, light beco­mes a key tool for high­ligh­ting facial fea­tu­res and expres­sing mood. Pla­y­ing with light, such as cre­a­ting sha­do­ws, can craft por­traits with a pro­found emo­ti­onal mes­sa­ge. Light, in its vari­ous forms, invi­tes pho­tog­rap­hers to explo­re and cap­tu­re the essen­ce of moments, whet­her in the sere­ne lands­ca­pes of natu­re or the dyna­mic nar­ra­ti­ves of human faces.

Use Facebook to Comment on this Post