Akvaristika, Výstavy rýb

Tropikárium Budapešť

Hits: 41388

Tropikárium sa nachádza južne od zábavného centra Campona. Nachádza sa tu okrem iného 1.4 milióna litrov veľké žraločie akvárium s 11 metrov dlhým vyhliadkovým tunelom (sdetmi.com). Je najväčším morským akváriom v strednej Európe (zoznam.sk). Inou atrakciou je prales, v ktorom sa blýska, hrmí, návštevníci tu zažijú tropickú klímu. Okrem toho množstvo živočíchov a rastlín z Afriky, Južnej Ameriky, Ázie, Karibského a Červeného mora, ale aj Indického oceánu (sdetmi.com). Nachádzajú sa tu aj expozície domácej maďarskej ichtyofauny (zoznam.sk). Celý komplex je vybudovaný na rozlohe 3 000 m2. Tropikárium je unikátna kombinácia a zoologickej expozície (tropicarium.hu). Vzniklo na základe nápadu maďarskej pôsobiacej v Švédsku (tropicarium.hu). Konkrétne Károlya Farkasdiho (refresher.sk). Intenzívna výstavba trvala asi 8 mesiacov a objekt bol otvorený 26. mája 2000 (tropicarium.hu). Konajú sa tu kŕmenia žralokov, aligátorov, hadov atď., a dokonca ponúkajú aj špeciálne „potápačské“ zážitky s certifikovaným potápačom v tuneli akvária (dailynewshungary.com). O organizmy sa stará tím 25 – 30 biológov, veterinárov, ošetrovateľov (visit-hungary.com). Sklenené steny tunela sú vyrobené z hrubého nerozbitného skla (cca 16 cm), takže návštevníci majú pocit, že sú uprostred podmorského sveta (cestovnakancelariadaka.sk).


The Tropicarium is located south of the Campona entertainment center. Among other attractions, it features a shark aquarium with a volume of 1.4 million liters and an 11-meter-long viewing tunnel (sdetmi.com). It is the largest marine aquarium in Central Europe (zoznam.sk). Another attraction is a rainforest exhibit with lightning and thunder effects, where visitors can experience a tropical climate. In addition, there are numerous animals and plants from Africa, South America, Asia, the Caribbean and Red Sea, as well as the Indian Ocean (sdetmi.com). The Tropicarium also includes exhibitions of native Hungarian ichthyofauna (zoznam.sk). The entire complex covers an area of 3,000 m². The Tropicarium represents a unique combination of an aquarium and a zoological exhibition (tropicarium.hu). It was established based on the idea of a Hungarian family working in Sweden (tropicarium.hu), specifically Károly Farkasdi (refresher.sk). Intensive construction lasted approximately eight months, and the facility was opened on May 26, 2000 (tropicarium.hu). Shark, alligator, and snake feeding sessions are held here, and the Tropicarium even offers special “diving” experiences with a certified diver inside the aquarium tunnel (dailynewshungary.com). The organisms are cared for by a team of 25–30 biologists, veterinarians, and animal keepers (visit-hungary.com). The glass walls of the tunnel are made of thick, unbreakable glass (approximately 16 cm), giving visitors the feeling of being in the middle of an underwater world (cestovnakancelariadaka.sk).


A Tropikárium a Campona szórakoztatóközponttól délre található. Többek között egy 1,4 millió literes cápás akváriumnak ad otthont, amelyhez egy 11 méter hosszú látogatóalagút tartozik (sdetmi.com). Ez Közép-Európa legnagyobb tengeri akváriuma (zoznam.sk).

Egy másik látványosság az esőerdő-kiállítás, ahol villámlás és mennydörgés kíséretében a látogatók valódi trópusi klímát élhetnek át. Emellett számos állat- és növényfaj található itt Afrikából, Dél-Amerikából, Ázsiából, a Karib-térségből és a Vörös-tengerből, valamint az Indiai-óceánból (sdetmi.com). A Tropikáriumban a magyarországi őshonos halfaunát bemutató kiállítások is helyet kaptak (zoznam.sk). Az egész komplexum 3 000 m² területen épült fel. A Tropikárium az akvárium és az állatkerti bemutató egyedülálló kombinációja (tropicarium.hu). Létrejötte egy Svédországban élő magyar család ötletéhez kötődik (tropicarium.hu), konkrétan Farkasdi Károly nevéhez (refresher.sk). Az intenzív építkezés körülbelül nyolc hónapig tartott, és az objektumot 2000. május 26-án nyitották meg (tropicarium.hu). Itt cápák, aligátorok és kígyók etetését is meg lehet tekinteni, sőt speciális „búvár” élményeket is kínálnak, ahol minősített búvár vezetésével lehet merülni az akvárium alagútjában (dailynewshungary.com). Az élőlények gondozásáról 25–30 biológusból, állatorvosból és gondozóból álló csapat gondoskodik (visit-hungary.com). Az alagút üvegfalai vastag, törhetetlen üvegből készültek (kb. 16 cm), így a látogatók úgy érezhetik, mintha a víz alatti világ közepén lennének (cestovnakancelariadaka.sk).


Príroda, Živočíchy, Organizmy, Fotografie

Žaby

Hits: 22352

Žaby žijú vo vodných a vlhkých ekosystémoch, sú to obojživelníci – Amphibia. Ich zadné končatiny sú prispôsobené na vo vode, pričom predné slúžia na suchu a na udržiavanie rovnováhy. Viaceré produkujú sliz, ktorý ich chráni pred vysychaním, ale aj pred dravcami. Živia sa najmä hmyzom a bezstavovcami. Oni sú potravou pre a . Popísaných je viac ako 7000 druhov žiab, nachádzajú sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.

Tieto sú známe svojou schopnosťou žiť na súši aj vo vode. Žaby zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých ekosystémoch, kde ovplyvňujú dynamiku potravných reťazcov a slúžia ako bioindikátory environmentálnych zmien. Majú unikátnu morfológiu, ktorá je prispôsobená ich obojživelnému životnému štýlu. Majú dva páry končatín, pričom predné končatiny sú kratšie a slabšie než zadné. Zadné končatiny sú silne vyvinuté a sú prispôsobené na skákanie a plávanie. Ich telo je pokryté jemnou kožou, ktorá je schopná dýchať, čo je veľmi dôležité v prostrediach s nízkym obsahom kyslíka. Žaby majú tiež veľké oči a sluchové orgány (tympanické membrány), ktoré im pomáhajú v orientácii a komunikácii.

Životný cyklus žiab zahŕňa štyri hlavné štádiá: vajíčko, larvu, žubrienku a dospelého jedinca. Po oplodnení vajíčok, ktoré samica kladie väčšinou do vodného prostredia, sa vyvíjajú larvy, ktoré majú plávacie chvosty a dýchajú žiabrami. Počas metamorfózy sa larvy menia na žubrienky, ktoré začínajú vyvíjať končatiny a postupne prechádzajú na dýchanie vzduchu. Po dokončení metamorfózy sa žubrienky stávajú dospelými žabami, ktoré sú schopné žiť na súši aj vo vode. Žaby sa vyskytujú v rôznych typoch prostredí, vrátane tropických dažďových lesov, močiarov, a dokonca aj v púšťach. Napríklad niektoré druhy uprednostňujú tienisté miesta s vysokou vlhkosťou, zatiaľ čo iné sa prispôsobili suchším podmienkam. V mnohých oblastiach zohrávajú žaby kľúčovú úlohu v kontrole populácií hmyzu, čím prispievajú k rovnováhe ekosystémov.

Žaby sú významné ako z ekologického, tak z environmentálneho hľadiska. Slúžia ako predátori hmyzu, čím pomáhajú regulovať populácie škodcov a ovplyvňujú zdravie vegetácie a poľnohospodárskych plodín. Okrem toho sú dôležitým zdrojom potravy pre mnohých predátorov, vrátane vtákov, hadov a cicavcov. Žaby tiež slúžia ako bioindikátory, pretože ich citlivá koža a špecifické ekologické nároky umožňujú monitorovať zmeny v kvalite a životnom prostredí. Mnoho druhov žiab čelí hrozbám v dôsledku ľudských činností, ako sú odlesňovanie, znečistenie a zmena klímy. Strata prirodzeného prostredia a kontaminácia vodných zdrojov môžu viesť k dramatickému poklesu populácií, a niektoré druhy sú dokonca na pokraji vyhynutia. týchto živočíchov zahŕňa ochranu ich prirodzeného prostredia, monitorovanie populácií a implementáciu opatrení na zníženie znečistenia a zmeny klímy.


Frogs, belonging to the class Amphibia, live in aquatic and moist ecosystems. They are amphibians characterized by their unique adaptations for both terrestrial and aquatic environments. Frogs typically have two pairs of limbs: the hind limbs are adapted for movement in water, while the forelimbs assist on land and help maintain balance. Many frogs produce mucus to protect themselves from desiccation and predators. They primarily feed on insects and invertebrates and are preyed upon by birds and mammals. There are over 7,000 known species of frogs, which are found on every continent except Antarctica.

Frogs are known for their ability to live both on land and in water. They possess a unique morphology adapted to their amphibious lifestyle. Frogs have two pairs of limbs: the forelimbs are shorter and weaker compared to the hind limbs. The hind limbs are highly developed for jumping and swimming. Their bodies are covered with a smooth, permeable skin that is crucial for respiration in low-oxygen environments. Frogs also have large eyes and auditory organs (tympanic membranes) that aid in orientation and communication.

The life cycle of frogs includes four main stages: egg, larva, tadpole, and adult. After fertilization, eggs are typically laid in an aquatic environment. The eggs develop into larvae, which have swimming tails and gills for respiration. During metamorphosis, larvae transform into tadpoles, developing limbs and gradually transitioning to air-breathing. Once metamorphosis is complete, tadpoles become adult frogs capable of living both on land and in water.

Frogs inhabit a variety of environments, including tropical rainforests, swamps, and even deserts. For example, some species prefer shaded, humid areas, while others are adapted to drier conditions. Frogs play a key role in controlling insect populations, contributing to the balance of ecosystems. Their presence is essential for maintaining ecological equilibrium.

Frogs are significant from both ecological and environmental perspectives. As insectivores, they help regulate pest populations and influence vegetation health and agricultural crops. Additionally, frogs are a crucial food source for many predators, including birds, snakes, and mammals. Frogs also serve as bioindicators due to their sensitive skin and specific ecological requirements, which allow for monitoring changes in water quality and environmental conditions.

Many frog species face threats due to human activities such as deforestation, pollution, and climate change. Habitat loss and water contamination can lead to dramatic declines in frog populations, with some species even approaching extinction. Conservation efforts for frogs include protecting their natural habitats, monitoring populations, and implementing measures to reduce pollution and climate change.


Zoznam druhov (5)


  • Bombina bombina

  • Ceratophrys ornata
  • Litoria infrafrenata
  • Pelophylax ridibundus
  • Rana temporaria
 

Krajina, Zahraničie, Česko, Fotografie

Děčínská Fudžijama Růžovský vrch

Hits: 594

Růžovský vrch sa čnie do výšky 619 metrov nad morom. Je najvyšším vrcholom v národnom parku České Švajčiarsko. Nachádza sa 7 km od Českej Kamenice. Vrcholové časti čadičového vrcholu sú vyhlásené za prírodnú rezerváciu Růžák. V stredoveku stála na vrchole kaplnka Panny Márie – zničená bola v roku 1326 (kudyznudy.cz). Pravdepodobne ho zničilo zemetrasenie (czippe.hier-im-netz.de). Za napoleónskych vojen bola na vrchu postavená pozorovateľňa. Stála tu aj vyhliadková veža, ale v roku 1938 bola odstránená (kudyznudy.cz). Rozhľadňa a aj hostinec, ktorý tú kedysi boli, sa tešili veľkému záujmu turistov, najmä z Nemecka, preto vznikla aj „Bierweg“ – Pivná cesta. V rokoch 1924 – 1946 bol na severnom úpätí lom, ktorý fungoval čiastočne až do roku 1974. Zničil nenávratne miestny prírodný úkaz, ľadovú jamu, kde zostávala až do leta . Z puklín tu presakoval na povrch veľmi studený vzduch (Wikipedia).

Názov vrchu je zrejme odvodený ako keltského slova „ros“, ktoré znamená mohutný. Je pravdepodobné, že slúžil ako pohanské obradné miesto a púťové miesto. Germánske kmene Markomanov a Hermandurov údajne uctievali vrch ako Ásgard – sídlo bohov. K vrchu a okolí sa tiež viaže pranostika: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben“, čo sa dá preložiť ako: „Ak Rúžak nosí klobúk, na dážď sa môžeš spoľahnúť (Wikipedia). Vďaka svojej mohutnosti dostal prezývku Děčínská Fudžijama (kudyznudy.cz). Svoje zohráva prevýšenie 300 metrov oproti okolitému terénu (Wikipedia). Ľudovo sa mu hovorí Růžák. Má rovnako ako ázijský vulkán vulkanický pôvod. Horu tvorí čadič, ktorý prenikol na povrch cez pieskovec (Wikipedia). Kužel Růžovského vrchu predstavuje typickú ukážku denundačného reliktu severočeského treťohorného vulkanizmu. Miestami sa tu prejavuje typická šesťboká stĺpcovitá odlučnosť. Pôvodne ho obklopovali kriedové pieskovce, ktoré podľahli erózii. Na niektorých miestach vrchu sa pieskovce dochovali v najvyšších nadmorských výškach (cittadella.cz).

Růžovský vrch je kopec bez výhľadu, ale je tu zachovaný pôvodný les s bohatým bylinným podrastom. Svahy pokrývajú prirodzené , miestami pralesového charakteru. Pri severnom úpätí sa nachádzajú ľadové diery, v ktorých sa veľakrát až do leta udržuje a firn. Južná časť je pokrytá sutinami (kudyznudy.cz). Růžovský vrch je súčasťou chránených území: „Vtáčia oblasť Labské pískovce“, európsky významnej lokality České Švajčiarsko zo sústavy NATURA 2000 a Chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd (CHOPAV) Severočeská křída. Z geomorfologického hľadiska je vrch súčasťou Dečínskej vrchoviny. Na úpätí sa nachádza niekoľko miest s prieduchmi nielen studeného, ale aj teplého vzduchu z podzemia. Takzvané ventaroly sa nachádzajú na južnom svahu (Wikipedia).

Medzi mnohými rastlinami, ktoré sa vyskytujú na Ružovskom vrchu, je veľké množstvo vzácnych druhov. Modré pečeňovníky žiaria na vrchole a svahoch, nachádza sa tu aj lykovec, snežienka, blen a mnohé ďalšie druhy. Ružovský vrch je tak obľúbený medzi zberateľmi bylín, botanikmi a ochrancami prírody. Bazaltová pôda v tieni bukov poskytuje priaznivé podmienky pre rozmanitú flóru (czippe.hier-im-netz.de). Z iných rastlín sa tu vyskytuje napr. Vincetoxicum hirundinaria, Ribes alpinum (Wikipedia). Bohaté je aj vtáčie spevavé osadenstvo a divoká zver všetkého druhu. Tok tetrova na Ružovskom vrchu je zážitkom, na ktorý sa nezabúda (czippe.hier-im-netz.de). Z fauny je tu zastúpený napr.: Salamandra salamandra, Triturus alpestris, Lacerta vivipara, Aegolius funereus (Wikipedia).


Růžovský vrch rises to an altitude of 619 meters above sea level. It is the highest peak in the Bohemian Switzerland National Park and is located 7 km from Česká Kamenice. The summit area of this basaltic peak is designated as the Růžák Nature Reserve. In the Middle Ages, a chapel dedicated to the Virgin Mary stood at the summit, which was destroyed in 1326, possibly by an earthquake. During the Napoleonic Wars, an observation post was built on the hill, and a lookout tower stood there until it was dismantled in 1938. The observation tower and inn that once existed here were popular among tourists, particularly from Germany, leading to the creation of the „Bierweg“ – Beer Path. Between 1924 and 1946, there was a quarry on the northern slope, which operated partially until 1974. It irreversibly destroyed a local natural phenomenon, an ice pit where snow remained until summer, as cold air seeped through cracks.

Due to its prominence, it earned the nickname „Děčín’s Fujiyama.“ The elevation difference of 300 meters above the surrounding terrain contributes to this comparison. Locally, it is known as „Růžák“ and, like the Asian volcano, has a volcanic origin. The mountain is composed of basalt that penetrated through sandstone. The cone of Růžovský vrch is a typical example of a denudation remnant of North Bohemian Tertiary volcanism. Typical six-sided columnar jointing is evident in places. Originally, it was surrounded by Cretaceous sandstones that succumbed to erosion, though some sandstone remains at the highest altitudes of the hill.

Růžovský vrch is a hill without a view, but it retains original forests with a rich herbaceous undergrowth. The slopes are covered with natural forests, some of a primeval nature. At the northern foot are ice holes where ice and firn often persist until summer. The southern part is covered with scree. Růžovský vrch is part of several protected areas: the „Elbe Sandstone Bird Area,“ the European Site of Community Importance Bohemian Switzerland under the Natura 2000 network, and the North Bohemian Chalk Protected Area of Natural Water Accumulation. From a geomorphological perspective, the hill is part of the Děčín Highlands. There are also places with vents for both cold and warm air from underground, known as ventaroles, on the southern slope.

The name of the hill probably derives from the Celtic word „ros,“ meaning „mighty.“ It is likely that it served as a pagan ritual site and a pilgrimage site. The Germanic tribes of the Marcomanni and Hermunduri allegedly worshiped the hill as Asgard—the abode of the gods. A local saying associated with the hill goes: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben,“ which translates to „If Růžák wears a cap, you can expect rain.“

Among the many plants found on Růžovský vrch are a large number of rare species. Blue hepatica blooms on the summit and slopes, along with daphne, snowdrops, henbane, and many other species. Růžovský vrch is popular among herbalists, botanists, and nature conservationists. The basaltic soil in the shade of beech trees provides favorable conditions for a diverse flora, including Vincetoxicum hirundinaria and Ribes alpinum. The area also hosts rich birdlife and diverse wildlife. The courtship display of the capercaillie on Růžovský vrch is an unforgettable experience. The includes species such as the fire salamander (Salamandra salamandra), alpine newt (Triturus alpestris), viviparous lizard (Lacerta vivipara), and boreal owl (Aegolius funereus).


Der Růžovský vrch erhebt sich auf eine Höhe von 619 Metern über dem Meeresspiegel. Er ist der höchste Gipfel im Nationalpark Böhmische Schweiz und liegt 7 km von Česká Kamenice entfernt. Der Gipfelbereich dieses basaltischen Berges ist als Naturreservat Růžák ausgewiesen. Im Mittelalter stand auf dem Gipfel eine Kapelle der Jungfrau Maria, die 1326 zerstört wurde, wahrscheinlich durch ein Erdbeben. Während der Napoleonischen Kriege wurde auf dem Berg ein Beobachtungsposten errichtet, und ein Aussichtsturm stand dort, bis er 1938 entfernt wurde. Der Aussichtsturm und das Gasthaus, die einst hier existierten, erfreuten sich großer Beliebtheit bei Touristen, insbesondere aus Deutschland, was zur Entstehung des „Bierwegs“ führte. Zwischen 1924 und 1946 gab es am Nordhang einen Steinbruch, der teilweise bis 1974 in Betrieb war. Dieser zerstörte unwiederbringlich ein lokales Naturphänomen, eine Eishöhle, in der sich der Schnee bis zum Sommer hielt, da durch Risse sehr kalte Luft an die Oberfläche drang.

Aufgrund seiner Größe erhielt er den Spitznamen „Děčíner Fujiyama“. Der Höhenunterschied von 300 Metern im Vergleich zur Umgebung trägt zu diesem Vergleich bei. Lokal ist er als „Růžák“ bekannt und hat wie der asiatische Vulkan einen vulkanischen Ursprung. Der Berg besteht aus Basalt, der durch Sandstein an die Oberfläche drang. Der Kegel des Růžovský vrch ist ein typisches Beispiel für ein Denudationsrelikt des nordböhmischen Tertiärvulkanismus. An einigen Stellen tritt die typische sechseckige Säulengliederung auf. Ursprünglich war er von Kreidesandsteinen umgeben, die der Erosion erlagen, obwohl an einigen Stellen des Berges die Sandsteine in den höchsten Höhenlagen erhalten geblieben sind.

Der Růžovský vrch ist ein Berg ohne Aussicht, doch hier ist der ursprüngliche Wald mit einem reichen krautigen Unterwuchs erhalten geblieben. Die Hänge sind von natürlichen Wäldern bedeckt, teilweise von urwaldartigem Charakter. Am Nordfuß befinden sich Eislöcher, in denen oft bis zum Sommer Eis und Firn erhalten bleiben. Der südliche Teil ist von Geröll bedeckt. Der Růžovský vrch ist Teil mehrerer Schutzgebiete: des „Vogelschutzgebiets Elbsandsteingebirge“, des Europäisch bedeutenden Gebiets Böhmische Schweiz im Rahmen des Natura 2000-Netzes und des Schutzgebiets für natürliche Wasseransammlungen Nordböhmische Kreide. Geomorphologisch gehört der Berg zum Děčíner Hochland. An seinem Fuß befinden sich mehrere Orte mit Lüftungsöffnungen nicht nur für kalte, sondern auch für warme Luft aus dem Untergrund. Diese sogenannten Ventarolen befinden sich am Südhang.

Der Name des Berges stammt wahrscheinlich vom keltischen Wort „ros“, das „mächtig“ bedeutet. Es ist wahrscheinlich, dass er als heidnische Kultstätte und Wallfahrtsort diente. Die germanischen Stämme der Markomannen und Hermunduren verehrten den Berg angeblich als Asgard – den Sitz der Götter. Eine lokale Wetterregel lautet: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben.“

Unter den vielen Pflanzen, die am Růžovský vrch vorkommen, gibt es eine große Anzahl seltener Arten. Blaue Leberblümchen blühen auf dem Gipfel und den Hängen, ebenso wie Seidelbast, Schneeglöckchen, Bilsenkraut und viele andere Arten. Der Růžovský vrch ist bei Kräutersammlern, Botanikern und Naturschützern beliebt. Der Basaltboden im Schatten der Buchen bietet günstige Bedingungen für eine vielfältige Flora, darunter Vincetoxicum hirundinaria und Ribes alpinum. Das Gebiet beherbergt auch eine reiche Vogelwelt und eine vielfältige Tierwelt. Das Balzverhalten des Auerhahns am Růžovský vrch ist ein unvergessliches Erlebnis. Zur Fauna gehören Arten wie der Feuersalamander (Salamandra salamandra), der Alpenmolch (Triturus alpestris), die Bergziege (Lacerta vivipara) und der Sperlingskauz (Aegolius funereus).


Růžovský vrch se tyčí do výšky 619 metrů nad mořem a je nejvyšším vrcholem v národním parku České Švýcarsko. Nachází se 7 km od České Kamenice. Vrcholové části čedičového kopce byly vyhlášeny přírodní rezervací Růžák. Ve středověku stála na vrcholu kaple Panny Marie, která byla zničena roku 1326 (kudyznudy.cz), pravděpodobně zemětřesením (czippe.hier-im-netz.de). Během napoleonských válek zde byla postavena pozorovatelna. Na vrcholu stála také rozhledna, která byla v roce 1938 odstraněna (kudyznudy.cz). Rozhledna i hostinec, jež se zde kdysi nacházely, přitahovaly mnoho turistů, zejména z Německa, a proto vznikla „Bierweg“ – Pivní cesta. V letech 1924–1946 byl na severním úpatí lom, který částečně fungoval až do roku 1974. Nenávratně zničil místní přírodní zajímavost – ledovou jámu, ve které se až do léta udržoval sníh. Z puklin zde totiž na povrch pronikal velmi studený vzduch (Wikipedia).

Název vrchu je pravděpodobně odvozen z keltského slova „ros“, což znamená mohutný. Je možné, že sloužil jako pohanské obřadní místo a poutní lokalita. Germánské kmeny Markomanů a Hermundurů údajně uctívaly vrch jako Ásgard – sídlo bohů. K vrchu a jeho okolí se vztahuje pranostika: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben“, což lze přeložit jako: „Když Růžák nosí klobouk, můžeš se spolehnout na déšť“ (Wikipedia). Díky své mohutnosti si vrch vysloužil přezdívku Děčínská Fudžijama (kudyznudy.cz). Výrazné převýšení 300 metrů oproti okolnímu terénu přispívá k jeho majestátnosti (Wikipedia). Lidově je nazýván Růžák. Stejně jako asijský vulkán má vulkanický původ. Hora je tvořena čedičem, který pronikl na povrch skrz pískovec (Wikipedia). Kužel Růžovského vrchu představuje typickou ukázku denudačního reliktu severočeského třetihorního vulkanismu. Na některých místech se zde projevuje typická šestiboká sloupcová odlučnost. Původně vrch obklopovaly křídové pískovce, které podléhaly erozi. Na několika místech vrchu se pískovce dochovaly v nejvyšších nadmořských výškách (cittadella.cz).

Růžovský vrch je kopec bez výhledu, avšak s původním lesem a bohatým bylinným podrostem. Svahy pokrývají přirozené lesy, místy charakteru pralesa. Na severním úpatí se nacházejí ledové díry, v nichž se často až do léta udržuje led a firn. Jižní část je pokrytá sutí (kudyznudy.cz). Růžovský vrch je součástí chráněných území: ptačí oblasti Labské pískovce, evropsky významné lokality České Švýcarsko v rámci soustavy NATURA 2000 a chráněné oblasti přirozené akumulace vod (CHOPAV) Severočeská křída. Z geomorfologického hlediska patří k Děčínské vrchovině. Na úpatí se nachází několik míst s průduchy nejen studeného, ale také teplého vzduchu z podzemí. Takzvané ventaroly se nalézají na jižním svahu (Wikipedia).

Mezi mnoha rostlinami na Růžovském vrchu se nachází množství vzácných druhů. Modré jaterníky zde září na vrcholu i svazích, dále zde roste lýkovec, sněženka, blín a mnoho dalších druhů. Díky své bohaté flóře je vrch oblíbeným místem sběratelů bylin, botaniků a ochránců přírody. Bazaltová půda pod buky poskytuje příznivé podmínky pro rozmanitou vegetaci (czippe.hier-im-netz.de). Mezi další zdejší rostliny patří například Vincetoxicum hirundinaria a Ribes alpinum (Wikipedia). Bohaté je také zastoupení pěvců a divoké zvěře. Tok tetřeva na Růžovském vrchu je nezapomenutelným zážitkem (czippe.hier-im-netz.de). Z fauny zde najdeme například mloka skvrnitého, čolka horského, ještěrku živorodou a puštíka bělavého (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Rakúsko, Podunajsko, TOP, Biotopy, Fotografie

Dunaj

Hits: 5815

patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej , najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa)Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk). 

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti . Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné  Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov  (Informačná tabuľa).


The Danube is one of the larger rivers in the world.

Within the Danube River, near , lies the territory of European significance called Bratislava Floodplains (Bratislavské luhy). It represents valuable remnants of preserved riparian forests along the Danube, covering an area of 668.23 hectares. The floodplain area in Bratislava has a rich military history, once known as part of the Iron Curtain in a strictly guarded border zone. Today, it is referred to as the Green Belt, as long-term restrictions on human activities have allowed natural processes to take place, creating a piece of valuable nature. The area also holds unique resources of high-quality drinking water, the most extensive in Central Europe, and several water sources supplying the capital and its surroundings. The floodplain forests are characterized as wetland primeval forests of the temperate zone.

There are significant plant communities of standing water and watercourses in the area. Various animals inhabit the willow trees and fallen trunks. The territory consists of six parts: the nature reserve Slovanský ostrov in the Devín district, Sihoť protected area located on an island surrounded by the main flow of the Danube, Starý háj natural reserve, Pečniansky les protected area, Soví les protected area, and Chorvátske rameno protected area.

In the 1980s, there was a decline in the groundwater level on the Slovak stretch of the Danube due to excessive gravel mining related to water management works in Slovakia and Austria. This led to a decrease in the quality of riparian forests, causing them to dry out and transition to more xerophilous communities. Additionally, the original trees were being replaced by non-native fast-growing species. Floodplain forests are limited by a high groundwater level, soft floodplain even experiences periodic floods.

The soft floodplain hosts willows such as Salix fragilis, S. alba, S. triadra, and poplars like Populus alba, P. nigra, P x canescens. In the hard floodplain, ash trees (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), elms (Ulmus minor, U. laevis), oaks (Quercus robur), bird cherry (Padus avium), guelder rose (Viburnum lantana), and dogwood (Swida sanguinea) thrive, among others.

The Danube is recognized as an Important Bird Area (IBA). Various bird species use the river branches and the Danube itself. Geese, herons, cormorants, grebes, gulls, swans, and ducks gather in significant numbers. Potential nesting birds include the little egret (Egretta garzetta), white-tailed eagle (Heliaetus albicilla), red kite (Milvus migrans), little bittern (Ixobrychus minutus), common tern (Sterna hirundo), and redshank (Tringa totanus). Animals like the European beaver (Castor fiber), newts (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), tree frog (Hyla arborea), various species of frogs, toads, snakes (Natrix natrix, Elaphe longissima), numerous butterfly species, beetles, insects, bats, fish, and other wildlife are present in the area.


Die Donau gehört zu den größeren Flüssen der Welt.

Im Rahmen der Donau, in der Nähe von Bratislava, liegt das Gebiet von europäischer Bedeutung namens Bratislavaer Auen (Bratislavské luhy). Es stellt wertvolle Überreste erhaltener Auenwälder entlang der Donau auf einer Fläche von 668,23 Hektar dar. Das Auenland in Bratislava hat eine reiche Militärgeschichte, einst bekannt als Teil des Eisernen Vorhangs in einer streng bewachten Grenzzone. Heute wird es als Grüngürtel bezeichnet, da langfristige Einschränkungen für menschliche Aktivitäten natürlichen Prozessen Raum gegeben haben und so ein wertvolles Stück Natur entstanden ist. Das Gebiet beherbergt auch einzigartige Ressourcen für hochwertiges Trinkwasser, das umfangreichste in Mitteleuropa, sowie mehrere Wasserquellen, die die Hauptstadt und ihre Umgebung versorgen. Die Auenwälder werden als Feuchtwaldurwälder der gemäßigten Zone charakterisiert.

Es gibt bedeutende Pflanzengemeinschaften stehender Gewässer und Wasserläufe in der Gegend. Verschiedene Tiere bewohnen die Weidenbäume und umgefallenen Baumstämme. Das Gebiet besteht aus sechs Teilen: dem Naturschutzgebiet Slovanský ostrov im Stadtteil Devín, dem Naturschutzgebiet Sihoť auf einer von der Hauptströmung der Donau umgebenen Insel, dem Naturreservat Starý háj, dem Naturschutzgebiet Pečniansky les, dem Naturschutzgebiet Soví les und dem Naturschutzgebiet Chorvátske rameno.

In den 1980er Jahren gab es auf dem slowakischen Abschnitt der Donau einen Rückgang des Grundwasserspiegels aufgrund übermäßiger Kiesgewinnung im Zusammenhang mit Wasserbauprojekten in der Slowakei und Österreich. Dies führte zu einer Abnahme der Qualität der Auenwälder, die dazu führte, dass sie austrockneten und zu xerophilen Gemeinschaften übergingen. Darüber hinaus wurden die ursprünglichen Bäume durch nicht heimische, schnell wachsende Arten ersetzt. Auenwälder sind durch einen hohen Grundwasserspiegel begrenzt, der weiche Auen erlebt sogar periodische Überschwemmungen.

Die weiche Aue beherbergt Weiden wie Salix fragilis, S. alba, S. triadra und Pappeln wie Populus alba, P. nigra, P x canescens. In der harten Aue gedeihen Eschen (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), Ulmen (Ulmus minor, U. laevis), Eichen (Quercus robur), Vogelkirsche (Padus avium), Schneeball (Viburnum lantana) und Hartriegel (Swida sanguinea), unter anderem.

Die Donau ist als Important Bird Area (IBA) anerkannt. Verschiedene Vogelarten nutzen die Flussarme und die Donau selbst. Gänse, Reiher, Kormorane, Lappentaucher, Möwen, Schwäne und Enten versammeln sich in signifikanter Zahl. Mögliche Brutvögel sind der Seidenreiher (Egretta garzetta), der Seeadler (Heliaetus albicilla), der Rotmilan (Milvus migrans), der Zwergrohrdommel (Ixobrychus minutus), die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) und der Rotschenkel (Tringa totanus). Tiere wie der Europäische Biber (Castor fiber), Molche (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), Laubfrosch (Hyla arborea), verschiedene Arten von Fröschen, Kröten, Schlangen (Natrix natrix, Elaphe longissima), zahlreiche Schmetterlingsarten, Käfer, Insekten, Fledermäuse, Fische und andere Wildtiere sind in der Gegend präsent.


A Duna a világ nagyobb folyói közé tartozik.

A Duna keretében, Pozsonytól nem messze, a Bratislavské luhy nevű európai jelentőségű terület található. Ez egy értékes maradványokat megőrző ártéri erdőket tartalmazó terület a Duna mentén 668,23 hektáros területen. A pozsonyi ártéri terület gazdag katonai történelemmel rendelkezik, egykor a Vasfüggöny részeként volt ismert, egy szigorúan őrzött határövezet részeként. Ma Zöld övnek hívják, mivel a hosszú távú emberi tevékenységek korlátozása lehetővé tette a természetes folyamatoknak a térnyerést, és így értékes természeti terület alakult ki. A terület egyedülálló forrásokat is tartalmaz jó minőségű ivóvíz, a Közép-Európában legnagyobb mennyiségben, valamint számos vízbefolyás, amely ellátja a fővárost és környékét. Az ártéri erdőket a mérsékelt éghajlati övezet mocsári erdőjének nevezik.

A területen jelentős állóvízi és vízfolyások élő növényközösségei találhatók. A füzesek és a ledőlt törzsek otthont adnak számos állatnak. A terület hat részből áll: a Slovanský ostrov természetvédelmi terület a Devíni városrészben, a Sihoť természetvédelmi terület, amelyet a Duna fő áramlata és a Karloveský ága vesz körbe, a Starý háj természetvédelmi terület, a Pečniansky les természetvédelmi terület, a Soví les természetvédelmi terület és a Chorvátske rameno természetvédelmi terület.

A 80-as években a Duna szlovákiai szakaszán a talajvízszint csökkenése volt tapasztalható a túlzott kavicsbányászat miatt, amely az osztrákországi és szlovákiai vízépítési projektekkel volt összefüggésben. Ez a folyamat csökkentette az ártéri erdők minőségét, ami szárazabbá vált és xerofit közösségekké alakult át. Emellett az eredeti fákat nem őshonos, gyorsan növő fajok váltották fel. Az ártéri erdőket a magas talajvízszint korlátozza, a lágy ártér akár időszakos áradásoknak is kitett.

A lágy ártéren fűzfák, például a Salix fragilis, S. alba, S. triadra, és nyárak, például a Populus alba, P. nigra, P x canescens, növekednek. A kemény ártéren kőris (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), szilva (Ulmus minor, U. laevis), tölgy (Quercus robur), madárcseresznye (Padus avium), kőris (Viburnum lantana) és hajnalka (Swida sanguinea) is található.

A Duna az Important Bird Area (IBA) elnevezést viseli. Különböző madárfajok használják a folyóágakat és magát a Dunát. Lúdak, kócsagok, kormoránok, búvárok, sirályok, hattyúk és kacsák jelentős számban gyűlnek össze. Lehetséges költőmadarak a kis kócsag (Egretta garzetta), a fehérhátú tengeri sas (Heliaetus albicilla), a vörös kánya (Milvus migrans), a búbos vöcsök (Ixobrychus minutus), a parti csér (Sterna hirundo) és a piroslábú szárcsa (Tringa totanus). Az állatok között szerepel a hód (Castor fiber), a szalamandra (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), az európai fábanca (Hyla arborea), a békák különböző fajai, a sügér (Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis), a barna sikló (Natrix natrix), a sima sikló (Elaphe longissima), számos lepkefaj, bogarak, rovarok, denevérek, halak és egyéb vadvilág.


Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Živočíchy, Rakúsko, Organizmy, Fotografie

Braunsberg a jeho fauna a flóra

Hits: 2728

patrí do chránenej krajinnej oblasti Braunsberg-Hundsheimerberg od roku 1965. pri Hainburgu an der Donau sú poslednými výbežkami Malých Karpát. Chránená krajinná oblasť sa vyznačuje suchými trávnatými porastmi so vzácnymi druhmi živočíchov a rastlín, osobitne mimoriadne bohatou faunou hmyzu (naturland-noe.at). Nájdeme tu predovšetkým druhy obľubujúce slnečné, teplomilné, lesostepné až stepné lokality: modlivku zelenú – Mantis religiosa), ságu stepnú – Saga pedo, stepníka červeného – Eresus cinnaberinus, očkáňa skalného – Chazara briseis, včely murárky – Osmia mustelina, Osia mitis, koníka slovanského Stenobothrus eurasius (daphne.sk) a Hundsheimských hôr predstavuje dôležitý teplý ostrov na západnom okraji Panónskej nížiny. Teplomilné druhy tu dosahujú svoju západnú alebo severnú hranicu rozšírenia. Vegetácia je tvorená druhovo bohatými suchými a polosuchými trávnatými porastmi, ako aj rozsiahlymi, prírodne zachovalými dubovými a dubovo-hrabovými lesmi. Chránená krajinná oblasť Braunsberg-Hundsheimerberg bola vyhlásená za biogenetickú rezerváciu (naturland-noe.at).

Na Braunsbergu nájdeme majestátne vápencové . Jeho svahy pokrývajú rozsiahle skalné stepi, suché a polosuché trávnaté porasty, ktoré boli v minulosti intenzívne pasené, ktoré je doložené od 16. storočia. Začiatkom 20. storočia sa tu pásol dobytok, kravy a kozy. Pozostatky bývalých pastvín sa na malých častiach územia zachovali dodnes. Pastva je čiastočne obnovená prostredníctvom starého a obzvlášť robustného plemena koňa Konik. V jarnom období neďaleko keltskej pozorovateľne tu kvitnú kavyle – Stipa, hlaváčik jarný – Adonis vernalis. Na Braunsbergu rastie klinček Lumnitzerov – Dianthus lumnitzeri, ježibaba belasá rusínska – Echinops ritro subsp. ruthenicus, starica kopcová – Alyssum montanum, rozchodník biely – Sedum album, jasenec biely – Dictamnus albus. Lesné časti tvoria najmä porasty dubov plstnatých – Quercus pubescens a javorov poľných – Acer campestre (daphne.sk). Na juhovýchodnom svahu rastie trpasličí kosatec – Iris pumila. Mnoho teplomilných, stredomorských druhov zvierat a rastlín tu nachádza ideálne životné podmienky, napríklad jašterica zelená – Lacerta viridis, kosatec fialový – Onosma austriaca, divozel fénický – Verbascum phoeniceum. Niektoré druhy endemitmi – Dianthus lumnitzerii (Wikipedia).

Charakteristický rastlinný a živočíšny svet Hainburských vrchov je prispôsobený suchému teplému panónskemu podnebiu a pochádza čiastočne z východných stepí, čiastočne zo Stredomoria. Mnohé východokontinentálne druhy tu dosahujú svoju západnú hranicu rozšírenia, južné submediteránne druhy zase svoju severnú hranicu. Ďalšou zvláštnosťou Hainburských vrchov je vysoký podiel lokálne rozšírených endemitov. V slnečných dňoch sa holá plošina Braunsbergu silno prehrieva. Vzniknuté termické prúdy využíva orol skalný na svoje prieskumné lety. Rastlinný svet Braunsbergu je vďaka rôznym životným podmienkam veľmi rozmanitý. Už v predjarí potešia návštevníkov veľké poniklece a hlaváčiky jarné, trpasličie kosatce, ktorých rôznofarebné kvitnú na svahoch od apríla. Na exponovaných vápencových svahoch rastú človekom neovplyvnené skalné suché trávnaté porasty s riedkou pionierskou vegetáciou. Tu môžu prežiť len druhy prispôsobené na sucho, ako je rozchodník alebo skalná ruža, ktorých hrubé mäsité slúžia ako zásobáreň . Na zachovanie suchých trávnatých porastov vytvorených ľudským využívaním je potrebné pravidelné kosenie alebo pasenie. Na Braunsbergu sa realizuje pokusné pasenie koníkmi, robustným plemenom poníkov z východoeurópskeho regiónu, ktoré je blízko príbuzné s lesným tarpánom, vyhynulou formou divého koňa. Ako nehostinná a odstrašujúca sa zdá plošina Braunsbergu, tak prívetivo pôsobia teplomilné a krovinaté porasty na jeho svahoch. Pre mnoho druhov živočíchov predstavujú riedke, staré lesy cenný životný priestor. Larvy rôznych druhov chrobákov potrebujú na svoj vývoj staré suché . Z toho profitujú aj ďatle. Šedý ďateľ, stredný ďateľ a čierny ďateľ tu nachádzajú bohatú potravu a dostatok starých a odumierajúcich stromov, do ktorých vytesávajú svoje hniezdne dutiny. Roháč potrebuje na svoj 3 až 5 rokov trvajúci vývoj hnijúce alebo koreňové pníky (zobodat.at).


Braunsberg has been part of the Braunsberg-Hundsheimerberg Protected Landscape Area since 1965. The mountains near an der Donau are the last outcrops of the Lesser Carpathians. The protected landscape area is characterized by dry grasslands with rare species of animals and plants, particularly an extremely rich insect fauna (naturland-noe.at). Here, you can find species that prefer sunny, thermophilic, forest-steppe to steppe habitats: the praying mantis (Mantis religiosa), the predatory bush cricket (Saga pedo), the ladybird spider (Eresus cinnaberinus), the rock grayling (Chazara briseis), mason bees (Osmia mustelina, Osia mitis), and the Eurasian locust (Stenobothrus eurasius) (daphne.sk). The fauna and flora of the Hundsheim mountains represent an important warm island at the western edge of the Pannonian Basin. Thermophilic species reach their western or northern distribution limits here. The vegetation consists of species-rich dry and semi-dry grasslands as well as extensive, naturally preserved oak and oak-hornbeam forests. The Braunsberg-Hundsheimerberg Protected Landscape Area has been designated a biogenetic reserve (naturland-noe.at). On Braunsberg, you can find majestic limestone rocks. Its slopes are covered with extensive rock steppes, dry and semi-dry grasslands, which were intensely grazed in the past, documented since the 16th century. At the beginning of the 20th century, cattle, cows, and goats grazed here. Remnants of the former pastures have been preserved to this day in small areas. Grazing has been partially restored through the use of the old and particularly robust Konik horse breed. In spring, feather grass (Stipa) and spring adonis (Adonis vernalis) bloom near the Celtic observatory. On Braunsberg, Lumnitzer’s pink (Dianthus lumnitzeri), Russian globe thistle (Echinops ritro subsp. ruthenicus), mountain madwort (Alyssum montanum), white stonecrop (Sedum album), and dittany (Dictamnus albus) grow. The forest areas mainly consist of downy oak (Quercus pubescens) and field maple (Acer campestre) stands (daphne.sk). On the southeastern slope, you can find the dwarf iris (Iris pumila). Many thermophilic, Mediterranean species of animals and plants find ideal living conditions here, such as the emerald lizard, Austrian greenweed (Onosma austriaca), and Phoenician mullein (Verbascum phoeniceum). Some species are endemics – Dianthus lumnitzerii (Wikipedia).

The characteristic plant and animal life of the Hainburg mountains is adapted to the dry, warm Pannonian climate and originates partly from the eastern steppes, partly from the Mediterranean. Many East-continental species reach their western distribution limit here, while southern sub-Mediterranean species reach their northern limit. Another peculiarity of the Hainburg mountains is the high proportion of locally distributed endemics. On sunny days, the bare plateau of Braunsberg heats up significantly. The resulting thermal currents are used by the golden eagle for its reconnaissance flights. The plant world of Braunsberg is very diverse due to the different living conditions. Already in early spring, large pasque flowers and spring adonis, and dwarf irises delight visitors with their colorful flowers blooming on the slopes from April. On the exposed limestone slopes, rock-dry grasslands with sparse pioneer vegetation, untouched by humans, grow. Only species adapted to dryness, such as stonecrop or houseleek, with their thick, fleshy leaves that serve as water reservoirs, can survive here. Regular mowing or grazing is necessary to preserve the dry grasslands created by human use. Experimental grazing with ponies, a robust breed of ponies from the Eastern European region, closely related to the forest tarpans, an extinct form of wild horse, is being implemented on Braunsberg. While the bare plateau of Braunsberg seems inhospitable and deterrent, the warm forests and scrublands on its slopes are friendly. For many species of animals, the sparse, old forests represent valuable living space. The larvae of various beetle species need old dry trees for their development. Woodpeckers also benefit from this. The grey woodpecker, middle spotted woodpecker, and black woodpecker find plenty of food and enough old and dying trees to carve out their nesting cavities. The stag beetle needs decaying wood or root stumps for its 3 to 5-year development (zobodat.at).


Der Braunsberg gehört seit 1965 zum Landschaftsschutzgebiet Braunsberg-Hundsheimerberg. Die Berge bei Hainburg an der Donau sind die letzten Ausläufer der Kleinen Karpaten. Das Landschaftsschutzgebiet zeichnet sich durch trockene Graslandschaften mit seltenen Tier- und Pflanzenarten aus, insbesondere einer außerordentlich reichen Insektenfauna (naturland-noe.at). Hier findet man vor allem Arten, die sonnige, wärmeliebende, waldsteppe bis steppenartige Lebensräume bevorzugen: Gottesanbeterin (Mantis religiosa), die Säbelheuschrecke (Saga pedo), die Rote Röhrenspinne (Eresus cinnaberinus), den Berghexe (Chazara briseis), Mauerbienen (Osmia mustelina, Osia mitis), und den Eurasischen Grashüpfer (Stenobothrus eurasius) (daphne.sk). Die Fauna und Flora der Hundsheimer Berge stellen eine wichtige warme Insel am westlichen Rand des Pannonischen Beckens dar. Wärmeliebende Arten erreichen hier ihre westliche oder nördliche Verbreitungsgrenze. Die Vegetation besteht aus artenreichen Trocken- und Halbtrockenrasen sowie weitläufigen, naturnah erhaltenen Eichen- und Eichen-Hainbuchenwäldern. Das Landschaftsschutzgebiet Braunsberg-Hundsheimerberg wurde zur Biogenetischen Reserve erklärt (naturland-noe.at). Auf dem Braunsberg finden sich majestätische Kalksteinfelsen. Seine Hänge sind mit weitläufigen Felsensteppen, trockenen und halbtrockenen Graslandschaften bedeckt, die in der Vergangenheit intensiv beweidet wurden, dokumentiert seit dem 16. Jahrhundert. Anfang des 20. Jahrhunderts weideten hier Rinder, Kühe und Ziegen. Reste der ehemaligen Weiden sind bis heute in kleinen Bereichen erhalten geblieben. Die Beweidung wurde teilweise durch den Einsatz der alten und besonders robusten Pferderasse Konik wieder aufgenommen. Im Frühjahr blühen hier in der Nähe der keltischen Beobachtungsstelle Federgras (Stipa) und Frühlings-Adonisröschen (Adonis vernalis). Auf dem Braunsberg wachsen der Lumnitzers Nelke (Dianthus lumnitzeri), die Ruthenische Kugeldistel (Echinops ritro subsp. ruthenicus), der Berg-Steinkraut (Alyssum montanum), der Weiße Mauerpfeffer (Sedum album) und die Brennende Liebe (Dictamnus albus). Die Waldgebiete bestehen hauptsächlich aus Flaumeichen (Quercus pubescens) und Feldahorn (Acer campestre) Beständen (daphne.sk). Am Südosthang wächst die Zwergschwertlilie (Iris pumila). Viele wärmeliebende, mediterrane Tier- und Pflanzenarten finden hier ideale Lebensbedingungen, wie die Smaragdeidechse, der Österreichische Raublatt (Onosma austriaca) und der Purpur-Königskerze (Verbascum phoeniceum). Einige Arten sind Endemiten – Dianthus lumnitzerii (Wikipedia).

Die charakteristische Pflanzen- und Tierwelt der Hainburger Berge ist an das trockene, warme Pannonische Klima angepasst und stammt teilweise aus den östlichen Steppen, teilweise aus dem Mittelmeerraum. Viele ostkontinentale Arten erreichen hier ihre westliche Verbreitungsgrenze, während südliche submediterrane Arten ihre nördliche Grenze erreichen. Eine weitere Besonderheit der Hainburger Berge ist der hohe Anteil lokal verbreiteter Endemiten. An sonnigen Tagen erhitzt sich die kahle Hochfläche des Braunsbergs stark. Die entstehenden thermischen Strömungen werden vom Steinadler für seine Erkundungsflüge genutzt. Die Pflanzenwelt des Braunsbergs ist aufgrund der unterschiedlichen Lebensbedingungen sehr vielfältig. Bereits im Vorfrühling erfreuen große Kuhschellen und Frühlings-Adonisröschen, Zwergiris mit ihren bunten Blüten, die ab April an den Hängen blühen, die Besucher. Auf den exponierten Kalksteinhängen wachsen unberührte Fels-Trockenrasen mit spärlicher Pioniervegetation. Hier können nur Arten überleben, die an Trockenheit angepasst sind, wie der Mauerpfeffer oder die Hauswurz, deren dicke fleischige Blätter als Wasserspeicher dienen. Zur Erhaltung der durch menschliche Nutzung entstandenen Trockenrasen ist regelmäßiges Mähen oder Beweiden notwendig. Auf dem Braunsberg wird ein Versuch mit Ponys, einer robusten Ponyrasse aus dem osteuropäischen Raum, die eng mit dem Waldtarpan, einer ausgestorbenen Form des Wildpferdes, verwandt ist, durchgeführt. Während die kahle Hochfläche des Braunsbergs unfreundlich und abschreckend wirkt, erscheinen die wärmeliebenden Wälder und buschigen Bestände an seinen Hängen einladend. Für viele Tierarten stellen die lichten, alten Wälder wertvollen Lebensraum dar. Die Larven verschiedener Käferarten benötigen alte trockene Bäume für ihre Entwicklung. Auch Spechte profitieren davon. Der Grauspecht, der Mittelspecht und der Schwarzspecht finden reichlich Nahrung und genügend alte und absterbende Bäume, um ihre Nistlöcher zu zimmern. Der Hirschkäfer benötigt für seine 3 bis 5 Jahre dauernde Entwicklung verrottendes Holz oder Wurzelstöcke (zobodat.at).



Flóra TOP

Flóra Všetky


Fauna