Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Dnes je to mečovka zelená. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu (Axelrod, Wischnath, 1991). Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom – gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Samce sa niekedy medzi sebou bijú.
Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Podobné vlastnoručne vyrobené pôrodničky využijeme aj pri odchove iných živorodiek ako napr. Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl atď. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce, ktorým začne rásť neskôr.
U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie – takto vyvinutý samci sú obyčajne neplodní.
Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný. Preto sa množia – pripravujú krížením. Ďalšie známe formy: berlínska, zelená mečovka, atď. Existujú aj tvarové varianty: lýrové, závojové, wagtail, delta atď. V mečovkách sa usporadúvajú aj súťaže, kde sa posudzujú podľa štandardu.
Registrujem tieto formy: albino, belize, berlín, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, wien, wagtail.
Swordtails belong to the livebearer category. Their previous Slovak synonym was Mexican swordtail, but today it is known as the green swordtail. As the species name suggests, it originates from Mexico. Its distribution extends from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). It is one of the most well-known fishes overall. Keeping them is straightforward, but it’s essential to consider that swordtails heavily impact their environment with their excrement. They are literally energy conversion machines, pejoratively referred to as “combines” in aquarium slang. Their metabolic transformation is remarkable. They accept various foods like flakes and pellets but should also be provided with a varied diet, including blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident, with males distinguished by their external genital organ, the gonopodium. Additionally, males are generally slimmer, and they grow a sword-like extension from their caudal fin. Males may engage in occasional fights.
Reproduction is straightforward. Pregnant females can be identified by their full abdomen and a dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibalistic, so to raise the fry, preventing direct contact with the mother is necessary. Commercially available breeding traps can serve this purpose. These traps allow the female to give birth, and the fry either escape to a closed compartment through narrow slots or penetrate through these slots into the main tank. The choice depends on personal preference. Similar handcrafted breeding traps can be used for raising other livebearers like Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. During birth, it’s crucial to place the female in water with a temperature similar to her accustomed environment. Otherwise, premature births of underdeveloped or dead fry may occur. Swordtail fry are relatively large; they grow slowly in the first month and later exhibit faster growth. It is said that males whose swords grow later tend to have more significant potency than those whose swords develop earlier.
Swordtails are known for their ability to change gender when there is a lack of males in the population. Females transform into males, growing a gonopodium, although it is usually smaller. However, their robust female appearance remains unchanged. Unfortunately, this remarkable change often does not lead to success – transformed males are typically infertile.
Swordtails serve as the basis for numerous breeding experiments, resulting in countless forms. Notable examples include Vienna swordtails, considered among the rarest of standard swordtails. They are characterized by a lighter, pale red color with red eyes and are more delicate than other forms. Almost all males are infertile, with perhaps one in 200 being fertile. Therefore, they are propagated through planned crossbreeding. Other well-known forms include Berlin swordtail, green swordtail, etc. There are also morphological variants like lyre-shaped, veil-shaped, wagtail, delta, etc. Swordtail competitions are organized where they are judged based on established standards.
I register these forms: albino, Belize, Berlin, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, Schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, Wien, wagtail.
Schwertträger gehören zur Gruppe der Lebendgebärenden. Ihr früheres slowakisches Synonym war der mexikanische Schwertträger, heute ist er jedoch als der grüne Schwertträger bekannt. Wie der Artenname vermuten lässt, stammt er aus Mexiko. Sein Verbreitungsgebiet erstreckt sich von Nordmexiko bis in die zentralen und westlichen Teile von Guatemala und Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es ist einer der bekanntesten Fische überhaupt. Die Haltung ist unkompliziert, aber es ist wichtig zu beachten, dass Schwertträger die Umgebung stark mit ihrem Kot belasten. Sie sind buchstäblich Energieumwandlungsmaschinen und werden im aquaristischen Slang abwertend als “Kombajn” bezeichnet. Ihre Stoffwechseltransformation ist bemerkenswert. Sie akzeptieren verschiedene Lebensmittel wie Flocken und Pellets, sollten aber auch mit einer abwechslungsreichen Ernährung, einschließlich gekochtem Salat, Spinat oder anderen Gemüsesorten, versorgt werden. Schwertträger etablieren eine Hierarchie von Alpha- und Betamännchen. Der Geschlechtsdimorphismus ist offensichtlich, wobei sich die Männchen durch ihr äußeres Geschlechtsorgan, das Gonopodium, auszeichnen. Darüber hinaus sind Männchen im Allgemeinen schlanker und wachsen eine schwertartige Verlängerung ihrer Schwanzflosse. Männchen können gelegentlich kämpfen.
Die Fortpflanzung ist unkompliziert. Schwangere Weibchen können anhand ihres vollen Bauches und eines dunklen Flecks in der Bauchhöhle identifiziert werden. Weibchen sind kannibalistisch, daher ist es notwendig, den direkten Kontakt mit der Mutter zu verhindern, um die Jungfische aufzuziehen. Hierfür gibt es handelsübliche Zuchtboxen. Diese ermöglichen es der Mutter, zu gebären, und die Jungfische entweder entkommen in einen abgeschlossenen Bereich durch schmale Schlitze oder gelangen durch diese Schlitze ins Hauptbecken. Die Wahl hängt von persönlichen Vorlieben ab. Ähnliche handgefertigte Zuchtboxen können auch für die Aufzucht anderer Lebendgebärender wie Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl usw. verwendet werden. Bei der Geburt ist es wichtig, das Weibchen in Wasser mit einer ähnlichen Temperatur wie ihrer vertrauten Umgebung zu platzieren. Andernfalls kann es zu vorzeitigen Geburten von unterentwickelten oder toten Jungfischen kommen. Schwertträgerjungfische sind relativ groß, wachsen im ersten Monat jedoch langsam und zeigen später ein schnelleres Wachstum. Es wird gesagt, dass Männchen, deren Schwert später wächst, in der Regel eine größere Potenz haben als solche, deren Schwert früher wächst.
Schwertträger sind dafür bekannt, das Geschlecht zu wechseln, wenn es an Männchen in der Population mangelt. Weibchen verwandeln sich in Männchen und entwickeln ein Gonopodium, obwohl es in der Regel kleiner ist. Ihr robustes weibliches Erscheinungsbild bleibt jedoch unverändert. Leider führt diese bemerkenswerte Veränderung oft nicht zum Erfolg – transformierte Männchen sind in der Regel unfruchtbar.
Schwertträger dienen als Grundlage für zahlreiche Zuchtexperimente, die zu unzähligen Formen führen. Bekannte Beispiele sind Wiener Schwertträger, die als die seltensten unter den Standard-Schwertträgern gelten. Sie zeichnen sich durch eine hellere, blassrote Farbe mit roten Augen aus und sind empfindlicher als andere Formen. Fast alle Männchen sind unfruchtbar, vielleicht ist eines von 200 fruchtbar. Daher werden sie durch geplante Kreuzungen vermehrt. Andere bekannte Formen sind Berliner Schwertträger, Grüner Schwertträger usw. Es gibt auch morphologische Varianten wie lyra-förmige, schleier-förmige, wedelnde, delta-förmige usw. Schwertträgerwettbewerbe werden organisiert, bei denen sie nach etablierten Standards bewertet werden.
Los Swordtails pertenecen al grupo de los vivíparos. Su sinónimo eslovaco anterior era el swordtail mexicano, pero hoy en día se conoce como el swordtail verde. Como sugiere el nombre de la especie, es originario de México. Su distribución se extiende desde el norte de México hasta las partes centrales y occidentales de Guatemala y Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es uno de los peces más conocidos en general. Su cuidado es sencillo, pero es importante tener en cuenta que los swordtails impactan fuertemente su entorno con sus excrementos. Son literalmente máquinas de conversión de energía, peyorativamente llamadas “combines” en la jerga de acuaristas. Su transformación metabólica es admirable. Aceptan varios alimentos como escamas y pellets, pero también se les debe proporcionar una dieta variada, incluyendo lechuga, espinacas u otras verduras. Los swordtails establecen una jerarquía de macho alfa y macho beta. El dimorfismo sexual es evidente, con machos distinguibles por su órgano genital externo, el gonopodio. Además, los machos suelen ser más delgados y les crece una extensión similar a una espada de su aleta caudal. Los machos a veces pueden pelear entre ellos.
La reproducción es sencilla. Las hembras preñadas se pueden identificar por su abdomen lleno y una mancha oscura en la cavidad abdominal. Las hembras son caníbales, así que para criar a las crías, es necesario evitar el contacto directo con la madre. Para este propósito, existen trampas de cría disponibles comercialmente. En estas trampas, la hembra da a luz, y las crías escapan a un compartimento cerrado a través de ranuras estrechas o penetran a través de estas ranuras en el acuario principal. La elección depende de las preferencias personales. Trampas de cría similares hechas a mano también se pueden utilizar para criar otros vivíparos como Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. Durante el parto, es crucial colocar a la hembra en agua con una temperatura similar a la de su entorno habitual. De lo contrario, pueden ocurrir partos prematuros de crías subdesarrolladas o muertas. Las crías de swordtail son relativamente grandes; crecen lentamente en el primer mes y luego muestran un crecimiento más rápido. Se dice que los machos cuyas espadas crecen más tarde tienden a tener una potencia más significativa que aquellos cuyas espadas se desarrollan antes.
Los swordtails son conocidos por su capacidad para cambiar de género cuando hay escasez de machos en la población. Las hembras se transforman en machos, desarrollando un gonopodio, aunque generalmente es más pequeño. Sin embargo, su robusta apariencia femenina permanece inalterada. Lamentablemente, este cambio notable a menudo no conduce al éxito; los machos transformados suelen ser estériles.
Los swordtails sirven como base para numerosos experimentos de cría, lo que resulta en incontables formas. Ejemplos notables incluyen los swordtails de Viena, considerados entre los más raros de los swordtails estándar. Se caracterizan por un color rojo más claro con ojos rojos y son más delicados que otras formas. Casi todos los machos son estériles, con quizás uno de cada 200 siendo fértil. Por lo tanto, se propagan a través de cruzamientos planificados. Otras formas conocidas incluyen swordtail de Berlín, swordtail verde, etc. También existen variantes morfológicas como las de forma de lira, forma de velo, forma de cola de golondrina, delta, etc. Se organizan competiciones de swordtail en las que se juzgan según estándares establecidos.
Registro estas formas: albino, Belize, Berlín, negro, negro Hi-fin, cola de lira negra, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, cola de lira calico, cd, delta, hx, dorado y negro, cola de lira dorada, dorado, cometa dorada, dorado Hi-fin, cola de golondrina dorada, verde, cola de golondrina verde, jalapa, lancetilla, limón, li, lira, cola de lira, cola de lira sword, mármol, color mixto, cola de lira de color mixto, mystic blue, neón, neón Hi-fin, cola de lira neón, cola de golondrina neón, swordtail pintado, piña, piña Hi-fin, cola de lira piña, rojo y blanco, albino rojo, calico rojo, cometa rojo, ojo rojo, esmoquin rojo, terciopelo rojo, terciopelo rojo Hi-fin, cola de lira terciopelo rojo, cola de golondrina roja, cola de golondrina roja Hi-fin, cola de golondrina roja lira, rossa, sarabia, schwerttraeger, atardecer, esmoquin, esmoquin Hi-fin, cola de lira esmoquin, espada de terciopelo, cola de lira espada de terciopelo, verde masc, blanco, Wien, cola de golondrina.
Literatúra
Axelrod H.R., Wischnath L., 1991: Swordtails and platies. T.H.F. Publications, Inc., Neptune City, NJ, USA
Terčovce, alebo aj diskusy sú kráľovské druhy sladkovodnej akvaristiky. Patria, podobne ako skaláre, medzi juhoamerické cichlidy. Ich chov a odchov je dosť náročný a odchov. Okrem iného vyžadujú teplú vodu 28 – 30 °C, veľmi mäkkú pre odchov. V chove sú už dnes dlhšie chované terčovce schopné znášať aj trvale tvrdú vodu. Samostatnou kapitolou je chov spoločne so skalármi. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre musia byť dostatočne odčervené. Pri ich rozmnožovaní je jedinečné, že vylučujú kožný sekrét, ktorým živia svoje potomstvo. Obsahuje aj ochranné látky, takže plní podobnú funkciu ako materské mlieko u cicavcov, alebo trhanie srsti u zajacov a králikov. Je veľmi dôležité, aby sa rodičom vytvorilo dostatočné množstvo sekrétu pre úspešný odchov. Odvodzujú sa od prírodných foriem týchto druhov: Symhysodon aequifasciatus haraldi, Symhysodon aequifasciatus axelrodi, Symhysodon aequifasciatus aequifasciatus a Symphysodon discus.
Symphysodon sp.: feuer ror, kitti red doll, penang super red, super red, malboro red, snake skin
Discus fish, also known as Symphysodon, stand as regal beings in the realm of freshwater aquaristics. Similar to angelfish (skaláre), they belong to the family of South American cichlids. Their breeding and rearing pose considerable challenges and demands. Among other requirements, they need warm water between 28 – 30 °C, and very soft water, especially during breeding. Recently, captive-bred discus fish have adapted to tolerate permanently hard water.
A separate chapter in the care of discus fish addresses their compatibility with angelfish. Coexistence is recommended only for experienced breeders. In principle, it is not excluded, but angelfish must be adequately dewormed. During their reproduction, discus fish exhibit a unique behavior: they excrete a skin secretion that nourishes their offspring. It contains protective substances, fulfilling a function similar to maternal milk in mammals or fur tearing in rabbits and hares. It is crucial to create a sufficient amount of secretion for successful rearing.
Symphysodon sp.: feuer ror, kitti red doll, penang super red, super red, malboro red, snake skin
Breeding discus fish is a fascinating endeavor. The process involves the female creating a basket with her pectoral fins to hold the sticky eggs. Successful breeding requires specific conditions, including a balanced diet and an environment conducive to the breeding pair. The excretion of skin mucus during reproduction is a distinctive feature and a crucial aspect for a successful rearing process. The various species and forms within the genus Symphysodon offer aquarists a diverse range of options, each displaying its unique beauty and characteristic features
Diskusfische, auch als Symphysodon bekannt, gelten als königliche Wesen in der Welt der Süßwasseraquaristik. Ähnlich wie Skalare (skaláre) gehören sie zur Familie der südamerikanischen Buntbarsche. Die Zucht und Aufzucht stellt erhebliche Herausforderungen und Ansprüche dar. Unter anderem benötigen sie warmes Wasser zwischen 28 – 30 °C und sehr weiches Wasser, insbesondere während der Zucht. In letzter Zeit haben sich auch in Gefangenschaft gezüchtete Diskusfische an dauerhaft hartes Wasser angepasst.
Ein eigenes Kapitel in der Pflege von Diskusfischen befasst sich mit ihrer Verträglichkeit mit Skalaren. Das Zusammenleben wird nur erfahrenen Züchtern empfohlen. Grundsätzlich ist es nicht ausgeschlossen, aber Skalare müssen ausreichend entwurmt sein. Während ihrer Fortpflanzung zeigen Diskusfische ein einzigartiges Verhalten: Sie scheiden eine Hautsekrete aus, das ihren Nachwuchs ernährt. Es enthält Schutzstoffe und erfüllt eine ähnliche Funktion wie Muttermilch bei Säugetieren oder das Reißen von Fell bei Kaninchen und Hasen. Es ist entscheidend, eine ausreichende Menge Sekret für eine erfolgreiche Aufzucht zu erzeugen.
Symphysodon sp.: feuer ror, kitti red doll, penang super red, super red, malboro red, snake skin
Die Zucht von Diskusfischen ist ein faszinierendes Unterfangen. Der Prozess beinhaltet, dass das Weibchen mit ihren Brustflossen einen Korb bildet, um die klebrigen Eier zu halten. Eine erfolgreiche Zucht erfordert spezifische Bedingungen, einschließlich einer ausgewogenen Ernährung und einer Umgebung, die für das Zuchtpaar förderlich ist. Die Ausscheidung von Hautschleim während der Fortpflanzung ist ein charakteristisches Merkmal und ein entscheidender Aspekt für einen erfolgreichen Aufzuchtprozess. Die verschiedenen Arten und Formen innerhalb der Gattung Symphysodon bieten Aquarianern eine vielfältige Palette von Optionen, von denen jede ihre eigene Schönheit und charakteristischen Merkmale zeigt.
V dňoch 7. – 15.10.2006 sa v priestoroch botanickej záhrady v Prahe konala výstava akváriových rýb. Jej súčasťou bola aj výstava WGC – to znamená, že pražská výstava mala štatút majstrovstiev sveta v kategórií Guppy. Ďalšími súčasťami bola súťaž MČR Guppy a ME Xipho-Molly, tematické súťažné kolekcie halančíky, kolekcia divokých živorodiek, bezstavovcov a studenovodných rýb.
3. mezinárodní výstava halančíků
Výstava sa konala 22. – 25.06.2006 v Botanickej záhrade UK v Prahe, Na Slupi 15, Praha 2. V nedeľu 25.06 sa konala dražba, ktorej sa zúčastnil aj Martin Haláč, a nejaké rybičky tam aj vydražil :-)). Výstavy som sa zúčastnil veľmi rád, napokon sú to krásne ryby po každej stránke. V rámci akcie sa konala aj predaj rýb a čiastočne aj techniky, pomôcok, atď.
Výstava niesla názov Akvárium 2005, konala sa v priestoroch Botanickej záhrady – Na Slupi 16, 12000 Praha 2. Súčasťou výstavy bola aj výstava kaprozúbiek – halančíkov (cez 80 druhov) České halančíkarske společnosti, a Klubu přátel divokých živorodiek a nejaké nádrže spoločenské, typové, povedal by som všehochuť, a čosi sa dalo aj nakúpiť.
Aquarium 2006 – Guppy World Championship 2006 and Other Exhibitions
From October 7 to October 15, 2006, an aquarium fish exhibition took place in the premises of the botanical garden in Prague. It included the WGC exhibition, meaning that the Prague exhibition had the status of the World Championship in the Guppy category. Other parts of the event included the Czech Republic Guppy Championship, European Xipho-Molly Championship, thematic competition collections of swordtails, collections of wild livebearers, invertebrates, and cold-water fish.
3rd International Swordtail Exhibition
The exhibition took place from June 22 to June 25, 2006, at the Botanical Garden of Charles University in Prague, Na Slupi 15, Prague 2. On Sunday, June 25, an auction was held, attended by Martin Haláč, who successfully bid on some fish :-)). I was very happy to participate in the exhibitions; after all, these are beautiful fish in every way. The event also included the sale of fish and, to some extent, equipment, accessories, etc.
The exhibition was named Aquarium 2005 and took place in the premises of the Botanical Garden at Na Slupi 16, 12000 Prague 2. The exhibition included a display of swordtails (over 80 species) by the Czech Swordtail Society and the Club of Friends of Wild Livebearers. Various types of tanks, including community tanks and type tanks, were also exhibited, and some items were available for purchase.
Na konci októbra 2006 sa konal v Prahe2. ročník Aqua Festivalu. Program sľuboval nasledovné – Český šampionát chovatelů skalár, Mezinárodní výstava tématických akvárií, prednášková odpoledne, představení činnosti českých a slovenských spolků, prodej akvaristických potřeb a literatury… Tentokrát bol jeho súčasťou šampionát skalárov. Podľa toho, čo som sa dopočul, tak predovšetkým českí akvaristi vytvorili pravdepodobne štandard, ktorý je akceptovaný medzinárodnou spoločnosťou. Ja som sa vybral do Prahy spolu so Silvesterom Valentinom 21.10.2006. Pekne sme sa odviezli autobusom Student Agency, ktorým sme mimochodom aj odcestovali, ráno sme boli už v Kongresovom centre neďaleko Vyšehradu. Chceli sme sa najprv naraňajkovať, ale akosi nás to stále ťahalo robiť niečo iné. To iné sa odohrávalo práve na výstave. Organizátori zrejme nesplnili celkom očakávania, malo byť vystavených ďaleko viac tematických akvárií, ja sa priznám, šiel som tam najmä na skaláre.
Atmosféra, ktorá vládla na festivale mne vyhovovala. Možno preto, že veľa ľudí poznám, každopádne cítil som sa výborne. Prítomní boli samozrejme predajcovia a poniektorí veru boli pre mňa aj zriedkaví. Prehodili sme vždy pár slov. ak sme sa na to cítili. V priebehu času dorazila z Bratislavy ďalšia skupina, došoférovaná Milom Peškom. Zhliadol som aj relatívne početnú skupinu okolo Pala Sedláka. Organizátori, konkrétne Vladko Bydžovský spomínal, že ho mrzí, že domáci pražáci, ktorých malo byť všade počuť, veľmi neprišli, ale zato slovákov tam bolo dosť. Iste nielen ja som si všimol, že aj nemecky hovoriacich tam bolo dosť. Je to škoda. V programe dňa, kedy sme tam my boli, t.j. v sobotu, bolo vyhlásenie výsledkov a prednášky. My sme absolvovali prednášku pána Jürgena Schmidta na tému Labyrintky juhovýchodnej Ázie. Rozprával o mnohých druhoch rodu Betta. Vzhľadom na dosť nízku účasť na celom podujatí v tom čase ma celkom milo prekvapilo, koľko ľudí bolo zvedavých na prednášku. Ďalšiu prednášku viedol Vladko Bydžovský. Prezentoval na nej svoje návštevy po rôznych chovateľoch. Orientovaná bola samozrejme najmä ma druhy rodu Pterophyllum. Videli sme zábery z kuchyne úspešných chovateľov a počuli sme mnoho užitočných chovateľských slov. Po vyhlásení výsledkov nasledovala prednáška Horsta Linkeho, pre ktorého sú zjavne skaláre dominantné. Pán Linke bol perfektne vybavený technikou na prezentáciu, čo ostatne mi malo byť jasné už po Bydžovského prednáške, kde sme videli aj akvaristické vybavenie Hosta Linkeho. Vskutku precízna práca. Pan Linke je určite zručný nielen v akvaristike. Ocenil som, že prednáška bola komplexná a pritom nie zdĺhavá (podotýkam, že bola prekladaná do češtiny). Videl som v nej použité dokonca novinové výstrižky o skalároch z obdobia snáď 19. storočia. Nepamätám si presne fakty, ale zaujalo ma to veľmi. Páčilo sa mi aj to, že pán Linke chová svojich skalárov v akváriách, kde je dno, rastliny. Bohužiaľ čas bežal a my sme museli ísť na autobus, takže sme odbehli z prednášky. Hádam niekedy nabudúce. Skaláre boli v 53 nádržiach. Zaregistroval som iba štyri tematické akvária :-((((.
At the end of October 2006, the 2nd Aqua Festival took place in Prague. The program promised the following – Czech Championship of Angelfish Breeders, International Exhibition of Thematic Aquariums, lecture afternoons, presentation of activities of Czech and Slovak associations, sale of aquarium supplies and literature… This time, it included an angelfish championship. According to what I heard, Czech aquarists, in particular, probably set a standard that is accepted by the international community. I went to Prague with Silvester Valentin on October 21, 2006. We had a pleasant journey by the Student Agency bus, which we also used for our return. In the morning, we were already at the Congress Center near Vyšehrad. We wanted to have breakfast first, but somehow we were always drawn to do something else. That something else was happening at the exhibition. The organizers apparently didn’t quite meet expectations; there were supposed to be many more thematic aquariums, but I confess I mainly went there for angelfish.
I liked the atmosphere at the festival. Perhaps because I know many people, anyway, I felt great. Of course, there were vendors, and some of them were indeed rare for me. We exchanged a few words whenever we felt like it. Over time, another group arrived from Bratislava, driven by Milo Peško. I also saw a relatively large group around Pal Sedlák. The organizers, specifically Vladko Bydžovský, mentioned that he regretted that the local Prague residents, who were supposed to be heard everywhere, did not come very much, but there were quite a few Slovaks instead. I certainly noticed, and I’m not alone, that there were also quite a few German speakers. It’s a pity. On the day we were there, Saturday, the program included announcing the results and lectures. We attended a lecture by Mr. Jürgen Schmidt on the subject of Labyrinth Fish of Southeast Asia. He talked about many species of the Betta genus. Given the relatively low attendance at the entire event at that time, I was quite pleasantly surprised by how many people were curious about the lecture. Vladko Bydžovský led another lecture, presenting his visits to various breeders, mainly focused on species of the Pterophyllum genus. We saw shots from the kitchens of successful breeders and heard many useful breeding words. After the announcement of the results, Horst Linke gave a lecture, for whom angelfish are evidently dominant. Mr. Linke was perfectly equipped with presentation technology, which should have been clear to me already after Bydžovský’s lecture, where we saw Linke’s aquarium equipment. Truly precise work. Mr. Linke is certainly skilled not only in aquaristics. I appreciated that the lecture was comprehensive and not overly lengthy (note that it was translated into Czech). I saw newspaper clippings about angelfish from perhaps the 19th century used in it. I don’t remember the facts exactly, but it fascinated me a lot. I also liked that Mr. Linke keeps his angelfish in tanks with substrate and plants. Unfortunately, time was running out, and we had to catch the bus, so we had to leave the lecture. Hopefully, sometime in the future. There were angelfish in 53 tanks. I only noticed four thematic aquariums :-((((.
Na konci októbra 2005 sa konal v Prahe 1. ročník Aqua Festivalu. Priestory boli obrovské – expozície boli stratené. Príliš honosné priestory, ale ktovie, možno raz bude plno aj na takejto ploche. Súčasťou bol Český šampionát chovatelů terčovců – 2. ročník. Terčovce boli rozdelené do kategórií, zastúpené boli formy od výmyslu sveta, zelené, modré, Haeckel, čerevené, spotted, plošný tyrkys, biele formy, diamant, kobalt, levia hlava, orange, škoda že pozadie na akváriách bolo otrasné. Boli to majstrovstvá ČR, ale boli boli tu zastúpené aj ryby zo Slovenska, Nemecka, atď..
Aqua Festival 2005
At the end of October 2005, the first Aqua Festival took place in Prague. The spaces were huge – the exhibits were almost lost. The premises were too grandiose, but who knows, maybe one day there will be plenty even on such a large area. It included the Czech Championship of Discus Breeders – the 2nd edition. Discus were divided into categories, represented were forms from all over the world, green, blue, Haeckel, red, spotted, solid turquoise, white forms, diamond, cobalt, lionhead, orange. It’s a shame that the background on the aquariums was terrible. These were the Czech Republic Championships, but fish from Slovakia, Germany, etc., were also represented.
