2006-2010, 2007, 2010, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže, Slovenské

Fotomaratón Bratislava

Hits: 6307

Foto­ma­ra­tó­ny pri­ťa­hu­jú ama­tér­skych aj pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov. Účast­ní­ci majú obme­dze­ný časo­vý rámec, počas kto­ré­ho musia zachy­tiť rôz­ne témy pomo­cou pro­ce­su foto­gra­fo­va­nia. Účast­ní­ci sa stre­tá­va­jú na urče­nom mies­te pred akci­ou, kde im na mies­te poskyt­nú infor­má­cie o pra­vid­lách, témach. Také­to akcie sú skve­lým spô­so­bom ako poskyt­núť výzvu pre foto­gra­fov a záro­veň poskyt­núť prí­le­ži­tosť pre­zen­to­vať ich die­la verej­nos­ti. Myš­lien­ka foto­ma­ra­tó­nov sa uja­la v mno­hých mes­tách. Ide vlast­ne o to, aby sa ľudia pre­ja­vi­li, aby roz­ví­ja­li svo­ju tvo­ri­vosť, aby robi­li nie­čo pek­né, uži­toč­né. Mne sa tá myš­lien­ka páči, naj­mä kvô­li aspek­tu fan­tá­zie.


Pho­to­ma­rat­hons att­ract both ama­te­ur and pro­fes­si­onal pho­tog­rap­hers. Par­ti­ci­pants are given a limi­ted time fra­me during which they must cap­tu­re vari­ous the­mes through the pro­cess of pho­tog­rap­hy. Par­ti­ci­pants typi­cal­ly gat­her at a desig­na­ted loca­ti­on befo­re the event, whe­re they rece­i­ve infor­ma­ti­on about the rules and the­mes on the spot. Such events are a gre­at way to pro­vi­de a chal­len­ge for pho­tog­rap­hers and, at the same time, an oppor­tu­ni­ty to sho­wca­se the­ir work to the pub­lic. The con­cept of pho­to­ma­rat­hons has taken hold in many cities. Essen­tial­ly, it is about peop­le expres­sing them­sel­ves, deve­lo­ping the­ir cre­a­ti­vi­ty, and cre­a­ting somet­hing beau­ti­ful and use­ful. I app­re­cia­te this idea, espe­cial­ly becau­se of the ima­gi­na­ti­ve aspect it involves.


Rok 2011 /​Year 2011

  • Nul­tý štiav­nic­ký fotomaratón
  • Štiav­nic­ký foto­ma­ra­tón – videoreportáž
  • Hlo­hov­ský Foto­ma­ra­tón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010 /​Year 2010

18. sep­tem­bra som sa zúčast­nil Bra­ti­slav­ské­ho Foto­ma­ra­tó­nu. Témy boli tie­to: Prvý plán, Zaos­tri, Krik, V zrkad­le, Cudzi­nec, Na horú­cej sto­pe, Imu­ni­ta, Tan­co­va­la, V špa­ge­tách, Voy­eur, Nestí­ham, Košice.


On Sep­tem­ber 18th, I par­ti­ci­pa­ted in the Bra­ti­sla­va Pho­to Marat­hon. The the­mes were as fol­lo­ws: First Plan, Focus, Scre­am, In the Mir­ror, Stran­ger, On a Hot Trail, Immu­ni­ty, Dan­cing, In Spag­het­ti, Voy­eur, Run­ning Late, Košice.


Rok 2009 /​Year 2009

29.8.2009 som mal v úmys­le zúčast­niť sa Foto­ma­ra­tó­nu v Pieš­ťa­noch. Naplá­no­val som si kvô­li tomu ces­tu z Bra­ti­sla­vy do Pieš­ťan. Bohu­žiaľ orga­ni­zá­tor podu­ja­tia pre­su­nul podu­ja­tie o týž­deň neskôr bez pred­chá­dza­jú­ce­ho upo­ve­do­me­nia. Pre neus­tá­ly dážď. Mys­lím, že nemu­sím zdô­raz­niť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa usku­toč­nil Foto­ma­ra­tón v Bra­ti­sla­ve. V rov­na­kom ter­mí­ne ako Park Foto v Pieš­ťa­noch. Ja som dal pred­nosť akcii v Piešťanoch.


Dated August 29, 2009, I had the inten­ti­on of par­ti­ci­pa­ting in the Pho­to Marat­hon in Pieš­ťa­ny. I plan­ned a trip from Bra­ti­sla­va to Pieš­ťa­ny for this pur­po­se. Unfor­tu­na­te­ly, the event orga­ni­zer post­po­ned the event by a week wit­hout pri­or noti­ce due to cons­tant rain. Need­less to say, it fru­stra­ted me :-).

On Sep­tem­ber 19, 2009, the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va. Coin­ci­den­tal­ly, it was the same date as Park Foto in Pieš­ťa­ny. I cho­se to pri­ori­ti­ze the event in Piešťany.


Rok 2008 /​Year 2008 

27.9.2008 som sa zúčast­nil opäť Foto­ma­ra­tó­nu v Bra­ti­sla­ve. Ten­to­krát som už lep­šie vedel, do čoho idem, tak som sa lep­šie pri­pra­vil. Spra­vil som aj zopár zábe­rov pred akci­ou. Akcia sa mi páči­la, mys­lím že témy boli vybra­té skve­le. Pred­po­kla­dám, že ich vymys­lel jeden člo­vek. Témy boli tie­to: Kto som, Cez okno, Kam ide­me, Po mos­te, Tep­lo, tep­lej­šie, Roz­die­ly lás­ke pri­sta­nú, Odvrá­te­ná tvár, Zho­ra, Čo je to, Na hra­ne, Zaj­tra letím, Dovidenia.


On Sep­tem­ber 27, 2008, I par­ti­ci­pa­ted again in the Pho­to Marat­hon in Bra­ti­sla­va. This time, I alre­a­dy knew bet­ter what I was get­ting into, so I pre­pa­red bet­ter. I even took some shots befo­re the event. I enjo­y­ed the event; I think the the­mes were cho­sen excel­len­tly. I assu­me that one per­son came up with them. The the­mes were as fol­lo­ws: Who am I, Through the win­dow, Whe­re are we going, Across the brid­ge, Warm, war­mer, Dif­fe­ren­ces land in love, Tur­ned away face, From abo­ve, What is it, On the edge, Tomor­row I’m fly­ing, Goodbye.


Rok 2007 /​Year 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčast­nil súťa­že Foto­ma­ra­tón Bra­ti­sla­va 2007”. Pra­vid­lá boli také­to: for­mát JPG, bez úprav v počí­ta­či, jed­na na jed­nu tému, v pora­dí od 1 do 12 + foto­gra­fia regis­trač­né­ho čís­la za 6 hodín. Foto­gra­fie tu zve­rej­ne­né, sú upra­ve­né opro­ti odo­vzda­ným. Témy boli tie­to: Sobo­ta, My ľudia, Ver­sus, Voľ­né mies­ta, Sta­ré múry, sta­ré prí­be­hy, Keď ju milu­ješ, nie je čo rie­šiť, Uká­žem ti nie­čo, Tu som rád, Štruk­tú­ra, Pot, Spo­maľ, Reštart.


On Sep­tem­ber 22, 2007, I par­ti­ci­pa­ted in the Pho­to­ma­rat­hon Bra­ti­sla­va 2007” com­pe­ti­ti­on. The rules were as fol­lo­ws: JPEG for­mat, no com­pu­ter edits, one pho­to per the­me, in order from 1 to 12, plus a regi­stra­ti­on num­ber pho­to wit­hin 6 hours. The pub­lis­hed pho­tos have been edi­ted com­pa­red to the sub­mit­ted ones. The the­mes were as fol­lo­ws: Satur­day, Us Peop­le, Ver­sus, Open Spa­ces, Old Walls, Old Sto­ries, When you love her, the­re­’s not­hing to sol­ve, I’ll show you somet­hing, I’m glad here, Struc­tu­re, Swe­at, Slow down, Restart.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Príroda, Slovenská krajina, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

Hits: 4271

Dra­hov­ská prieh­ra­da sa nachá­dza pre obcou Dra­hov­ce, cca 5 km od Sta­ré­ho mos­tu. Pre­dov­šet­kým v lete je súčas­ťou Kolo­kru­hu. Od Sta­ré­ho mos­tu doko­la cez Dra­hov­skú prieh­ra­du a späť je cca 11 km. Ten­to okruh sa dá zvlád­nuť na bicyk­li aj na kor­ču­liach. Mimo let­né­ho obdo­bia je prieh­ra­da pre verej­nosť nepre­jazd­ná. Je cel­kom zau­jí­ma­vé pre­chá­dzať sa tes­ne nad úrov­ňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Prá­ce na stav­be vod­né­ho die­la Dra­hov­ce – Madu­ni­ce zača­li v roku 1956. Od roku 1960 zača­la sedem­roč­ná skú­šob­ná pre­vádz­ka. Vod­ná nádrž Sĺňa­va slú­ži aj pre odber chla­dia­cej vody do ató­mo­vej elek­trár­ne v Jas­lov­ských Bohu­ni­ciach (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Dra­hov­ská Dam is loca­ted near the vil­la­ge of Dra­hov­ce, app­ro­xi­ma­te­ly 5 km from Sta­rý most (Old Brid­ge). Pri­ma­ri­ly in the sum­mer, it is part of the Kolo­kruh cir­cu­it. The cir­cu­it, which goes around Sta­rý most, through Dra­hov­ská Dam, and back, is app­ro­xi­ma­te­ly 11 km. This cir­cu­it can be com­ple­ted on a bicyc­le or rol­lerb­la­des. Out­si­de the sum­mer sea­son, the dam is not acces­sib­le to the pub­lic. It is quite inte­res­ting to stroll just abo­ve the water level and see the flow of water.

Cons­truc­ti­on work on the Dra­hov­ce – Madu­ni­ce water­works began in 1956. A seven-​year trial ope­ra­ti­on star­ted in 1960. The Sĺňa­va reser­vo­ir also ser­ves for the inta­ke of cooling water for the nuc­le­ar power plant in Jas­lov­ské Bohu­ni­ce (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Púchovský – meno späté s našou rodinou

Hits: 5009

Meno Púchov­ský sa v Pieš­ťa­noch v minu­los­ti vysky­to­va­lo. Dnes je ich už pome­nej. Je mož­né, že pochá­dza­li z oko­lia. Neja­kí boli v Hor­nej Stre­de, čo je 5 km od Pieš­ťan. Zrej­me bolo viac vetiev, pre­to­že naši” sú Vano­vi­ci. Napr. v obci Jele­nec pri Nit­re bolo veľ­mi veľa Púchovských.

Ján Púchov­ský, kto­rý je naj­star­ší zná­my Púchov­ský je Vanech. Jeho syn – tiež Jano mal vyni­ka­jú­ci sluch a zmy­sel pre hud­bu. Sám hral a spie­val a všte­pil lás­ku k hud­be aj svo­jim synom Jano­vi, Joze­fo­vi, Vilia­mo­vi. Tvo­ri­li základ sku­pi­ny Púchov­skí, kto­rí cho­di­li hrá­vať po celom oko­lí. Hra­li aktív­ne až do roku 1961. Boli obľú­be­ný a veľ­mi zná­my. Ded­ko Ján Púchov­ský, kto­rý zomrel v roku 1931 robil u baró­na Leon­hár­dy­ho v Šar­fii. Mimo­cho­dom ten­to barón si vzal Win­te­ro­vu dcé­ru. V roku 1909 sa pre­sťa­ho­va­li nas­päť do Piešťan.

U jeho syna Jána sa zača­li pre­ja­vo­vať muzi­kant­ské sklo­ny. Mal vyni­ka­jú­ci sluch, napriek tomu, že nepoz­nal noty, spie­val a hral so svo­ji­mi deť­mi v rodin­nej kape­le Púchov­skí”. Jeho syn Ján hral na har­mo­ni­ku, kríd­lov­ku, hus­le, les­ný roh a saxo­fón. Počas voj­ny sa cez tren­čian­ske­ho kapel­ní­ka Hir­ne­ra ako kríd­lo­vák dostal do Levo­če kde začal hrá­vať na les­ný roh. Syn Viliam hrá­val na hus­le, na har­mo­ni­ku. Dcé­ra Emí­lia hra­la tiež. Napo­kon jej man­žel Rudolf Janis­ka hrá­val s Púchov­ský­mi na bicie a bol rov­na­ko z muzi­kant­skej rodi­ny a na ich har­mo­ni­ke hrá­val po voj­ne syn Ján. Syn Jozef hral na saxa­fón a na hus­le. Aktív­ne hrá­va­li asi do roku 1961, kedy Viliam odišiel hrať s Micha­lom Šug­rom (brat­ran­com) – bicie, Micha­lom Balá­ži­kom – spev a Tibo­rom Ondrej­ko­vi­čom pod Čer­ve­nú vežu.


The name Púchov­ský was pre­sent in Pieš­ťa­ny in the past. Today, the­re are fewer of them. It’s possib­le that they ori­gi­na­ted from the sur­roun­ding are­as. Some were in Hore Stre­de, which is 5 km from Pieš­ťa­ny. The­re were pro­bab­ly mul­tip­le bran­ches, as our rela­ti­ves are the Vano­vi­ci. For exam­ple, in the vil­la­ge of Jele­nec near Nit­ra, the­re were many Púchovskýs.

Ján Púchov­ský, who is the oldest kno­wn Púchov­ský, is from the Vanech branch. His son, also named Jano, had an excel­lent ear for music. He pla­y­ed and sang, ins­til­ling a love for music in his sons Ján, Jozef, and Viliam. They for­med the foun­da­ti­on of the Púchov­skí group, who used to per­form throug­hout the sur­roun­ding area. They pla­y­ed acti­ve­ly until 1961, and they were popu­lar and well-​known. Grand­fat­her Ján Púchov­ský, who pas­sed away in 1931, wor­ked for Baron Leon­hár­dy in Šar­fia. Inci­den­tal­ly, this baron mar­ried Win­te­r’s daugh­ter. In 1909, they moved back to Piešťany.

His son Ján began to show musi­cal talent. Des­pi­te not kno­wing notes, he had an excel­lent ear, sin­ging and pla­y­ing with his chil­dren in the fami­ly band Púchov­skí.” His son Ján pla­y­ed the accor­di­on, cor­net, violin, French horn, and saxop­ho­ne. During the war, he beca­me a cor­net pla­y­er through the band­mas­ter Hir­ner from Tren­čín and went to Levo­ča, whe­re he began pla­y­ing the French horn. Viliam, his son, pla­y­ed the violin and accor­di­on. His daugh­ter Emí­lia also pla­y­ed. Even­tu­al­ly, her hus­band Rudolf Janis­ka pla­y­ed per­cus­si­on with the Púchov­skí and came from a musi­cal fami­ly. After the war, Ján’s son pla­y­ed the­ir accor­di­on. Jozef pla­y­ed the saxop­ho­ne and violin. They pla­y­ed acti­ve­ly until around 1961, when Viliam left to play with Michal Šug­ra (a cou­sin) on drums, Michal Balá­žik on vocals, and Tibor Ondrej­ko­vič under the Red Tower.

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

Hits: 5202

Naro­dil som sa v roku 1937 na Horeh­ro­ní v obci Fili­po­vo v pre­krás­nom, avšak chu­dob­nom kra­ji. V tom­to pre­d­voj­no­vom čase sme mali veľ­mi jed­no­du­chú domá­cu stra­vu, nie­čo také ako cit­ru­so­vé plo­dy, dnes také bež­né som nepoz­nal. Tes­ne po voj­ne ako 10 roč­ný som pre­ko­nal reuma­tic­kú horúč­ku, kto­rej násled­ka­mi trpím dodnes. Už počas mla­dos­ti sa pre­ja­vo­va­la nedo­my­ka­vosť chlop­ne, čas­to som mal chríp­ku, bol som čas­to hospitalizovaný.

V roku 1960 som sa ože­nil do Pieš­ťan, spo­lu s man­žel­kou vycho­val šty­ri zdra­vé deti. Bol som zamest­na­ný u Štát­nych lesov v Pieš­ťa­noch, pred­tým v Hron­ci. Do roku 1981 som sa tešil prie­mer­né­mu zdra­viu, kedy zaklo­pal na dve­re prvý krát váž­ny prob­lém. Počas ope­rá­cie srd­ca my vyme­ni­li aor­tál­nu chlop­ňu. Odvte­dy som na inva­lid­nom dôchod­ku. Sna­žím sa dodr­žia­vať živo­tosprá­vu, správ­ne brať lie­ky, úpl­ne som pre­stal faj­čiť (nikdy som nefaj­čil viac ako 5 ciga­riet den­ne), nepre­pí­nam sa. Vo for­me” ma udr­žia­va aj rodin­né záze­mie, naj­mä man­žel­ka. Vďa­ka tomu som od prvej ope­rá­cie v roku 1981 pre­žil. Naučil som sa doma všet­ko uro­biť, opra­viť, napo­kon času som mal na roz­dá­va­nie. Sna­žím sa na kon­flikt­né situ­ácie zabudnúť.

V roku 1997 sa vysky­tol ďal­ší váž­ny prob­lém – edém pľúc, násled­kom čoho bola o rok neskôr dru­há ope­rá­cia srd­ca, pri­da­la sa k tomu aj endo­kar­di­tí­da zápal osrd­cov­ni­co­vé­ho sva­lu. Počas ope­rá­cie mi boli vyme­ne­né obe chlop­ne. Tak­mer pol roka trva­lo než som sa natrva­lo vrá­til domov.

Zažil som veľ­ké psy­chic­ké zaťa­že­nie, naj­mä po prvej ope­rá­ciu. Vyspo­ria­da­nie bolo mojím veľ­kým víťazs­tvom. Doká­za­la to pev­ná vôľa aj zázra­ky. Viem, že je prob­lém ak aktív­ne žijú­ci člo­vek zra­zu nemô­že cho­diť do prá­ce, ani sa inak podob­ne rea­li­zo­vať. Ak si k tomu pri­rá­ta­me nalo­me­né zdra­vie, nie­len fyzic­ké, ale aj psy­chic­ké, člo­vek sa stá­va sám sebe a oko­liu prí­ťa­žou, čas­to je podráž­de­ný.

Dúfam, že ešte neja­ký čas pobud­nem na sve­te, naho­vá­ram si, že aj môj sta­rý otec bol sil­ný a zdra­vý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho doč­kám aj ja.


Otec zomrel v roku 2020

Odka­zy


I was born in 1937 in Horeh­ro­nie, in the vil­la­ge of Fili­po­vo, in a beau­ti­ful yet impo­ve­ris­hed regi­on. During the pre-​war peri­od, we had very sim­ple home-​cooked meals, somet­hing like cit­rus fru­its, which are so com­mon today but were unkno­wn to me then. Short­ly after the war, at the age of 10, I over­ca­me rhe­uma­tic fever, the con­se­qu­en­ces of which I still suf­fer from today. Even during my youth, a val­ve insuf­fi­cien­cy mani­fes­ted, and I often had the flu, lea­ding to fre­qu­ent hospitalizations.

In 1960, I mar­ried in Pieš­ťa­ny, and toget­her with my wife, we rai­sed four healt­hy chil­dren. I wor­ked for the Sta­te Forests in Pieš­ťa­ny, pre­vi­ous­ly in Hro­nec. Until 1981, I enjo­y­ed ave­ra­ge health when a seri­ous issue knoc­ked on my door for the first time. During heart sur­ge­ry, they repla­ced my aor­tic val­ve. Sin­ce then, I’ve been on disa­bi­li­ty reti­re­ment. I stri­ve to main­tain a healt­hy lifes­ty­le, take medi­ca­ti­ons as pre­sc­ri­bed, quit smo­king com­ple­te­ly (I never smo­ked more than five ciga­ret­tes a day), and I avo­id unne­ces­sa­ry stress. My fami­ly, espe­cial­ly my wife, helps keep me in good spi­rits. Thanks to them, I’ve sur­vi­ved sin­ce my first sur­ge­ry in 1981. I’ve lear­ned to do eve­ryt­hing at home, fix things, and even­tu­al­ly had plen­ty of time to spa­re. I try to for­get about con­fron­ta­ti­onal situations.

In 1997, anot­her seri­ous issue aro­se – pul­mo­na­ry ede­ma, lea­ding to a second heart sur­ge­ry a year later, accom­pa­nied by endo­car­di­tis – inflam­ma­ti­on of the heart musc­le. Both val­ves were repla­ced during the ope­ra­ti­on. It took almost six months befo­re I per­ma­nen­tly retur­ned home.

I expe­rien­ced sig­ni­fi­cant men­tal strain, espe­cial­ly after the first sur­ge­ry. Coping was a gre­at vic­to­ry, achie­ved through strong will and mirac­les. It’s a chal­len­ge when an acti­ve­ly living per­son sud­den­ly can’t go to work or enga­ge in other acti­vi­ties. When you add bro­ken health, both phy­si­cal and men­tal, a per­son beco­mes a bur­den to them­sel­ves and the­ir sur­roun­dings, often fee­ling irritable.

I hope to remain in this world for some time, con­vin­cing myself that my old fat­her was strong and healt­hy, rea­ching the age of 94, and I hope to achie­ve the same.

My fat­her pas­sed away in 2020.

Use Facebook to Comment on this Post

Naša rodina, Rodina

Pôvod a história rodu našej rodiny

Hits: 20039

K pôvo­du mien

  • slo­vo Kac­lík zna­me­ná v tureč­ti­ne nie­čo ako stav, hod­no­ta, cena
  • meno Faš­ko vznik­lo mož­no z nemec­ké­ho Fachmann
  • meno Ondrá­šik je na Slo­ven­sku, aj v Čechách veľ­mi používané
  • meno Rus­nák je prav­de­po­dob­ne odvo­de­né od kme­ňa slo­va rus
  • meno Dugát je pre mňa zatiaľ záha­dou. Vína vo Fran­cúz­sku nesú taký názov
  • meno Kern je zrej­me nemec­ké­ho pôvo­du. Kern zna­me­ná zrno v nemčine
  • meno Pec­ka pochá­dza z Moravy
  • meno Šaj­ga­lík môže byť odvo­de­né od saj­gy, prí­pad­ne od saglika
  • meno Púchov­ský

Naša rodi­na je pomer­ne roz­siah­la. Sna­žím sa zis­tiť kam sia­ha­jú jej kore­ne. Poda­ri­lo sa mi už nájsť veľ­ké množ­stvo ľudí, kto­rí mi pomoh­li. Prí­pad­ne som ja tro­chu pomo­hol im. Pát­ram pre­dov­šet­kým po menách ako Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, prí­pad­ne Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Zau­jí­ma ma aj his­tó­ria miest, osíd­le­nia v kto­rých žili naši pred­ko­via. Ide o Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ku, Sta­ré Hory atď. V roku 2003 žilo na Slo­ven­sku prav­de­po­dob­ne 58 Kaclíkovcov.

K zme­nám priez­visk dochá­dza­lo aj v našej rodi­ne. Mena­mi Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák sa pod­rob­nej­šie zaobe­rám na samos­tat­ných strán­kach. Zis­til som tie­to mož­né zme­ny mien: Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Čo vied­lo tých­to ľudí k zme­ne? Asi v našom prí­pa­de skôr ide o sna­hu po roz­li­šo­va­ní sa. Nie­ke­dy mož­no šlo o oba­vy z pre­na­sle­do­va­nia, či už kvô­li pre­sved­če­niu, ale­bo kvô­li neslo­ven­sky zne­jú­ce­mu menu, prí­pad­ne z iných dôvo­dov (Kern, Herák, mož­no aj Rus­nák). Pôvod Faš­kov­ské­ho rodu sa via­že na obec Fili­po­vo. Neviem zatiaľ kedy vznik­la. Vyze­rá to, že mož­no oko­lo roku 1690. Je však veľ­mi zau­jí­ma­vé, že pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov Fili­po­vo exis­to­va­lo už v 15. sto­ro­čí. Nie však tam, kde je dnes, ale pri Dob­ši­nej. Tam však v 16. sto­ro­čí zanik­lo. Gene­a­lo­gic­ké úda­je sa dajú zís­kať na mat­ri­kách, na far­ských úra­doch, v archí­voch. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza asi 7 oblast­ných archí­vov. V Štát­nom oblast­nom archí­ve v Ban­skej Bys­tri­ci sa nachá­dza­jú mat­ri­ky z väč­ši­ny býva­lé­ho stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja z rokov 17861895. Kon­krét­ne sa tam nachá­dza­jú aj nami zis­te­né úda­je z obce Beňuš, avšak star­šie mat­ri­ky sa tu nena­chá­dza­jú, nakoľ­ko v Beňu­ši nebol far­ský úrad, star­šie úda­je – do roku 1682 sú v mat­ri­kách v Brez­ne.

Úda­je, kto­ré sú zve­rej­ne­né, neob­sa­hu­jú pres­né adre­sy, žiad­ne tele­fó­ny, žiad­ne fot­ky, nič čoby naru­šo­va­lo súkro­mie dot­knu­tých osôb. Výnim­kou sú fot­ky najb­liž­ších. Fot­ky obcí, aj väč­ši­ny osôb som fotil ja sám. Aké­koľ­vek výhra­dy voči uve­rej­ne­né­mu obsa­hu mi adre­suj­te. Ospra­vedl­ňu­jem sa za nepres­nos­ti, nie všet­ky infor­má­cie sú dokon­če­né. Ak by sa nie­kto našiel, kto by mi vedel pomôcť, pora­diť, ak by naopak, nie­kto chcel radu odo mňa, nech sa obrá­ti na mňa. Budem vďač­ný za kaž­dú infor­má­ciu. V tom­to duchu by som sa chcel poďa­ko­vať pre­dov­šet­kým Bra­ni­sla­vo­vi Faš­ko­vi a Igo­ro­vi Faš­ko­vi kto­rý mi poskyt­li množ­stvo cen­ných informácií.

Jed­not­li­vé zau­jí­ma­vé generácie


About the ori­gin of names

  • The word Kac­lík” means somet­hing like con­di­ti­on, value, or pri­ce in Turkish.
  • The name Faš­ko” might have ori­gi­na­ted from the Ger­man word Fach­mann,” which means spe­cia­list or expert.
  • The name Ondrá­šik” is com­mon­ly used in Slo­va­kia and the Czech Republic.
  • Rus­nák” is like­ly deri­ved from the root rus,” which may be rela­ted to the term for Russian.
  • The ori­gin of the name Dugát” is cur­ren­tly unkno­wn but resem­bles the name of wines in France.

Your fami­ly is exten­si­ve, and you are explo­ring the roots of names such as Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, as well as Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. You are also inte­res­ted in the his­to­ry of pla­ces whe­re your ances­tors lived, such as Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory, etc.

You­’ve encoun­te­red chan­ges in sur­na­mes wit­hin your fami­ly, such as Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, and Lič­ko. Some of the­se chan­ges may be rela­ted to the desi­re for dif­fe­ren­tia­ti­on, con­cerns about per­se­cu­ti­on, or language-​related reasons.

You­’ve also del­ved into the his­to­ry of the Faš­ko fami­ly, tra­cing it back to the vil­la­ge of Fili­po­vo around 1690. You­’ve col­lec­ted gene­a­lo­gi­cal data from vari­ous sour­ces, inc­lu­ding church records, parish offi­ces, and archi­ves. The Sta­te Regi­onal Archi­ve in Ban­ská Bys­tri­ca holds records from the for­mer cen­tral Slo­vak regi­on from 1786 to 1895.

The pub­lis­hed infor­ma­ti­on res­pects pri­va­cy, avo­iding pre­ci­se add­res­ses, pho­ne num­bers, or intru­si­ve details. You­’ve taken pho­tog­raphs of vil­la­ges and indi­vi­du­als your­self, with excep­ti­ons for pho­tos of clo­se fami­ly mem­bers. You ack­no­wled­ge any poten­tial inac­cu­ra­cies and wel­co­me cor­rec­ti­ons. You express gra­ti­tu­de to Bra­ni­slav Faš­ko and Igor Faš­ko for pro­vi­ding valu­ab­le infor­ma­ti­on and encou­ra­ge any­o­ne with addi­ti­onal infor­ma­ti­on to con­tact you.


Zur Her­kunft der Namen

Das Wort Kac­lík bede­utet im Tür­kis­chen etwas wie Zus­tand, Wert, Pre­is. Der Name Faš­ko könn­te mög­li­cher­we­i­se aus dem deuts­chen Fach­mann ents­tan­den sein. Der Name Ondrá­šik ist in der Slo­wa­kei und auch in Tsche­chien sehr geb­rä­uch­lich. Der Name Rus­nák lei­tet sich wahrs­che­in­lich vom Stamm des Wor­tes rus ab. Der Urs­prung des Namens Dugát ist für mich bis­her ein Rät­sel. Wei­ne in Fran­kre­ich tra­gen jedoch einen ähn­li­chen Namen. Der Name Kern ist wahrs­che­in­lich deuts­chen Urs­prungs. Kern bede­utet auf Deutsch Korn. Der Name Pec­ka stammt aus Mäh­ren. Der Name Šaj­ga­lík könn­te von saj­gy oder sag­li­ka abge­le­i­tet sein. Der Name Púchovský.

Unse­re Fami­lie ist ziem­lich umfan­gre­ich. Ich ver­su­che heraus­zu­fin­den, wo ihre Wur­zeln lie­gen. Es ist mir bere­its gelun­gen, vie­le Men­schen zu fin­den, die mir gehol­fen haben. Mög­li­cher­we­i­se habe ich auch ihnen ein wenig gehol­fen. Ich suche vor allem nach Namen wie Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, sowie Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Mich inte­res­siert auch die Ges­chich­te der Orte, in denen unse­re Vor­fah­ren leb­ten. Dazu gehören Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory usw. Im Jahr 2003 leb­ten wahrs­che­in­lich 58 Kac­líks in der Slowakei.

Es gab auch Verän­de­run­gen in den Nach­na­men unse­rer Fami­lie. Mit den Namen Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák befas­se ich mich genau­er auf sepa­ra­ten Sei­ten. Ich habe mög­li­che Namen­sän­de­run­gen fest­ges­tellt, wie Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Was führ­te die­se Men­schen zu einer Ände­rung? In unse­rem Fall sche­int es eher darum zu gehen, sich zu unters­che­i­den. Manch­mal könn­te es auch die Angst vor Ver­fol­gung gewe­sen sein, sei es wegen Über­ze­ugun­gen oder wegen eines nicht-​slowakisch klin­gen­den Namens, oder aus ande­ren Grün­den (Kern, Herák, viel­le­icht auch Rus­nák). Der Urs­prung des Faško-​Geschlechts ist mit dem Dorf Fili­po­vo ver­bun­den. Ich weiß noch nicht, wann es ents­tan­den ist. Es sche­int jedoch sehr inte­res­sant zu sein, dass laut his­to­ris­chen Quel­len Fili­po­vo bere­its im 15. Jahr­hun­dert exis­tier­te. Aller­dings nicht dort, wo es heute ist, son­dern bei Dob­ši­ná. Dort versch­wand es jedoch im 16. Jahr­hun­dert. Gene­a­lo­gis­che Daten kön­nen aus Kir­chen­büchern, Pfar­räm­tern und Archi­ven gewon­nen wer­den. In der Slo­wa­kei gibt es etwa 7 regi­ona­le Archi­ve. Im Sta­at­sar­chiv in Ban­ská Bys­tri­ca befin­den sich Kir­chen­bücher aus dem Gro­ßte­il der ehe­ma­li­gen Mit­tels­lo­wa­kei von 1786 bis 1895. Spe­ziell dort sind auch die von uns gefun­de­nen Daten aus dem Dorf Beňuš vor­han­den, älte­re Kir­chen­bücher sind jedoch nicht vor­han­den, da es in Beňuš kein Pfar­ramt gab; älte­re Daten bis 1682 sind in den Kir­chen­büchern in Brez­no zu finden.

Die veröf­fen­tlich­ten Daten ent­hal­ten kei­ne genau­en Adres­sen, Tele­fon­num­mern, Fotos von Per­so­nen, die ihre Pri­vatsp­hä­re ver­let­zen könn­ten. Aus­nah­men sind Fotos der nächs­ten Ver­wand­ten. Die Fotos von Dör­fern und den meis­ten Per­so­nen habe ich selbst gemacht. Even­tu­el­le Ein­wän­de gegen den veröf­fen­tlich­ten Inhalt kön­nen mir mit­ge­te­ilt wer­den. Ich ents­chul­di­ge mich für Unvoll­kom­men­he­i­ten, nicht alle Infor­ma­ti­onen sind abgesch­los­sen. Wenn sich jemand fin­det, der mir hel­fen kann, Ratsch­lä­ge geben möch­te oder im Gegen­te­il, jemand Rat von mir möch­te, soll sich bit­te an mich wen­den. Ich bin dank­bar für jede Infor­ma­ti­on. In die­sem Sin­ne möch­te ich mich beson­ders bei Bra­ni­slav Faš­ko und Igor Faš­ko bedan­ken, die mir vie­le wer­tvol­le Infor­ma­ti­onen gege­ben haben.


A nevek eredetéről

A Kac­lík szó törökül vala­mi oly­as­mit jelent, mint álla­pot, érték, ár. A Faš­ko név talán a német Fach­mann szó­ból szár­ma­zik. Az Ondrá­šik név a Szlo­vá­kiá­ban és Cse­hors­zág­ban is nagy­on elter­jedt. A Rus­nák név valós­zí­nűleg a rus szó törz­sé­ről szár­ma­zik. A Dugát név szá­mom­ra eddig rej­té­ly. Fran­cia borok vise­lik ugy­anazt a nevet. A Kern név valós­zí­nűleg német ere­de­tű. A Kern a német­ben magot jelent. A Pec­ka név Morá­viá­ból szár­ma­zik. A Šaj­ga­lík név lehet, hogy a saj­gy vagy sag­li­ka szó­ból ered. A Púchov­ský név.

A csa­lá­dunk vis­zo­ny­lag ter­je­del­mes. Pró­bá­lom kide­rí­te­ni, hogy hon­nan ered­nek a gyöke­rei. Sike­rült már talál­nom sok embert, akik segí­tet­tek nekem. Vagy talán én is segí­tet­tem nekik egy kic­sit. Főként oly­an neve­ket kuta­tok, mint a Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, vala­mint Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Érde­kel a hely­ek tör­té­nel­me, ahol előde­ink éltek. Ily­enek Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory stb. 2003-​ban valós­zí­nűleg 58 Kac­lík élt Szlovákiában.

Vol­tak vál­to­zá­sok a csa­lá­dunk veze­ték­ne­ve­i­ben is. A Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák nevek­kel rész­le­te­sen fog­lal­ko­zom külön olda­la­kon. Az aláb­bi lehet­sé­ges név­vál­to­za­to­kat talál­tam: Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Mi veze­tett eze­ket az embe­re­ket a vál­to­zá­sok­hoz? Talán az volt a szán­dé­kuk, hogy meg­külön­böz­ze­nek. Néha lehet, hogy az üldözés félel­me miatt tör­tént, legy­en az meg­gy­őződés vagy a német hang­zá­sú név miatt, vagy más okok­ból (Kern, Herák, eset­leg Rus­nák). A Faško-​család ere­de­te a Fili­po­vo falu­hoz kapc­so­ló­dik. Még nem tudom, mikor kelet­ke­zett. Azon­ban nagy­on érde­kes, hogy a tör­té­nel­mi for­rá­sok sze­rint Fili­po­vo már a 15. szá­zad­ban léte­zett. Nem ott, ahol ma van, hanem Dob­ši­ná mel­lett. Azon­ban 16. szá­zad­ban megs­zűnt. A gene­a­ló­giai ada­to­kat any­aköny­vek­ből, plé­bá­niák­ról és levél­tá­rak­ból lehet bes­ze­rez­ni. Szlo­vá­kiá­ban kb. 7 terüle­ti levél­tár talál­ha­tó. Bán­ská Bys­tri­cai Terüle­ti Levél­tár­ban a közép-​szlovákiai régió nagy rés­zé­ről szár­ma­zó any­aköny­vek van­nak 1786-​tól 1895-​ig. Különösen ott talál­ha­tó­ak az álta­lunk meg­ta­lált ada­tok Beňuš falu­ból, de az idősebb any­aköny­vek Brez­nó­ban talál­ha­tó­ak, mivel Beňu­šon nem volt plé­bá­nia; a régeb­bi ada­tok 1682-​ig Brez­nó any­aköny­ve­i­ben találhatóak.

A köz­zé­tett ada­tok nem tar­tal­ma­znak pon­tos címe­ket, tele­fons­zá­mo­kat, oly­an fény­ké­pe­ket, ame­ly­ek meg­sér­tet­he­tik az érin­tett sze­mé­ly­ek magá­né­le­tét. Kivé­telt képez­nek a leg­köze­leb­bi roko­nok fény­ké­pei. A fal­vak és a leg­több sze­mé­ly fény­ké­pe­it én kés­zí­tet­tem. Bár­mi­ly­en kifo­gást a köz­zé­tett tar­ta­lom ellen, kérem, velem közöl­jék. Elné­zést kérek a pon­tat­lan­sá­go­kért, nem min­den infor­má­ció kés­zült el. Ha vala­ki meg­ta­lál­ná magát, aki segí­te­ni tud­na, tanác­sot adna, vagy éppen vala­ki tanács­ra van tőlem szük­sé­ge, for­dul­jon hoz­zám. Hálás len­nék min­den infor­má­ci­ó­ért. Ebben a szel­lem­ben külön kös­zöne­tet sze­ret­nék mon­da­ni elsősor­ban Bra­ni­slav Faš­kó­nak és Igor Faš­kó­nak, akik sok érté­kes infor­má­ci­ót szol­gál­tat­tak nekem.


O pocho­dze­niu nazwisk

Sło­wo Kac­lík w turec­kim oznac­za coś w rodza­ju sta­nu, war­to­ści, ceny. Nazwa Faš­ko pra­wdo­po­dob­nie wywo­dzi się z nie­miec­kie­go Fach­mann. Nazwis­ko Ondrá­šik jest bar­dzo popu­lar­ne na Sło­wac­ji, a także w Cze­chach. Nazwis­ko Rus­nák pra­wdo­po­dob­nie wywo­dzi się od rdze­nia sło­wa rus. Nazwis­ko Dugát pozos­ta­je dla mnie jak dotąd zagad­ką. Wina we Franc­ji nos­zą podob­ną nazwę. Nazwis­ko Kern jest pra­wdo­po­dob­nie nie­miec­kie­go pocho­dze­nia. Kern oznac­za ziar­no po nie­miec­ku. Nazwis­ko Pec­ka pocho­dzi z Moraw. Nazwis­ko Šaj­ga­lík może być odmie­ni­one od sło­wa saj­gy lub sag­li­ka. Nazwis­ko Púchovský.

Nasza rodzi­na jest dość roz­le­gła. Sta­ram się dowie­dzieć, skąd się bio­rą jej kor­ze­nie. Uda­ło mi się już zna­le­źć wie­lu ludzi, któr­zy mi pomog­li. Cza­sa­mi również ja pomo­głem im tro­chę. Poszu­ku­ję prze­de wszys­tkim nazwisk takich jak Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, a także Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Inte­re­su­je mnie także his­to­ria miejsc, osad, w któ­rych żyli nasi przod­ko­wie. Są to między inny­mi Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory itp. W roku 2003 w Pols­ce miesz­ka­ło pra­wdo­po­dob­nie 58 osób o nazwis­ku Kaclík.

W naszej rodzi­nie docho­dzi­ło również do zmian nazwisk. Nazwy Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák szc­ze­gó­ło­wo oma­wiam na osob­nych stro­nach. Zna­la­złem te możli­we zmia­ny nazwisk: Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Co skło­ni­ło tych ludzi do zmia­ny nazwisk? W naszym przy­pad­ku cho­dzi pra­wdo­po­dob­nie o pró­bę odró­żnie­nia się. Cza­sa­mi mogło to wyni­kać z obaw przed prze­śla­do­wa­nia­mi, czy to z powo­du prze­ko­nań, czy też z powo­du nie­miec­ko brz­mi­ącej nazwy, albo z innych powo­dów (Kern, Herák, być może też Rus­nák). Poc­ząt­ki rodu Faš­ko wiążą się z miejs­co­wo­ścią Fili­po­vo. Na razie nie wiem, kie­dy zosta­ła zało­żo­na. Wyda­je się jed­nak bar­dzo inte­re­su­jące, że według źró­deł his­to­rycz­nych Fili­po­vo ist­nia­ło już w XV wie­ku. Nie tam, gdzie jest dziś, ale koło Dob­ši­ny. Jed­nak w XVI wie­ku to miejs­ce zani­kło. Dane gene­a­lo­gicz­ne można uzys­kać z met­ryk, urzędów para­fial­nych i archi­wów. W Pols­ce ist­nie­je oko­ło 7 archi­wów regi­onal­nych. W Państ­wo­wym Archi­wum Regi­onal­nym w Ban­ská Bys­tri­ca znaj­du­ją się met­ry­ki z więks­zo­ści byłe­go środ­ko­wo­sło­wac­kie­go kra­ju z lat 1786 – 1895. Kon­kret­nie tam znaj­du­ją się również dane z wsi Beňuš, któ­re uda­ło nam się ziden­ty­fi­ko­wać, ale stars­ze met­ry­ki tam nie są dostęp­ne, ponie­waż w Beňuš nie było urzędu para­fial­ne­go, a stars­ze dane do roku 1682 znaj­du­ją się w met­ry­kach w Breznie.

Opub­li­ko­wa­ne dane nie zawie­ra­ją dokład­nych adre­sów, nume­rów tele­fo­nów, zdjęć osób, co mogło­by narus­zać ich pry­wat­no­ść. Wyjąt­kiem są zdjęcia najb­li­żs­zych. Zdjęcia wiosek i więks­zo­ści osób robi­łem sam. Wszel­kie zastr­ze­że­nia co do opub­li­ko­wa­ne­go tre­ści pros­zę skie­ro­wać do mnie. Przep­ras­zam za nie­do­kład­no­ści, nie wszys­tkie infor­mac­je są kom­plet­nie opra­co­wa­ne. Jeśli ktoś się znaj­dzie, kto mógłby mi pomóc, dora­dzić, a może ktoś potr­ze­bu­je rady ode mnie, pros­zę o kon­takt. Będę wdzi­ęcz­ny za każdą infor­mac­ję. W tym duchu chcia­łbym szc­ze­gól­nie podzi­ęko­wać Bra­ni­sla­vo­wi Faš­ko­wi i Igo­ro­wi Faš­ko­wi, któr­zy udos­tęp­ni­li mi wie­le cen­nych informacji.

Use Facebook to Comment on this Post