Značka: mikroklíma

Spo­lo­čen­stvo rýb, teda aj rast­li­ny, mik­ro­or­ga­niz­my, všet­ko živé v nádr­ži pova­žu­je­me za bio­ce­nó­zu. Cenó­za je spo­lo­čen­stvo. Nemož­no jed­no­znač­ne odde­liť jed­not­li­vé čas­ti, fak­to­ry, kto­ré tvo­ria bio­ce­nó­zu. Bio­ce­nó­za, spo­lu z neži­vý­mi súčas­ťa­mi nádr­že tvo­ria eko­sys­tém. Avšak mož­no hovo­riť o eko­sys­té­me akvá­ria, ale aj o eko­sys­té­me fil­tra, či kvap­ky vody. V akva­ris­ti­ke sa tie­to poj­my veľ­mi nepou­ží­va­jú, iste aj pre­to lebo ide ume­lé eko­sys­té­my, kto­ré sú úzko závis­lé od ener­ge­tic­kých vstu­pov člo­ve­ka. Spo­mí­nam ich, pre­to­že sa s nimi napriek môže­me v akva­ris­ti­ke stret­núť. Napo­kon aj pri opi­se prí­rod­ných loka­lít. Naj­mä v prí­rod­ných loka­li­tách je jas­ne vidieť vplyv bio­tic­kých (živých) a abi­otic­kých (neži­vých) fak­to­rov živo­ta rýb a rast­lín. Len keď vez­mem do úva­hy geolo­gic­ké pome­ry – tie sú v akvá­riu zväč­ša abso­lút­ne popierané.

Z hľa­dis­ka pris­pô­so­be­nia na kolí­sa­nie eko­lo­gic­kých fak­to­rov roz­li­šu­je­me dru­hy ste­no­ek­né a dru­hy eury­ek­né. Ste­no­ek­né dru­hy zná­ša­jú malé kolí­sa­nie a eury­ek­né dru­hy veľ­ké kolí­sa­nie hod­nôt. Zná­me pan­cier­níč­ky Cory­do­ras sa pris­pô­so­bi­li svoj­mu pro­stre­diu natoľ­ko, že dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký vzduch črev­nou sliz­ni­cou. Obdob­ne laby­rin­ky dýcha­jú laby­rin­tom atmo­sfé­ric­ký kys­lík atď..

Pod­ľa tro­fic­kých para­met­rov sú rast­li­ny pro­du­cen­ti hmo­ty, živo­čí­chy (teda aj ryby) sú kon­zu­ment­mi. Mik­ro­or­ga­niz­my spra­co­vá­va­jú­ce hmo­tu sú roz­kla­dač­mi – dekom­po­zi­tor­mi. Pod­ľa zdro­ja ener­gie roz­li­šu­je­me orga­niz­my na auto­t­rof­né – pri­jí­ma­jú­ce ener­giu za pomo­ci svet­la a hete­rot­rof­né – spra­cú­va­jú­ce orga­nic­kú, a neor­ga­nic­kú hmo­tu. Aj medzi ryba­mi exis­tu­jú rôz­ne vzťa­hy s ich oko­lím. Ten­to vzťah a ich uspo­ria­da­nie skú­ma prá­ve eko­ló­gia. Pre akva­ris­tu je samoz­rej­me naj­zau­jí­ma­vej­ší vzťah ryba – ryba. Prí­pad­ne ryba – sub­strát dna – voda.

Tech­ni­ka výraz­ne v akvá­riu napo­má­ha, až zabez­pe­ču­je život v akvá­riu. Tre­ba si uve­do­miť, že akvá­ri­um je ume­lý sys­tém, kto­rý je bez vstu­pov člo­ve­ka len veľ­mi ťaž­ko pred­sta­vi­teľ­ný. Medzi základ­né fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce rast vod­ných rast­lín pat­rí svet­lo, dostup­nosť živín, samot­ná voda, sub­strát, v prí­ro­de aj pôda. Vzťah exis­tu­je aj medzi ryba­mi a rast­li­na­mi, vzá­jom­ne medzi na seba vplý­va­jú. Rast­li­ny doká­žu tvo­riť správ­nu mik­ro­klí­mu pre ryby, posky­tu­jú neraz mož­nosť úkry­tov, no nie­ke­dy aj potra­vy. Fak­tor svet­la roz­de­ľu­je rast­li­ny na tie­ňo­mil­né a svet­lo­mil­né. Situ­ácia je podob­ná ako v lese, kde zohrá­va svo­ju úlo­hu zápoj korún stro­mov, resp. kry v tró­poch, epi­fi­ty pre­púš­ťa­jú na spod­nú vrstvu nad hra­ban­kou neraz iba 1% svet­la. V prí­pa­de vod­ných rast­lín, ​„zápoj“ tvo­ria rast­li­ny na hla­di­ne, kto­ré sú vyslo­ve­ne svet­lo­mil­né. Svet­lo pohl­cu­jú aj plá­va­jú­ce rast­li­ny, vyš­šie rast­li­ny a na koniec sa dosta­ne aj na níz­ke rast­li­ny dna, kto­ré sú však tiež čas­to svet­lo­mil­né. V prí­ro­de je síce pri­már­nym zdro­jom svet­la sln­ko, kto­ré­ho svet­lo je ove­ľa kva­lit­nej­šie a inten­zív­nej­šie, ale je pohl­co­va­né aj nad vodou čas­to lesom, pobrež­nou vege­tá­ci­ou. A samoz­rej­me nemož­no zabud­núť na pohl­co­va­nie svet­la ria­sa­mi, auto­t­rof­ný­mi mik­ro­or­ga­niz­ma­mi a samot­nou vodou. Medzi tie­ňo­mil­né rast­li­ny pat­ria: Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Za urči­tých okol­nos­tí môže dôjsť v akvá­riu ku otra­ve. Zvy­čaj­ne ide o otra­vu amo­nia­kom napr. spô­so­be­nú vyso­kou hla­di­nou orga­nic­ké­ho odpa­du, ale­bo o otra­vu neja­ký­mi kov­mi z deko­rá­cie. No zau­jí­ma­vým spô­so­bom môže dôjsť k otra­ve aj vply­vom iné­ho spra­co­va­nia potra­vy trá­via­cim trak­tom iný­mi druh­mi rýb. Zná­me sú v tom­to kara­sy, kto­rých exkre­men­ty sú pre iné dru­hy rýb jedovaté.

Kon­ku­ren­cia je zná­my ter­mín. Kon­ku­ren­cia je hyb­nou silou vývo­ja. Jej pre­ja­vy sú pozo­ro­va­teľ­né v nespo­čet­nom množ­stve podôb aj u rýb a rast­lín a ostat­ných orga­niz­mov v našich akvá­riách. Nemož­no hovo­riť v nie­kto­rých prí­pa­doch o cel­kom nor­mál­nych pre­ja­voch, pre­to­že akva­ris­ti zväč­ša iba napo­dob­ňu­jú prí­ro­du. Vzor­ce pla­tia­ce v prí­ro­de sú čas­to pozme­ne­né. Jeden z prí­pa­dom, kde v plnej mie­re oby­čaj­ne nemô­že­me vidieť kon­ku­ren­ciu je potrav­ná kon­ku­ren­cia. V akvá­riu si naši cho­van­ci potra­vu vyhľa­dá­va­jú len málo a na malom pries­to­re. Pre­to nevzni­ka­jú také sil­né kon­ku­renč­né javy ako vo voľ­nej prí­ro­de. Kon­ku­ren­cia u rýb v akvá­riu sa pre­ja­vu­je naj­mä pri zau­ja­tí teri­tó­ria a pri roz­mno­žo­va­cích akti­vi­tách. Kon­ku­ren­cia sa viac pre­ja­vu­je u rast­lín. Agre­si­vi­tou sa medzi sebou vyzna­ču­jú sam­ce bojov­níc, kto­ré zvá­dza­jú medzi sebou neľú­tost­né súbo­je. Naj­mä v prí­ro­de, keď­že sa táto kom­bi­ná­cia v akvá­riu neod­po­rú­ča. Na to, aby sme si to ove­ri­li, môže­me pou­žiť zrkadlo.

Vzťah koris­ti a drav­ca (pre­dá­to­ra) je pozo­ro­va­teľ­ný aj v akvá­riu, nie­ke­dy to nezna­lé­ho až šoku­je. Keď cyk­lop, malý kôro­vec doká­že vytvo­riť na ryby tak sil­ný pre­dač­ný tlak, že mu plô­dik rýb doká­že pod­ľa­hnúť. Cyk­lop doká­že poter doslo­va uští­pať. Typic­ké drav­ce sú napr. šťuč­ky lovia­ce vod­ný hmyz, men­šie ryby, nie­kto­ré cich­li­dy lovia­ce ryby ako napr. juho­ame­ric­ký Astro­no­tus ocel­la­tus, afric­ké dru­hy rodu Nim­boc­hro­mis. Tie­to rela­tív­ne väč­šie dru­hy rýb doras­ta­jú­ce viac ako 20 cm, pou­ží­va­jú zau­jí­ma­vú tech­ni­ku, kedy simu­lu­jú mŕt­vo­lu nahnu­tú na dne. No ak sa do ich blíz­kos­ti pri­blí­ži men­šia ryba, kali­go­no, ako nazý­va tie­to ryby domo­ro­dé oby­va­teľ­stvo oko­lia jaze­ra Mala­wi, zra­zu ​„oži­jú“ a bles­ko­vo sa sna­žia zmoc­niť svo­jej koris­ti. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dra­vec sú ryby, pod­ľa tech­ni­ky lovu sa dajú roz­lí­šiť rôz­ne tech­ni­ky lovu, kto­ré ryby dodr­žu­jú. Nie­kto­ré ryby napá­da­jú dru­hú odpre­du, od hla­vy, nie­kto­ré odza­du od chvos­tu, iné napá­da­jú bok. Prav­da, nie­kto­rým to je jed­no. Dra­vá ryba je schop­ná viac-​menej skon­zu­mo­vať tak vyso­kú rybu, ako veľ­ký je prie­mer jej oka. Samoz­rej­me exis­tu­jú výnimky.

Medzi sucho­zem­ský­mi rast­li­na­mi exis­tu­je jav zná­my ako ale­lo­pa­tia. Nie­kto­ré orga­niz­my, resp. rast­li­ny sa nezná­ša­jú do takej mie­ry, že sú schop­né sa lik­vi­do­vať. Zná­my je tým orech, agát. Medzi vod­ný­mi rast­li­na­mi nebol vraj ten­to jav vedec­ky popí­sa­ný, osob­ne si mys­lím, že pri­ro­dze­né vlast­nos­ti vody pria­mo nahrá­va­jú tomu, aby bol che­mic­ký boj medzi rast­li­na­mi inten­zív­nej­ší. Napr. zná­my čes­ký pes­to­va­teľ rast­lín ale­lo­pa­tiu popi­so­val a neskôr tvr­dil opak. Tak­mer v kaž­dej základ­nej akva­ris­tic­kej lite­ra­tú­re sa mož­no dočí­tať, že do jed­né­ho akvá­ria si zado­váž­te rad­šej zopár dru­hov rast­lín, ako z kaž­dé­ho dostup­né­ho dru­hu 1 – 2 jedin­ce. Samoz­rej­me to nie je len otáz­ka boja medzi rast­li­na­mi, ale aj otáz­ka vhod­né­ho sub­strá­tu pre ten kto­rý druh, vhod­né­ho zlo­že­nia vody, pou­ži­tej fil­trá­cie, atď. V kaž­dom prí­pa­de bio­lo­gic­ké pro­ce­sy jed­not­li­vých rast­lín a eko­sys­té­mu akvá­ria, prí­pad­ne vod­ných tokov, jazier či morí je stud­ňa plná otá­zok (aj nevy­po­ve­da­ných samoz­rej­me) a prek­va­pi­vých odpo­ve­dí. Nie je to vôbec také jed­no­du­ché, že by sme vza­li neja­kú rast­li­nu, zasa­di­li a čaka­li že bude ​„rásť ako z vody“. Mož­nos­ti nádr­že akva­ris­tu sú obme­dze­né, napo­kon aj mož­nos­ti odbú­ra­va­nia látok v akvá­ria sú pries­to­ro­vo obmedzenejšie.

Voda posky­tu­je ply­nu­lej­ší pre­chod, väč­šie rozp­tý­le­nie látok do pries­to­ru, pre­to si mys­lím, že ale­lo­pa­tic­ké pre­ja­vy sa musia pre­ja­viť čas­tej­šie ako u rast­lín na suchej zemi. Pova­žu­jem to za eko­lo­gic­kú ana­ló­giu ku obran­ným mecha­niz­mom, ku ver­bál­nym pre­ja­vom nevô­le, ku kon­ku­renč­ným pre­ja­vom živo­čí­chov. Je však mož­né, že sub­strát v nádr­ži nepos­ky­tu­je toľ­ko mož­nos­tí ako sub­strát v prí­ro­de a pre­to sa ale­lo­pa­tia ľah­šie popí­še prá­ve v ume­lej nádr­ži. Pre­to­že v akvá­riu skôr prí­de k pre­ja­vu náh­le­ho sta­vu, naj­mä pre obme­dze­ný pries­tor. V^o svo­jej pra­xi som sa stre­tol s prí­pa­dom, kedy som pes­to­val Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v počte asi osem jedin­cov a pomer­ne veľ­ký Echi­no­do­rus. Iné rast­li­ny tam nebo­li. Pomer­ne uspo­ko­ji­vo rást­li aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslo­va všet­ky kryp­to­ko­ry­ny roz­pad­li. Nezos­ta­lo z nich tak­mer nič, ston­ka sa odde­li­la od kore­ňa. Jedi­né čo z kryp­to­ko­rýn zosta­lo, bol kore­ňo­vý sys­tém, z kto­ré­ho som násled­ne kryp­to­ko­ry­ny ďalej pes­to­val. Echi­no­do­rus rás­tol pokoj­ne ďalej. Podob­ná situ­ácia sa mi neskôr zopa­ko­va­la zno­vu, v kom­bi­ná­cii s inou rast­li­nou. Neve­rím, žeby šlo o zná­mu kryp­to­ko­ry­no­vú cho­ro­bu, pre­to­že neviem o tom, že by sa iné pod­mien­ky sa meni­li. Šlo o pre­jav che­mic­ké­ho boja, kto­rý sa vie­dol zrej­me naj­mä boha­to roz­vet­ve­ný­mi koreň­mi oboch dru­hov rastlín.

Pod­ľa prí­tom­nos­ti kys­lí­ka roz­li­šu­je­me dva základ­né pro­ce­sy – ana­e­rób­ne a aerób­ne. Ana­e­rób­ne pro­ce­sy pre­bie­ha­jú bez prí­stu­pu kys­lí­ka, naopak aerób­ne za prí­stu­pu kys­lí­ka. S tým­to popi­som sa stre­tá­va­me naj­mä pri roz­kla­de hmo­ty. Aerób­ne pro­ce­sy aj ana­e­rób­ne na kon­ci potrav­né­ho reťaz­ca zabez­pe­ču­jú bak­té­rie. Z tro­fic­ké­ho hľa­dis­ka roz­li­šu­je­me auto­t­rof­né bak­té­rie, kto­ré menia hmo­tu – zväč­ša anor­ga­nic­ké lát­ky za prí­stu­pu svet­la a hete­rot­rof­né bak­té­rie využí­va­jú ener­giu zlo­ži­tých orga­nic­kých zlú­če­ním bez prí­stu­pu svet­la tak. Pri ana­e­rób­nom spra­co­va­ní dochá­dza aj ku štie­pe­niu na alko­hol, metán, sul­fán, na pro­duk­ty jedo­va­té a teda nežia­du­ce pre život rast­lín a rýb v akvá­riu. Pre­to je nut­né dbať o dosta­tok nevia­za­né­ho kys­lí­ka v našom akvá­riu. Bak­té­rie hmo­tu mine­ra­li­zu­jú, táto ener­gia je opäť trans­for­mo­va­ná do vody, do kore­ňo­vej sústa­vy rast­lín, kde sa opäť stá­va prí­pad­ným začiat­kom kolo­be­hu látok.

The com­mu­ni­ty of fish, inc­lu­ding plants, mic­ro­or­ga­nisms, and all living orga­nisms in the tank, is con­si­de­red a bio­ce­no­sis. A ceno­sis is a com­mu­ni­ty. It is not possib­le to cle­ar­ly sepa­ra­te indi­vi­du­al parts, fac­tors that make up the bio­ce­no­sis. The bio­ce­no­sis, toget­her with the ina­ni­ma­te com­po­nents of the tank, forms an eco­sys­tem. Howe­ver, it is possib­le to talk about the aqu­arium eco­sys­tem, as well as the fil­ter or water drop­lets. In aqu­arium hob­by, the­se terms are not wide­ly used, per­haps becau­se they repre­sent arti­fi­cial eco­sys­tems that are clo­se­ly depen­dent on human ener­gy inputs. I men­ti­on them becau­se we can encoun­ter them in the con­text of desc­ri­bing natu­ral habi­tats. Espe­cial­ly in natu­ral habi­tats, the influ­en­ce of bio­tic (living) and abi­otic (non-​living) fac­tors on the life of fish and plants is cle­ar­ly visib­le. Only when taking into account geolo­gi­cal con­di­ti­ons – which are most­ly com­ple­te­ly nega­ted in the aquarium.

From the per­spec­ti­ve of adap­ta­ti­on to the fluc­tu­ati­on of eco­lo­gi­cal fac­tors, we dis­tin­gu­ish bet­we­en ste­no­eci­ous and eury­eci­ous spe­cies. Ste­no­eci­ous spe­cies tole­ra­te small fluc­tu­ati­ons, whi­le eury­eci­ous spe­cies tole­ra­te lar­ge fluc­tu­ati­ons in valu­es. Well-​known armo­red cat­fish Cory­do­ras have adap­ted to the­ir envi­ron­ment to the extent that they bre­at­he atmo­sp­he­ric air through the­ir intes­ti­nal muco­sa. Simi­lar­ly, laby­rinth fish bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen using the­ir laby­rinth organ, etc.

Accor­ding to trop­hic para­me­ters, plants are bio­mass pro­du­cers, ani­mals (inc­lu­ding fish) are con­su­mers. Mic­ro­or­ga­nisms pro­ces­sing mat­ter are decom­po­sers. Based on the sour­ce of ener­gy, orga­nisms are clas­si­fied as auto­t­rop­hic – obtai­ning ener­gy using light, and hete­rot­rop­hic – pro­ces­sing orga­nic and inor­ga­nic mat­ter. Among fish, the­re are vari­ous rela­ti­ons­hips with the­ir envi­ron­ment. The stu­dy of the­se rela­ti­ons­hips and the­ir orga­ni­za­ti­on is the focus of eco­lo­gy. For the aqu­arium hob­by­ist, the most inte­res­ting rela­ti­ons­hip is, of cour­se, the inte­rac­ti­on bet­we­en fish or bet­we­en fish, the sub­stra­te, and water.

Tech­no­lo­gy sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the func­ti­oning of the aqu­arium and ensu­res life wit­hin it. It’s essen­tial to rea­li­ze that an aqu­arium is an arti­fi­cial sys­tem that is chal­len­ging to con­ce­i­ve wit­hout human inputs. Among the fun­da­men­tal fac­tors influ­en­cing the gro­wth of aqu­atic plants are light, nut­rient avai­la­bi­li­ty, water itself, sub­stra­te, and, in natu­re, soil. The­re is also a rela­ti­ons­hip bet­we­en fish and plants, and they mutu­al­ly influ­en­ce each other. Plants can cre­a­te the right mic­roc­li­ma­te for fish, pro­vi­ding hiding pla­ces and some­ti­mes even food.

The fac­tor of light divi­des plants into shade-​tolerant and light-​loving. The situ­ati­on is simi­lar to a forest whe­re the cano­py of tree cro­wns pla­ys a role, or in tro­pi­cal are­as, epip­hy­tes allow only about 1% of light to reach the lower lay­er abo­ve the ground. In the case of aqu­atic plants, the ​“cano­py” inc­lu­des plants at the water sur­fa­ce, which are expli­cit­ly light-​loving. Light is also absor­bed by flo­ating plants, tal­ler plants, and even­tu­al­ly rea­ches the lower plants on the sub­stra­te, which are often also light-​loving. Alt­hough sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of light in natu­re, and its light is much hig­her in quali­ty and inten­si­ty, it is often absor­bed abo­ve the water by forests or coas­tal vege­ta­ti­on. And, of cour­se, light is absor­bed by algae, auto­t­rop­hic mic­ro­or­ga­nisms, and the water itself. Shade-​tolerant plants inc­lu­de Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Under cer­tain cir­cum­stan­ces, aqu­ariums can expe­rien­ce poiso­ning. It typi­cal­ly invol­ves ammo­nia poiso­ning, for exam­ple, cau­sed by a high level of orga­nic was­te, or poiso­ning by cer­tain metals from deco­ra­ti­ons. Inte­res­tin­gly, poiso­ning can also occur due to the influ­en­ce of the diges­ti­ve tracts of other fish pro­ces­sing food dif­fe­ren­tly. Carps are kno­wn for the­ir exc­re­ments being toxic to other fish spe­cies in this regard.

Com­pe­ti­ti­on is a well-​known term and a dri­ving for­ce in evo­lu­ti­on. Its mani­fe­sta­ti­ons are obser­vab­le in coun­tless forms among fish, plants, and other orga­nisms in our aqu­ariums. In some cases, we can’t spe­ak of enti­re­ly nor­mal beha­vi­ors, as aqu­arium ent­hu­siasts gene­ral­ly mimic natu­re, often with alte­red pat­terns. One case whe­re we might not ful­ly obser­ve com­pe­ti­ti­on is in food com­pe­ti­ti­on. In the aqu­arium, our inha­bi­tants seek food in a limi­ted spa­ce. Con­se­qu­en­tly, strong com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors do not emer­ge as in the wild. Fish com­pe­ti­ti­on in the aqu­arium is main­ly evi­dent in ter­ri­to­rial dis­pu­tes and during repro­duc­ti­ve acti­vi­ties. Howe­ver, com­pe­ti­ti­on is more pro­noun­ced among plants. Males of bet­ta fish, for exam­ple, disp­lay agg­res­si­on by enga­ging in fier­ce batt­les. This is espe­cial­ly obser­ved in natu­re, as such a com­bi­na­ti­on is not recom­men­ded in aqu­ariums. To con­firm this, one can use a mirror.

The rela­ti­ons­hip bet­we­en prey and pre­da­tor is obser­vab­le in the aqu­arium, some­ti­mes shoc­king to the unin­for­med. For ins­tan­ce, a small cope­pod can cre­a­te such a strong pre­da­to­ry pre­ssu­re on fish that the fry of the fish can suc­cumb. Cope­pods can lite­ral­ly nip at fish fry. Typi­cal pre­da­tors inc­lu­de pike hun­ting aqu­atic insects, smal­ler fish, and cer­tain cich­lids that prey on other fish, such as the South Ame­ri­can Astro­no­tus ocel­la­tus or Afri­can spe­cies of the genus Nim­boc­hro­mis. The­se rela­ti­ve­ly lar­ger fish, gro­wing over 20 cm, use an inte­res­ting tech­ni­que of simu­la­ting a dead fish lying on the bot­tom. Howe­ver, if a smal­ler fish, a ​“kali­go­no” as the nati­ve popu­la­ti­on around Lake Mala­wi calls the­se fish, app­ro­aches them, they sud­den­ly ​“come to life” and swift­ly try to sei­ze the­ir prey. Nar­ro­wing down the topic to the fact that both prey and pre­da­tor are fish, vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es can be dis­tin­gu­is­hed based on the fis­h’s beha­vi­or. Some attack from the front, from the head, some from behind, from the tail, and others attack from the side. Of cour­se, some fish are indif­fe­rent to the­se dis­tinc­ti­ons. A pre­da­to­ry fish can con­su­me a fish who­se dia­me­ter is rough­ly the size of its eye. Natu­ral­ly, the­re are exceptions.

Among ter­res­trial plants, the­re is a phe­no­me­non kno­wn as alle­lo­pat­hy, whe­re cer­tain orga­nisms or plants exhi­bit into­le­ran­ce to each other to the extent of being capab­le of self-​destruction. Whi­le this phe­no­me­non has been scien­ti­fi­cal­ly desc­ri­bed among land plants, it is belie­ved that simi­lar che­mi­cal war­fa­re might occur more inten­si­ve­ly among aqu­atic plants due to the natu­ral pro­per­ties of water. Some aqu­arists recom­mend having a varie­ty of plant spe­cies in an aqu­arium rat­her than a few indi­vi­du­als of each spe­cies to avo­id poten­tial con­flicts. Howe­ver, this is not just a mat­ter of plant com­pe­ti­ti­on but also invol­ves con­si­de­ra­ti­ons like suitab­le sub­stra­te, water com­po­si­ti­on, fil­tra­ti­on met­hods, and more. The bio­lo­gi­cal pro­ces­ses of indi­vi­du­al plants and the aqu­arium eco­sys­tem, as well as water­cour­ses, lakes, or seas, are a wells­pring of ques­ti­ons, some of which remain unan­swe­red, and sur­pri­sing answers.

Water pro­vi­des a smo­ot­her trans­i­ti­on and gre­a­ter dis­per­si­on of sub­stan­ces into spa­ce. The­re­fo­re, alle­lo­pat­hic effects may occur more fre­qu­en­tly among aqu­atic plants than the­ir ter­res­trial coun­ter­parts. This can be vie­wed as an eco­lo­gi­cal ana­lo­gy to defen­se mecha­nisms, ver­bal expres­si­ons of dis­con­tent, or com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors among ani­mals. Howe­ver, it is possib­le that the aqu­arium sub­stra­te does­n’t pro­vi­de as many opti­ons as natu­ral sub­stra­tes, making alle­lo­pat­hy easier to obser­ve in arti­fi­cial tanks. In aqu­ariums, sud­den situ­ati­ons can ari­se, espe­cial­ly due to limi­ted space.

The pre­sen­ce of oxy­gen dis­tin­gu­is­hes two fun­da­men­tal pro­ces­ses — ana­e­ro­bic and aero­bic. Ana­e­ro­bic pro­ces­ses occur wit­hout oxy­gen, whi­le aero­bic pro­ces­ses occur in the pre­sen­ce of oxy­gen. The­se desc­rip­ti­ons are often encoun­te­red in the decom­po­si­ti­on of mat­ter. Both aero­bic and ana­e­ro­bic pro­ces­ses are hand­led by bac­te­ria at the end of the food chain. From a trop­hic per­spec­ti­ve, auto­t­rop­hic bac­te­ria trans­form mat­ter, usu­al­ly inor­ga­nic sub­stan­ces, in the pre­sen­ce of light, whi­le hete­rot­rop­hic bac­te­ria uti­li­ze ener­gy from com­plex orga­nic com­pounds wit­hout light. During ana­e­ro­bic pro­ces­sing, sub­stan­ces can be bro­ken down into alco­hol, met­ha­ne, sul­fi­des, and toxic byp­ro­ducts, unde­si­rab­le for the life of plants and fish in the aqu­arium. The­re­fo­re, it is essen­tial to ensu­re an ade­qu­ate supp­ly of free oxy­gen in our aqu­ariums. Bac­te­ria mine­ra­li­ze mat­ter, and this ener­gy is trans­for­med back into water and the root sys­tems of plants, beco­ming a poten­tial star­ting point for the cyc­le of sub­stan­ces once again.

Use Facebook to Comment on this Post