2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Stromy, TOP

Stromy

Hits: 4514

Stro­my, s ich výraz­ný­mi kmeň­mi a roz­vet­ve­ný­mi koru­na­mi, tvo­ria obdi­vu­hod­né die­la prí­ro­dy a sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi kameň­mi eko­sys­té­mov po celom sve­te. Tie­to živé orga­niz­my sú neuve­ri­teľ­ne účin­né, odol­né a vytrva­lé. Stro­my čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne odles­ňo­va­nia, kli­ma­tic­kých zmien a cho­rôb. Odles­ňo­va­nie zni­žu­je bio­di­ver­zi­tu a zvy­šu­je množ­stvo oxi­du uhli­či­té­ho v atmo­sfé­re. Kli­ma­tic­ké zme­ny môžu viesť k roz­ší­re­niu cho­rôb a nežia­du­cich dru­hov, kto­ré môžu poško­diť stro­my. Ochra­na stro­mov zahŕňa udr­žia­va­nie ich pri­ro­dze­ných bio­to­pov, udr­ža­teľ­nú ťaž­bu dre­va a pod­po­ru výsku­mu na rie­še­nie cho­rôb a škod­cov. Stro­my pred­sta­vu­jú kľú­čo­vý prvok prí­ro­dy, ich ochra­na a udr­ža­teľ­né hos­po­dá­re­nie sú nevy­hnut­né pre ich zacho­va­nie, ale aj pre nás samot­ných, pre ľudstvo.

Stro­my majú kom­plex­nú štruk­tú­ru, kto­rá im umož­ňu­je pros­pe­ro­vať v rôz­nych pod­mien­kach. Ich základ­ný­mi čas­ťa­mi sú koreň, kmeň, koná­re, lis­ty a plo­dy. Kore­ne slú­žia na zakot­ve­nie stro­mu v pôde a zís­ka­va­nie živín, kým kmeň posky­tu­je opo­ru a nesie tran­s­port­ný sys­tém pre vodu a živi­ny. Koná­re a lis­ty zabez­pe­ču­jú foto­syn­té­zu, pro­ces, kto­rým stro­my využí­va­jú slneč­né svet­lo na tvor­bu ener­gie a výro­bu kys­lí­ka. Plo­dy násled­ne obsa­hu­jú semien­ka, kto­ré slú­žia na repro­duk­ciu. Stro­my tvo­ria roz­siah­le eko­sys­té­my, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko a potra­vu pre množ­stvo živo­čí­chov. Ich kmeň a koná­re slú­žia ako prí­by­tok pre vtá­ky, hmyz a iné orga­niz­my. Stro­my napo­má­ha­jú udr­žia­vať pôd­nu kva­li­tu a zabez­pe­ču­jú mik­ro­klí­mu vo svo­jom oko­lí. Ich význam v eko­sys­té­moch spo­čí­va aj v zachy­tá­va­ní a ukla­da­ní oxi­du uhli­či­té­ho. Stro­my majú aj eko­no­mic­ký význam, posky­tu­jú dre­vo, kto­ré sa využí­va vo via­ce­rých odvet­viach, od sta­veb­níc­tva po výro­bu nábyt­ku. Okrem toho posky­tu­jú suro­vi­ny pre papie­ren­ský prie­my­sel. Mno­hé rast­li­ny a lie­či­vé lát­ky pochá­dza­jú zo stro­mov, kto­ré majú aj koz­me­tic­ké a far­ma­ce­utic­ké využitie.

Foto­gra­fie stro­mov majú schop­nosť zachy­tiť nád­he­ru a pôso­bi­vosť prí­ro­dy v jedi­nom sním­ku. Kaž­dý strom, s jeho jedi­neč­ným tva­rom a cha­rak­te­rom, ponú­ka foto­gra­fom neko­neč­né mož­nos­ti tvor­by. Foto­gra­fic­ká inter­pre­tá­cia stro­mov môže pre­zen­to­vať ich majes­tát, odol­nosť a vzťah s oko­lím. Pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov je dôle­ži­tá kom­po­zí­cia a per­spek­tí­va. Vytvá­ra­nie kon­tras­tov medzi stro­ma­mi a iný­mi prv­ka­mi prí­ro­dy, ako sú hory, jaze­ro ale­bo oblo­ha, môže pri­dať dra­ma­tic­kosť foto­gra­fii. Expe­ri­men­to­va­nie s rôz­ny­mi uhlo­vý­mi pohľad­mi, vrá­ta­ne níz­kych zábe­rov ale­bo foto­gra­fo­va­nia via­ce­rých koná­rov, môže poskyt­núť nezvy­čaj­né a púta­vé výsled­ky. Svet­lo hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov. Ran­né ale­bo večer­né hodi­ny môžu vytvá­rať hre­ji­vé a mäk­ké svet­lá, kto­ré zdô­raz­ňu­jú tex­tú­ru kôry a far­by lis­tov. Kon­trast­né svet­lo vytvá­ra hry tie­ňov. Zábe­ry s nápad­ný­mi slneč­ný­mi lúč­mi či odlesk­mi môžu poskyt­núť nád­her­ný a pôso­bi­vý efekt. Hmla doká­že odde­liť pries­tor a nechať vynik­núť aj nie­čo tak veľ­ké ako je strom.

Foto­gra­fie stro­mov nie­ke­dy neza­chy­tá­va­jú len samot­né dre­vi­ny, ale aj pes­trosť ich oko­lia. Zahr­núť rôz­no­ro­dé dru­hy rast­lín, kve­tov či prí­rod­ných prv­kov do kom­po­zí­cie môže pri­dať ďal­ší roz­mer a fareb­ný kon­trast. Rov­na­ko môže­te zachy­tiť vtá­ky, hmyz ale­bo iné živo­čí­chy, kto­ré sú spo­je­né so živo­tom stro­mov. Exis­tu­je mno­ho zvlášt­nych a nápad­ných dru­hov stro­mov, kto­ré môžu byť zau­jí­ma­vým objek­tom pre foto­gra­fie. Bon­sa­je, sek­vo­je, ale­bo sta­ro­by­lé stro­my s výraz­ný­mi tvar­mi a vekom môžu byť vyni­ka­jú­cim motí­vom. Ich výraz­né črty môžu vyprá­vať prí­be­hy o his­tó­rii a živo­te v ich oko­lí. Kom­bi­ná­cia tech­ni­ky, kre­a­ti­vi­ty a vní­ma­nia krá­sy v kaž­dom jed­not­li­vom stro­me môže viesť k tvor­be úžas­ných a dojem­ných fotografií.


Tre­es, with the­ir dis­tinc­ti­ve trunks and bran­ching cro­wns, stand as remar­kab­le mas­ter­pie­ces of natu­re and ser­ve as fun­da­men­tal buil­ding blocks of eco­sys­tems worl­dwi­de. The­se living orga­nisms are inc­re­dib­ly effi­cient, resi­lient, and endu­ring. Howe­ver, tre­es face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding defo­re­sta­ti­on, cli­ma­te chan­ge, and dise­a­ses. Defo­re­sta­ti­on redu­ces bio­di­ver­si­ty and inc­re­a­ses the amount of car­bon dioxi­de in the atmo­sp­he­re. Cli­ma­te chan­ges may lead to the spre­ad of dise­a­ses and unwan­ted spe­cies that can harm tre­es. Pro­tec­ting tre­es invol­ves main­tai­ning the­ir natu­ral habi­tats, sus­tai­nab­le tim­ber har­ves­ting, and sup­por­ting rese­arch to add­ress dise­a­ses and pests. Tre­es repre­sent a key ele­ment of natu­re; the­ir con­ser­va­ti­on and sus­tai­nab­le mana­ge­ment are essen­tial not only for the­ir pre­ser­va­ti­on but also for humanity.

Tre­es have a com­plex struc­tu­re that enab­les them to thri­ve in vari­ous con­di­ti­ons. The­ir basic parts inc­lu­de roots, trunk, bran­ches, lea­ves, and fru­its. Roots anchor the tree in the soil and absorb nut­rients, whi­le the trunk pro­vi­des sup­port and hou­ses the tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. Bran­ches and lea­ves faci­li­ta­te pho­to­synt­he­sis, the pro­cess by which tre­es use sun­light to pro­du­ce ener­gy and gene­ra­te oxy­gen. Fru­its con­tain seeds used for repro­duc­ti­on. Tre­es form exten­si­ve eco­sys­tems that pro­vi­de shel­ter and food for nume­rous orga­nisms. The­ir trunks and bran­ches ser­ve as habi­tats for birds, insects, and other cre­a­tu­res. Tre­es help main­tain soil quali­ty and cre­a­te a mic­roc­li­ma­te in the­ir sur­roun­dings. The­ir sig­ni­fi­can­ce in eco­sys­tems also lies in cap­tu­ring and sto­ring car­bon dioxi­de. Tre­es have eco­no­mic impor­tan­ce, pro­vi­ding wood used in vari­ous indus­tries, from cons­truc­ti­on to fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on. Addi­ti­onal­ly, they supp­ly raw mate­rials for the paper indus­try, and many plants and medi­ci­nal com­pounds come from tre­es, con­tri­bu­ting to cos­me­tic and phar­ma­ce­uti­cal applications.

Pho­tog­rap­hing tre­es allo­ws for the cap­tu­re of the beau­ty and gran­de­ur of natu­re in a sin­gle fra­me. Each tree, with its uni­que sha­pe and cha­rac­ter, offers pho­tog­rap­hers end­less cre­a­ti­ve possi­bi­li­ties. The pho­tog­rap­hic inter­pre­ta­ti­on of tre­es can sho­wca­se the­ir majes­ty, resi­lien­ce, and rela­ti­ons­hip with the envi­ron­ment. Com­po­si­ti­on and per­spec­ti­ve play a cru­cial role in tree pho­tog­rap­hy. Cre­a­ting con­trasts bet­we­en tre­es and other ele­ments of natu­re, such as moun­tains, lakes, or the sky, can add dra­ma to the pho­tog­raph. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent angles, inc­lu­ding low shots or cap­tu­ring mul­tip­le bran­ches, can yield unu­su­al and cap­ti­va­ting results. Light is a key fac­tor in tree pho­tog­rap­hy. Ear­ly mor­ning or eve­ning hours can cre­a­te warm and soft lights that high­light the tex­tu­re of the bark and the colors of the lea­ves. Con­tras­ti­ve light cre­a­tes sha­dow play, adding dra­ma to the ima­ge. Shots with stri­king sun­light rays or ref­lec­ti­ons can pro­vi­de a beau­ti­ful and impact­ful effect. Fog can sepa­ra­te spa­ces and make even somet­hing as lar­ge as a tree stand out.

Tree pho­tog­rap­hy some­ti­mes cap­tu­res not only the tre­es them­sel­ves but also the diver­si­ty of the­ir sur­roun­dings. Inc­lu­ding vari­ous plant spe­cies, flo­wers, or natu­ral ele­ments in the com­po­si­ti­on can add anot­her dimen­si­on and color con­trast. Like­wi­se, cap­tu­ring birds, insects, or other wild­li­fe asso­cia­ted with tree life enhan­ces the rich­ness of the pho­tog­raph. Many tree spe­cies stand out for the­ir uni­qu­e­ness and inte­rest. Bon­sai, sequ­oias, or ancient tre­es with dis­tinc­ti­ve sha­pes and age can be excel­lent sub­jects. The­ir remar­kab­le fea­tu­res can tell sto­ries about his­to­ry and life in the­ir envi­ron­ment. The com­bi­na­ti­on of tech­ni­que, cre­a­ti­vi­ty, and app­re­cia­ti­on of beau­ty in each indi­vi­du­al tree can lead to the cre­a­ti­on of fas­ci­na­ting and poig­nant photographs.


Bäu­me, mit ihren mar­kan­ten Stäm­men und ver­zwe­ig­ten Kro­nen, sind bemer­ken­swer­te Meis­ter­wer­ke der Natur und die­nen als grund­le­gen­de Baus­te­i­ne von Öko­sys­te­men welt­we­it. Die­se leben­den Orga­nis­men sind unglaub­lich effi­zient, widers­tands­fä­hig und lan­gle­big. Bäu­me sehen sich jedoch vers­chie­de­nen Bed­ro­hun­gen gege­nüber, ein­sch­lie­ßlich Abhol­zung, Kli­ma­wan­del und Kran­khe­i­ten. Abhol­zung ver­rin­gert die Arten­viel­falt und erhöht die Men­ge an Koh­len­di­oxid in der Atmo­sp­hä­re. Kli­ma­ve­rän­de­run­gen kön­nen zur Ausb­re­i­tung von Kran­khe­i­ten und uner­wün­sch­ten Arten füh­ren, die den Bäu­men scha­den kön­nen. Der Schutz von Bäu­men umfasst die Auf­rech­ter­hal­tung ihrer natür­li­chen Lebens­rä­u­me, nach­hal­ti­ge Hol­zern­te und die Unters­tüt­zung von Fors­chung zur Bewäl­ti­gung von Kran­khe­i­ten und Schäd­lin­gen. Bäu­me stel­len ein Sch­lüs­se­le­le­ment der Natur dar; ihre Erhal­tung und nach­hal­ti­ge Bewirts­chaf­tung sind nicht nur für ihre Bewah­rung, son­dern auch für die Men­sch­he­it unerlässlich.

Bäu­me haben eine kom­ple­xe Struk­tur, die es ihnen ermög­licht, in vers­chie­de­nen Umge­bun­gen zu gede­i­hen. Ihre grund­le­gen­den Tei­le umfas­sen Wur­zeln, Stamm, Äste, Blät­ter und Früch­te. Wur­zeln veran­kern den Baum im Boden und neh­men Nährs­tof­fe auf, wäh­rend der Stamm Unters­tüt­zung bie­tet und das Tran­s­port­sys­tem für Was­ser und Nährs­tof­fe beher­bergt. Äste und Blät­ter erle­ich­tern die Pho­to­synt­he­se, den Pro­zess, bei dem Bäu­me Son­nen­licht zur Ener­gie­pro­duk­ti­on und Sau­ers­toff­ge­win­nung nut­zen. Früch­te ent­hal­ten Samen, die zur Fortpf­lan­zung die­nen. Bäu­me bil­den umfan­gre­i­che Öko­sys­te­me, die Untersch­lupf und Nahrung für zahl­re­i­che Orga­nis­men bie­ten. Ihre Stäm­me und Äste die­nen als Lebens­raum für Vögel, Insek­ten und ande­re Kre­a­tu­ren. Bäu­me tra­gen zur Erhal­tung der Bode­nqu­ali­tät bei und schaf­fen ein Mik­ro­kli­ma in ihrer Umge­bung. Ihre Bede­utung in Öko­sys­te­men bes­teht auch darin, Koh­len­di­oxid zu erfas­sen und zu spe­i­chern. Bäu­me haben auch wirts­chaft­li­che Bede­utung und lie­fern Holz, das in vers­chie­de­nen Bran­chen, vom Bau­we­sen bis zur Möbel­pro­duk­ti­on, ver­wen­det wird. Darüber hinaus lie­fern sie Rohs­tof­fe für die Papie­rin­dus­trie, und vie­le Pflan­zen und Heil­mit­tel stam­men von Bäu­men und wer­den in kos­me­tis­chen und phar­ma­ze­utis­chen Anwen­dun­gen verwendet.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men ermög­licht es, die Schön­he­it und Erha­ben­he­it der Natur in einem ein­zi­gen Bild fest­zu­hal­ten. Jeder Baum mit sei­ner ein­zi­gar­ti­gen Form und sei­nem Cha­rak­ter bie­tet Foto­gra­fen end­lo­se kre­a­ti­ve Mög­lich­ke­i­ten. Die foto­gra­fis­che Inter­pre­ta­ti­on von Bäu­men kann ihre Majes­tät, Widers­tands­fä­hig­ke­it und Bez­ie­hung zur Umwelt zei­gen. Kom­po­si­ti­on und Per­spek­ti­ve spie­len eine ents­che­i­den­de Rol­le in der Baum­fo­to­gra­fie. Der Schaf­fung von Kon­tras­ten zwis­chen Bäu­men und ande­ren Ele­men­ten der Natur, wie Ber­gen, Seen oder dem Him­mel, kann Dra­ma­tik ver­lie­hen wer­den. Das Expe­ri­men­tie­ren mit vers­chie­de­nen Win­keln, ein­sch­lie­ßlich nied­ri­ger Auf­nah­men oder dem Foto­gra­fie­ren meh­re­rer Äste, kann unge­wöhn­li­che und fes­seln­de Ergeb­nis­se erzie­len. Licht spielt eine Sch­lüs­sel­rol­le bei der Foto­gra­fie von Bäu­men. Frühe Morgen- oder Abend­stun­den kön­nen war­me und wei­che Lich­ter erze­ugen, die die Tex­tur der Rin­de und die Far­ben der Blät­ter beto­nen. Kon­tras­tre­i­ches Licht erze­ugt Schat­tens­pie­le. Auf­nah­men mit auf­fäl­li­gen Son­nens­trah­len oder Ref­le­xi­onen kön­nen einen wun­ders­chönen und bee­in­druc­ken­den Effekt erzie­len. Nebel kann Räu­me tren­nen und sogar etwas so Gro­ßes wie einen Baum hervorheben.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men erfasst manch­mal nicht nur die Bäu­me selbst, son­dern auch die Viel­falt ihrer Umge­bung. Das Ein­be­zie­hen vers­chie­de­ner Pflan­ze­nar­ten, Blu­men oder natür­li­cher Ele­men­te in die Kom­po­si­ti­on kann eine wei­te­re Dimen­si­on und Farb­kon­trast hin­zu­fügen. Eben­so kann das Erfas­sen von Vögeln, Insek­ten oder ande­rem Wild­le­ben, das mit dem Baum­le­ben ver­bun­den ist, die Reich­hal­tig­ke­it des Fotos erhöhen. Vie­le Bau­mar­ten zeich­nen sich durch ihre Ein­zi­gar­tig­ke­it und Beson­der­he­it aus. Bon­sai, Mam­mut­bä­u­me oder alte Bäu­me mit aus­gep­räg­ten For­men und Alter kön­nen her­vor­ra­gen­de Moti­ve sein. Ihre bemer­ken­swer­ten Merk­ma­le kön­nen Ges­chich­ten über die Ges­chich­te und das Leben in ihrer Umge­bung erzäh­len. Die Kom­bi­na­ti­on von Tech­nik, Kre­a­ti­vi­tät und dem Vers­tänd­nis für die Schön­he­it jedes ein­zel­nen Bau­mes kann zu fas­zi­nie­ren­den und bewe­gen­den Foto­gra­fien führen.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Les, Príroda, TOP

Les

Hits: 3761

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.


Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 22197

Spo­lo­čen­stvo rýb, teda aj rast­li­ny, mik­ro­or­ga­niz­my, všet­ko živé v nádr­ži pova­žu­je­me za bio­ce­nó­zu. Cenó­za je spo­lo­čen­stvo. Nemož­no jed­no­znač­ne odde­liť jed­not­li­vé čas­ti, fak­to­ry, kto­ré tvo­ria bio­ce­nó­zu. Bio­ce­nó­za, spo­lu z neži­vý­mi súčas­ťa­mi nádr­že tvo­ria eko­sys­tém. Avšak mož­no hovo­riť o eko­sys­té­me akvá­ria, ale aj o eko­sys­té­me fil­tra, či kvap­ky vody. V akva­ris­ti­ke sa tie­to poj­my veľ­mi nepou­ží­va­jú, iste aj pre­to lebo ide ume­lé eko­sys­té­my, kto­ré sú úzko závis­lé od ener­ge­tic­kých vstu­pov člo­ve­ka. Spo­mí­nam ich, pre­to­že sa s nimi napriek môže­me v akva­ris­ti­ke stret­núť. Napo­kon aj pri opi­se prí­rod­ných loka­lít. Naj­mä v prí­rod­ných loka­li­tách je jas­ne vidieť vplyv bio­tic­kých (živých) a abi­otic­kých (neži­vých) fak­to­rov živo­ta rýb a rast­lín. Len keď vez­mem do úva­hy geolo­gic­ké pome­ry – tie sú v akvá­riu zväč­ša abso­lút­ne popierané.

Z hľa­dis­ka pris­pô­so­be­nia na kolí­sa­nie eko­lo­gic­kých fak­to­rov roz­li­šu­je­me dru­hy ste­no­ek­né a dru­hy eury­ek­né. Ste­no­ek­né dru­hy zná­ša­jú malé kolí­sa­nie a eury­ek­né dru­hy veľ­ké kolí­sa­nie hod­nôt. Zná­me pan­cier­níč­ky Cory­do­ras sa pris­pô­so­bi­li svoj­mu pro­stre­diu natoľ­ko, že dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký vzduch črev­nou sliz­ni­cou. Obdob­ne laby­rin­ky dýcha­jú laby­rin­tom atmo­sfé­ric­ký kys­lík atď..

Pod­ľa tro­fic­kých para­met­rov sú rast­li­ny pro­du­cen­ti hmo­ty, živo­čí­chy (teda aj ryby) sú kon­zu­ment­mi. Mik­ro­or­ga­niz­my spra­co­vá­va­jú­ce hmo­tu sú roz­kla­dač­mi – dekom­po­zi­tor­mi. Pod­ľa zdro­ja ener­gie roz­li­šu­je­me orga­niz­my na auto­t­rof­né – pri­jí­ma­jú­ce ener­giu za pomo­ci svet­la a hete­rot­rof­né – spra­cú­va­jú­ce orga­nic­kú, a neor­ga­nic­kú hmo­tu. Aj medzi ryba­mi exis­tu­jú rôz­ne vzťa­hy s ich oko­lím. Ten­to vzťah a ich uspo­ria­da­nie skú­ma prá­ve eko­ló­gia. Pre akva­ris­tu je samoz­rej­me naj­zau­jí­ma­vej­ší vzťah ryba – ryba. Prí­pad­ne ryba – sub­strát dna – voda.

Tech­ni­ka výraz­ne v akvá­riu napo­má­ha, až zabez­pe­ču­je život v akvá­riu. Tre­ba si uve­do­miť, že akvá­ri­um je ume­lý sys­tém, kto­rý je bez vstu­pov člo­ve­ka len veľ­mi ťaž­ko pred­sta­vi­teľ­ný. Medzi základ­né fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce rast vod­ných rast­lín pat­rí svet­lo, dostup­nosť živín, samot­ná voda, sub­strát, v prí­ro­de aj pôda. Vzťah exis­tu­je aj medzi ryba­mi a rast­li­na­mi, vzá­jom­ne medzi na seba vplý­va­jú. Rast­li­ny doká­žu tvo­riť správ­nu mik­ro­klí­mu pre ryby, posky­tu­jú neraz mož­nosť úkry­tov, no nie­ke­dy aj potra­vy. Fak­tor svet­la roz­de­ľu­je rast­li­ny na tie­ňo­mil­né a svet­lo­mil­né. Situ­ácia je podob­ná ako v lese, kde zohrá­va svo­ju úlo­hu zápoj korún stro­mov, resp. kry v tró­poch, epi­fi­ty pre­púš­ťa­jú na spod­nú vrstvu nad hra­ban­kou neraz iba 1% svet­la. V prí­pa­de vod­ných rast­lín, zápoj“ tvo­ria rast­li­ny na hla­di­ne, kto­ré sú vyslo­ve­ne svet­lo­mil­né. Svet­lo pohl­cu­jú aj plá­va­jú­ce rast­li­ny, vyš­šie rast­li­ny a na koniec sa dosta­ne aj na níz­ke rast­li­ny dna, kto­ré sú však tiež čas­to svet­lo­mil­né. V prí­ro­de je síce pri­már­nym zdro­jom svet­la sln­ko, kto­ré­ho svet­lo je ove­ľa kva­lit­nej­šie a inten­zív­nej­šie, ale je pohl­co­va­né aj nad vodou čas­to lesom, pobrež­nou vege­tá­ci­ou. A samoz­rej­me nemož­no zabud­núť na pohl­co­va­nie svet­la ria­sa­mi, auto­t­rof­ný­mi mik­ro­or­ga­niz­ma­mi a samot­nou vodou. Medzi tie­ňo­mil­né rast­li­ny pat­ria: Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Za urči­tých okol­nos­tí môže dôjsť v akvá­riu ku otra­ve. Zvy­čaj­ne ide o otra­vu amo­nia­kom napr. spô­so­be­nú vyso­kou hla­di­nou orga­nic­ké­ho odpa­du, ale­bo o otra­vu neja­ký­mi kov­mi z deko­rá­cie. No zau­jí­ma­vým spô­so­bom môže dôjsť k otra­ve aj vply­vom iné­ho spra­co­va­nia potra­vy trá­via­cim trak­tom iný­mi druh­mi rýb. Zná­me sú v tom­to kara­sy, kto­rých exkre­men­ty sú pre iné dru­hy rýb jedovaté.

Kon­ku­ren­cia je zná­my ter­mín. Kon­ku­ren­cia je hyb­nou silou vývo­ja. Jej pre­ja­vy sú pozo­ro­va­teľ­né v nespo­čet­nom množ­stve podôb aj u rýb a rast­lín a ostat­ných orga­niz­mov v našich akvá­riách. Nemož­no hovo­riť v nie­kto­rých prí­pa­doch o cel­kom nor­mál­nych pre­ja­voch, pre­to­že akva­ris­ti zväč­ša iba napo­dob­ňu­jú prí­ro­du. Vzor­ce pla­tia­ce v prí­ro­de sú čas­to pozme­ne­né. Jeden z prí­pa­dom, kde v plnej mie­re oby­čaj­ne nemô­že­me vidieť kon­ku­ren­ciu je potrav­ná kon­ku­ren­cia. V akvá­riu si naši cho­van­ci potra­vu vyhľa­dá­va­jú len málo a na malom pries­to­re. Pre­to nevzni­ka­jú také sil­né kon­ku­renč­né javy ako vo voľ­nej prí­ro­de. Kon­ku­ren­cia u rýb v akvá­riu sa pre­ja­vu­je naj­mä pri zau­ja­tí teri­tó­ria a pri roz­mno­žo­va­cích akti­vi­tách. Kon­ku­ren­cia sa viac pre­ja­vu­je u rast­lín. Agre­si­vi­tou sa medzi sebou vyzna­ču­jú sam­ce bojov­níc, kto­ré zvá­dza­jú medzi sebou neľú­tost­né súbo­je. Naj­mä v prí­ro­de, keď­že sa táto kom­bi­ná­cia v akvá­riu neod­po­rú­ča. Na to, aby sme si to ove­ri­li, môže­me pou­žiť zrkadlo.

Vzťah koris­ti a drav­ca (pre­dá­to­ra) je pozo­ro­va­teľ­ný aj v akvá­riu, nie­ke­dy to nezna­lé­ho až šoku­je. Keď cyk­lop, malý kôro­vec doká­že vytvo­riť na ryby tak sil­ný pre­dač­ný tlak, že mu plô­dik rýb doká­že pod­ľa­hnúť. Cyk­lop doká­že poter doslo­va uští­pať. Typic­ké drav­ce sú napr. šťuč­ky lovia­ce vod­ný hmyz, men­šie ryby, nie­kto­ré cich­li­dy lovia­ce ryby ako napr. juho­ame­ric­ký Astro­no­tus ocel­la­tus, afric­ké dru­hy rodu Nim­boc­hro­mis. Tie­to rela­tív­ne väč­šie dru­hy rýb doras­ta­jú­ce viac ako 20 cm, pou­ží­va­jú zau­jí­ma­vú tech­ni­ku, kedy simu­lu­jú mŕt­vo­lu nahnu­tú na dne. No ak sa do ich blíz­kos­ti pri­blí­ži men­šia ryba, kali­go­no, ako nazý­va tie­to ryby domo­ro­dé oby­va­teľ­stvo oko­lia jaze­ra Mala­wi, zra­zu oži­jú“ a bles­ko­vo sa sna­žia zmoc­niť svo­jej koris­ti. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dra­vec sú ryby, pod­ľa tech­ni­ky lovu sa dajú roz­lí­šiť rôz­ne tech­ni­ky lovu, kto­ré ryby dodr­žu­jú. Nie­kto­ré ryby napá­da­jú dru­hú odpre­du, od hla­vy, nie­kto­ré odza­du od chvos­tu, iné napá­da­jú bok. Prav­da, nie­kto­rým to je jed­no. Dra­vá ryba je schop­ná viac-​menej skon­zu­mo­vať tak vyso­kú rybu, ako veľ­ký je prie­mer jej oka. Samoz­rej­me exis­tu­jú výnimky.

Medzi sucho­zem­ský­mi rast­li­na­mi exis­tu­je jav zná­my ako ale­lo­pa­tia. Nie­kto­ré orga­niz­my, resp. rast­li­ny sa nezná­ša­jú do takej mie­ry, že sú schop­né sa lik­vi­do­vať. Zná­my je tým orech, agát. Medzi vod­ný­mi rast­li­na­mi nebol vraj ten­to jav vedec­ky popí­sa­ný, osob­ne si mys­lím, že pri­ro­dze­né vlast­nos­ti vody pria­mo nahrá­va­jú tomu, aby bol che­mic­ký boj medzi rast­li­na­mi inten­zív­nej­ší. Napr. zná­my čes­ký pes­to­va­teľ rast­lín ale­lo­pa­tiu popi­so­val a neskôr tvr­dil opak. Tak­mer v kaž­dej základ­nej akva­ris­tic­kej lite­ra­tú­re sa mož­no dočí­tať, že do jed­né­ho akvá­ria si zado­váž­te rad­šej zopár dru­hov rast­lín, ako z kaž­dé­ho dostup­né­ho dru­hu 1 – 2 jedin­ce. Samoz­rej­me to nie je len otáz­ka boja medzi rast­li­na­mi, ale aj otáz­ka vhod­né­ho sub­strá­tu pre ten kto­rý druh, vhod­né­ho zlo­že­nia vody, pou­ži­tej fil­trá­cie, atď. V kaž­dom prí­pa­de bio­lo­gic­ké pro­ce­sy jed­not­li­vých rast­lín a eko­sys­té­mu akvá­ria, prí­pad­ne vod­ných tokov, jazier či morí je stud­ňa plná otá­zok (aj nevy­po­ve­da­ných samoz­rej­me) a prek­va­pi­vých odpo­ve­dí. Nie je to vôbec také jed­no­du­ché, že by sme vza­li neja­kú rast­li­nu, zasa­di­li a čaka­li že bude rásť ako z vody“. Mož­nos­ti nádr­že akva­ris­tu sú obme­dze­né, napo­kon aj mož­nos­ti odbú­ra­va­nia látok v akvá­ria sú pries­to­ro­vo obmedzenejšie.

Voda posky­tu­je ply­nu­lej­ší pre­chod, väč­šie rozp­tý­le­nie látok do pries­to­ru, pre­to si mys­lím, že ale­lo­pa­tic­ké pre­ja­vy sa musia pre­ja­viť čas­tej­šie ako u rast­lín na suchej zemi. Pova­žu­jem to za eko­lo­gic­kú ana­ló­giu ku obran­ným mecha­niz­mom, ku ver­bál­nym pre­ja­vom nevô­le, ku kon­ku­renč­ným pre­ja­vom živo­čí­chov. Je však mož­né, že sub­strát v nádr­ži nepos­ky­tu­je toľ­ko mož­nos­tí ako sub­strát v prí­ro­de a pre­to sa ale­lo­pa­tia ľah­šie popí­še prá­ve v ume­lej nádr­ži. Pre­to­že v akvá­riu skôr prí­de k pre­ja­vu náh­le­ho sta­vu, naj­mä pre obme­dze­ný pries­tor. Vo svo­jej pra­xi som sa stre­tol s prí­pa­dom, kedy som pes­to­val Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v počte asi osem jedin­cov a pomer­ne veľ­ký Echi­no­do­rus. Iné rast­li­ny tam nebo­li. Pomer­ne uspo­ko­ji­vo rást­li aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslo­va všet­ky kryp­to­ko­ry­ny roz­pad­li. Nezos­ta­lo z nich tak­mer nič, ston­ka sa odde­li­la od kore­ňa. Jedi­né čo z kryp­to­ko­rýn zosta­lo, bol kore­ňo­vý sys­tém, z kto­ré­ho som násled­ne kryp­to­ko­ry­ny ďalej pes­to­val. Echi­no­do­rus rás­tol pokoj­ne ďalej. Podob­ná situ­ácia sa mi neskôr zopa­ko­va­la zno­vu, v kom­bi­ná­cii s inou rast­li­nou. Neve­rím, žeby šlo o zná­mu kryp­to­ko­ry­no­vú cho­ro­bu, pre­to­že neviem o tom, že by sa iné pod­mien­ky sa meni­li. Šlo o pre­jav che­mic­ké­ho boja, kto­rý sa vie­dol zrej­me naj­mä boha­to roz­vet­ve­ný­mi koreň­mi oboch dru­hov rastlín.

Pod­ľa prí­tom­nos­ti kys­lí­ka roz­li­šu­je­me dva základ­né pro­ce­sy – ana­e­rób­ne a aerób­neAna­e­rób­ne pro­ce­sy pre­bie­ha­jú bez prí­stu­pu kys­lí­ka, naopak aerób­ne za prí­stu­pu kys­lí­ka. S tým­to popi­som sa stre­tá­va­me naj­mä pri roz­kla­de hmo­ty. Aerób­ne pro­ce­sy aj ana­e­rób­ne na kon­ci potrav­né­ho reťaz­ca zabez­pe­ču­jú bak­té­rie. Z tro­fic­ké­ho hľa­dis­ka roz­li­šu­je­me auto­t­rof­né bak­té­rie, kto­ré menia hmo­tu – zväč­ša anor­ga­nic­ké lát­ky za prí­stu­pu svet­la a hete­rot­rof­né bak­té­rie využí­va­jú ener­giu zlo­ži­tých orga­nic­kých zlú­če­ním bez prí­stu­pu svet­la tak. Pri ana­e­rób­nom spra­co­va­ní dochá­dza aj ku štie­pe­niu na alko­hol, metán, sul­fán, na pro­duk­ty jedo­va­té a teda nežia­du­ce pre život rast­lín a rýb v akvá­riu. Pre­to je nut­né dbať o dosta­tok nevia­za­né­ho kys­lí­ka v našom akvá­riu. Bak­té­rie hmo­tu mine­ra­li­zu­jú, táto ener­gia je opäť trans­for­mo­va­ná do vody, do kore­ňo­vej sústa­vy rast­lín, kde sa opäť stá­va prí­pad­ným začiat­kom kolo­be­hu látok.


The com­mu­ni­ty of fish, inc­lu­ding plants, mic­ro­or­ga­nisms, and all living orga­nisms in the tank, is con­si­de­red a bio­ce­no­sis. A ceno­sis is a com­mu­ni­ty. It is not possib­le to cle­ar­ly sepa­ra­te indi­vi­du­al parts, fac­tors that make up the bio­ce­no­sis. The bio­ce­no­sis, toget­her with the ina­ni­ma­te com­po­nents of the tank, forms an eco­sys­tem. Howe­ver, it is possib­le to talk about the aqu­arium eco­sys­tem, as well as the fil­ter or water drop­lets. In aqu­arium hob­by, the­se terms are not wide­ly used, per­haps becau­se they repre­sent arti­fi­cial eco­sys­tems that are clo­se­ly depen­dent on human ener­gy inputs. I men­ti­on them becau­se we can encoun­ter them in the con­text of desc­ri­bing natu­ral habi­tats. Espe­cial­ly in natu­ral habi­tats, the influ­en­ce of bio­tic (living) and abi­otic (non-​living) fac­tors on the life of fish and plants is cle­ar­ly visib­le. Only when taking into account geolo­gi­cal con­di­ti­ons – which are most­ly com­ple­te­ly nega­ted in the aquarium.

From the per­spec­ti­ve of adap­ta­ti­on to the fluc­tu­ati­on of eco­lo­gi­cal fac­tors, we dis­tin­gu­ish bet­we­en ste­no­eci­ous and eury­eci­ous spe­cies. Ste­no­eci­ous spe­cies tole­ra­te small fluc­tu­ati­ons, whi­le eury­eci­ous spe­cies tole­ra­te lar­ge fluc­tu­ati­ons in valu­es. Well-​known armo­red cat­fish Cory­do­ras have adap­ted to the­ir envi­ron­ment to the extent that they bre­at­he atmo­sp­he­ric air through the­ir intes­ti­nal muco­sa. Simi­lar­ly, laby­rinth fish bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen using the­ir laby­rinth organ, etc.

Accor­ding to trop­hic para­me­ters, plants are bio­mass pro­du­cers, ani­mals (inc­lu­ding fish) are con­su­mers. Mic­ro­or­ga­nisms pro­ces­sing mat­ter are decom­po­sers. Based on the sour­ce of ener­gy, orga­nisms are clas­si­fied as auto­t­rop­hic – obtai­ning ener­gy using light, and hete­rot­rop­hic – pro­ces­sing orga­nic and inor­ga­nic mat­ter. Among fish, the­re are vari­ous rela­ti­ons­hips with the­ir envi­ron­ment. The stu­dy of the­se rela­ti­ons­hips and the­ir orga­ni­za­ti­on is the focus of eco­lo­gy. For the aqu­arium hob­by­ist, the most inte­res­ting rela­ti­ons­hip is, of cour­se, the inte­rac­ti­on bet­we­en fish or bet­we­en fish, the sub­stra­te, and water.

Tech­no­lo­gy sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the func­ti­oning of the aqu­arium and ensu­res life wit­hin it. It’s essen­tial to rea­li­ze that an aqu­arium is an arti­fi­cial sys­tem that is chal­len­ging to con­ce­i­ve wit­hout human inputs. Among the fun­da­men­tal fac­tors influ­en­cing the gro­wth of aqu­atic plants are light, nut­rient avai­la­bi­li­ty, water itself, sub­stra­te, and, in natu­re, soil. The­re is also a rela­ti­ons­hip bet­we­en fish and plants, and they mutu­al­ly influ­en­ce each other. Plants can cre­a­te the right mic­roc­li­ma­te for fish, pro­vi­ding hiding pla­ces and some­ti­mes even food.

The fac­tor of light divi­des plants into shade-​tolerant and light-​loving. The situ­ati­on is simi­lar to a forest whe­re the cano­py of tree cro­wns pla­ys a role, or in tro­pi­cal are­as, epip­hy­tes allow only about 1% of light to reach the lower lay­er abo­ve the ground. In the case of aqu­atic plants, the cano­py” inc­lu­des plants at the water sur­fa­ce, which are expli­cit­ly light-​loving. Light is also absor­bed by flo­ating plants, tal­ler plants, and even­tu­al­ly rea­ches the lower plants on the sub­stra­te, which are often also light-​loving. Alt­hough sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of light in natu­re, and its light is much hig­her in quali­ty and inten­si­ty, it is often absor­bed abo­ve the water by forests or coas­tal vege­ta­ti­on. And, of cour­se, light is absor­bed by algae, auto­t­rop­hic mic­ro­or­ga­nisms, and the water itself. Shade-​tolerant plants inc­lu­de Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Under cer­tain cir­cum­stan­ces, aqu­ariums can expe­rien­ce poiso­ning. It typi­cal­ly invol­ves ammo­nia poiso­ning, for exam­ple, cau­sed by a high level of orga­nic was­te, or poiso­ning by cer­tain metals from deco­ra­ti­ons. Inte­res­tin­gly, poiso­ning can also occur due to the influ­en­ce of the diges­ti­ve tracts of other fish pro­ces­sing food dif­fe­ren­tly. Carps are kno­wn for the­ir exc­re­ments being toxic to other fish spe­cies in this regard.

Com­pe­ti­ti­on is a well-​known term and a dri­ving for­ce in evo­lu­ti­on. Its mani­fe­sta­ti­ons are obser­vab­le in coun­tless forms among fish, plants, and other orga­nisms in our aqu­ariums. In some cases, we can’t spe­ak of enti­re­ly nor­mal beha­vi­ors, as aqu­arium ent­hu­siasts gene­ral­ly mimic natu­re, often with alte­red pat­terns. One case whe­re we might not ful­ly obser­ve com­pe­ti­ti­on is in food com­pe­ti­ti­on. In the aqu­arium, our inha­bi­tants seek food in a limi­ted spa­ce. Con­se­qu­en­tly, strong com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors do not emer­ge as in the wild. Fish com­pe­ti­ti­on in the aqu­arium is main­ly evi­dent in ter­ri­to­rial dis­pu­tes and during repro­duc­ti­ve acti­vi­ties. Howe­ver, com­pe­ti­ti­on is more pro­noun­ced among plants. Males of bet­ta fish, for exam­ple, disp­lay agg­res­si­on by enga­ging in fier­ce batt­les. This is espe­cial­ly obser­ved in natu­re, as such a com­bi­na­ti­on is not recom­men­ded in aqu­ariums. To con­firm this, one can use a mirror.

The rela­ti­ons­hip bet­we­en prey and pre­da­tor is obser­vab­le in the aqu­arium, some­ti­mes shoc­king to the unin­for­med. For ins­tan­ce, a small cope­pod can cre­a­te such a strong pre­da­to­ry pre­ssu­re on fish that the fry of the fish can suc­cumb. Cope­pods can lite­ral­ly nip at fish fry. Typi­cal pre­da­tors inc­lu­de pike hun­ting aqu­atic insects, smal­ler fish, and cer­tain cich­lids that prey on other fish, such as the South Ame­ri­can Astro­no­tus ocel­la­tus or Afri­can spe­cies of the genus Nim­boc­hro­mis. The­se rela­ti­ve­ly lar­ger fish, gro­wing over 20 cm, use an inte­res­ting tech­ni­que of simu­la­ting a dead fish lying on the bot­tom. Howe­ver, if a smal­ler fish, a kali­go­no” as the nati­ve popu­la­ti­on around Lake Mala­wi calls the­se fish, app­ro­aches them, they sud­den­ly come to life” and swift­ly try to sei­ze the­ir prey. Nar­ro­wing down the topic to the fact that both prey and pre­da­tor are fish, vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es can be dis­tin­gu­is­hed based on the fis­h’s beha­vi­or. Some attack from the front, from the head, some from behind, from the tail, and others attack from the side. Of cour­se, some fish are indif­fe­rent to the­se dis­tinc­ti­ons. A pre­da­to­ry fish can con­su­me a fish who­se dia­me­ter is rough­ly the size of its eye. Natu­ral­ly, the­re are exceptions.

Among ter­res­trial plants, the­re is a phe­no­me­non kno­wn as alle­lo­pat­hy, whe­re cer­tain orga­nisms or plants exhi­bit into­le­ran­ce to each other to the extent of being capab­le of self-​destruction. Whi­le this phe­no­me­non has been scien­ti­fi­cal­ly desc­ri­bed among land plants, it is belie­ved that simi­lar che­mi­cal war­fa­re might occur more inten­si­ve­ly among aqu­atic plants due to the natu­ral pro­per­ties of water. Some aqu­arists recom­mend having a varie­ty of plant spe­cies in an aqu­arium rat­her than a few indi­vi­du­als of each spe­cies to avo­id poten­tial con­flicts. Howe­ver, this is not just a mat­ter of plant com­pe­ti­ti­on but also invol­ves con­si­de­ra­ti­ons like suitab­le sub­stra­te, water com­po­si­ti­on, fil­tra­ti­on met­hods, and more. The bio­lo­gi­cal pro­ces­ses of indi­vi­du­al plants and the aqu­arium eco­sys­tem, as well as water­cour­ses, lakes, or seas, are a wells­pring of ques­ti­ons, some of which remain unan­swe­red, and sur­pri­sing answers.

Water pro­vi­des a smo­ot­her trans­i­ti­on and gre­a­ter dis­per­si­on of sub­stan­ces into spa­ce. The­re­fo­re, alle­lo­pat­hic effects may occur more fre­qu­en­tly among aqu­atic plants than the­ir ter­res­trial coun­ter­parts. This can be vie­wed as an eco­lo­gi­cal ana­lo­gy to defen­se mecha­nisms, ver­bal expres­si­ons of dis­con­tent, or com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors among ani­mals. Howe­ver, it is possib­le that the aqu­arium sub­stra­te does­n’t pro­vi­de as many opti­ons as natu­ral sub­stra­tes, making alle­lo­pat­hy easier to obser­ve in arti­fi­cial tanks. In aqu­ariums, sud­den situ­ati­ons can ari­se, espe­cial­ly due to limi­ted space.

The pre­sen­ce of oxy­gen dis­tin­gu­is­hes two fun­da­men­tal pro­ces­ses — ana­e­ro­bic and aero­bic. Ana­e­ro­bic pro­ces­ses occur wit­hout oxy­gen, whi­le aero­bic pro­ces­ses occur in the pre­sen­ce of oxy­gen. The­se desc­rip­ti­ons are often encoun­te­red in the decom­po­si­ti­on of mat­ter. Both aero­bic and ana­e­ro­bic pro­ces­ses are hand­led by bac­te­ria at the end of the food chain. From a trop­hic per­spec­ti­ve, auto­t­rop­hic bac­te­ria trans­form mat­ter, usu­al­ly inor­ga­nic sub­stan­ces, in the pre­sen­ce of light, whi­le hete­rot­rop­hic bac­te­ria uti­li­ze ener­gy from com­plex orga­nic com­pounds wit­hout light. During ana­e­ro­bic pro­ces­sing, sub­stan­ces can be bro­ken down into alco­hol, met­ha­ne, sul­fi­des, and toxic byp­ro­ducts, unde­si­rab­le for the life of plants and fish in the aqu­arium. The­re­fo­re, it is essen­tial to ensu­re an ade­qu­ate supp­ly of free oxy­gen in our aqu­ariums. Bac­te­ria mine­ra­li­ze mat­ter, and this ener­gy is trans­for­med back into water and the root sys­tems of plants, beco­ming a poten­tial star­ting point for the cyc­le of sub­stan­ces once again.

Use Facebook to Comment on this Post