Vysoké Tatry, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnické sedlo

skala
Hits: 2993

Lomnické sedlo sa nachádza západne od Lomnického štítu. Je z neho veľmi dobrý výhľad najmä na Podtatranskú kotlinu, ale samozrejme aj na Skalnaté pleso (). Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 2190 metrov nad morom. Je dostupné lanovkou z Tatranskej Lomnice. Kedysi viedol zo Skalnatého plesa na Lomnické sedlo turistický chodník, ktoré je 440 výškových metrov nižšie (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo je lavinóznou lokalitou (Wikipeda).

Lomnické sedlo sa nachádza medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Prístupné je aj lanovkou z Tatranskej Lomnice. Značnú časť tvorí rozsiahle kamenné pole. Sedlo je aj východiskovým bodom pre turistov. Ponúka aj príležitosti aj na skialpinizmus a zimné športy.

Lomnické Sedlo is located to the west of Lomnický Peak. It offers a great view, especially of the Podtatranská Basin, and, of course, Skalnaté Pleso (Peter Kaclík). Its summit is situated at an elevation of 2,190 meters above sea level. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. There used to be a hiking trail from Skalnaté Pleso to Lomnické Sedlo, which is 440 vertical meters lower ( Kiňo, Václav Sulek). Lomnické Sedlo is a location prone to avalanches (Wikipedia).

Lomnické sedlo is located between and Kežmarský štít. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. A significant part of it consists of an extensive rocky field. The saddle is also a starting point for hikers. It also offers opportunities for ski touring and winter sports.

Lomnické sedlo znajduje się na zachód od Lomnického štítu. Z niego roztacza się doskonały widok, zwłaszcza na kotlinę Podtatranską, a oczywiście także na Skalnaté pleso (Peter Kaclík). Jego szczyt znajduje się na wysokości 2190 metrów nad poziomem morza. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Kiedyś prowadził stąd szlak turystyczny ze Skalnaté pleso na Lomnické sedlo, które jest o 440 metrów niżej (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo to również obszar narażony na lawiny (Wikipedia).

Lomnické sedlo leży między Lomnickým a Kežmarským štítom. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Znaczną część stanowi obszerne pole kamienne. Przełęcz służy również jako punkt startowy dla turystów. Oferuje również możliwości skialpinizmu i sportów zimowych.

Tatry, Krajina, Slovensko, Fotografie

Tri studničky

skala
Hits: 2290

Tri studničky sa nachádzajú vo Vysokých Tatrách medzi Podbanským a Štrbským plesom, severne od Važec (). Je to turistické rázcestie, leží pri Ceste slobody v nadmorskej výške 1 141 metrov nad morom. Je jedným z východiskových bodov pre výstup na Kriváň (tatrami.sk). Staršie slovenské ho označujú aj názvom Tri Studne. Nachádzala sa tu stará lesovňa TANAPu. V roku 1806 malo arciknieža Jozef Habsburg vystúpiť na Kriváň. Pri tejto príležitosti liptovskohrádocká lesná správa postavila neveľký prístrešok, ktorý sporadicky slúžil aj turistom. V roku 1907 bola vybudovaná horáreň, ktorú neskôr nazvali Tri Studničky (kamnahory.sk).

Tri Studničky is located in the High Tatras between Podbanské and , north of the village Važec (Peter Kaclík). It is a tourist junction situated along the Road of Freedom at an altitude of 1,141 meters above sea level. It serves as one of the starting points for the ascent to Kriváň (tatrami.sk). Older Slovak sources also refer to it as Tri Studne. There used to be an old forest lodge of TANAP here. In 1806, Archduke Joseph Habsburg was supposed to climb Kriváň, and on this occasion, the Liptovský Hrádok forest administration built a small shelter, which sporadically served tourists as well. In 1907, a mountain hut was built, later named Tri Studničky (kamnahory.sk).

Tri Studnički znajdują się w Wysokich Tatrach pomiędzy Podbańskim a Szczyrbskim Jeziorem, na północ od wsi Ważec (Peter Kaclík). Jest to skrzyżowanie szlaków turystycznych, leży przy Drodze Wolności na wysokości 1 141 metrów nad poziomem morza. Jest jednym z punktów wyjścia na szczyt Krywań (tatrami.sk). Starsze słowackie źródła nazywają to miejsce również „Tri Studne“. Znajdowała się tu stara leśniczówka TANAP-u. W 1806 roku arcyksiążę Józef Habsburg miał wspiąć się na Krywań. Z tej okazji zarząd lasów w Liptowskim Hrádku postawił niewielki schron, który czasami służył turystom. W 1907 roku wybudowano leśniczówkę, którą później nazwano Tri Studnički (kamnahory.sk).

Vysoké Tatry, Krajina, Slovensko, Fotografie

Ždiar

skala
Hits: 3235

Ždiar je okrem iného aj známe lyžiarske stredisko, Bachledova dolina je veľmi známa (). Prvá písomná zbierka o obci je z roku 1590 (zdiar.sk). V tom čase už bola zrejme stálejším sídlom valašských pastierov (vysoke-tatry.info). Zakladateľom  bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom. Podľa ústnej sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline (vysoketatry.com). Neskôr v osídľovaní pokračovali cez Antočovský vrch, Blaščackú, Pavlovskú, Vaverčáckú, Bartušovskú a Monkovú dolinu, ako aj Slodičovský vrch a Príslop. Niektoré, napr. Príslop, z týchto lazov už zanikli. Vzhľadom na životné podmienky v Ždiari, bolo v tejto obci silné vysťahovalectvo. Napr. obyvatelia Liptovskej Tepličky majú svoje aj v Ždiari (vysoke-tatry.info). Obec je rázovitou podtatranskou obcou so špecifickou ľudovou architektúrou, goralským osídlením (zdiar.sk). Časti boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (vysoke-tatry.info). V roku 1787 mala obec 120 a 794 obyvateľov. V roku 1918 a 1938 bola obec obsadená poľským vojskom. V súčasnosti má obec 1307 obyvateľov (vysoketatry.com). V obci sa každoročne konajú Goralské folklórne  (wikipedia.sk).

Ždiar is, among other things, a well-known ski resort, and Bachledova dolina is very famous (Peter Kaclík). The first written record of the village dates back to 1590 (zdiar.sk). At that time, it was likely already a more permanent settlement of Wallachian shepherds (vysoke-.info). The founder was František Lužinský, the castellan of the landowners Horvátovci. In the past, residents were engaged in logging, charcoal burning, and shepherding. According to oral tradition, the first settlers settled in Bachledova dolina (vysoketatry.com). Later, the settlement continued through Antočovský vrch, Blaščacká, Pavlovská, Vaverčácká, Bartušovská, and Monková dolina, as well as Slodičovský vrch and Príslop. Some of these pastures, such as Príslop, have already disappeared. Due to living conditions in Ždiar, there was significant emigration from this village. For example, residents of Liptovská Teplička have their roots in Ždiar (vysoke-tatry.info). The village is a distinctive sub-Tatra village with specific folk architecture and Goralian settlement (zdiar.sk). Parts of the village have been declared a cultural reserve of folk architecture (vysoke-tatry.info). In 1787, the village had 120 houses and 794 residents. In 1918 and 1938, the village was occupied by Polish forces. Currently, the village has 1307 residents (vysoketatry.com). The Goralské folklórne slávnosti (Gorals Folklore Festivals) are held in the village annually (wikipedia.sk).

Ždiar je, między innymi, także znanym ośrodkiem narciarskim, a Dolina Bachledova jest bardzo rozpoznawalna (Peter Kaclík). Pierwszy zapis o wsi pochodzi z roku 1590 (zdiar.sk). Wtedy prawdopodobnie była już stałym siedliskiem wołoskich pasterzy (vysoke-tatry.info). Założycielem był František Lužinský, kasztelan ziemi panów Horvátovcov. Mieszkańcy w przeszłości zajmowali się leśnictwem, węgloparowaniem i pasterstwem. Według ustnej tradycji pierwsi osadnicy osiedlili się w Dolinie Bachledovej (vysoketatry.com). Później kontynuowali osiedlanie się przez Górę Antočovską, Blaščacką, Pavlovską, Vaverčácką, Bartušovską, Monkovą Dolinę, a także Górę Slodičovską i Príslop. Niektóre z tych lazów, na przykład Príslop, już zniknęły. Z powodu warunków życia w Ždiarze, w tej wsi było silne emigracyjne osadnictwo. Na przykład mieszkańcy Liptovskiej Teplički mają swoje korzenie także w Ždiarze (vysoke-tatry.info). Miejscowość to jest charakterystyczną wioską podtatranską z specyficzną architekturą ludową, góralską osadą (zdiar.sk). Części wsi zostały uznane za rezerwat architektury ludowej (vysoke-tatry.info). W 1787 roku wieś miała 120 domów i 794 mieszkańców. W latach 1918 i 1938 wieś była okupowana przez wojsko polskie. Obecnie liczy 1307 mieszkańców (vysoketatry.com). W miejscowości corocznie odbywają się Góralskie Festiwale Folklorystyczne (wikipedia.sk).

Dolné Považie, Krajina, Slovensko, Fotografie

Gonove lazy

skala
Hits: 6401

Gonove lazy sa nachádzajú v Považskom Inovci. Kedysi tu stáli , v ktorých sa bývalo. Časom v 80-tych a 90-tych rokoch tieto definitívne zbúrali. Pod týmito budovami je rázcestie – sú tu z Výtokov, z Marhátu a z Modrovej horárne. V blízkosti je lyžiarsky vlek, kde sa ešte nie tak dávno v lete konali lyžiarske preteky na tráve.

Gonove lazy are located in . In the past, there were houses where people used to live. Over time, in the 80s and 90s, these buildings were permanently demolished. Beneath these buildings is a crossroads – there are roads from Výtoky, , and Modrá horárna. Nearby is a ski lift where, not so long ago, grass skiing competitions were held in the summer.

,

Myjava, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Myjavské obce

Jeruzalem na Myjave

skala
Hits: 6783

Je to trochu zvláštne, aj na Slovensku máme Jeruzalem :-)). Medzi Matejovcom a Sychrovom sa nachádza Jeruzalem, malá dedina na Myjave.

Pôvod názvu je nejasný, kedysi tu boli všade , sa v nich usádzali. Jedna z verzií hovorí o tom, že jeden z prvých dobre poznal bibliu a on toto miesto nazval Jeruzalem. V minulosti tu natáčali päť filmov. Hriech, Prípad Evy Burdovej, Najatý klaun, Zlatý chlieb, Šípková Ruženka. Dodnes však v Jeruzaleme nemajú plyn, vodovod, kanalizáciu. Vodu ťahajú zo svojich studní. Len relatívne nedávno tu vybudovali normálnu cestu, dovtedy tu bola len poľná. V minulom storočí bývalo v osade najviac 50 ľudí. Dnes je ich dvanásť, zo štrnástich je trvalo obývaných sedem, ostatné majú chalupári. V lete ticho prerušia cirkulárky, na ktorých si chystajú na zimu. Po nociach občas besnejú psy, okolo je totiž plno diviakov, jeleňov (pluska.sk).

It’s a bit unusual, but yes, we have a Jerusalem in Slovakia too! Between Matejovce and Sychrov lies Jerusalem, a small village in .

The origin of the name is unclear. Once, there were forests everywhere, and people settled in them. One version of the story says that one of the first settlers was very knowledgeable about the Bible and named this place Jerusalem. In the past, five films were shot here: Hriech, Prípad Evy Burdovej, Najatý klaun, Zlatý chlieb, and Šípková Ruženka. However, Jerusalem still lacks gas, water, and sewage systems. Residents get their water from wells. A proper road was only built here relatively recently; before that, there was only a dirt road. In the last century, the settlement had a maximum of 50 inhabitants. Today, there are twelve residents, with seven of the fourteen houses being permanently inhabited, while the rest are used as holiday homes. In summer, the silence is occasionally broken by circular saws as people prepare firewood for winter. At night, barking dogs can sometimes be heard because the area is full of wild boars and deer.

,