2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

Hits: 3095

Níz­ke Tat­ry ležia medzi rie­ka­mi VáhHron. Tiah­nu sa 80 kilo­met­rom zo zápa­du na východ (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich roz­lo­ha je 1242 km2. Ozna­če­nie poho­ria zavie­dol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvod­ne ako Niž­né Tat­ry. Neskôr ten­to názov Ján Hun­fal­vy nespráv­ne pre­lo­žil do maďar­či­ny ako Níz­ke Tat­ry (Wiki­pe­dia). Vlád­ne tu kon­ti­nen­tál­na hor­ská klí­ma. Vyš­ší úhrn zrá­žok je na sever­ných sva­hoch, pri­čom západ­ná časť je mier­ne vlh­kej­šia. Sne­ho­vá pokrýv­ka dosa­hu­je nad hra­ni­cou lesa dva met­re. Drží sa 110210 dní v roku (Jozef Veľ­ký). Sú dru­hým naj­nav­šte­vo­va­nej­ším poho­rím Slo­ven­ska. Naj­mä vo východ­nej čas­ti, medzi Čer­to­vi­cou a Krá­ľo­vou hoľou je prí­ro­da zacho­va­lej­šia. V Níz­kych Tat­rách sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. V roku 1978 boli Níz­ke Tat­ry na plo­che 81 095 hek­tá­rov vyhlá­se­né za Národ­ný park Níz­ke Tat­ryNAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­vyš­ším vrchom Níz­kych Tatier je Ďum­bier – týči sa do výš­ky 2 043 met­rov nad morom. Pod Krá­ľo­vou hoľou pra­me­nia šty­ri rie­ky: Váh, Hron, Hni­lec a Hor­nád. Brá­nou Níz­kych Tatier je zo sever­nej stra­ny Demä­nov­ská doli­na, z juž­nej stra­ny Mýto pod Ďum­bie­rom a Tále, a hor­ské sed­lá Dono­va­ly a Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Níz­ke Tat­ry sa čle­nia na Ďum­bier­ske Tat­ry v západ­nej a Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ry vo východ­nej čas­ti, kto­ré sú odde­le­né údo­lia­mi rie­čok Boca a Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­kto­ré zná­me vrcho­ly: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


The Low Tatras are situ­ated bet­we­en the Váh and Hron rivers, stret­ching 80 kilo­me­ters from west to east (niz​ke​tat​ry​.sk). The­ir area covers 1242 km². The name of the moun­tain ran­ge was intro­du­ced by Dionýz Štúr in 1860, ori­gi­nal­ly as Niž­né Tat­ry” (Lower Tatras). Later, this name was incor­rect­ly trans­la­ted into Hun­ga­rian as Níz­ke Tat­ry” by Ján Hun­fal­vy (Wiki­pe­dia). The regi­on expe­rien­ces a con­ti­nen­tal moun­tain cli­ma­te, with hig­her pre­ci­pi­ta­ti­on on the nort­hern slo­pes, and the wes­tern part being slight­ly more humid. The snow cover rea­ches two meters abo­ve the tree line, las­ting for 110210 days a year (Jozef Veľ­ký). They are the second most visi­ted moun­tain ran­ge in Slo­va­kia. Par­ti­cu­lar­ly in the eas­tern part, bet­we­en Čer­to­vi­ca and Krá­ľo­va hoľa, the natu­re is more pre­ser­ved. The Low Tatras host seve­ral caves, inc­lu­ding Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, and Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. In 1978, the Low Tatras, cove­ring an area of 81,095 hec­ta­res, were dec­la­red the Low Tatras Nati­onal Park – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). The hig­hest peak of the Low Tatras is Ďum­bier, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,043 meters abo­ve sea level. Four rivers ori­gi­na­te below Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec, and Hor­nád. The nort­hern gate­way to the Low Tatras is Demä­nov­ská Doli­na, whi­le the sout­hern side is repre­sen­ted by Mýto pod Ďum­bie­rom and Tále, and moun­tain sadd­les Dono­va­ly and Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). The Low Tatras are divi­ded into Ďum­bier Tatras in the west and Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tatras in the east, sepa­ra­ted by the val­le­ys of the Boca and Štiav­nič­ka rivers (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Some well-​known peaks inc­lu­de Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, and Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Die Nie­de­ren Tat­ra lie­gen zwis­chen den Flüs­sen Váh und Hron und ers­trec­ken sich über 80 Kilo­me­ter von Wes­ten nach Osten (niz​ke​tat​ry​.sk). Ihre Flä­che bet­rägt 1242 km². Den Namen des Gebir­ges führ­te Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, urs­prün­glich als Niž­né Tat­ry“ (Unte­re Tat­ra). Spä­ter wur­de die­ser Name von Ján Hun­fal­vy irr­tüm­lich ins Unga­ris­che als Níz­ke Tat­ry“ über­setzt (Wiki­pe­dia). Die Regi­on erlebt ein kon­ti­nen­ta­les Bergk­li­ma, mit höhe­ren Nie­dersch­lä­gen an den Nord­hän­gen und der west­li­che Teil ist etwas feuch­ter. Die Schne­e­dec­ke erre­icht über der Baumg­ren­ze zwei Meter und dau­ert 110210 Tage im Jahr (Jozef Veľ­ký). Sie sind das zwe­it­me­ist­be­such­te Gebir­ge in der Slo­wa­kei. Ins­be­son­de­re im öst­li­chen Teil zwis­chen Čer­to­vi­ca und Krá­ľo­va hoľa ist die Natur bes­ser erhal­ten. Die Nie­de­ren Tat­ra beher­ber­gen meh­re­re Höh­len, darun­ter Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká und Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978 wur­den die Nie­de­ren Tat­ra mit einer Flä­che von 81.095 Hek­tar zum Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry – NAPANT erk­lärt (niz​ke​tat​ry​.sk). Der höchs­te Gip­fel der Nie­de­ren Tat­ra ist Ďum­bier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Mee­ress­pie­gel erre­icht. Vier Flüs­se ents­prin­gen unter­halb von Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec und Hor­nád. Das Nord­tor zu den Nie­de­ren Tat­ra ist die Demä­nov­ská Doli­na, wäh­rend die Süd­se­i­te von Mýto pod Ďum­bie­rom und Tále sowie den Gebir­gs­päs­sen Dono­va­ly und Čer­to­vi­ca reprä­sen­tiert wird (visit​lip​tov​.sk). Die Nie­de­ren Tat­ra sind in die Ďumbier-​Tatra im Wes­ten und die Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ra im Osten unter­te­ilt, get­rennt durch die Täler der Flüs­se Boca und Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Eini­ge bekann­te Gip­fel sind Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá und Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Az Alacsony-​Tátra a Váh és a Hron foly­ók között terül el, nyugat­ról kelet­re 80 kilo­mé­ter hoss­zan (niz​ke​tat​ry​.sk). Terüle­te 1242 km². A hegy­ség nevét Dionýz Štúr vezet­te be 1860-​ban, ere­de­ti­leg Niž­né Tat­ry” (Alsó-​Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hun­fal­vy hibá­san for­dí­tot­ta le magy­ar­ra Níz­ke Tat­ry” néven (Wiki­pe­dia). A régió kon­ti­nen­tá­lis hegy­sé­gi éghaj­la­tot tapasz­tal, a csa­pa­dék maga­sabb észa­ki lej­tőkön van, és a nyuga­ti rész kis­sé ned­ve­sebb. A hóta­ka­ró két métert ér el az erdőha­tár felett, és éven­te 110210 napig tart (Jozef Veľ­ký). Ezek a máso­dik leg­lá­to­ga­tot­tabb hegy­ek Szlo­vá­kiá­ban. Különösen kele­ten, a Čer­to­vi­ca és a Krá­ľo­va hoľa közöt­ti terüle­ten a ter­més­zet job­ban megőr­zött. Az Alacsony-​Tátrában több bar­lang is talál­ha­tó, köz­tük a Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká és a Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978-​ban az Alacsony-​Tátrát, ame­ly 81 095 hek­tá­ros terüle­tet fed le, a Níz­ke Tat­ry Nemze­ti Park­ká nyil­vá­ní­tot­ták (niz​ke​tat​ry​.sk). Az Alacsony-​Tátra leg­ma­ga­sabb csúc­sa a Ďum­bier, ame­ly ten­gers­zint felet­ti 2 043 méte­res magas­ság­ban emel­ke­dik. Négy folyó ered Krá­ľo­va hoľa alatt: Váh, Hron, Hni­lec és Hor­nád. Az Alacsony-​Tátra észa­ki kapu­ja a Demänovská-​völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďum­bie­rom és Tále, vala­mint a Dono­va­ly és a Čer­to­vi­ca hegyc­súc­sok kép­vi­se­lik (visit​lip​tov​.sk). Az Alacsony-​Tátrát Ďumbier-​Tátra és Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tát­ra rész­re oszt­ják, ame­ly­eket a Boca és Štiav­nič­ka foly­ók völ­gy­ei válasz­ta­nak el (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Néhá­ny jól ismert csúcs közé tar­to­zik a Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá és Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Nis­kie Tat­ry leżą między rze­ka­mi Wáh i Hron. Roz­ci­ąga­ją się na dłu­go­ść 80 kilo­met­rów z zacho­du na wschód (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich powierzch­nia wyno­si 1242 km². Okre­śle­nie gór wpro­wa­dził Dionýz Štúr w roku 1860, pier­wot­nie jako Tat­ry Niżs­ze. Później ten ter­min został błęd­nie prze­tłu­mac­zo­ny na węgier­ski jako Nis­kie Tat­ry przez Jána Hun­fal­vy­’e­go (Wiki­pe­dia). Panu­je tutaj kon­ty­nen­tal­ny kli­mat gór­ski. Więks­za suma opa­dów wys­tępu­je na północ­nych sto­kach, przy czym zachod­nia część jest nie­co bar­dziej wil­got­na. Pokry­wa śnie­żna sięga dwóch met­rów ponad gra­ni­cą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľ­ký). Są dru­gi­mi najc­zęściej odwie­dza­ny­mi góra­mi na Sło­wac­ji. Szc­ze­gól­nie w części wschod­niej, między Čer­to­vi­cą a Krá­ľo­vou hoľą, przy­ro­da jest lepiej zacho­wa­na. W Nis­kich Tat­rach znaj­du­je się kil­ka jas­kiń: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. W 1978 roku Nis­kie Tat­ry o powierzch­ni 81 095 hek­ta­rów zosta­ły ogłos­zo­ne Naro­do­wym Par­kiem Nis­kie Tat­ry – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Nis­kich Tatr jest Ďum­bier – wznos­zący się na wyso­ko­ść 2 043 met­rów nad pozi­omem mor­za. Spod Krá­ľo­vou hoľou wypły­wa­ją czte­ry rze­ki: Wáh, Hron, Hni­lec i Hor­nád. Bra­ma Nis­kich Tatr znaj­du­je się od półno­cy w Doli­nie Demä­nov­skiej, od połud­nia w Mýto pod Ďum­bie­rom i Tále, a prze­łęc­ze gór­skie Dono­va­ly i Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Nis­kie Tat­ry dzie­lą się na Tat­ry Ďum­bier­skie na zacho­dzie i Tat­ry Krá­ľo­vo­hoľ­skie na wscho­dzie, oddzie­lo­ne doli­na­mi rzek Boca i Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­któ­re zna­ne szc­zy­ty to: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Lite­ra­tú­ra

  • Veľ­ký Jozef a kolek­tív, 1980: Encyk­lo­pé­dia Slo­ven­ska IV. zvä­zok N‑Q, Veda, Bra­ti­sla­va, p. 100 – 103

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, TOP, Typ krajiny, V čase

Zima v Bratislave

Hits: 2207

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Polia, TOP, Typ krajiny

Lány

Hits: 1741

Lány sú zau­jí­ma­vým a cha­rak­te­ris­tic­kým prí­kla­dom kra­jin­nej štruk­tú­ry, kto­rá sa vyví­ja­la v rám­ci ľud­skej čin­nos­ti a využí­va­nia pôdy. Lány býva­jú for­mo­va­né dlho­do­bým a opa­ku­jú­cim sa ľud­ským využí­va­ním pôdy pre poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly. Prá­ve tie­to kra­ji­ny sú sved­kom pes­to­va­nia obi­lia, krmív pre doby­tok a iných plo­dín. Majú aj kul­túr­ny význam. Sú súčas­ťou miest­nych tra­dí­cií a his­to­ric­kých kore­ňov. Môžu slú­žiť ako sym­bol pôvod­né­ho vidiec­ke­ho živo­ta a zacho­vá­vať pôvod­nú podo­bu krajiny.


Fields are an intri­gu­ing and cha­rac­te­ris­tic exam­ple of lands­ca­pe struc­tu­re that has evol­ved through human acti­vi­ty and land use. Fields are sha­ped by long-​term and recur­ring human uti­li­za­ti­on of the land for agri­cul­tu­ral pur­po­ses. The­se lands­ca­pes bear wit­ness to the cul­ti­va­ti­on of crops, fod­der for lives­tock, and vari­ous other plants. They also hold cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce, being part of local tra­di­ti­ons and his­to­ri­cal roots. They can ser­ve as sym­bols of tra­di­ti­onal rural life, pre­ser­ving the ori­gi­nal appe­a­ran­ce of the landscape.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

Hits: 2933

Mes­to pat­rí do regi­ó­nu Spiš, prí­pad­ne Zama­gu­rie. Neďa­le­ko sú hra­ni­ce s Poľ­skom.

Mes­to Sta­rá Ľubov­ňa leží v nad­mor­skej výš­ke 550 met­rov nad morom. Na plo­che 31 km2 tu žije 16 500 oby­va­te­ľov (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa sa nachá­dza na seve­ro­vý­cho­de Slo­ven­ska v Pre­šov­skom kra­ji, v západ­nej čas­ti Ľubov­nian­skej kot­li­ny. Mes­to má dve mest­ské čas­ti: Pod­sa­dek a Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). V cen­tre na námes­tí svä­té­ho Miku­lá­ša sa nachá­dza rím­sko­ka­to­lic­ký kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: herec Ján Mel­ko­vič. Pra­vi­del­ne sa v Sta­rej Ľubov­ni koná Ľubov­nian­sky jar­mok, medzi­ná­rod­ná súťaž pre stre­doš­ko­lá­kov Kľúč od pev­nos­ti” v štý­le Pev­nosť Boy­ard, Salaš­níc­ka noc – kul­túr­na a zábav­ná akcia pri moto­res­te Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Za naj­star­šiu sto­pu o osíd­le­ní mes­ta Sta­rá Ľubov­ňa člo­ve­kom sa pova­žu­je nález sivé­ho radi­ola­ri­tu, pred­bež­ne dato­va­ný do stred­né­ho úse­ku star­šej doby kamen­nej – pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1292. V roku 1364 sa sta­la slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Roz­vi­nu­té tu bolo tkáč­stvo, obuv­níc­tvo, čiž­már­stvo, kraj­čír­stvo, kožuš­níc­tvo, mäsiar­stvo, kto­ré sa vyví­ja­lo aj v poľ­skom zálo­hu. Exis­to­va­la tu dokon­ca min­cov­ňa. Návrat spiš­ských miest do Uhor­ska v r.1772 v obdo­bí pano­va­nia Márie Teré­zie Sta­rej Ľubov­ni veľ­mi nepros­pel, nakoľ­ko mes­to stra­ti­lo svo­je výsad­né posta­ve­nie (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Mes­to vte­dy opus­ti­li úrad­ní­ci a šľach­ta (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The town belo­ngs to the Spiš regi­on, or alter­na­ti­ve­ly, Zama­gu­rie. The bor­ders with Poland are nearby.

The town of Sta­rá Ľubov­ňa is situ­ated at an alti­tu­de of 550 meters abo­ve sea level. In an area of 31 km², it is home to 16,500 resi­dents (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa is loca­ted in the nort­he­as­tern part of Slo­va­kia in the Pre­šov Regi­on, in the wes­tern part of Ľubov­nian­ska kot­li­na. The town has two dis­tricts: Pod­sa­dek and Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). In the cen­ter on St. Nicho­las Squ­are, the­re is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Nicho­las, dating back to 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Notab­le figu­res from the town inc­lu­de actor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar events in Sta­rá Ľubov­ňa inc­lu­de the Ľubov­nian­sky jar­mok, an inter­na­ti­onal com­pe­ti­ti­on for high scho­ol stu­dents cal­led Kľúč od pev­nos­ti” in the sty­le of Fort Boy­ard, and Salaš­níc­ka noc – a cul­tu­ral and enter­tai­ning event at the Salaš u Fran­ka motor inn (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

The oldest evi­den­ce of human sett­le­ment in the town of Sta­rá Ľubov­ňa is con­si­de­red to be the dis­co­ve­ry of gray radi­ola­ri­te, pre­li­mi­na­ri­ly dated to the midd­le sec­ti­on of the older Sto­ne Age – Pale­olit­hic (sta​ra​lu​bov​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on is from 1292. In 1364, it beca­me a free roy­al town (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ri­cal names of the town: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Indus­tries such as wea­ving, sho­ema­king, boot­ma­king, tai­lo­ring, fur­rie­ry, and but­che­ry thri­ved here and also deve­lo­ped in the Polish depo­sit. The­re even exis­ted a mint. The return of Spiš towns to Hun­ga­ry in 1772 during the reign of Maria The­re­sa did not favor Sta­rá Ľubov­ňa, as the town lost its pri­vi­le­ged sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Many offi­cials and nobi­li­ty left the town during that peri­od (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Mias­to nale­ży do regi­onu Spisz, a także Zama­gu­rie. W pobli­żu znaj­du­ją się gra­ni­ce z Polską.

Mias­to Sta­rá Ľubov­ňa poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 550 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 31 km² miesz­ka tutaj 16 500 miesz­ka­ńców (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa leży w północno-​wschodniej części Sło­wac­ji w kra­ju Pre­szów, w zachod­niej części Kot­li­ny Ľubov­nian­ska. Mias­to skła­da się z dwóch dziel­nic: Pod­sa­dek i Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). W cen­trum, na pla­cu św. Miko­ła­ja, znaj­du­je się kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki św. Miko­ła­ja z 1280 roku (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Zna­ne posta­ci mias­ta to aktor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar­ne wydar­ze­nia w Sta­rá Ľubov­ňa obej­mu­ją jar­mark Ľubov­nian­sky, między­na­ro­do­wy kon­kurs dla ucz­ni­ów szkół śred­nich Kľúč od pev­nos­ti” w sty­lu Fort Boy­ard oraz Salaš­níc­ka noc – wydar­ze­nie kul­tu­ral­ne i roz­ry­wko­we w mote­lu Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Naj­stars­zym świa­dect­wem osad­nict­wa w Sta­rá Ľubov­ňa jest odkry­cie sza­re­go radi­ola­ry­tu, wstęp­nie dato­wa­ne­go na środ­ko­wy okres stars­ze­go pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1292. W 1364 roku sta­ła się wol­nym mias­tem kró­le­ws­kim (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Tutaj rozwi­ja­ły się prze­my­sły takie jak tkact­wo, pro­dukc­ja obu­wia, sze­wst­wo, kra­wiect­wo, kuśnierst­wo i rze­źnict­wo, któ­re rozwi­ja­ły się również w pol­skim depo­zy­cie. Ist­niał nawet men­ni­ca. Powrót miast spis­kich do Węgier w 1772 roku za pano­wa­nia Marii Tere­sy nie spr­zy­jał Sta­rá Ľubov­ňa, ponie­waż mias­to stra­ci­ło swo­je upr­zy­wi­le­jo­wa­ne sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Wte­dy wie­lu urzęd­ni­ków i szlach­ta opu­ści­ła mias­to (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wiki­pe­dia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-​католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників Кľúč od pev­nos­ti” в стилі Форт Боярд, Ніч Salaš­níc­ka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wiki­pe­dia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Polia, Príroda, Slovenská krajina, Zamagurie

Hniezdne – slobodné kráľovské mesto

Hits: 2017

Obec Hniezd­ne sa nachá­dza neďa­le­ko od Sta­rej Ľubov­ne. Leží v nad­mor­skej výš­ke 539 met­rov nad morom. Na 17.98 km2 tu žije 1430 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1286 pod náz­vom Kny­sen. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Gniez­da, Gnez­da, Gnas­do, Gnes­na, Gnez­da, Gnesd­na, Gne­zen, Gnezt, Gnies­na, Gnyz­na, Gniz­da, Gniasz­na, Gniaz­da, Gentz, Gnes­da, Gny­ez­da, Knie­sen, Gňaz­da. Názov je odvo­de­ní od hniez­da, v poľš­ti­ne gniaz­do (ocu​.sk). Pôvod­né oby­va­teľ­stvo sply­nu­lo s nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi. V roku 1412 sa obec sta­la slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Oby­va­te­lia sa veno­va­li pivo­var­níc­tvu, kraj­čír­stvu, obuv­níc­tvu, kováč­stvu, zámoč­níc­tvu, sto­lár­stvu, tesár­stvu, kožuš­níc­tvu, kolár­stvu (ocu​.sk).


The vil­la­ge of Hniezd­ne is loca­ted near Sta­ra Lubov­na. It is situ­ated at an alti­tu­de of 539 meters abo­ve sea level. With an area of 17.98 km², it is home to 1430 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1286 under the name Kny­sen. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Gniez­da, Gnez­da, Gnas­do, Gnes­na, Gnez­da, Gnesd­na, Gne­zen, Gnezt, Gnies­na, Gnyz­na, Gniz­da, Gňaz­da, Gniasz­na, Gniaz­da, Gentz, Gnes­da, Gny­ez­da, Knie­sen (ocu​.sk). The name is deri­ved from the word hniez­do,” which means nest in Slo­vak, and gniaz­do” in Polish.


Hniezd­ne to wieś poło­żo­na nie­da­le­ko Sta­rej Ľubov­ny. Leży na wyso­ko­ści 539 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 17,98 km² miesz­ka 1430 miesz­ka­ńców. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1286 pod nazwą Kny­sen. Inne his­to­rycz­ne nazwy to Gniez­da, Gnez­da, Gnas­do, Gnes­na, Gnez­da, Gnesd­na, Gne­zen, Gnezt, Gnies­na, Gnyz­na, Gniz­da, Gňaz­da, Gniasz­na, Gniaz­da, Gentz, Gnes­da, Gny­ez­da, Knie­sen (ocu​.sk). Nazwa pocho­dzi od sło­wa hniez­do,” co oznac­za gniaz­do po sło­wac­ku, a gniaz­do” po polsku.


Село Гнєздне розташоване неподалік від Старої Любовні. Висота над рівнем моря становить 539 метрів. На площі 17,98 км2 проживає 1430 мешканців. Перша писемна згадка відноситься до 1286 року і має назву Кнісен. Інші історичні назви: Гнєзда, Гнезда, Гнасдо, Гнесна, Гнезда, Гнесдна, Гнезен, Гнезт, Гнєсна, Гнізна, Гнізда, Гнязда, Гнясна, Гнязда, Гентз, Гнесда, Гньєзда, Кнісен (ocu​.sk). Назва походить від слова гніздо” в словацькій мові та гніздо” в польській.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post