2006-2010, 2008, Akvaristika, Časová línia, Obchody

Rizlaci bola dobrá akvaristika v Banskej Bystrici

Hits: 12018

Pre­čo sa akva­ris­ti­ka volá RIZLACI? Nuž pre­to, lebo sa s man­žel­kou jej maji­teľ doho­dol, že názov pre­daj­ne bude zlo­že­ný z mena Richard, jej mena Zla­ti­ca a ich spo­loč­né­ho priez­vis­ka Cirák. Akva­ris­ti­ka sa nachá­dza v Ban­skej Bys­tri­ci na nám. SNP č. 20. Vchod do pre­daj­ne je z Lazov­nej uli­ce, čo je od námes­tia asi 60 met­rov. Pre­daj­ňa má len krát­ku his­tó­riu, brá­ny otvo­ri­la po prvý­krát 6. novem­bra 2006 a má roz­lo­hu 89 m2. Je orien­to­va­ná hlav­ne na pre­daj akvá­ri­ových rybi­čiek a pre­daj rast­li­niek do akvá­rií. Je to Rišov koní­ček, kto­ré­mu sa s men­ším pre­stáv­ka­mi venu­je tak­mer 30 rokov. V akvá­riách sa nachá­dza veľ­mi širo­ký výber rybi­čiek z celé­ho sve­ta. V tej­to pre­daj­ni sa v posled­nom obdo­bí kona­jú aj tzv. akvas­tret­ká“, na kto­rých sa stre­tá­va­jú skú­se­ní ale aj menej skú­se­ní akva­ris­ti, kto­rí sa vzá­jom­ne dopĺňa­jú o skú­se­nos­ti z oblas­ti akvaristiky.

V naj­väč­šej miest­nos­ti, sa nachá­dza pre­daj­ný pult, na kto­rom sú umiest­ne­né rôz­ne dru­hy gra­nu­lo­va­né­ho, vloč­ko­vé­ho a mra­ze­né­ho krmi­va v roz­vá­že­nom sta­ve, ale aj v ori­gi­nál­nom bale­ní, terá­riá s rôz­ny­mi druh­mi hadov a iných terá­ri­ových zvie­rat. Ponu­ka krmív je pes­trá, náj­du sa tu naj­mä výrob­ky firiem TROPICAL, SAK, DAJANA. Mra­ze­né krmi­vá sú zastú­pe­né v plnej zosta­ve. Veľ­mi klad­ne hod­no­tím, že Richard máva v ponu­ke aj živú potra­vu – koret­ru, patent­ku a niten­ky. V pre­sk­le­nej čas­ti pre­daj­né­ho pul­tu sú rôz­ne pochúť­ky pre psov a mač­ky, ako aj potre­by pre akva­ris­tov a tera­ris­tov. Za pre­daj­ným pul­tom sa nachá­dza­jú tri väč­šie kovo­vé sto­ja­ny, na kto­rých sú umiest­ne­né rôz­ne dru­hy fil­trov do akvá­rií, vzdu­cho­va­cie motor­če­ky, ohrie­va­če, kore­ne a kame­ne ako aj kera­mi­ky slú­žia­ce na deko­rá­ciu do akvá­rií. Okrem iné­ho aj potre­by pre cho­va­te­ľov terá­ri­ových zvie­rat, hlo­dav­cov, vtá­kov a v nepo­sled­nom rade aj pre cho­va­te­ľov psov a mačiek. V tej­to miest­nos­ti, v ľavej čas­ti sa nachá­dza­jú kovo­vé sto­ja­ny na kto­rých je cel­kom umiest­ne­ných 50 akvá­rií, pri­čom naj­väč­šie má objem 550 lit­rov. V stre­de miest­nos­ti sa nachá­dza aj anti­ko­ro­vá tzv. vaňa“, kto­rá má objem do 1000 lit­rov a v nej spo­koj­ne plá­va­jú rôz­ne fareb­né dru­hy kara­sov a koi kap­rov ako aj jese­te­rov, urče­ných hlav­ne do von­kaj­ších záh­rad­ných jazie­rok. V dru­hej miest­nos­ti sa nachá­dza­jú rôz­ne dru­hy terá­rií a akvá­rií a klie­tok. V tej­to miest­nos­ti sú aj terá­riá s väč­ší­mi druh­mi pla­zov a kliet­ky s rôz­ny­mi druh­mi okras­ných vtá­kov. Ponu­ku rast­lín tvo­rí pre­važ­ne ponu­ka Aqua-​DAHO v emerz­nej aj v sub­merz­nej for­me. Obľú­be­né sú naj­mä dru­hy rodov Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne a Cri­num. Lie­či­vá v akva­ris­ti­ke sú naj­mä od fir­my SERA.

Riša ryby bavia a je to vidieť aj v jeho pre­daj­ni. V nádr­žiach sa nachá­dza veľ­ké množ­stvo dru­hov rýb, z kto­rých via­ce­ré nepat­ria do bež­né­ho sor­ti­men­tu v cho­va­teľ­ských obcho­doch. Riša som poznal ešte pred­tým, ako si spra­vil” Akva­ris­ti­ku a poznal som ho ako nad­šen­ca, kto­rý vte­dy pre seba aktív­ne sám zhá­ňal ryby od výmys­lu sve­ta. Prav­de­po­dob­ne tomu zostal ver­ný, pre­to­že v jeho obcho­de vždy náj­de­te zau­jí­ma­vé kús­ky aj pre ostrie­ľa­né­ho cho­va­te­ľa. Je ško­da, že pre­daj­ňa spre­du nepô­so­bí prí­ve­ti­vo. Fasá­da mest­skej ste­ny je ošar­pa­ná a doslo­va ška­re­dá. Ďal­šou vecou, kto­rá by sa hodi­la ku nádr­žiam je poza­die, keď­že akvá­ria v sto­ja­noch sú bez neho. Lep­šie by vynik­li ryby aj rast­li­ny a celé by to zís­ka­lo kom­pakt­nosť. V čase mojej nedáv­nej náv­šte­vy EXOTIC Show v Ban­skej Bys­tri­ci som zis­til, že Richard dal za akvá­ria poza­dia. V akva­ris­ti­ke RIZLACI sú vždy, keď som tam, ryby oči­vid­ne v poriad­ku. Akva­ris­ti­ka RIZLACI je pre mňa veľ­mi zau­jí­ma­vá. Nie je to typic­ká uhla­de­ná pre­daj­ňa, pre­mys­le­ná do detai­lov, ale je to die­lo, kto­ré sa sta­via za pocho­du. Zanie­te­ný akva­ris­ta by si mal do nej ces­tu nájsť a verím tomu, že vďa­ka zau­jí­ma­vým rybám vo výbor­nom sta­ve a prí­stu­pu per­so­ná­lu, sa tam aj čas­to vráti.

Akva­ris­ti­ka bohu­žiaľ medzi­ča­som skon­či­la, avšak tí kto­rí ju zosob­ňo­va­li sú stá­le fajn.


The name RIZLACI” for the aqu­arium shop in Ban­ská Bys­tri­ca has an inte­res­ting ori­gin. It is a com­bi­na­ti­on of the names Richard and Zla­ti­ca, the owners of the shop, and the­ir sha­red sur­na­me, Cirák. Loca­ted at SNP Squ­are No. 20 in Ban­ská Bys­tri­ca, the entran­ce to the shop is from Lazov­ná Stre­et, app­ro­xi­ma­te­ly 60 meters from the squ­are. Des­pi­te its short his­to­ry, as it first ope­ned its doors on Novem­ber 6, 2006, the shop has made a mark with its area of 89 m², pri­ma­ri­ly focu­sing on the sale of aqu­arium fish and aqu­atic plants.

Richard, the owner, has been invol­ved in this hob­by for almost 30 years, dedi­ca­ting him­self to it with occa­si­onal bre­aks. The shop offers a wide selec­ti­on of fish from around the world. In recent times, the shop has also been hos­ting akva­streks,” whe­re expe­rien­ced and less expe­rien­ced aqu­arists come toget­her to sha­re the­ir kno­wled­ge and expe­rien­ces in the field of aquatics.

The main room fea­tu­res a sales coun­ter disp­la­y­ing vari­ous types of gra­nu­la­ted, fla­ke, and fro­zen fish food, both in bulk and ori­gi­nal pac­ka­ging. Addi­ti­onal­ly, ter­ra­riums with dif­fe­rent spe­cies of sna­kes and other ter­ra­rium ani­mals are sho­wca­sed. The diver­se food selec­ti­on inc­lu­des pro­ducts from repu­tab­le brands such as TROPICAL, SAK, and DAJANA. Fro­zen foods are also avai­lab­le in full supp­ly. Notab­ly, the shop offers live food such as worms, bri­ne shrimp, and daph­nia. A glass sec­ti­on of the sales coun­ter disp­la­ys tre­ats for dogs and cats, as well as supp­lies for aqu­arists and ter­ra­rists. Behind the coun­ter are three lar­ger metal stands hol­ding vari­ous aqu­arium fil­ters, air pumps, hea­ters, roots, sto­nes, and cera­mics for aqu­arium deco­ra­ti­on. The shop also caters to the needs of repti­le, rodent, bird, dog, and cat enthusiasts.

In the left part of the room, metal stands with 50 aqu­ariums, the lar­gest having a volu­me of 550 liters, are neat­ly arran­ged. Addi­ti­onal­ly, the­re is an anti­cor­ro­si­ve tub” with a capa­ci­ty of up to 1000 liters, hou­sing vari­ous color­ful spe­cies of carp, koi carp, stur­ge­ons, main­ly inten­ded for out­do­or gar­den ponds. The second room hou­ses dif­fe­rent types of ter­ra­riums, aqu­ariums, and bird­ca­ges, along with lar­ger ter­ra­ria con­tai­ning vari­ous repti­les and cages hou­sing dif­fe­rent spe­cies of orna­men­tal birds.

The plant selec­ti­on main­ly con­sists of offe­rings from Aqua-​DAHO, both in emer­sed and sub­mer­sed forms. Popu­lar spe­cies inc­lu­de Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, and Cri­num. Medi­ca­ti­ons in aqu­aris­tics are pri­ma­ri­ly from the SERA company.

Richar­d’s ent­hu­siasm for fish is evi­dent, and it is ref­lec­ted in his shop. The tanks are stoc­ked with a wide varie­ty of fish, inc­lu­ding some not com­mon­ly found in typi­cal pet sto­res. Richard was kno­wn to me even befo­re he estab­lis­hed Akva­ris­ti­ka RIZLACI.” I knew him as an ent­hu­siast who acti­ve­ly sought fish from all cor­ners of the world. He seems to have remai­ned true to this pas­si­on becau­se his shop alwa­ys offers inte­res­ting finds for both sea­so­ned and novi­ce hobbyists.

It’s unfor­tu­na­te that the sto­ref­ront does­n’t exu­de a wel­co­ming vibe. The faca­de against the city wall is worn and frank­ly unatt­rac­ti­ve. Anot­her impro­ve­ment that would enhan­ce the tanks is a backg­round, as the aqu­ariums in the stands are cur­ren­tly wit­hout one. This addi­ti­on would make the fish and plants stand out, giving the enti­re setup a more cohe­si­ve appearance.

During my recent visit to the EXOTIC Show in Ban­ská Bys­tri­ca, I noti­ced that Richard had added backg­rounds to the aqu­ariums. The fish are visib­ly in good con­di­ti­on whe­ne­ver I visit RIZLACI. Akva­ris­ti­ka RIZLACI is fas­ci­na­ting to me. It’s not the typi­cal polis­hed sto­re meti­cu­lous­ly plan­ned to the last detail but rat­her a work in prog­ress. An ent­hu­sias­tic aqu­arist should find the­ir way the­re, and I belie­ve that thanks to the inte­res­ting and healt­hy fish and the staf­f’s app­ro­ach, they will return frequently.

Unfor­tu­na­te­ly, Akva­ris­ti­ka has ended in the mean­ti­me, but tho­se who embo­died it are still great.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd

Hits: 14965

Autor prís­pev­ku – Róbert Toman

Jed­na z hlav­ných prí­čin neús­pe­chov cho­vu Trop­he­usov je ocho­re­nie, kto­ré­mu zvy­čaj­ne pod­ľah­nú všet­ky ryby behom nie­koľ­kých dní. Toto ocho­re­nie je zná­me pod náz­vom Mala­wi blo­at” ale­bo blo­at”, čo zna­me­ná nafúk­nu­tý”. Hoci sa ozna­ču­je ako mala­ws­ké ocho­re­nie, pos­ti­hu­je aj ryby z jaze­ra Vik­tó­ria a naj­mä Tan­ga­ni­ka. Naj­cit­li­vej­šie sú ryby, kto­ré sa živia pre­važ­ne rast­lin­nou potra­vou. Veľ­mi dôle­ži­té je roz­poz­nať prvé prí­zna­ky ocho­re­nia a ihneď zahá­jiť liečbu.

Prí­zna­ky ocho­re­nia sa pre­ja­vu­jú v nie­koľ­kých štádiách:

Ryby vypľú­va­jú potra­vu až úpl­ne pre­stá­va­jú žrať, pre­hý­ba­jú sa v bokoch zo stra­ny na stra­nu, zväč­ší sa im bruš­ná duti­na (nafúk­nu­tie) a z rit­né­ho otvo­ru im vychá­dza­jú ten­ké bie­le výka­ly namies­to nor­mál­nych čierno-​hnedých. V oko­lí rit­né­ho otvo­ru sa môžu vyskyt­núť čer­ve­né škvr­ny až vried­ky. Počas tých­to prí­zna­kov dochá­dza prav­de­po­dob­ne k váž­ne­mu poško­de­niu peče­ne, obli­čiek a ply­no­vé­ho mechúra.

Ryby veľ­mi schud­nú, skrý­va­jú sa, ležia na dne, kolí­šu sa, majú sťa­že­né dýcha­nie, stmav­nú a behom 12 dní hynú.

Prí­či­ny ochorenia

Je dosť prek­va­pu­jú­ce, aké rôz­ne prí­či­ny môžu spô­so­biť toto váž­ne ocho­re­nie a úhyn tých­to nád­her­ných rýb. Naj­čas­tej­šie sa jed­ná o chy­by cho­va­te­ľa a nej­de len o ocho­re­nie, kto­ré by zaprí­či­ni­lo nevhod­né kŕme­nie (napr. živá potra­va). Ide naprí­klad o väč­šie zása­hy do život­né­ho pro­stre­dia rýb v akvá­riu. Dôvo­dov je niekoľko

Stre­so­va­nie rýb

Trop­he­usy sú veľ­mi cit­li­vé na pôso­be­nie rôz­nych stre­so­rov a mno­hí cho­va­te­lia pri­pi­su­jú hlav­ný dôvod vzni­ku toh­to ocho­re­nia prá­ve pôso­be­niu stre­su. Tým sa zni­žu­je odol­nosť rýb voči ocho­re­niam. Ako stre­so­vý fak­tor sa naj­čas­tej­šie uplat­ňu­je pre­voz rýb, zme­na osád­ky akvá­ria (pri­dá­va­nie nových jedin­cov, naj­mä vlast­né­ho dru­hu a for­my), veľ­ká zme­na zaria­de­nia akvá­ria, odchyt rýb v akvá­riu. V pod­sta­te všet­ky ďal­šie fak­to­ry môže­me ozna­čiť za stresory.

Níz­ky počet jedin­cov chov­nej skupiny

Trop­he­usy žijú hie­rar­chic­ky v húfoch a v prí­pa­de malé­ho počtu jedin­cov ale­bo nedos­tat­ku úkry­tov domi­nant­ný jedi­nec (väč­ši­nou samec) napá­da ostat­né ryby svoj­ho dru­hu a formy.

Nespráv­ne kŕmenie

Trop­he­usy sú rast­li­nož­ra­vé ryby, pre­to sa neod­po­rú­ča skr­mo­vať živo­číš­ne biel­ko­vi­ny, naj­mä nie tep­lo­krv­ných živo­čí­chov (mäso). Hlav­nou zlož­kou potra­vy by mali byť kva­lit­né vloč­ko­vé krmi­vá na báze ria­sy (Spi­ru­li­na). Ďalej je mož­né skr­mo­vať rast­lin­né pro­duk­ty, ako je hláv­ko­vý šalát, vare­né ces­to­vi­ny a podob­ne. Ako dopl­nok sa môžu skr­mo­vať aj mra­ze­né cyk­lo­py, prí­pad­ne kva­lit­né patent­ky, žiab­ro­nôž­ky, ale iba dospe­lým rybám, kto­ré sú už odol­nej­šie. S tou­to potra­vou rad­šej opatr­ne, prí­pad­ne neexpe­ri­men­to­vať vôbec. Rast­li­nož­ra­vé ryby majú dlhý trá­via­ci sys­tém, čomu zod­po­ve­dá aj dlh­ší čas spra­co­va­nia potra­vy. Roz­klad nedos­ta­toč­ne strá­ve­nej ale­bo neú­pl­ne vylú­če­nej potra­vy v čre­vách, môže spô­so­biť podráž­de­nie črev­nej ste­ny a stre­so­vať ryby, čím sa záro­veň otvá­ra ces­ta pre inva­zív­ne parazity.

Pre­kr­mo­va­nie

Dôle­ži­té je podá­vať krmi­vo v malých dáv­kach, nie­koľ­ko­krát den­ne, aby nedoš­lo k jed­no­ra­zo­vé­mu pre­kŕ­me­niu rýb. Trop­he­usy sú veľ­mi žra­vé ryby a v prí­pa­de dostat­ku potra­vy sú schop­né sa nažrať do prask­nu­tia”. Ryby sú veľ­mi náchyl­né naj­mä po pre­ne­se­ní do inej nádr­že, napr. po náku­pe. Vte­dy musí byť cho­va­teľ zvlášť opatr­ný a kŕmiť len veľ­mi stried­mo. Čas­tej­ším kŕme­ním v niž­ších dáv­kach sa dá záro­veň eli­mi­no­vať agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi vlast­né­ho druhu/​formy.

Zlá kva­li­ta vody

Jeden z ďal­ších veľ­mi dôle­ži­tých fak­to­rov je čis­to­ta vody. Nevy­hnut­ná je pra­vi­del­ná výme­na vody v množ­stve oko­lo 30 % obje­mu nádr­že kaž­dý týž­deň, i keď názo­ry na množ­stvo a obdo­bie výme­ny vody sa líšia. Ďalej je to nedos­ta­toč­né okys­li­čo­va­nie vody, čím je vo vode málo kys­lí­ka pre denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie a kle­sá kva­li­ta vody (zvý­še­ný obsah dusičnanov).

Pri­dá­va­nie soli

Nie­kto­rí cho­va­te­lia pri­dá­va­jú do vody kuchyn­skú soľ z dôvo­du zvý­še­nia pH k alka­lic­ké­mu. Tým­to spô­so­bom však nedo­chá­dza k zvy­šo­va­niu pH, ale ryby rea­gu­jú nie­ke­dy veľ­mi nega­tív­ne na vyš­ší obsah NaCl.

Pôvod­ca ochorenia

V tom­to bode sa názo­ry akva­ris­tov líšia. Nie­kto­rí uvá­dza­jú, že je to ocho­re­nie bak­te­riál­ne­ho pôvo­du, ďal­ší zase para­zi­tár­ne­ho pôvo­du. S naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou sa jed­ná o pro­to­zo­ál­ne­ho para­zi­ta, kto­rý sa nor­mál­ne nachá­dza v čre­vách zdra­vých rýb a v prí­pa­de osla­be­nia jedin­ca, napr. pôso­be­ním stre­su, dochá­dza k roz­mno­že­niu tých­to orga­niz­mov a blo­ku­jú trá­via­ci sys­tém. Tým vzni­ka­jú prob­lé­my s pri­jí­ma­ním potra­vy. Para­zit sa dostá­va cez ste­nu čre­va do telo­vej duti­ny a dochá­dza k nafúk­nu­tiu” bruš­nej duti­ny. Dis­ku­tu­je sa tiež o nákaz­li­vos­ti tej­to cho­ro­by. Prav­de­po­dob­ne je to nákaz­li­vé ocho­re­nie, pre­to­že neocho­rie len jed­na ryba, ale väč­ši­nou tri a viac. Moh­lo by sa zdať, že sa jed­ná o pôso­be­nie stre­so­ru na všet­ky ryby v akvá­riu, a pre­to dochá­dza k ocho­re­niu všet­kých jedin­cov. Prí­zna­ky sa však nepre­ja­vu­jú u všet­kých naraz, ale postup­ne. Napr. prvý deň pre­sta­ne žrať jed­na ryba, dru­hý deň pre­sta­ne žrať ďal­šia a u prvej sa začnú pre­ja­vo­vať prí­zna­ky poško­de­nia trá­via­ce­ho sys­té­mu (nafúk­nu­tie) a tak ďalej.

Lieč­ba

Lieč­ba je mož­ná iba v prvom štá­diu ocho­re­nia. Čím neskôr sa s lieč­bou začne, tým men­šia je šan­ca na uzdra­ve­nie. Ak sa pre­ja­via prí­zna­ky dru­hé­ho štá­dia ocho­re­nia, je nesko­ro. Väč­ši­nou je potreb­né lie­čiť kom­plet­ne celú nádrž, nepre­lo­vo­vať ryby do zvlášt­nej nádr­že, pre­to­že to ocho­re­nie ešte zhor­ší a ryby hynú. Je však mož­né pou­žiť aj karan­tén­nu nádrž. Na lieč­bu pou­ží­va­jú akva­ris­ti rôz­ne obdo­by anti­bi­oti­ka Met­ro­ni­da­zol (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric), kto­rý sa pou­ží­va v humán­nej medi­cí­ne pri gyne­ko­lo­gic­kých prob­lé­moch, prí­pad­ne ďal­šie dru­hy antibiotík.

Lieč­ba Metronidazolom

Ak sa vyskyt­nú prí­zna­ky 1.štádia ocho­re­nia, vyme­ní sa 30 % vody, aby sa zlep­ši­la kva­li­ta vody, zvý­ši sa vzdu­cho­va­nie a zno­va sa vyme­ní asi 50 % vody. Odpo­rú­ča sa odstrá­niť všet­ky bio­lo­gic­ké fil­tre, pre­to­že lie­či­vá väč­ši­nou zabí­ja­jú denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie. Počas lieč­by sa neza­pí­na osvet­le­nie. Je vhod­né postup­ne zvý­šiť tep­lo­tu na 28 – 30 °C, ale záro­veň aj sil­no vzdu­cho­vať. Zvý­še­ním tep­lo­ty sa zrých­li meta­bo­liz­mus rýb a pod­po­rí ich imu­nit­ný sys­tém. Záro­veň sa zrých­ľu­je život­ný cyk­lus pôvod­cu ocho­re­nia. Met­ro­ni­da­zol sa potom apli­ku­je v dáv­ke 100 mg na 38 l vody. Dáv­ka sa opa­ku­je v prí­pa­de potre­by kaž­dé dva dni až kým ryby nezač­nú pri­jí­mať potra­vu. Ak ryby pre­ži­jú, uzdra­via sa behom týždňa.
Lie­či­vo je mož­né podá­vať aj v potra­ve v prí­pa­de pri obja­ve­ní sa prí­zna­kov ocho­re­nia, ale ešte v čase, keď ryby pri­jí­ma­jú potra­vu. Vte­dy sa dáv­ka lie­či­va roz­pus­tí v lyžič­ke vody z akvá­ria a k tomu sa pri­da­jú gra­nu­le ale­bo vloč­ky, necha­jú sa nasiak­nuť roz­to­kom lie­či­va a krmi­vo sa potom vlo­ží do akvá­ria. Po lieč­be sa vyme­ní 50 % vody.

Lieč­ba ďal­ší­mi antibiotikami

Oxy­tet­ra­cyk­lín hyd­ro­ch­lo­rid – pou­ží­va sa dáv­ka 30 mg (pri veľ­mi tvr­dej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vyme­ní 3050 % vody a lieč­ba sa opa­ku­je. Toto lie­či­vo je zvlášť cit­li­vé na svet­lo, pre­to sa musí dodr­žať spô­sob lieč­by bez osvetlenia.

Mino­cyk­lín – pou­ží­va sa v dáv­ke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vyme­ní 100 % vody a zno­va sa lieč­ba opa­ku­je. Ak sa pou­ží­va viac ako dve dáv­ky, väč­ši­nou je smr­teľ­ný. Pre­to sa pou­ží­va len v prí­pa­de kraj­nej núdze.


Aut­hor of the post – Róbert Toman

One of the main rea­sons for fai­lu­res in kee­ping Trop­he­us is a dise­a­se to which all fish usu­al­ly suc­cumb wit­hin a few days. This dise­a­se is kno­wn as Mala­wi blo­at” or sim­ply blo­at,” mea­ning swol­len.” Alt­hough it is refer­red to as Mala­wi dise­a­se, it also affects fish from Lake Vic­to­ria and espe­cial­ly Lake Tan­ga­ny­i­ka. The most sen­si­ti­ve are fish that pri­ma­ri­ly feed on plant-​based food. It is cru­cial to recog­ni­ze the first symp­toms of the dise­a­se and start tre­at­ment immediately.

The symp­toms of the dise­a­se mani­fest in seve­ral stages:

  • Fish spit out food and even­tu­al­ly stop eating altogether.
  • They bend in the sides, enlar­ge the­ir abdo­mi­nal cavi­ty (swel­ling), and thin whi­te feces come out of the anal ope­ning ins­te­ad of nor­mal brown-​black ones.
  • Red spots or ulcers may appe­ar around the anal opening.
  • During the­se symp­toms, the­re is like­ly seve­re dama­ge to the liver, kid­ne­ys, and swim bladder.

Fish lose a lot of weight, hide, lie at the bot­tom, sway, have dif­fi­cul­ty bre­at­hing, dar­ken, and die wit­hin 1 – 2 days.

Cau­ses of the disease:

It is quite sur­pri­sing how vari­ous cau­ses can lead to this seve­re ill­ness and the death of the­se beau­ti­ful fish. Most com­mon­ly, it is due to mis­ta­kes made by the kee­per, and it’s not just about dise­a­se cau­sed by inapp­rop­ria­te fee­ding (e.g., live food). It inc­lu­des more sig­ni­fi­cant inter­ven­ti­ons in the fis­h’s envi­ron­ment in the aqu­arium. The­re are seve­ral reasons:

  • Stres­sing the fish: Trop­he­us are very sen­si­ti­ve to vari­ous stres­sors, and many kee­pers att­ri­bu­te the main rea­son for the onset of this dise­a­se to stress. This redu­ces the fis­h’s resis­tan­ce to dise­a­ses. The most com­mon stress fac­tor is fish tran­s­port, chan­ges in the aqu­arium popu­la­ti­on (adding new indi­vi­du­als, espe­cial­ly of the same spe­cies and form), sig­ni­fi­cant chan­ges in the aqu­arium setup, and cat­ching fish in the aqu­arium. Essen­tial­ly, all other fac­tors can be con­si­de­red stressors.
  • Low num­ber of indi­vi­du­als in the bre­e­ding group: Trop­he­us live hie­rar­chi­cal­ly in groups, and in the case of a small num­ber of indi­vi­du­als or a lack of hiding pla­ces, the domi­nant indi­vi­du­al (usu­al­ly a male) attacks other fish of the same spe­cies and form.
  • Incor­rect fee­ding: Trop­he­us are her­bi­vo­rous fish, so fee­ding them ani­mal pro­te­ins, espe­cial­ly non-​warm-​blooded ani­mals (meat), is not recom­men­ded. The main com­po­nent of the­ir diet should be high-​quality fla­ke food based on algae (Spi­ru­li­na). They can also be fed plant pro­ducts such as let­tu­ce, cooked pas­ta, and the like. As a supp­le­ment, they can be fed fro­zen cyc­lops or high-​quality pel­lets, shrimp, and bri­ne shrimp, but only to adult fish that are more resis­tant. Be cau­ti­ous with this food, or bet­ter yet, don’t expe­ri­ment at all. Her­bi­vo­rous fish have a long diges­ti­ve sys­tem, cor­res­pon­ding to the lon­ger time needed for food pro­ces­sing. Decom­po­si­ti­on of poor­ly diges­ted or incom­ple­te­ly exc­re­ted food in the intes­ti­nes can cau­se irri­ta­ti­on of the intes­ti­nal wall and stress the fish, ope­ning the way for inva­si­ve parasites.
  • Over­fe­e­ding: It is essen­tial to feed in small por­ti­ons seve­ral times a day to avo­id over­fe­e­ding the fish at once. Trop­he­us are very vora­ci­ous fish, and with enough food, they can gor­ge them­sel­ves to burs­ting.” Fish, espe­cial­ly after being trans­fer­red to anot­her tank, for exam­ple, after pur­cha­se, are par­ti­cu­lar­ly sus­cep­tib­le. At that time, the kee­per must be extra cau­ti­ous and feed very mode­ra­te­ly. Fee­ding more fre­qu­en­tly in smal­ler por­ti­ons can also eli­mi­na­te agg­res­si­on bet­we­en indi­vi­du­als of the same species/​form.
  • Poor water quali­ty: Anot­her cru­cial fac­tor is water cle­an­li­ness. Regu­lar water chan­ges of around 30% of the tank volu­me eve­ry week are neces­sa­ry, alt­hough opi­ni­ons on the amount and timing of water chan­ges vary. Insuf­fi­cient oxy­ge­na­ti­on of the water, lea­ding to low oxy­gen levels for denit­ri­fy­ing bac­te­ria, also con­tri­bu­tes to poor water quali­ty (inc­re­a­sed nit­ra­te content).
  • Adding salt: Some kee­pers add tab­le salt to the water to inc­re­a­se the pH to alka­li­ne levels. Howe­ver, this does not actu­al­ly rai­se the pH, and fish some­ti­mes react very nega­ti­ve­ly to hig­her NaCl content.

Dise­a­se Agent

At this point, the opi­ni­ons of hob­by­ists dif­fer. Some sta­te that it is a dise­a­se of bac­te­rial ori­gin, whi­le others claim it is of para­si­tic ori­gin. Most like­ly, it is a pro­to­zo­al para­si­te that nor­mal­ly resi­des in the intes­ti­nes of healt­hy fish. When the indi­vi­du­al is wea­ke­ned, for exam­ple, due to stress, the­se orga­nisms mul­tip­ly, bloc­king the diges­ti­ve sys­tem. This leads to prob­lems with food inta­ke. The para­si­te enters the body cavi­ty through the intes­ti­nal wall, cau­sing swel­ling” of the abdo­mi­nal cavi­ty. The­re is also dis­cus­si­on about the con­ta­gi­ous­ness of this dise­a­se. It is like­ly a con­ta­gi­ous dise­a­se becau­se not only one fish gets sick but usu­al­ly three or more. It might seem that it is the effect of stress on all fish in the aqu­arium, lea­ding to the ill­ness of all indi­vi­du­als. Howe­ver, the symp­toms do not mani­fest in all at once but gra­du­al­ly. For exam­ple, on the first day, one fish stops eating, on the second day, anot­her stops, and the first one begins to show symp­toms of diges­ti­ve sys­tem dama­ge (swel­ling), and so on.

Tre­at­ment

Tre­at­ment is possib­le only in the first sta­ge of the dise­a­se. The later tre­at­ment begins, the smal­ler the chan­ce of reco­ve­ry. If symp­toms of the second sta­ge of the dise­a­se appe­ar, it is too late. It is usu­al­ly neces­sa­ry to tre­at the enti­re tank com­ple­te­ly; moving fish to a sepa­ra­te tank wor­sens the dise­a­se, and the fish die. Howe­ver, it is possib­le to use a quaran­ti­ne tank. For tre­at­ment, hob­by­ists use vari­ous peri­ods of the anti­bi­otic Met­ro­ni­da­zo­le (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric), which is used in human medi­ci­ne for gyne­co­lo­gi­cal prob­lems, or other antibiotics.

Met­ro­ni­da­zo­le Treatment

If symp­toms of the first sta­ge of the dise­a­se appe­ar, 30% of the water is chan­ged to impro­ve water quali­ty, aera­ti­on is inc­re­a­sed, and about 50% of the water is chan­ged again. It is recom­men­ded to remo­ve all bio­lo­gi­cal fil­ters becau­se medi­ca­ti­ons usu­al­ly kill denit­ri­fy­ing bac­te­ria. During tre­at­ment, ligh­ting is tur­ned off. It is advi­sab­le to gra­du­al­ly rai­se the tem­pe­ra­tu­re to 28 – 30 °C whi­le stron­gly aera­ting. Inc­re­a­sing the tem­pe­ra­tu­re acce­le­ra­tes fish meta­bo­lism and boosts the­ir immu­ne sys­tem. At the same time, the life cyc­le of the dise­a­se agent is acce­le­ra­ted. Met­ro­ni­da­zo­le is then app­lied at a dose of 100 mg per 38 liters of water. The dose is repe­a­ted eve­ry two days as needed until the fish start eating. If the fish sur­vi­ve, they will reco­ver wit­hin a week. The medi­ca­ti­on can also be admi­nis­te­red in food if symp­toms appe­ar during a time when the fish are still eating. The medi­ca­ti­on dose is dis­sol­ved in a spo­on­ful of aqu­arium water, and pel­lets or fla­kes are added, allo­wed to soak in the medi­ca­ti­on solu­ti­on, and then pla­ced in the aqu­arium. After tre­at­ment, 50% of the water is changed.

Tre­at­ment with other antibiotics:

  • Oxy­tet­ra­cyc­li­ne hyd­ro­ch­lo­ri­de: A dose of 30 mg (up to 50 mg in very hard water) per liter of water is used for 3 days. On the 3rd day, 30 – 50% of the water is chan­ged, and the tre­at­ment is repe­a­ted. This medi­ca­ti­on is espe­cial­ly sen­si­ti­ve to light, so the tre­at­ment met­hod wit­hout light must be followed
  • Mino­cyc­li­ne: A dose of 7 mg per liter of water is used for 2 days, then 100% of the water is chan­ged, and the tre­at­ment is repe­a­ted. If used more than twi­ce, it is usu­al­ly fatal. The­re­fo­re, it is used only in cases of extre­me necessity.

Autor des Beit­rags – Róbert Toman

Eine der Haup­tur­sa­chen für Mis­ser­fol­ge bei der Hal­tung von Trop­he­us ist eine Kran­khe­it, der nor­ma­ler­we­i­se alle Fis­che inner­halb weni­ger Tage zum Opfer fal­len. Die­se Kran­khe­it ist als Malawi-​Bloat” oder ein­fach Blo­at” bekannt, was gesch­wol­len” bede­utet. Obwohl es als Malawi-​Krankheit bez­e­ich­net wird, bet­rifft es auch Fis­che aus dem Vik­to­ria­see und ins­be­son­de­re dem Tan­gan­ji­ka­see. Am anfäl­ligs­ten sind Fis­che, die sich haupt­säch­lich von pflanz­li­cher Nahrung ernäh­ren. Es ist ents­che­i­dend, die ers­ten Symp­to­me der Kran­khe­it zu erken­nen und sofort mit der Behand­lung zu beginnen.

Die Symp­to­me der Kran­khe­it zei­gen sich in meh­re­ren Stadien:

1. Die Fis­che spuc­ken Fut­ter aus und hören sch­lie­ßlich ganz auf zu fressen.
2. Sie beugen sich an den Sei­ten, ver­größern ihre Bauch­höh­le (Sch­wel­lung), und ans­tel­le von nor­ma­len braun-​schwarzen tre­ten dün­ne wei­ße Fäka­lien aus der Afte­röff­nung aus.
3. Rote Flec­ken oder Gesch­würe kön­nen um die Afte­röff­nung herum auftreten.
4. Wäh­rend die­ser Symp­to­me kommt es wahrs­che­in­lich zu sch­we­ren Schä­den an Leber, Nie­ren und Schwimmblase.

Die Fis­che ver­lie­ren viel Gewicht, vers­tec­ken sich, lie­gen am Boden, schau­keln, haben Sch­wie­rig­ke­i­ten beim Atmen, ver­dun­keln sich und ster­ben inner­halb von 1 – 2 Tagen.

Ursa­chen der Krankheit:

Es ist über­ras­chend, wie vers­chie­de­ne Ursa­chen zu die­ser sch­we­ren Kran­khe­it und dem Tod die­ser schönen Fis­che füh­ren kön­nen. Am häu­figs­ten liegt es an Feh­lern des Hal­ters, und es geht nicht nur um Kran­khe­i­ten, die durch unge­e­ig­ne­tes Füt­tern (z. B. Lebend­fut­ter) verur­sacht wer­den. Es han­delt sich um größe­re Ein­grif­fe in die Umge­bung der Fis­che im Aqu­arium. Es gibt meh­re­re Gründe:

1. Stress für die Fische:
– Trop­he­us sind sehr emp­find­lich gege­nüber vers­chie­de­nen Stress­fak­to­ren, und vie­le Hal­ter füh­ren den Hauptg­rund für das Auft­re­ten die­ser Kran­khe­it auf Stress zurück. Dies ver­rin­gert die Widers­tands­fä­hig­ke­it der Fis­che gege­nüber Kran­khe­i­ten. Der häu­figs­te Stress­fak­tor ist der Fisch­tran­s­port, Verän­de­run­gen in der Aqu­arium­be­völ­ke­rung (Hin­zu­fügen neuer Indi­vi­du­en, ins­be­son­de­re der­sel­ben Art und Form), sig­ni­fi­kan­te Verän­de­run­gen in der Aqu­ariu­me­in­rich­tung und das Fan­gen von Fis­chen im Aqu­arium. Grund­sätz­lich kön­nen alle ande­ren Fak­to­ren als Stres­so­ren bez­e­ich­net werden.

2. Gerin­ge Anzahl von Indi­vi­du­en in der Zuchtgruppe:
– Trop­he­us leben hie­rar­chisch in Grup­pen, und bei einer gerin­gen Anzahl von Indi­vi­du­en oder einem Man­gel an Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten gre­ift das domi­nan­te Indi­vi­du­um (meist ein Männ­chen) ande­re Fis­che der­sel­ben Art und Form an.

3. Fals­che Fütterung:
– Trop­he­us sind pflan­zen­fres­sen­de Fis­che, daher wird davon abge­ra­ten, ihnen tie­ris­che Pro­te­i­ne zu füt­tern, ins­be­son­de­re von nicht warm­blüti­gen Tie­ren (Fle­isch). Die Haupt­kom­po­nen­te ihrer Ernäh­rung soll­te hoch­wer­ti­ges Floc­ken­fut­ter auf Algen­ba­sis (Spi­ru­li­na) sein. Sie kön­nen auch pflanz­li­che Pro­duk­te wie Kopf­sa­lat, gekoch­te Pas­ta und derg­le­i­chen füt­tern. Als Ergän­zung kön­nen gef­ro­re­ne Cyc­lops oder hoch­wer­ti­ge Pel­lets, Gar­ne­len und Arte­mia gefüt­tert wer­den, jedoch nur an erwach­se­ne Fis­che, die widers­tands­fä­hi­ger sind. Seien Sie vor­sich­tig mit die­ser Nahrung oder bes­ser noch, expe­ri­men­tie­ren Sie über­haupt nicht. Pflan­zen­fres­sen­de Fis­che haben ein lan­ges Ver­dau­ungs­sys­tem, was der län­ge­ren Zeit zur Nahrungs­ve­rar­be­i­tung ents­pricht. Der Abbau sch­lecht ver­dau­ter oder unvolls­tän­dig aus­ges­chie­de­ner Nahrung im Darm kann die Dar­mwand rei­zen und die Fis­che stres­sen, was den Weg für inva­si­ve Para­si­ten öffnet.

4. Über­füt­te­rung:
– Es ist wich­tig, in kle­i­nen Por­ti­onen mehr­mals täg­lich zu füt­tern, um eine Über­füt­te­rung der Fis­che zu ver­me­i­den. Trop­he­us sind sehr gef­rä­ßi­ge Fis­che und kön­nen sich bei aus­re­i­chend Fut­ter bis zum Plat­zen” volls­top­fen. Fis­che sind beson­ders nach dem Trans­fer in ein ande­res Bec­ken, zum Beis­piel nach dem Kauf, anfäl­lig. Zu die­sem Zeit­punkt muss der Hal­ter beson­ders vor­sich­tig sein und sehr mäßig füt­tern. Häu­fi­ge­res Füt­tern in kle­i­ne­ren Por­ti­onen kann auch die Agg­res­si­on zwis­chen Indi­vi­du­en der­sel­ben Art/​Form eliminieren.

5. Sch­lech­te Wasserqualität:
– Ein wei­te­rer ents­che­i­den­der Fak­tor ist die Sau­ber­ke­it des Was­sers. Regel­mä­ßi­ge Was­ser­wech­sel von etwa 30% des Bec­ken­vo­lu­mens pro Woche sind not­wen­dig, obwohl sich die Mei­nun­gen über die Men­ge und den Zeit­punkt der Was­ser­wech­sel unters­che­i­den. Unzu­re­i­chen­de Sau­ers­toff­ver­sor­gung des Was­sers, was zu nied­ri­gen Sau­ers­tof­fwer­ten für denit­ri­fi­zie­ren­de Bak­te­rien führt, trägt eben­falls zu sch­lech­ter Was­se­rqu­ali­tät bei (erhöh­ter Nitratgehalt).

6. Zuga­be von Salz:
– Eini­ge Hal­ter fügen dem Was­ser Spe­i­se­salz hin­zu, um den pH-​Wert auf alka­lis­che Wer­te zu erhöhen. Dies erhöht den pH-​Wert jedoch tat­säch­lich nicht, und Fis­che rea­gie­ren manch­mal sehr nega­tiv auf einen höhe­ren NaCl-Gehalt.

Kran­khe­it­ser­re­ger:

An die­sem Punkt unters­che­i­den sich die Mei­nun­gen der Hob­by­is­ten. Eini­ge geben an, dass es eine Kran­khe­it bak­te­riel­len Urs­prungs ist, wäh­rend ande­re behaup­ten, dass es sich um eine para­si­tä­re Ursa­che han­delt. Wahrs­che­in­lich han­delt es sich um einen pro­to­zo­alen Para­si­ten, der nor­ma­ler­we­i­se im Darm gesun­der Fis­che vor­kommt. Wenn das Indi­vi­du­um gesch­wächt ist, beis­piel­swe­i­se durch Stress, ver­meh­ren sich die­se Orga­nis­men und bloc­kie­ren das Ver­dau­ungs­sys­tem. Dies führt zu Prob­le­men bei der Nahrung­sauf­nah­me. Der Para­sit gelangt durch die Dar­mwand in die Kör­per­höh­le und verur­sacht eine Sch­wel­lung” der Bauch­höh­le. Es wird auch über die

Ans­tec­kung die­ser Kran­khe­it dis­ku­tiert. Es ist wahrs­che­in­lich eine ans­tec­ken­de Kran­khe­it, da nicht nur ein Fisch erk­rankt, son­dern in der Regel drei oder mehr. Es könn­te sche­i­nen, dass es sich um die Wir­kung eines Stres­ses auf alle Fis­che im Aqu­arium han­delt, und des­halb erk­ran­ken alle Indi­vi­du­en. Die Symp­to­me tre­ten jedoch nicht gle­i­ch­ze­i­tig auf, son­dern all­mäh­lich. Zum Beis­piel hört ein Fisch am ers­ten Tag auf zu fres­sen, am zwe­i­ten Tag hört ein ande­rer auf zu fres­sen, und bei ers­te­rem zei­gen sich Symp­to­me einer Schä­di­gung des Ver­dau­ungs­sys­tems (Sch­wel­lung) und so weiter.

Behand­lung:

Die Behand­lung ist nur im ers­ten Sta­dium der Kran­khe­it mög­lich. Je spä­ter die Behand­lung beginnt, des­to gerin­ger sind die Chan­cen auf Hei­lung. Wenn die Symp­to­me des zwe­i­ten Sta­diums der Kran­khe­it auft­re­ten, ist es zu spät. Nor­ma­ler­we­i­se muss das gesam­te Bec­ken behan­delt wer­den, Fis­che soll­ten nicht in ein sepa­ra­tes Bec­ken über­fü­hrt wer­den, da dies die Kran­khe­it versch­lim­mern wür­de und die Fis­che ster­ben wür­den. Es ist jedoch mög­lich, ein Quaran­tä­ne­bec­ken zu ver­wen­den. Aqu­aria­ner ver­wen­den vers­chie­de­ne For­men des Anti­bi­oti­kums Met­ro­ni­da­zol (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric) zur Behand­lung. Die­ses Anti­bi­oti­kum wird auch in der huma­nen Medi­zin bei gynä­ko­lo­gis­chen Prob­le­men ein­ge­setzt oder ande­re Arten von Antibiotika.

Behand­lung mit Metronidazol:

Wenn die Symp­to­me des ers­ten Sta­diums der Kran­khe­it auft­re­ten, wird etwa 30% des Was­sers aus­ge­tauscht, um die Was­se­rqu­ali­tät zu ver­bes­sern. Die Belüf­tung wird erhöht, und etwa 50% des Was­sers wer­den erne­ut aus­ge­tauscht. Es wird emp­foh­len, alle bio­lo­gis­chen Fil­ter zu ent­fer­nen, da die Medi­ka­men­te nor­ma­ler­we­i­se die denit­ri­fi­zie­ren­den Bak­te­rien abtöten. Wäh­rend der Behand­lung wird das Licht nicht ein­ges­chal­tet. Es ist rat­sam, die Tem­pe­ra­tur all­mäh­lich auf 28 – 30 °C zu erhöhen und gle­i­ch­ze­i­tig kräf­tig zu belüf­ten. Durch die Erhöhung der Tem­pe­ra­tur wird der Stof­fwech­sel der Fis­che besch­le­unigt, ihr Immun­sys­tem wird unters­tützt, und der Lebens­zyk­lus des Kran­khe­it­ser­re­gers wird besch­le­unigt. Met­ro­ni­da­zol wird dann in einer Dosie­rung von 100 mg pro 38 Liter Was­ser ange­wen­det. Die Dosis wird bei Bedarf alle zwei Tage wie­der­holt, bis die Fis­che wie­der Fut­ter auf­neh­men. Wenn die Fis­che über­le­ben, wer­den sie inner­halb einer Woche gesund.

Das Medi­ka­ment kann auch bei Auft­re­ten von Kran­khe­its­symp­to­men in der Zeit, in der die Fis­che Fut­ter auf­neh­men, in die Nahrung gege­ben wer­den. In die­sem Fall wird die Medi­ka­men­ten­do­sis in einem Tee­löf­fel Aqu­arien­was­ser auf­ge­löst, und dann wer­den Gra­nu­la­te oder Floc­ken hin­zu­ge­fügt. Das Fut­ter wird in der Lösung ein­ge­we­icht und dann in das Aqu­arium gege­ben. Nach der Behand­lung wird etwa 50% des Was­sers ausgetauscht.

Behand­lung mit ande­ren Antibiotika:

1. Oxy­tet­ra­cyc­lin­hyd­roch­lo­rid:
– Eine Dosis von 30 mg (in sehr har­tem Was­ser bis zu 50 mg) pro Liter Was­ser wird für 3 Tage ver­wen­det. Am 3. Tag wer­den 30 – 50% des Was­sers aus­ge­tauscht, und die Behand­lung wird wie­der­holt. Die­ses Medi­ka­ment ist beson­ders lich­temp­find­lich, daher muss die licht­lo­se Behand­lungs­met­ho­de befolgt werden.

2. Mino­cyc­lin:
– Eine Dosis von 7 mg pro Liter Was­ser wird für 2 Tage ver­wen­det, dann wer­den 100% des Was­sers aus­ge­tauscht, und die Behand­lung wird wie­der­holt. Wenn es mehr als zwe­i­mal ver­wen­det wird, ist es nor­ma­ler­we­i­se töd­lich. Daher wird es nur in extre­men Not­fäl­len verwendet.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Choroby rýb a ich liečenie

Hits: 66300

Kaž­dý asi pozná vetu: Zdra­vý ako ryba. Bodaj by vaše ryby boli zdra­vé, ale skú­se­nej­ší akva­ris­ta by sa asi tomu­to pore­kad­lu vyhol. Zárod­ky infek­cií sa vo vode úspeš­ne šíria a čas­to aj neus­tá­le vysky­tu­jú, avšak ryby samoz­rej­me dis­po­nu­jú imu­nit­ným sys­té­mom, kto­rý brá­ni prie­ni­ku cho­ro­by. Ten­to sys­tém môže byť samoz­rej­me rôz­ny­mi fak­tor­mi naru­še­ný, a tým sa bude­me tu zaobe­rať. Chcel by som však zno­vu zdô­raz­niť, že ryby si za nor­mál­nych pod­mie­nok, kto­ré by sme im mali vedieť poskyt­núť, pora­diť aj samé. Počas cho­ro­by ryba veľ­mi čas­to v závis­los­ti od dru­hu mení sfar­be­nie. Môže zbled­núť, aj stmavnúť.

Ak sme dospe­li do štá­dia, že sa nevyh­ne­me dez­ifen­kcii, vhod­ný je hyper­man­gán, ocot, čis­tá voda, zmes soli a octu, pod­ro­be­nie varu. Vyš­šia tep­lo­ta zni­žu­je v dlh­šom časo­vom obdo­bí kon­dí­ciu, imu­ni­tu rýb, aj keď sa v takej­to vode na pohľad cítia lep­šie a sú kraj­šie vyfar­be­né. Cho­ro­by rýb sú ťaž­šie diag­nos­ti­fi­ko­va­teľ­né a lie­či­teľ­né, naj­mä tie vnú­tor­né. Von­kaj­šie ocho­re­nia, kto­ré sú často­krát bada­teľ­né aj voľ­ným okom, aj keď aj medzi nimi sa náj­de zopár, kto­ré môžu aj napriek lie­če­niu kon­dič­ne dob­re dis­po­no­va­nej ryby viesť ku úhy­nu. Vnú­tor­né ocho­re­nia čas­to zis­tí­me pro­stred­níc­tvom zme­ny sprá­va­nia, prí­pad­ne až po úhy­ne. Špe­cia­li­zo­va­né vete­ri­nár­ne pra­co­vis­ká sú schop­né iden­ti­fi­ko­vať aj z mŕt­ve­ho mate­riá­lu typ ocho­re­nia. Pri pou­ži­tí lie­čiv je čas­to vhod­né z nádr­že rast­li­ny odstrá­niť, ak je to mož­né. Pre­to­že lie­či­vá rast­li­nám vyslo­ve­ne ško­dia, a ich účin­ky sú dlho­do­bé. Ak to nie je mož­né, po skon­če­ní lieč­by je vhod­né pou­žiť aktív­ne uhlie, kto­ré teore­tic­ky doká­že nie­čo z nena­via­za­ných súčas­tí lie­čiv a pro­duk­tov reak­cií nimi spô­so­be­ných, via­zať. Po urči­tom čase je nut­né samoz­rej­me aj aktív­ne uhlie odo­brať, pre­to­že stra­tí absorpč­né vlast­nos­ti. Šíre­nie cho­ro­by môže byť ploš­né, ale čas­to krát je via­za­né na jedi­né­ho hos­ti­te­ľa – čo nám dáva mož­nosť zba­viť sa cho­ro­by v jej počiat­ku pre­miest­ne­ním napad­nu­té­ho jedin­ca do inej nádr­že. Ak by sa také­mu­to para­zi­tu poda­ri­lo úspeš­ne zdo­lať svo­ju svo­ju obeť, táto už ďalej mu nebu­de posky­to­vať živi­ny, a prej­de resp. bude si hľa­dať nové­ho kan­di­dá­ta. Mož­no ste si všim­li nie­ke­dy, že neba­da­ne vám po jed­nom odchá­dza­jú ryby v pomer­ne dlhom časo­vom úse­ku – je to mož­ný násle­dok prá­ve také­ho­to prie­be­hu choroby.

Ich­ty­of­ti­ri­ó­za – je pomer­ne čas­té ocho­re­nie rýb, slan­go­vo sa mu hovo­rí kru­pič­ka. Spô­so­bu­je ho Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis, kto­rý pat­rí medzi nálev­ní­ky. Ryby sú posia­te ako­by kru­pič­kou”. Cho­ro­ba pre­ni­ká do akvá­ria živou potra­vou, cudzou vodou, pri­ne­se­ný­mi ryba­mi. Pro­ti kru­pič­ke pomá­ha zvý­še­nie tep­lo­ty – soľ­ný kúpeľ opí­sa­ný niž­šie. Účin­ne potlá­ča kru­pič­ku aj mala­chi­to­vá zeleň, no tá vlast­ne len vylie­či symp­tó­my, samot­ná cho­ro­ba v zárod­koch zosta­ne, pre­to ju na lie­če­nie neod­po­rú­čam, ale hodia sa lie­či­vá na báze FMC.

Oodi­ni­ó­za – toto ocho­re­nie spô­so­bu­je Pis­ci­no­odi­nium pillularis.

Medzi ťaž­ké cho­ro­by rýb, kto­ré sú tak­mer nelie­či­teľ­né mož­no s isto­tou zara­diť myko­bak­te­ri­ó­zu – tuber­ku­ló­zu rýb. Pre­ja­vu­je sa naj­mä cho­rob­ným chud­nu­tím, pre­pad­nu­tou bruš­nou čas­ťou tela, nezá­uj­mom pri­jí­mať potra­vu. Je nut­né pozna­me­nať, že toto ocho­re­nie je ako jed­no z mála pre­nos­né doty­kom na člo­ve­ka. Ak lekár neprí­de na súvis s ryba­mi, môže skon­čiť aj smr­ťou pacien­ta. Čiže v prí­pa­de toh­to ocho­re­nia, nema­ni­pu­luj­me s ryba­mi ruka­mi, zabráň­me sty­ku s pos­ti­hnu­tou rybou.

Bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­bu­je mik­ro­or­ga­niz­my Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas. Ide o váž­nu cho­ro­bu, kto­rá sa účin­ne lie­či napr. pomo­cou príp­rav­ku Bac­to­pur Direct. Ten­to príp­ra­vok fir­my SERA zafar­bu­je vodu do žlto­ze­le­na, dôle­ži­tej­šie však je, že výraz­ne poško­dzu­je rast­li­ny, pre­to pri jeho pou­ži­tí rast­li­ny z akvá­ria odstrá­ni­me. Čas­to aj napriek lieč­be uhy­nie polo­vič­ka populácie.

Ples­ne - násled­kom náka­zy, dochá­dza na rybách k rôz­nym pre­ples­ňo­vej náka­zy. Ple­seň je huba, kto­rá v tom­to prí­pa­de napá­da pokož­ku rýb. Ples­ne sú pomer­ne dob­re na povr­chu vidi­teľ­né, nie­kto­ré sú lie­či­teľ­né Acrif­la­ví­nom, FMC a podob­ný­mi príp­rav­ka­mi, prí­pad­ne aj soľou, no nie­kto­ré sú váž­nej­šie a je nut­né siah­nuť po sil­nej­ších pros­tried­koch. Chcel by som však upo­zor­niť, že spó­ry ples­ní môžu byť prak­tic­ky neus­tá­le prí­tom­né vo vode, ale cho­rob­ný stav sa nemu­sí pre­ja­viť. Ryby majú imu­nit­ný sys­tém, kto­rý sa za opti­mál­nych pod­mie­nok doká­že brá­niť. Naj­mä drav­šie ryby, pora­ne­né sú účin­nej­šie napá­da­né ples­ňa­mi, ale ak je ryba v kon­dí­cii, v krát­kom čase si s ňou pora­dí. Pre­to, ak pozo­ru­je­me také­ho­to jedin­ca, nemu­sí­me nut­ne siah­nuť ku lieč­be, ale daj­me šan­cu pri­ro­dze­né­mu vývi­nu, zasiah­ni­me až v prí­pa­de že sa náka­za šíri, ale­bo ryby sú osla­be­né neja­kou väč­šou zme­nou. Názna­kom prí­tom­nos­ti ples­ňo­vé­ho ocho­re­nia je obtie­ra­nie sa o pod­klad, o pie­sok, o kame­ne. Ak regis­tru­je­me zvý­še­né otie­ra­nie, zrej­me ryby svr­bí prá­ve ple­seň – tým­to spô­so­bom sa jej sna­žia zbaviť.

Vod­na­tieľ­ka – ply­na­tosť. Pomer­ne váž­ne ocho­re­nie, kto­ré je zväč­ša spô­so­be­né nespráv­nou výži­vou. Pri podoz­re­ní podá­vaj­me menej biel­ko­vi­no­vých zlo­žiek a viac balast­ných látok. Pre­jav ocho­re­nia je však postup­ný, čiže aj jeho dozne­nie trvá dlh­šie obdobie.

Mala­wi blo­at - ocho­re­nie afric­kých jazer­ných cich­líd – venu­je sa mu samos­tat­ný člá­nok.

V prí­pa­de, že ryba trpí pokro­či­lou for­mou ťaž­ko lie­či­teľ­nej cho­ro­by, prí­pad­ne sme z neja­ké­ho iné­ho veľ­mi váž­ne­ho dôvo­du núte­ný ryby usmr­co­vať, mali by sme aj k tomu­to prob­lé­mu pri­stu­po­vať pro­fe­si­onál­ne a s úctou. Exis­tu­je via­ce­ro humán­nych metód, kto­rý­mi môže­me vyko­nať rybu usmr­tiť: prud­kým úde­rom ryby o pev­ný pod­klad, pono­re­ním do sódov­ky, mine­rál­ky – využi­je­me sil­ný nar­ko­ti­zač­ný úči­nok CO2 vo vyš­šej kon­cen­trá­cii, rých­lym pre­ru­še­ním chrb­ti­ce – mie­chy tes­ne za hla­vou ostrým pred­me­tom, veľ­mi stu­de­nou vodou, môže­me si pomôcť napr. ľadom. Lieč­ba Pri lieč­be môže­me čias­toč­ne úspeš­ne využiť aktív­ne uhlie, kto­ré adsor­bu­je množ­stvo nežia­du­cich látok, no pre­dov­šet­kým UV-​lampu. Ultra­fia­lo­vé žia­re­nie má svo­je využi­tie aj v medi­cí­ne, tak­že samoz­rej­me netrva­lo dlho a tech­nic­ké rie­še­nie pou­ži­tia UV-​žiarenia neda­lo na seba dlho čakať. UV-​lampa sa pou­ží­va buď ako fil­ter, ale­bo v akút­nom prí­pa­de pria­mo na kon­ta­mi­no­va­nú vodu. Jej účin­nosť je pomer­ne veľ­ká, napr. na dru­hy bak­té­rii [1] ako je Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­mi, Dysen­te­ry bacil­li, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mon­sel­la ente­ri­ti­dis, na víru­sy, na nálev­ní­ka, chlo­re­lu a mno­hé iné dru­hy a taxó­ny. Veľa lie­čiv pou­ží­va­ných v akva­ris­ti­ke je kon­takt­né­ho cha­rak­te­ru – čiže ak nara­zia na vhod­ný objekt, via­žu sa s ním. Zvy­čaj­ne sú teku­té. Pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť prú­de­nie vody naprí­klad pomo­cou fil­tra, vzdu­cho­va­nia ale­bo inak a apli­ko­vať kva­pal­né lie­či­vo do celé­ho pries­to­ru zasia­hnu­té­ho cho­ro­bou. Čas­to som sa v pra­xi stre­tol s pou­ží­va­ním pre­ven­tív­nych pros­tried­kov. Pou­ží­va­jú sa špe­ciál­ne príp­rav­ky na ten­to účel, a často­krát aj lie­či­vá v niž­šej kon­cen­trá­cii. Som zásad­ne pro­ti, pre­to­že pou­ží­va­ním špe­ciál­nych príp­rav­kov osla­bu­je­me imu­nit­ný sys­tém našich rýb, kto­ré potom pri sil­nej­šom cho­ro­by nie sú schop­né náka­ze odo­lá­vať. Také­to pros­tried­ky potlá­ča­jú pri­ro­dze­nú odol­nosť orga­niz­mu. Pre­ven­ciu zabez­peč­me iným spô­so­bom – správ­ny­mi pod­mien­ka­mi cho­vu, výživ­nou roz­ma­ni­tou stra­vou, údrž­bou. Ak by som uva­žo­val o pou­ži­tí pre­ven­tív­nych pros­tried­kov, tak iba keď sú ryby v prí­liš stre­su­jú­com pro­stre­dí – napr. v pre­daj­ni, prí­pad­ne nie­kde kde dochá­dza k veľ­kým zme­nám v osád­ke rýb, nanaj­výš ak nech­ce­me pou­žiť pre nové ryby karan­té­nu. V prí­pa­de pou­ži­tia akých­koľ­vek roz­pust­ných lie­čiv musí­me uva­žo­vať o odo­bra­tí aktív­ne­ho uhlia z akvá­ria. Pre­to­že by lieč­ba bola znač­ne neúčin­ná – aktív­ne uhlie vo veľ­kej mie­re adsor­bu­je aj zlož­ky obsia­hnu­té v lie­či­vách. Jeho účin­ky je vhod­né využiť po lieč­be, tak ako som už spo­me­nul na inom mieste.

Soľ­ný kúpeľ – soľ je naj­mä medzi skú­se­nej­ší­mi akva­ris­ta­mi pou­ží­va­ný pros­trie­dok na lie­če­nie nie­kto­rých cho­rôb. Napr. na odstrá­ne­nie tzv. kru­pič­ky (1 poliev­ko­vá lyži­ca na 30 lit­rov vody) je mož­né soľ a zvý­še­nú tep­lo­tu úspeš­ne pou­žiť. Soľ spô­so­bu­je zvý­še­nie vylu­čo­va­nia sli­zu, kto­rým sa orga­niz­mus ryby bráni.

FMC – nie­kto­ré lie­či­vá sú pre­dá­va­né pod rôz­ny­mi obchod­ný­mi znač­ka­mi, no sú to odvo­de­ni­ny od FMC. FMC má širo­ko­s­pek­trál­ne pôso­be­nie, obsa­hu­je tri základ­né zlož­ky: for­ma­lín, mala­chi­to­vú zeleň a mety­lé­no­vú mod­rú. Je pomer­ne účin­ný voči nie­kto­rým ekto­pa­ra­zi­tom a plesniam.

Hyper­man­gán – man­ga­nis­tan dra­sel­ný KMnO4 sa pou­ží­va napr. pro­ti kap­riv­co­vi, pro­ti ria­sam. Pôso­bí dez­in­fekč­ne, využí­va sa aj v medicíne.

Try­paf­la­vín je prí­buz­ný acrif­la­ví­nu aj prof­la­ví­nu.

Pro­ti ekto­pa­ra­zi­tom sa pou­ží­va mety­lé­no­vá mod­rá mala­chi­to­vá zeleň. Che­mic­ky mala­chi­to­vá zeleň pat­rí medzi trifenylmetány.

Z ďal­ších lie­čiv to je met­ro­ni­da­zol – enti­zol. Komerč­ne sa FMC ponú­ka aj pod rov­na­kým náz­vom FMC, ale aj napr. ako Multimedikal.

Aj v akva­ris­ti­ke sa využí­va­jú anti­bi­oti­ká: tet­ra­cyk­lín, streptomycín.

Karan­té­na Karan­té­na spo­čí­va v pries­to­ro­vej izo­lá­cii orga­niz­mov. Čas­to sa v karan­té­ne ryby lie­čia z neja­kej cho­ro­by. Karan­té­na sa využí­va po tran­s­por­te rýb, to zna­me­ná, že ak si kúpi­me nové ryby môže­me využiť karan­tén­nu nádrž. Ako zaria­diť takú­to nádrž? V prvom rade ide o jej veľ­kosť. Musí zod­po­ve­dať našim rybám. Na dno pou­ži­je­me len štrk, prí­pad­ne hrub­ší pie­sok, ale­bo môže­me mať karan­tén­nu nádrž bez dna. Fil­tro­va­nie, ak by sme ryby lie­či­li by bolo prob­le­ma­tic­ké, pre­to­že lie­či­vá nepriaz­ni­vo vplý­va­jú na mik­ro­or­ga­niz­my v ňom. Pre­to by som pou­žil len jed­no­du­chý fil­ter, kto­rý by plnil mecha­nic­kú fil­trá­ciu – čiže sta­čil by vnú­tor­ný moli­ta­no­vý fil­ter. Vzdu­cho­va­nie by som zavie­dol, nie je však nut­nos­ťou. Osvet­le­nie nemu­sí spl­ňo­vať najp­rís­nej­šie kri­té­riá. Rast­li­ny by som pou­žil len plá­va­jú­ce, napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas apod. Do karan­té­ny sú vhod­né aj ryby, kto­ré boli ubi­té iný­mi ryba­mi v nádr­ži. Nie­kto­ré dru­hy rýb veľ­mi trpia po izo­lá­cii do karan­té­ny samo­tou. Naj­mä sociál­ne žijú­cim rybám táto izo­lá­cia čas­to veľ­mi urých­li prie­beh cho­ro­by. Je to veľ­mi ťaž­ko rie­ši­teľ­ná situ­ácia, kedy taký­to jedin­ci ska­pú skôr na násled­ky zme­ny, ako na cho­ro­bu, kto­rá ich celý čas kvárila.


Eve­ry­o­ne pro­bab­ly kno­ws the phra­se: Healt­hy as a fish.” May your fish be healt­hy, but a more expe­rien­ced aqu­arist would pro­bab­ly avo­id this pro­verb. Infec­ti­on germs spre­ad suc­cess­ful­ly in water and often occur con­ti­nu­al­ly. Of cour­se, fish have an immu­ne sys­tem that pre­vents dise­a­se. Howe­ver, this sys­tem can be dis­rup­ted by vari­ous fac­tors, and tha­t’s what we will focus on here. I would like to emp­ha­si­ze once again that, under nor­mal con­di­ti­ons that we should pro­vi­de them, fish can mana­ge on the­ir own. During an ill­ness, the fish often chan­ges its color depen­ding on the spe­cies. It may fade or darken.

If we have rea­ched the point whe­re we can­not avo­id disin­fec­ti­on, suitab­le opti­ons inc­lu­de potas­sium per­man­ga­na­te, vine­gar, pure water, a salt and vine­gar mix­tu­re, and boiling. Hig­her tem­pe­ra­tu­res affect the con­di­ti­on and immu­ni­ty of the fish over a lon­ger peri­od, alt­hough they may seem bet­ter and more beau­ti­ful­ly colo­red in such water at first glan­ce. Fish dise­a­ses are dif­fi­cult to diag­no­se and tre­at, espe­cial­ly the inter­nal ones. Exter­nal dise­a­ses, often visib­le to the naked eye, are also pre­sent, alt­hough some, des­pi­te tre­at­ment, can lead to the death of a healt­hy, well-​conditioned fish. Spe­cia­li­zed vete­ri­na­ry faci­li­ties can also iden­ti­fy the type of dise­a­se from dead mate­rial. When using medi­ci­nes, it is often advi­sab­le to remo­ve plants from the tank if possib­le, as medi­ca­ti­ons harm plants expli­cit­ly, and the­ir effects are long-​term. If this is not possib­le, it is advi­sab­le to use acti­va­ted car­bon after the tre­at­ment, which the­ore­ti­cal­ly can bind some of the unbound com­po­nents of medi­ci­nes and reac­ti­on pro­ducts. Of cour­se, acti­va­ted car­bon must be remo­ved after some time becau­se it loses its absorp­ti­on pro­per­ties. The spre­ad of the dise­a­se can be wides­pre­ad, but it is often tied to a sin­gle host. This gives us the oppor­tu­ni­ty to get rid of the dise­a­se at the begin­ning by moving the affec­ted indi­vi­du­al to anot­her tank. If such a para­si­te suc­cess­ful­ly over­co­mes its vic­tim, it will no lon­ger pro­vi­de it with nut­rients, and it will move on or find a new can­di­da­te. You may have noti­ced that your fish are gra­du­al­ly dying one by one over a lon­ger peri­od – this may be the result of just such a cour­se of the disease.

Icht­hy­opht­hy­ri­osis – is a fair­ly com­mon fish dise­a­se col­lo­qu­ial­ly cal­led whi­te spot dise­a­se.” It is cau­sed by Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­li­is, which belo­ngs to cilia­tes. Fish are cove­red with whi­te spots.” The dise­a­se penet­ra­tes the aqu­arium through live food, fore­ign water, and intro­du­ced fish. Inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re – a salt bath desc­ri­bed below – helps against whi­te spot dise­a­se. It is also effec­ti­ve in supp­res­sing whi­te spot with mala­chi­te gre­en, but it only cures the symp­toms, and the actu­al dise­a­se remains in its ear­ly sta­ges, so I do not recom­mend its use for tre­at­ment, but medi­ca­ti­ons based on FMC are suitable.

Oodi­niu­mo­sis – This dise­a­se is cau­sed by Pis­ci­no­odi­nium pillularis.

Among the seve­re fish dise­a­ses that are almost incu­rab­le, we can cer­tain­ly inc­lu­de myco­bac­te­ri­osis – fish tuber­cu­lo­sis. It mani­fests main­ly through pat­ho­lo­gi­cal ema­cia­ti­on, a sun­ken abdo­mi­nal area, and disin­te­rest in food inta­ke. It is neces­sa­ry to note that this dise­a­se, like one of the few, can be trans­mit­ted to humans by touch. So, in the case of this dise­a­se, let’s not mani­pu­la­te fish with our hands, avo­id con­tact with an affec­ted fish.

Bac­te­rial fin rot is cau­sed by mic­ro­or­ga­nisms Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas. It is a seri­ous dise­a­se that can be effec­ti­ve­ly tre­a­ted, for exam­ple, with the pro­duct Bac­to­pur Direct. This SERA pro­duct stains the water yellowish-​green, but more impor­tan­tly, it sig­ni­fi­can­tly dama­ges plants, so when using it, remo­ve plants from the aqu­arium. Often, des­pi­te tre­at­ment, about half of the popu­la­ti­on may die.

Fun­gi – As a con­se­qu­en­ce of infec­ti­on, vari­ous fun­gal infec­ti­ons occur on fish. Fun­gi attack the skin of fish in this case. Some fun­gi are quite tre­a­tab­le with acrif­la­vi­ne, FMC, and simi­lar pre­pa­ra­ti­ons, or even with salt. Howe­ver, some are more seri­ous, and stron­ger agents may be needed. Howe­ver, I would like to point out that fun­gal spo­res can be prac­ti­cal­ly pre­sent in the water all the time, but the dise­a­sed con­di­ti­on may not mani­fest itself. Fish have an immu­ne sys­tem that, under opti­mal con­di­ti­ons, can defend itself. Espe­cial­ly agg­res­si­ve fish are more effec­ti­ve­ly attac­ked by fun­gi if inju­red, but if the fish is in good con­di­ti­on, it will cope with it in a short time. The­re­fo­re, if we obser­ve such an indi­vi­du­al, we do not neces­sa­ri­ly have to resort to tre­at­ment. Give a chan­ce for natu­ral deve­lop­ment; inter­ve­ne only if the infec­ti­on is spre­a­ding, or the fish are wea­ke­ned by some sig­ni­fi­cant change.

Hyd­ro­ps – Gas satu­ra­ti­on. A rela­ti­ve­ly seri­ous dise­a­se, which is most­ly cau­sed by impro­per nut­ri­ti­on. In case of sus­pi­ci­on, we should pro­vi­de less pro­te­i­na­ce­ous com­po­nents and more fib­rous sub­stan­ces. The mani­fe­sta­ti­on of the dise­a­se, howe­ver, is gra­du­al, so its cul­mi­na­ti­on takes a lon­ger period.

Mala­wi blo­at – a dise­a­se of Afri­can lake cich­lids – deser­ves a sepa­ra­te article.

In case a fish suf­fers from an advan­ced form of a high­ly incu­rab­le dise­a­se, or if we are for­ced to eut­ha­ni­ze fish for some other very seri­ous rea­son, we should app­ro­ach this issue pro­fes­si­onal­ly and with res­pect. The­re are seve­ral huma­ne met­hods by which we can eut­ha­ni­ze a fish: by a sharp blow of the fish against a solid sur­fa­ce, immer­si­on in soda, mine­ral water – we use the strong nar­co­tic effect of CO2 in a hig­her con­cen­tra­ti­on, a quick bre­ak of the spi­ne – the spi­nal cord just behind the head with a sharp object, very cold water, we can use ice, for exam­ple. Tre­at­ment During tre­at­ment, we can par­tial­ly use acti­va­ted car­bon, which adsorbs many unwan­ted sub­stan­ces, but espe­cial­ly UV lamp. Ultra­vi­olet radia­ti­on also has its uses in medi­ci­ne, so it did­n’t take long for a tech­ni­cal solu­ti­on to the use of UV radia­ti­on to appe­ar. The UV lamp is used eit­her as a fil­ter or direct­ly on con­ta­mi­na­ted water in case of acu­te tre­at­ment. Its effec­ti­ve­ness is quite sig­ni­fi­cant, for exam­ple, against bac­te­rial spe­cies [1] such as Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­ni, Dysen­te­ry bacil­li, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mo­nel­la ente­ri­ti­dis, against viru­ses, cilia­tes, chlo­rel­la, and many other spe­cies and taxa. Many medi­ci­nes used in aqu­aris­tics are con­tact in natu­re – that is, if they encoun­ter a suitab­le object, they bind to it. They are usu­al­ly liqu­id. The­re­fo­re, it is advi­sab­le to ensu­re water cir­cu­la­ti­on in some way, such as fil­tra­ti­on, aera­ti­on, or other­wi­se, and app­ly liqu­id medi­ci­ne to the enti­re area affec­ted by the outb­re­ak. I have often encoun­te­red the use of pre­ven­ti­ve mea­su­res. The­re are spe­cial pre­pa­ra­ti­ons for this pur­po­se, and often medi­ca­ti­ons in lower con­cen­tra­ti­ons. I am fun­da­men­tal­ly against it becau­se by using spe­cial pre­pa­ra­ti­ons, we wea­ken the immu­ne sys­tem of our fish, which then can­not resist infec­ti­on in more seve­re con­di­ti­ons. Such means supp­ress the natu­ral resis­tan­ce of the body. Pre­ven­ti­on should be ensu­red in anot­her way – through pro­per bre­e­ding con­di­ti­ons, diver­se nut­ri­ti­on, and main­te­nan­ce. If I were to con­si­der using pre­ven­ti­ve means, only when the fish are in a too stress­ful envi­ron­ment – for exam­ple, in a sto­re or some­whe­re whe­re the­re are lar­ge chan­ges in fish stoc­king, at most if we don’t want to use quaran­ti­ne for new fish. When using any solub­le medi­ci­nes, we must con­si­der remo­ving acti­ve car­bon from the aqu­arium. Becau­se the tre­at­ment would be lar­ge­ly inef­fec­ti­ve – acti­va­ted car­bon adsorbs to a lar­ge extent also the com­po­nents con­tai­ned in the medi­ci­nes. Its effects should be used after tre­at­ment, as I men­ti­oned elsewhere.

Salt bath – salt is used espe­cial­ly by more expe­rien­ced aqu­arists as a reme­dy for some dise­a­ses. For exam­ple, to remo­ve the so-​called whi­te spot (1 tab­les­po­on per 30 liters of water), salt and inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re can be suc­cess­ful­ly used. Salt cau­ses an inc­re­a­se in mucus sec­re­ti­on, with which the fish orga­nism fights.

FMC – some medi­ci­nes are sold under vari­ous tra­de names but are deri­va­ti­ves of FMC. FMC has a bro­ad spect­rum of acti­on and con­tains three basic com­po­nents: for­ma­lin, mala­chi­te gre­en, and met­hy­le­ne blue. It is quite effec­ti­ve against some ecto­pa­ra­si­tes and fungi.

Potas­sium per­man­ga­na­te – potas­sium per­man­ga­na­te KMnO4 is used, for exam­ple, against carp pox, against algae. It acts disin­fec­tant, and it is also used in medicine.

Try­paf­la­vin is a rela­ti­ve of acrif­la­vi­ne and proflavine.

Against ecto­pa­ra­si­tes, met­hy­le­ne blue and mala­chi­te gre­en are used. Che­mi­cal­ly mala­chi­te gre­en belo­ngs to triphenylmethanes.

Other medi­ci­nes inc­lu­de met­ro­ni­da­zo­le – enti­zol. FMC is also com­mer­cial­ly avai­lab­le under the same name FMC, but also, for exam­ple, as Multimedical.

Anti­bi­otics are also used in aqu­aris­tics: tet­ra­cyc­li­ne, streptomycin.

Quaran­ti­ne Quaran­ti­ne con­sists of the spa­tial iso­la­ti­on of orga­nisms. Often, fish are tre­a­ted in quaran­ti­ne for some dise­a­se. Quaran­ti­ne is used after tran­s­por­ting fish, that is, if we buy new fish, we can use the quaran­ti­ne tank. How to arran­ge such a tank? First of all, it’s about its size. It must cor­res­pond to our fish. On the bot­tom, we use only gra­vel, possib­ly coar­ser sand, or we can have a quaran­ti­ne tank wit­hout a bot­tom. Fil­tra­ti­on, if we tre­at fish, would be prob­le­ma­tic becau­se drugs adver­se­ly affect mic­ro­or­ga­nisms in it. The­re­fo­re, I would only use a sim­ple fil­ter that would per­form mecha­ni­cal fil­tra­ti­on – an inter­nal foam fil­ter would be suf­fi­cient. Aera­ti­on would I intro­du­ce, but is not a neces­si­ty. Ligh­ting does not have to meet the stric­test cri­te­ria. Plants must only be flo­ating, such as Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas, etc. Quaran­ti­ne is also suitab­le for fish that were attac­ked by other fish in a tank. Some fish spe­cies suf­fer gre­at­ly after iso­la­ti­on in quaran­ti­ne. In par­ti­cu­lar, social­ly living fish often suf­fer gre­at­ly from the acce­le­ra­ted cour­se of the dise­a­se after iso­la­ti­on. It is a very dif­fi­cult situ­ati­on to sol­ve, whe­re such indi­vi­du­als die rat­her from the con­se­qu­en­ces of the chan­ge than from the dise­a­se that has been tor­men­ting them all the time.


Jeder kennt wahrs­che­in­lich den Satz: Gesund wie ein Fisch”. Möge es Ihren Fis­chen gut gehen, aber erfah­re­ne Aqu­aria­ner wür­den die­sem Sprich­wort wahrs­che­in­lich auswe­i­chen. Infek­ti­on­ske­i­me verb­re­i­ten sich im Was­ser erfolg­re­ich und tre­ten oft und regel­mä­ßig auf. Natür­lich ver­fügen Fis­che über ein Immun­sys­tem, das das Ein­drin­gen von Kran­khe­i­ten ver­hin­dert. Die­ses Sys­tem kann jedoch durch vers­chie­de­ne Fak­to­ren ges­tört wer­den, und darauf wer­den wir hier ein­ge­hen. Ich möch­te jedoch erne­ut beto­nen, dass Fis­che unter nor­ma­len Bedin­gun­gen, die wir ihnen bie­ten soll­ten, in der Lage sind, selbst zurecht­zu­kom­men. Wäh­rend einer Kran­khe­it ändert der Fisch oft sei­ne Far­be, abhän­gig von der Art. Es kann verb­las­sen oder verdunkeln.

Wenn wir den Punkt erre­icht haben, dass wir nicht auf Desin­fek­ti­on ver­zich­ten kön­nen, ist Kalium­per­man­ga­nat, Essig, rei­nes Was­ser, eine Mis­chung aus Salz und Essig, das Kochen gee­ig­net. Eine höhe­re Tem­pe­ra­tur bee­in­träch­tigt über einen län­ge­ren Zeit­raum die Kon­di­ti­on und Immu­ni­tät der Fis­che, obwohl sie sich in sol­chem Was­ser auf den ers­ten Blick bes­ser füh­len und schöner gefärbt sind. Fischk­ran­khe­i­ten sind sch­wer zu diag­nos­ti­zie­ren und zu hei­len, beson­ders die inne­ren. Äuße­re Kran­khe­i­ten, die oft mit blo­ßem Auge erkenn­bar sind, sind jedoch auch darun­ter, obwohl es auch sol­che gibt, die trotz Behand­lung zu einem gesun­den, gut kon­di­ti­onier­ten Fischs­ter­ben kön­nen. Inter­ne Kran­khe­i­ten erken­nen wir oft durch Ver­hal­ten­sän­de­run­gen oder erst nach dem Tod. Spe­zia­li­sier­te vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Ein­rich­tun­gen kön­nen auch die Art der Kran­khe­it aus totem Mate­rial iden­ti­fi­zie­ren. Bei der Ver­wen­dung von Medi­ka­men­ten ist es oft rat­sam, Pflan­zen aus dem Aqu­arium zu ent­fer­nen, wenn mög­lich. Denn Medi­ka­men­te scha­den Pflan­zen ausd­rück­lich, und ihre Wir­kun­gen sind langf­ris­tig. Wenn dies nicht mög­lich ist, ist es nach Absch­luss der Behand­lung rat­sam, Aktiv­koh­le zu ver­wen­den, die the­ore­tisch etwas von den unge­bun­de­nen Bes­tand­te­i­len von Arz­ne­i­mit­teln und den von ihnen verur­sach­ten Reak­ti­ons­pro­duk­ten bin­den kann. Nach eini­ger Zeit muss natür­lich auch die Aktiv­koh­le ent­fernt wer­den, da sie ihre adsor­bie­ren­den Eigen­schaf­ten ver­liert. Die Ausb­re­i­tung der Kran­khe­it kann flä­chen­dec­kend sein, ist aber oft an einen ein­zi­gen Wirt gebun­den. Dies gibt uns die Mög­lich­ke­it, die Kran­khe­it zu Beginn durch Ver­le­gen des infi­zier­ten Indi­vi­du­ums in ein ande­res Aqu­arium los­zu­wer­den. Wenn es die­sem Para­si­ten gelingt, sein Opfer erfolg­re­ich zu über­win­den, wird es die­sem kei­ne Nahrung mehr geben, und es wird zu einem neuen Kan­di­da­ten wech­seln oder einen suchen. Viel­le­icht haben Sie schon ein­mal bemer­kt, dass Ihre Fis­che unbe­mer­kt über einen län­ge­ren Zeit­raum nach und nach ster­ben – das kann ein Ergeb­nis genau die­ses Kran­khe­its­ver­laufs sein.

Icht­hy­opht­hi­ri­ose – ist eine ziem­lich häu­fi­ge Fischk­ran­khe­it, umgangss­prach­lich als Wei­ßpünkt­chen­kran­khe­it bez­e­ich­net. Es wird von Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis verur­sacht, der zu den Cilia­ten gehört. Fis­che sind mit Wei­ßpünkt­chen” bedec­kt. Die Kran­khe­it gelangt durch Lebend­fut­ter, frem­des Was­ser, mit­geb­rach­te Fis­che ins Aqu­arium. Gegen Wei­ßpünkt­chen hilft eine Tem­pe­ra­tu­rer­höhung – ein Salz­bad, das wei­ter unten besch­rie­ben wird. Es unterd­rüc­kt Wei­ßpünkt­chen auch wirk­sam mit Mala­chitg­rün, heilt jedoch nur die Symp­to­me, die eigen­tli­che Kran­khe­it ble­ibt in den Anfän­gen erhal­ten, daher rate ich nicht zur Ver­wen­dung zur Behand­lung, son­dern es gibt Medi­ka­men­te auf FMC-Basis.

Oodi­niu­mo­se – Die­se Kran­khe­it wird durch Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­ris verursacht.

Zu den sch­we­ren Fischk­ran­khe­i­ten, die fast unhe­il­bar sind, gehört sicher­lich die Myko­bak­te­ri­ose – die Fisch­tu­ber­ku­lo­se. Es zeigt sich haupt­säch­lich durch kran­khaf­te Abma­ge­rung, ein­ge­fal­le­nen Bauch­be­re­ich, Desin­te­res­se am Fut­ter. Es ist zu beach­ten, dass die­se Kran­khe­it wie eine der weni­gen berüh­rung­semp­find­lich auf den Men­schen über­tra­gen wer­den kann. Wenn der Arzt kei­ne Ver­bin­dung zu Fis­chen hers­tellt, kann dies auch zum Tod des Patien­ten füh­ren. Daher soll­ten wir in die­sem Fall, in dem wir so sch­wer­wie­gen­de Erk­ran­kun­gen in Bet­racht zie­hen, pro­fes­si­onell und res­pekt­voll vor­ge­hen. Es gibt meh­re­re huma­ne Met­ho­den, mit denen wir einen Fisch töten kön­nen: einen schar­fen Sch­lag des Fis­ches auf einen fes­ten Unter­grund, Ein­tau­chen in Soda, Mine­ra­lwas­ser – wir nut­zen die star­ke nar­ko­ti­sie­ren­de Wir­kung von CO2 in höhe­rer Kon­zen­tra­ti­on, ein schnel­les Bre­chen des Rückg­rats – das Rückg­rat kurz hin­ter dem Kopf mit einem schar­fen Gegens­tand, sehr kal­tes Was­ser, wir kön­nen zum Beis­piel Eis ver­wen­den. Behand­lung Bei der Behand­lung kön­nen wir tei­lwe­i­se erfolg­re­ich Aktiv­koh­le ver­wen­den, die vie­le uner­wün­sch­te Sub­stan­zen adsor­biert, aber vor allem UV-​Licht. Ultra­vi­olet­te Strah­lung fin­det auch in der Medi­zin Anwen­dung, daher dau­er­te es natür­lich nicht lan­ge, bis die tech­nis­che Lösung für die Ver­wen­dung von UV-​Strahlung bere­its­tand. UV-​Lampe wird ent­we­der als Fil­ter oder im aku­ten Fall direkt auf das kon­ta­mi­nier­te Was­ser ange­wen­det. Ihre Effek­ti­vi­tät ist ziem­lich hoch, zum Beis­piel gegen bes­timm­te Bak­te­rien [1] wie Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­mi, Dysen­te­rie­bak­te­rien, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mo­nel­la ente­ri­ti­dis, gegen Viren, gegen Cilia­ten, Chlo­rel­la und vie­le ande­re Arten und Taxa. Vie­le in der Aqu­aris­tik ver­wen­de­te Heil­mit­tel haben einen Kon­takt­cha­rak­ter – dh wenn sie auf ein gee­ig­ne­tes Objekt sto­ßen, bin­den sie sich daran. Sie sind in der Regel flüs­sig. Daher soll­ten wir für eine aus­re­i­chen­de Wasserzirk

ula­ti­on sor­gen, sei es durch Fil­tra­ti­on, Belüf­tung oder auf ande­re Wei­se, und das flüs­si­ge Arz­ne­i­mit­tel auf den gesam­ten vom Kran­khe­it­sausb­ruch bet­rof­fe­nen Bere­ich anwen­den. Ich bin oft auf die Ver­wen­dung von vor­be­ugen­den Mit­teln ges­to­ßen. Es gibt spe­ziel­le Prä­pa­ra­te für die­sen Zweck, und oft auch Medi­ka­men­te in nied­ri­ge­rer Kon­zen­tra­ti­on. Ich bin grund­sätz­lich dage­gen, weil wir durch die Ver­wen­dung spe­ziel­ler Prä­pa­ra­te das Immun­sys­tem unse­rer Fis­che sch­wä­chen, die dann bei sch­we­re­ren Kran­khe­i­ten der Infek­ti­on nicht widers­te­hen kön­nen. Sol­che Mit­tel unterd­rüc­ken die natür­li­che Widers­tands­fä­hig­ke­it des Orga­nis­mus. Die Vor­be­ugung soll­te auf ande­re Wei­se sicher­ges­tellt wer­den – durch rich­ti­ge Hal­tungs­be­din­gun­gen, abwechs­lungs­re­i­che Ernäh­rung und War­tung. Wenn ich über die Ver­wen­dung vor­be­ugen­der Mit­tel nach­den­ken wür­de, dann nur, wenn die Fis­che in einer zu stres­si­gen Umge­bung sind – z. B. im Ges­chäft oder an einem Ort, an dem sich die Fisch­be­sat­zung stark ändert, höchs­tens wenn wir kei­ne Quaran­tä­ne für neue Fis­che ver­wen­den möch­ten. Bei der Ver­wen­dung von auf­lös­ba­ren Arz­ne­i­mit­teln müs­sen wir darüber nach­den­ken, ob wir die Aktiv­koh­le aus dem Aqu­arium ent­fer­nen soll­ten. Denn die Behand­lung wäre weit­ge­hend unwirk­sam – Aktiv­koh­le adsor­biert in hohem Maße auch die in den Arz­ne­i­mit­teln ent­hal­te­nen Bes­tand­te­i­le. Ihre Wir­kun­gen soll­ten nach der Behand­lung genutzt wer­den, wie ich bere­its an ande­rer Stel­le erwähnt habe.

Salz­bad – Salz wird vor allem von erfah­re­ne­ren Aqu­aria­nern als Mit­tel zur Behand­lung eini­ger Kran­khe­i­ten ver­wen­det. Zum Beis­piel zur Ent­fer­nung von soge­nann­ten Wei­ßpünkt­chen (1 Ess­löf­fel pro 30 Liter Was­ser) kann Salz und erhöh­te Tem­pe­ra­tur erfolg­re­ich ver­wen­det wer­den. Das Salz verur­sacht eine Erhöhung der Sch­le­im­sek­re­ti­on, mit der der Orga­nis­mus des Fis­ches kämpft.

FMC – eini­ge Medi­ka­men­te wer­den unter vers­chie­de­nen Han­dels­na­men ver­kauft, sind aber Deri­va­te von FMC. FMC hat ein bre­i­tes Wir­kungss­pek­trum und ent­hält drei Haupt­bes­tand­te­i­le: For­ma­lin, Mala­chitg­rün und Met­hy­lenb­lau. Es ist ziem­lich effek­tiv gegen eini­ge Ekto­pa­ra­si­ten und Pilze.

Kalium­per­man­ga­nat – Kalium­per­man­ga­nat KMnO4 wird zum Beis­piel gegen Karp­fen­poc­ken, gegen Algen ver­wen­det. Es wir­kt desin­fi­zie­rend und wird auch in der Medi­zin eingesetzt.

Try­paf­la­vin ist ein Ver­wand­ter von Acrif­la­vin und Proflavin.

Gegen Ekto­pa­ra­si­ten wer­den Met­hylb­lau und Mala­chitg­rün ver­wen­det. Mala­chitg­rün gehört che­misch zu den Triphenylmethanen.

Zu den wei­te­ren Medi­ka­men­ten gehört Met­ro­ni­da­zol – Enti­zol. Kom­mer­ziell wird FMC auch unter dem gle­i­chen Namen FMC ange­bo­ten, aber auch z. B. als Multimedical.

In der Aqu­aris­tik wer­den auch Anti­bi­oti­ka ein­ge­setzt: Tet­ra­cyc­lin, Streptomycin.

Quaran­tä­ne Die Quaran­tä­ne bes­teht in der räum­li­chen Iso­la­ti­on von Orga­nis­men. Oft wer­den Fis­che in der Quaran­tä­ne gegen eine bes­timm­te Kran­khe­it behan­delt. Die Quaran­tä­ne wird nach dem Tran­s­port von Fis­chen ver­wen­det, das hei­ßt, wenn wir neue Fis­che kau­fen, kön­nen wir das Quaran­tä­ne­bec­ken ver­wen­den. Wie rich­te ich ein sol­ches Bec­ken ein? Vor allem geht es um sei­ne Größe. Es muss unse­ren Fis­chen ents­pre­chen. Am Boden ver­wen­den wir nur Kies, gege­be­nen­falls gro­ben Sand oder kön­nen ein Quaran­tä­ne­bec­ken ohne Boden haben. Die Fil­tra­ti­on wäre sch­wie­rig, wenn wir Fis­che behan­deln wür­den, weil Arz­ne­i­mit­tel einen nach­te­i­li­gen Ein­fluss auf die Mik­ro­or­ga­nis­men darin haben. Daher wür­de ich nur einen ein­fa­chen Fil­ter ver­wen­den, der die mecha­nis­che Fil­tra­ti­on erfüllt – ein inter­ner Schaum­stoff­fil­ter wür­de aus­re­i­chen. Belüf­tung wür­de ich ein­füh­ren, ist aber kei­ne Not­wen­dig­ke­it. Die Bele­uch­tung muss nicht den streng­sten Kri­te­rien ents­pre­chen. Pflan­zen müs­sen nur sch­wim­mend sein, z. B. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas usw. In die Quaran­tä­ne kön­nen auch Fis­che ges­tellt wer­den, die von ande­ren Fis­chen in einem Bec­ken angeg­rif­fen wur­den. Eini­ge Fis­char­ten lei­den sehr unter der Iso­lie­rung in die Quaran­tä­ne. Ins­be­son­de­re sozial leben­de Fis­che lei­den oft sehr unter dem besch­le­unig­ten Ver­lauf der Kran­khe­it nach der Iso­la­ti­on. Es han­delt sich um eine sehr sch­wer zu lösen­de Situ­ati­on, in der sol­che Indi­vi­du­en eher an den Fol­gen der Verän­de­rung ster­ben als an der Kran­khe­it, die sie die gan­ze Zeit gequ­ält hat.


Lite­ra­tú­ra [1] Mala­wi Cich­lid Homepage

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Teraristika

Hits: 5110

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 215 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1519 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3436 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3637 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3742 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 4356 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 220 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2150 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 4246 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 1542 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 4351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 521 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2127 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2835 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 3647 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2440 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 130 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 3442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 4270 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 112 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1328 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 2940 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 123 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 2339 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 3950 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 230 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 3060 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 25 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 12 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 914 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1416 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1618 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1832 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 224 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2527 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 813 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 1450 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2001 Tera­ris­ti­ka, Vol. 1, No. 1 For 4 Dog Bra­ti­sla­va tera­ris­ti­ka SLO časopis

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 218 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 29 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 916 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 1623 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 110 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1036 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 412 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 1222 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 250 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 217 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 1750 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Chovateľstvo

Hits: 2812

Ambruš B., Stra­ka M. Cho­vá­me zeb­rič­ky, pes­tún­ky a ryžov­ní­ky 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 orni­to­ló­gia, cho­va­teľ­stvo, eto­ló­gia SLO zeb­rič­ka, pes­tún­ka, ryžov­ník príručka

Zukal Rudolf Akva­rij­ní ryby 1984 Své­po­moc 8 akva­ris­ti­ka, ich­ty­o­ló­gia, cho­va­teľ­stvo SLO príručka

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 215 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1519 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3436 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3637 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3742 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 4356 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 220 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2150 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 4246 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 1542 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 4351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 521 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2127 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2835 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 3647 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2440 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 130 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 3442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 4270 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 112 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1328 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 2940 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 123 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 2339 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 3950 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 230 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 3060 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 25 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 12 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 914 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1416 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1618 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1832 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 224 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2527 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 813 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 1450 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 218 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 29 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 916 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 1623 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 110 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1036 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 412 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 1222 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 250 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 217 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 1750 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Use Facebook to Comment on this Post