Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20359

Chémie sa netreba báť, má svoje pevné zákonitosti, ale bez jej aspoň malých vedomostí sa dá len veľmi ťažko zaobísť pri úspešnom chove, alebo pestovaní rastlín. Biologické procesy úzko súvisia aj s fyzikálnymi zákonmi. V prírode sa len veľmi málo látok v kvapalnom alebo plynnom stave nachádza v stálom, neutrálnom stave. Drvivá väčšina látok je disociovaná na ióny. Schopnosť viazať sa na látky, prvky je špecifická, závisí od množstva chemických, ale aj fyzikálnych faktorov. Aj samotná voda sa vyznačuje ionizáciou – veď každý z nás vie, že je vodičom elektrického prúdu. O pH počul asi každý akvarista. Čo popisuje pH? Rozdielnu koncentráciu chemicky čistých zložiek vody – jednotlivých „zložiek“ tvoriacich vodu. Voda poskytuje možnosti pre množstvo chemických reakcií. Pre tieto reakcie je možné opísať rovnovážne konštanty. Nie je to nič nenormálne, nič ťažko pochopiteľné. Keď použijem analógiu, je to presne ako medzi ľuďmi, aj tam existuje medzi nami určitá rovnováha, určité napätie (tlak), ktoré sa raz prikloní na jednu stranu, inokedy na opačnú. A k podmienkam, ktoré určujú tento stav rovnako patrí aj taká maličkosť, ako „odkiaľ fúka vietor„. Spomeňme si na osmózu, ale aj na to, čo sa stane, keď uvoľníme ventil na pneumatike – časom sa vyrovná tlak. Chemická väzba je krehká vec, podobne ako vzťahy medzi ľuďmi. Aj medzi nami existujú katalyzátory, enzýmy podobne ako sa popisujú v chémii a biológii, ktoré dovoľujú uskutočniť nejaký proces, nejakú reakciu. Samozrejme aj spomaľovače – inhibítory.

Príroda má jednotný základ, Aristoteles ju chápe ako vznik, podstatu a vývoj vecí, a ja to vidím rovnako. Ak sa k tomu postavíme spoločne, máme väčšiu šancu porozumieť aj akvaristike. Pochopenie súvislostí rôznych vedných odborov popisuje termín konziliencia. Základným stavebným prvkov živých sústav je uhlík. Uhlík patrí spolu s vodíkom, kyslíkom, dusíkom, fosforom, sírou ku biogénnym prvkom. Chémia uhlíka tvorí samostatne stojacu disciplínu – organickú chémiu (nezaoberá sa len oxidmi uhlíka). Uhlík tvorí najväčšiu časť sušiny rýb, rastlín, aj mikroorganizmov. Asi každý z vás sa v živote stretol s pojmom fotosyntéza. Aj táto reakcia, ktorá aj nám, ľuďom dovoľuje existovať, sa točí okolo uhlíka. V akváriu sa uhlík vyskytuje najmä vo forme oxidu uhličitého, uhličitanov, hydrogenuhličitanov a kyseliny uhličitej. V akom pomere závisí najmä od pH. Uhlík sa nachádza aj vo forme bielkovín v potrave, v dreve kde postupným rozkladom dochádza ku štiepeniu bielkovín na aminokyseliny a následne ku nitrifikácii a denitrifikácii, čo posúva pH smerom dole – prostredie sa okysľuje. V denitrifikácii a nitrifikácii hrá najdôležitejšiu úlohu dusík. V akváriu dochádza najprv ku nitrifikácii. Najprv oxiduje amoniak na dusitany a dusičnany pôsobením nitrifikačných baktérií Nitrosomonas. Ako nám už nahovára predchádzajúca veta, tento proces je aeróbny (za prístupu vzduchu). V anaeróbnych podmienkach dochádza k opačnému procesu (redukčnému) – ku denitrifikácii. Dochádza ku redukcii zlúčenín dusíka na oxidy dusíka – N2O, NO, prípadne na až N2 pri pH vyššom ako 6 pôsobením baktérií Nitrobacter. Keďže ide o plyny, denitrifikácia dokáže odstrániť z vody (akvária) zlúčeniny dusíka. Tieto procesy sú pre akvaristiku veľmi dôležité a v zásade pozitívne naklonené. Toxicita produktov látok cyklu dusíka klesá v tomto rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyšší obsah dusičnanov neznášajú niektoré citlivejšie druhy – napr. americké Apistogrammy. Toxicita amoniaku je vyššia pri vyššom pH. Viac amoniaku sa nachádza vo vode s vyšším pH a vyššou teplotou.

Dusík pochádza zo štiepenia bielkovín, ktoré dodávame potravou. Najprv sa tvoria aminokyseliny, neskôr amoniak. Dusičnany je možné účinne eliminovať rastlinami, prípadne reverznou osmózou v zdrojovej vode , alebo selektívnymi iontomeničmi. Fosforečnany ( PO4) a ťažké kovy ako napr. olovo, zinok sú takisto toxické. Niektoré kovy sú v stopovom množstve žiaduce, ale vo vyššej koncentrácií pôsobia ako jedy. V prípade, že pri rozklade hmoty je kyslíkový deficit, produkty hnitia sú metán ( CH4), amoniak, sulfán ( H2S), kyselina mliečna. Druhy neznášajúce príliš mäkkú vodu často trpia na vodnateľnosť. To je spôsobené osmotickým tlakom – z ich tela sa soli vyplavujú a viac čistej vody preniká do ich tela ako je únosné. Oxid uhličitý je nevyhnutná anorganická látka, ktorá však pri vysokej koncentrácii pôsobí ako narkotikum a ryby dusí. Niekedy sa tieto účinky dajú využiť. Ak chceme napr. ryby humánne usmrtiť, stačí na to minerálka – tá by mala obsahovať viac ako 5% rozpusteného CO2. Medzi uhličitanovou tvrdosťou, pH a oxidom uhličitým je závislosť. Obsah CO2 je nepriamo úmerný ku pH a teplote a priamo úmerný ku uhličitanovej tvrdosti.

 

Use Facebook to Comment on this Post

Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Colisa lalia

Hits: 12541

Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, dosahujúci trochu menšie rozmery ako príbuzná gurama (ňuchavec) – Trichopterus. Synonymus je Trichogaster lalius. Samček je farebne výraznejšie sfarbený, samička má spodnú plutvu zaoblenejšiu ako samček. Ide o druh, ktorý má labyrint – čo je dýchacie ústrojenstvo, ktoré dovoľuje týmto zvieratám dýchať atmosférický kyslík. Vyvíja sa im po 50 dňoch od rozplávania. Pri trení tvoria penové hniezdo na hladine. Vyžadujú husto zarastené a dekoráciou posiate akvárium, pH okolo 6.5, CT do 10 °N. Z hľadiska náročnosti by som ich zhodnotil, že ide o náročnejší druh, určite aspoň v oblastiach s tvrdšou vodou. Kolizy sú náchylné podliehať chorobám, stresu.

Colisa je známa tým, že je plôdik je mimoriadne malý. Preto je ťažké nájsť preň vhodnú potravu. Na úspešný odchov je nutný nálevník. Plôdik a ikry sú aj veľmi náchylné na zmenu teploty, aj nad hladinou. Preto je treba mať buď rovnakú teplotu v okolí akvária ako je voda v ňom, alebo čo je reálnejšie pomocou krytu, krycieho skla, prípadne nejakých ďalších izolácii zabezpečiť rovnakú teplotu pod hladinou aj nad hladinou. Poter je slabý, a robí mu ťažkosti plávať. Odporúča sa preto pri odchove znížiť výšku hladiny na 10 cm od dna. Colisa lalia je farebne atraktívny druh, ktorý je predmetom záujmu predajcov rýb, je vyšľachtených viacero foriem. Registrujem tieto formy: blue neon.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Časová línia, Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Colisa labiosa

Hits: 6179

Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, dosahujúci trochu menšie rozmery ako príbuzné guramy rodu Trichopterus. Aj synonymný názov preň je Trichogaster labiosus. Ide o druh, ktorý má labyrint – čo je dýchacie ústrojenstvo, ktoré dovoľuje týmto zvieratám nadychovať atmosférický kyslík. Vyvíja sa im zhruba po 50 dňoch od rozplávania. Pri trení tvoria penové hniezdo na hladine. Vyžadujú husto zarastené a dekoráciou posiate akvárium, ph okolo 6.5, CT do 10 °N. Z hľadiska náročnosti by som ich zhodnotil, že ide o náročnejší druh, určite aspoň v oblastiach s tvrdšou vodou.

Odkazy

Colisa labiosa

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2014, Časová línia, Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Betta splendens – bojovnica pestrá

Hits: 23247

Bojovnica patrí medzi labyrintky. Samotný rod Betta má opísaných množstvo druhov: akarensis, albimarginata, anabatoides, balunga, bellica, breviobesus, brownorum, brownorum, sarawak, burdigala, channoides, channoides mahakam, chini, chloropharynx, coccina, dimidiata, edithae, enisae, foerschi, foerschi mandor, fuscahipposideros, imbellis, livida, livida tajong karang, macrostoma, miniopinna, ocellata, patoti, persephone, pi, picta, pinguis, primapugnax, pugnax kapuas, pulchra, pulchra pontian, renata, rubrarutilans, schalleri, simorum, simplex, smaragdina, sp. bangka, sp. kapuas, sp. mahachai, sp. northern, sp. sanggau, sp. sukadana, sp. tayan, spilotogena, splendens, splendens ko samui, splendens pineapple yellow, strohi, taeniata, tomi, tussyae, unimaculata, unimaculata muara wahu, unimaculata santakan, waseri.

Bojovnice dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom dýchať atmosférický kyslík. To jej dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nej známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka. Občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď sa mladé jedince bojovníc v mladosti medzi sebou neklbčia. Ak sa vám to z nejakého dôvodu predsa nepodarí dodržať, tak je vhodné mať v nádrži množstvo úkrytov, plávajúcich rastlín, v ktorých môžu ryby nájsť viac pokoja. Nehodí sa ani kombinovať bojovnicu s rájovcom (Macropodus spp.), guramou – Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja – voči sebe sa správajú nepriateľsky.

Bojovnica je pomerne nenáročná, pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné im zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako teplota vzduchu nad hladinou. Medzi Betta splendens sú vyšľachtené rôzne farebné formy, najčastejšie sú červená, modrá, zelená, žltá. Okrem toho registrujem tieto formy a štandardy: crowntail, halfmoon, plakat, ko samui, pineapple yellow a mnohé iné. Pre posudzovaní betiek existujú viaceré štandardy, v mnohých prípadoch prinášajú diametrálne odlišné výsledky. Zväčša sa aj jednotlivé školy nechcú dohodnúť, ani sa vzájomne obohatiť. Tradícia výstav bojovníc je aj na Slovensku, aj v Česku. U nás sa konávali v poslednom období výstavy bojovníc predovšetkým v Martine, v Banskej Bystrici a v poslednej dobe je veľmi aktívna Bratislava.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post