2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Typ

Sedliacka Dubová

Hits: 1243

Sedliacka Dubová leží na severe Žilinského kraja, neďaleko od Oravského hradu (sedliackadubova.sk) v nadmorskej výške 530 metrov nad morom (Wikipedia). Dnes v obci žije asi 500 obyvateľov (sedliackadubova.sk) na rozlohe 11.65 km2.(Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1397 (sedliackadubova.sk). V obci sa nachádza veľmi pekný gotický kostol, ktorého vznik sa predpokladá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod názvom Dubowa Colonorum (Informačná tabuľa) a Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Obec sa však postupne presídľovala z lokality Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) nižšie do doliny rieky Orava, kostol postupne strácal svoj význam. Funkčne zanikol v roku 1880 vybudovaním nového kostola v obci. Zo starého kostola bola dokonca strhnutá strecha, začal samozrejme pustnúť (dubovacolonorum.sk). Dnes nad obcou sa nachádza zrúcanina tohto kostolíka Svätého Kozmu a Damiána, ktorí sú patrónmi lekárov a farmaceutov. V areáli kostola sa spomína aj škola a fara, ktoré sa však zatiaľ nepodarilo lokalizovať (Informačná tabuľa). Na kopci Hradište sa nachádza zrúcanina kostola z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kostolík svätého Kozmu a Damiána (dubovacolonorum.sk). Svätý Kozma a Damián boli bratia lekári, hlásatelia Božieho slova a mučeníci, ktorí sa narodili v Sýrii. Pohanskí kňazi v roku 303 bratov obžalovali a sťali. Neskôr cisár Justinán na ich počesť postaviť baziliku, stali sa patrónmi lekárov, medikov a farmaceutov. V súčastnosti na kostolíku prebiehajú záchranné práce mladých dobrovoľníkov (Informačná tabuľa). Zachovalo sa na týchto miestach praveké sídlisko haltštatskej kultúry z 2. až 3. storočia pred n.l. (dubovacolonorum.sk). 

V 18. storočí tu žilo v 62 domoch 332 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom. V rokoch 1808 a 1813 povodne takmer celú obec zničili. V roku 1831 obec postihla cholera (sedliackadubova.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybudovaný nový kostol, barokový oltár v kostolíku demontovali, strhli strechu a príroda dokonala dielo skazy (Informačná tabuľa). Začiatkom 20. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do Kanady (sedliackadubova.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 10736

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska Blatnica, Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec Piešťany. Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Oslavné reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Veľká noc v Piešťanoch

Hits: 1180

Raz som mal to šťastie, že som zbadal už v neskorších hodinách z okna Veľkonočnú procesiu. Nemal som hneď poruke potrebnú techniku, ale výsledok podľa mňa stojí za pozretie. Na fotografiách vidno, že sprievod obkolesil celý kruhový objazd, pekne sa okolo neho obtočil a pokračoval naspäť smerom ku kostolu, odkiaľ prišiel.


Text: Kornel Duffek Je neskorý večer, skoro noc – Veľká noc. Z diaľky zaznieva tiahly spev. Spieva množstvo ľudí, veľký spevácky zbor. Melódia je povedomá, áno je to Alleluja. Na ulici ide procesia – vpredu miništranti, za nimi kňaz s monštranciou a veriaci. Oslavujú sviatok Zmŕtvychvstania. Piešťanská procesia, ktorá vychádza z Kostola sv. Cyrila a Metoda, sa líši od ostatných v tom, že prechádza dvoma okružnými križovatkami. Pri oboch stoja policajti a zastavujú premávku, aby procesia mohla nerušene prejsť. Medzitým stále spievajúci veriaci sa otáčajú na druhej okružnej križovatke a pomaly sa uberajú späť ku kostolu.


Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Piešťanské dokumenty, Slovenské dokumenty

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

Hits: 5623

Kresťanský sviatok Všetkých svätých pripadá na 1. november. 2. november prislúcha Spomienke na všetkých verných zosnulých – Dušičkám. Latinsky In commemoratione omnium fidelium defunctorum (Wikipedia.cz). V oba tieto dni častejšie navštevujeme cintoríny, hroby zdobíme kvetmi, vencami, zapaľujeme sviečky na pamiatku. Je to symbol viery na večný život (Vlk). Spomienkou na našich zosnulých blízkych im vzdávame úctu a vyjadrujeme, že ostávajú žiť v našich srdciach (teraz.sk). Na východe sa od 4. storočia slávi sviatok všetkých mučeníkov (Wikipedia CZ). Slávnosť Všetkých svätých vychádza z historickej udalosti zasvätenia rímskeho Pantheónu Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom 13. mája 609 (katolik.cz). V 8. storočí sa v Írsku a Anglicku začal sláviť sviatok Všetkých svätých 1. novembra, v Ríme od 9. storočia (Wikipedia CZ). 1. novembra snáď z dôvodu, že Ketli začínali v tento deň nový rok (katolik.cz). Obyvateľstvo keltského pôvodu sa v noci z 31. októbra na 1. novembra a druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime (teraz.sk). Pamiatka všetkých zosnulých (Dušičky) je spomienkou na zosnulých. Modlitba za zomretých patrí ku najstarším kresťanským tradíciám a spomienka na mŕtvých je súčasťou každej omše. Pamiatka sa objavuje po roku 998 vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny. Od roku 1915, kedy v prvej svetovej vojne zahynulo veľké množstvo ľudí, môžu kňazi celebrovať v tento deň tri omše. V minulosti sa na niektorých dedinách českého a moravského vidieka pieklo zvláštne pečivo nazývané „dušičky“, ktorým sa obdarovávali pocestní, žobráci a chudobní (katolik.cz). Sviatok All hallow even znamená doslovne predvečer všetkých svätých. Z neho vznikol najmä v USA s obľubou slávený sviatok Halloween. Jeho pôvod je spájaný s keltským sviatkom Samhain (čítaj „souin“, „sauin“). V tento deň mohol aj živý človek navštíviť podsvetie. Kelti zvykli chystať pre duše pohostenie. Celý rituál mal zaistiť obyvateľom domu pokoj od zlých duchov a ochranu dobrými duchmi. Masky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démonov viesť dobré duše do ríše smrti. Írska legenda hovorí o Jackovi O`Laternovi, ktorý bol opilec, ktorého nebo odvrhlo pre podlé správanie. Peklo ho však nesmelo prijať, pretože od diabla podvodom dostal špeciálny sľub. Jeho duch odvtedy putuje po celom svete s lampášom z tekvice. Takto vznikol zvyk dávať na okná a rímsy tekvice. Ľudia veria, že Jack si vezme svetlo a ochráni ich pred zlými duchmi (diva.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post