2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

skala
Hits: 4399

Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov ​“Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Pla­vec­ký Hrad (Pla­vec­ký Cast­le) towers abo­ve the vil­la­ge of Pla­vec­ké Pod­hra­die. The year is 1273. In the chro­nic­le of an ano­ny­mous scri­be of King Béla IV, the­re is an account of a major mili­ta­ry encoun­ter bet­we­en the Hun­ga­rian King Ladis­laus IV and the Czech King Pře­mysl Ota­kar II bene­ath Det­rek Cast­le. The name ​“Pla­vec­ký” like­ly has its ori­gin in con­nec­ti­on with the Plav­ci, more pre­ci­se­ly the Cumans, who­se task was to obser­ve the bor­der­lands (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). The cast­le chan­ged hands over time, pas­sing through the owners­hip of Matúš Čák, Sti­bor, the Fug­gers, and the Pálf­fys. In the 15th cen­tu­ry, the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok beca­me the owners. They embar­ked on an exten­si­ve recons­truc­ti­on, giving rise to a second Got­hic pala­ce with grand repre­sen­ta­ti­ve halls and a fore­court. A sec­ret pas­sa­ge lea­ding to a small cre­vi­ce cave bene­ath the cast­le was cre­a­ted. In the 16th cen­tu­ry, the Fug­gers strengt­he­ned the cast­le with a migh­ty artil­le­ry bas­ti­on. In 1706, Impe­rial Gene­ral Sieg­bert Heis­ter cap­tu­red and hea­vi­ly dama­ged the cast­le during the Rákóc­zi upri­sing (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

skala
Hits: 3585

Smo­le­ni­ce sú obec, kto­rá leží na úpä­tí Malých Kar­pát. Prvá zmien­ka o Smo­le­ni­ciach, vil­le Sol­mus, je z roku 1256. Vte­dy pat­ri­la pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. Kon­com 14. sto­ro­čia Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc, násled­ne opäť pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. V 16. sto­ro­čí Orsá­gov­com, po 17. sto­ro­čí Pál­fy­ov­com. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza Smo­le­nic­ký zámok s krás­nym pri­ľah­lým par­kom. Význam­nou pamiat­kou je Mol­pír – haltš­tat­ské hra­dis­ko. Je to knie­ža­cie hra­dis­ko zo star­šej doby želez­nej (7 – 6 st. pr. n. l.), kto­ré tvo­ri­lo mohut­né kamen­né opev­ne­nie s brá­na­mi a veža­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na plo­che 12 – 14 hek­tá­rov sa rozp­res­tie­ra­lo veľ­ké hra­dis­ko. Tri nádvo­ria chrá­ni­li valy. Opev­ne­nie tvo­ril voľ­ne sypa­ný kameň, spev­ne­ný násyp a dre­ve­né kon­štruk­cie. Na mies­te sa našli aj zákla­dy veží a okrúh­la baš­ta, obyt­né dre­ve­né zru­by. Vyrá­ba­li sa tu nástro­je, nože, zbra­ne, odlie­val sa bronz, vyrá­ba­li sa kamen­né žar­no­vy. Naj­dô­le­ži­tej­šou bola zrej­me výro­ba nití a tka­nín. V čase roz­kve­tu tu žilo asi 800 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír sa pova­žu­je za nie­kdaj­šie mocen­ské a hos­po­dár­ske cen­trum širo­ké­ho oko­lia. Hra­dis­ko zanik­lo v 4. sto­ro­čí pred n. l. ( Infor­mač­ná tabuľa). 

Neďa­le­ko od hra­dis­ka je slo­van­ské poh­re­bis­ko z pred­veľ­ko­mo­rav­ské­ho a veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia, kto­ré poru­ši­lo mohyl­ník zo stred­nej doby bron­zo­vej. V oko­lí Smo­le­níc sa našlo pomer­ne veľ­ké množ­stvo neoli­tic­kých arte­fak­tov, ako napr. seke­rom­la­ty, kamen­né seke­ry, kame­ne na drve­nie obi­lia, kera­mi­ka. Asi z obdo­bia oko­lo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozos­tat­ky mohy­lo­vej kul­tú­ry stre­do­du­naj­skej, z jej výraz­ným prv­kom žliab­ko­va­nej kera­mi­ky. Ku Smo­le­ni­ciam sa via­že Smo­le­nic­ký kras, kto­ré­ho súčas­ťou je rov­no­men­ný náuč­ný chod­ník. Jeho súčas­ťou je Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia jas­ky­ňa Dri­ny, kto­rá je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou Malých Kar­pát. Nad obcou je ďal­šia národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia, Doli­na Hlbo­če. Nad Smo­le­ni­ca­mi sa čnie naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát – Záru­by (767 m), okrem neho napr. vrch Veter­lín (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Pod­ľa miest­ne poves­ti bol na mies­te dneš­nej obce les, cez kto­rý vied­la ces­ta. Raz tadiaľ šiel smo­liar a na voze vie­zol smo­lu. V lese poľo­va­li páni. Hna­li sa za jele­ňom, kto­rý spla­še­ný vbe­hol na ces­tu rov­no do smo­lia­ra! Sko­čil mu do voza a pre­vrá­til ho. Smo­la sa roz­lia­la po zemi. Smo­liar celý pre­ľak­nu­tý skrí­kol: ​“Smo­le nic!”. A tak toto mies­to zača­li nazý­vať Smo­le­ni­ca­mi (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce majú dve čas­ti: Smo­le­ni­ce a Smo­le­nic­kú Novú Ves (pôvod­ne Neštich). Gróf Jozef Pál­fy posta­vil v rokoch 1880 až 1883 v doli­ne pod Maj­dá­nom pri obci Hor­né Ore­ša­ny che­mic­ký závod na spra­co­va­nie dre­va. Zača­la sa sta­vať les­ná kon­ská želez­ni­ca, neskôr prie­my­sel­ná želez­ni­ca z továr­ne na sta­ni­cu. Celá sieť bola zlik­vi­do­va­ná po roku 1960. V roku 1968 sa zača­la písať his­tó­ria iné­ho che­mic­ké­ho závo­du na výro­bu farieb – Che­mo­la­ku. Zná­my­mi osob­nos­ťa­mi Smo­le­níc sú napr.: vyná­lez­ca padá­ka Šte­fan Banič, regi­onál­ny his­to­rik Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).

Smo­le­ni­ce is a vil­la­ge situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians. The first men­ti­on of Smo­le­ni­ce, then cal­led Sol­mus, dates back to the year 1256. At that time, it belo­n­ged to the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. By the end of the 14th cen­tu­ry, it was owned by Sti­bor of Sti­bo­ri­ce, and later again by the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. In the 16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Orság fami­ly, and after the 17th cen­tu­ry, to the Pál­fy fami­ly. Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry lies Smo­le­ni­ce Cast­le, sur­roun­ded by a beau­ti­ful park. A sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal site is Mol­pír, a Halls­tatt hill­fort, a prin­ce­ly for­ti­fi­ca­ti­on dating back to the older Iron Age (7 – 6th cen­tu­ry BC), fea­tu­ring mas­si­ve sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with gates and towers (Infor­ma­ti­on Board). The hill­fort cove­red an area of 12 – 14 hec­ta­res, with three cour­ty­ards pro­tec­ted by ram­parts. The for­ti­fi­ca­ti­ons con­sis­ted of loose sto­nes, rein­for­ced embank­ments, and wooden struc­tu­res. Foun­da­ti­ons of towers, a round bas­ti­on, and resi­den­tial wooden huts were dis­co­ve­red on-​site. The inha­bi­tants enga­ged in tool-​making, kni­fe pro­duc­ti­on, wea­pon craf­ting, bron­ze cas­ting, and the pro­duc­ti­on of sto­ne grin­ders. The most impor­tant was like­ly the pro­duc­ti­on of thre­ads and fab­rics, and at its peak, around 800 peop­le lived here (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír is con­si­de­red a for­mer poli­ti­cal and eco­no­mic cen­ter of the wider regi­on and disap­pe­a­red in the 4th cen­tu­ry BC (Infor­ma­ti­on Board).

Near the hill­fort is a Sla­vic burial site from the pre-​Great Mora­vian and Gre­at Mora­vian peri­ods, which dis­tur­bed a bar­row from the Midd­le Bron­ze Age. In the vici­ni­ty of Smo­le­ni­ce, a rela­ti­ve­ly lar­ge num­ber of Neolit­hic arti­facts were found, such as axe ham­mers, sto­ne axes, grin­ding sto­nes, and cera­mics. From the peri­od around 1700 – 1500 BC, remains of the Midd­le Danu­bian bar­row cul­tu­re with its dis­tinc­ti­ve gro­oved potte­ry were dis­co­ve­red. Smo­le­ni­ce is asso­cia­ted with Smo­le­ni­ce Karst, which inc­lu­des a natu­re trail of the same name. The Nati­onal Natu­re Reser­ve Dri­ny Cave, the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the Small Car­pat­hians, is part of it. Anot­her nati­onal natu­re reser­ve, Doli­na Hlbo­če, is loca­ted abo­ve the vil­la­ge. Záru­by (767 m) is the hig­hest peak in the Small Car­pat­hians, over­lo­oking Smo­le­ni­ce, along with other peaks like Veter­lín (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

Accor­ding to local legend, the site of the cur­rent vil­la­ge was once a forest with a road pas­sing through it. Once, a resin wor­ker (smo­liar) was tra­ve­ling along the road with a wagon full of resin. Nob­les were hun­ting in the forest, cha­sing a deer that, start­led, ran onto the road right into the resin wor­ker! It jum­ped into his wagon and over­tur­ned it. The resin spil­led on the ground. The ter­ri­fied resin wor­ker exc­lai­med, ​“Smo­le nic!” which means ​“Not­hing but resin!” And so, this pla­ce began to be cal­led Smo­le­ni­ce (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce con­sists of two parts: Smo­le­ni­ce and Smo­le­nic­ká Nová Ves (ori­gi­nal­ly Neštich). Count Jozef Pál­fy built a che­mi­cal plant for wood pro­ces­sing in the val­ley below Maj­dán near the vil­la­ge of Hor­né Ore­ša­ny bet­we­en 1880 and 1883. A forest hor­se rai­lway began to be built, later an indus­trial rai­lway from the fac­to­ry to the sta­ti­on. The enti­re network was dis­man­tled after 1960. In 1968, the his­to­ry of anot­her che­mi­cal plant pro­du­cing paints, Che­mo­lak, began. Notab­le per­so­na­li­ties from Smo­le­ni­ce inc­lu­de para­chu­te inven­tor Šte­fan Banič and regi­onal his­to­rian Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Topoľčianske

Lipovník – obec pod Marhátom

skala
Hits: 3138

Obec v okre­se Topoľ­ča­ny medzi obca­mi Vozo­ka­ny a Boj­ná. Nad dedi­nou sa čnie hrad­ba Považ­ské­ho Inov­ca. Prvá písom­ná zmien­ka o obci ležia­cej v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny (lipov​nik​.eu), je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka vra­ví o obci s náz­vom Lipol­nuk. Až od roku 1808 ma obec súčas­né pome­no­va­nie Lipov­ník. V roku 1715 tu žilo 23 domác­nos­tí. V súčas­nos­ti má obec 330 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti mala obec pri poto­ku Hla­vin­ka tri mly­ny (Ladi­slav Paškr­ta). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Imri­cha je z roku 1771 (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Lurd­ská jas­ky­ňa z roku 1960 (Ladi­slav Paškr­ta).

The vil­la­ge is loca­ted in the Topoľ­ča­ny dis­trict bet­we­en the vil­la­ges of Vozo­ka­ny and Boj­ná. Abo­ve the vil­la­ge rises the hill of Považ­ský Ino­vec. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge, situ­ated at an alti­tu­de of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) in the nort­hwest part of the Nit­ra High­lands (lipov​nik​.eu), dates back to the year 1283 (Wiki­pe­dia). The ini­tial refe­ren­ce spe­aks of a vil­la­ge named Lipol­nuk. It was only sin­ce 1808 that the vil­la­ge has been kno­wn by its cur­rent name, Lipov­ník. In 1715, the­re were 23 hou­se­holds in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 330 inha­bi­tants. In the past, the vil­la­ge had three mills along the Hla­vin­ka stre­am (Ladi­slav Paškr­ta). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge also fea­tu­res a Lour­des Grot­to built in 1960 (Ladi­slav Paškrta).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Kotlina

skala
Hits: 2270

V kata­stri Tatrans­kej Kot­li­ny sa nachá­dza Belian­ska jas­ky­ňa. Obec s ňou pria­mo bytost­ne súvi­sí. Už rok po obja­ve­ní jas­ky­ne v roku 1881 zača­la výstav­ba. Tatrans­ká kot­li­na je naj­niž­šie polo­že­ná tatrans­ká osa­da na úpä­tí Koby­lie­ho Buja­čie­ho vrchu. Osa­du zalo­ži­lo mes­to Spiš­ská Belá. Do kon­ca 19. sto­ro­čia bolo posta­ve­ných 31 budov. Počas 1. sve­to­vej voj­ny sa tu lie­či­li fron­to­ví voja­ci. Po voj­ne sa osa­da dosta­la do rúk pod­ni­ka­te­ľo­vi Ondři­cho­vi a neskôr lekár­ni­ko­vi Cti­bo­ro­vi Zele­né­mu. Ten zria­dil lie­čeb­ňu tuber­ku­ló­zy pre menej nároč­nú kli­en­te­lu. V medzi­voj­no­vom obdo­bí ten­to ústav neofi­ciál­ne nazý­va­li aj želez­ni­čiar­skym sana­tó­ri­om. Od roku 1948 sú všet­ky kúpeľ­né objek­ty súčas­ťou Odbor­né­ho Lie­čeb­né­ho ústa­vu res­pi­rač­ných cho­rôb (vyso​ke​tat​ry​.sk). Lie­čia sa v nich nešpe­ci­fic­ké ocho­re­nia dýcha­cie­ho ústro­jen­stva. Využí­va sa aj spe­le­ote­ra­pia (Terem). Tatrans­ká Kot­li­na leží vo výš­ke 760 met­rov nad morom (vyso​ke​-tat​ry​.info).

In the cadas­tral area of Tatrans­ká Kot­li­na, you will find the Belian­ska Cave. The vil­la­ge is inti­ma­te­ly con­nec­ted with it. Just a year after the dis­co­ve­ry of the cave in 1881, cons­truc­ti­on began. Tatrans­ká Kot­li­na is the lowest-​lying Tat­ra sett­le­ment at the foot of Koby­lí Buja­cí vrch. The sett­le­ment was foun­ded by the town of Spiš­ská Belá. By the end of the 19th cen­tu­ry, 31 buil­dings had been cons­truc­ted. During World War I, fron­tli­ne sol­diers were tre­a­ted here. After the war, the sett­le­ment came into the hands of entrep­re­ne­ur Ondřich and later phar­ma­cist Cti­bor Zele­ný. He estab­lis­hed a tuber­cu­lo­sis sana­to­rium for a less deman­ding clien­te­le. In the inter­war peri­od, this faci­li­ty was unof­fi­cial­ly cal­led the rai­lway sana­to­rium. Sin­ce 1948, all spa faci­li­ties have been part of the Spe­cia­list Ins­ti­tu­te for the Tre­at­ment of Res­pi­ra­to­ry Dise­a­ses (vyso​ke​tat​ry​.sk). They tre­at non-​specific dise­a­ses of the res­pi­ra­to­ry sys­tem and also uti­li­ze spe­le­ot­he­ra­py (Terem). Tatrans­ká Kot­li­na is loca­ted at an alti­tu­de of 760 meters abo­ve sea level (vyso​ke​-tat​ry​.info).

W kata­str­ze Tatrans­kiej Kot­li­ny znaj­du­je się Jas­ki­nia Belia­ńs­ka. Wios­ka jest z nią ści­śle zwi­ąza­na. Już rok po odkry­ciu jas­ki­ni w 1881 roku roz­poc­zęła się budo­wa. Tatrans­ká Kot­li­na to naj­ni­żej poło­żo­na osa­da tatr­za­ńs­ka u pod­nó­ża Koby­lí Buja­cí vrch. Osa­dę zało­ży­ło mias­to Spiš­ská Belá. Do końca XIX wie­ku wybu­do­wa­no tu 31 budyn­ków. W cza­sie I woj­ny świa­to­wej lec­zo­no tutaj żołnier­zy fron­to­wych. Po woj­nie osa­da tra­fi­ła w ręce przed­si­ębi­or­cy Ondři­cha, a później far­ma­ce­uty Cti­bo­ra Zele­ne­go. Ten zało­żył sana­to­rium gru­źlic­ze dla mniej wyma­ga­jącej kli­en­te­li. W okre­sie między­wo­jen­nym to miejs­ce nie­ofic­jal­nie nazy­wa­no także sana­to­rium kole­jo­wym. Od 1948 roku wszys­tkie obiek­ty uzdro­wis­ko­we są częścią Spec­ja­lis­tycz­ne­go Ins­ty­tu­tu Lec­ze­nia Cho­rób Odde­cho­wych (vyso​ke​tat​ry​.sk). Lec­zo­ne są tu cho­ro­by nie­ok­re­ślo­ne ukła­du odde­cho­we­go, sto­su­je się także spe­le­ote­ra­pię (Terem). Tatrans­ká Kot­li­na leży na wyso­ko­ści 760 met­rów nad pozi­omem mor­za (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Príroda, TOP

Jaskyne

skala
Hits: 2034

Jas­ky­ne pat­ria medzi najú­chvat­nej­šie prí­rod­né úka­zy. Odha­ľu­jú nám mno­hé tajom­stvá, kto­ré sa ukrý­va­jú pod zemou. Čas­to sú jedi­neč­ne krás­ne, zvy­čaj­ne sú čím­si ako kro­ni­kou. Ich vznik sa datu­je do doby, kedy ešte ľud­ský rod nepoz­nal čas v dneš­nom poní­ma­ní, ale odme­ria­val ho ras­tom stro­mov, ale­bo cykla­mi mesia­ca. Vďa­ka rôz­nym for­mám hor­nín a mine­rál­nej vody sa vytvá­ra­li jas­kyn­né štruk­tú­ry. Vzni­ka­li postup­ne, voda pri­tom zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu. Kyse­li­na uhli­či­tá roz­púš­ťa vápe­ni­té hor­ni­ny, čím vytvá­ra duti­ny, kto­ré sa postup­ne môžu stať roz­siah­ly­mi jas­kyn­ný­mi sys­té­ma­mi. Sta­lak­ti­ty a sta­lag­mi­ty sa tvo­ria, ak voda pre­te­ká cez jas­kyn­né ste­ny a stropy.

Jas­ky­ne však nie sú bez živo­ta, aj v nich život našiel svo­ju ces­tu. Žijú tu sle­pé ryby, blchy, pavú­ky, neto­pie­re. Dokon­ca tu svo­je mies­to nachá­dza­jú aj rast­li­ny. V minu­los­ti slú­ži­li aj ako pri­mi­tív­ne obyd­lia našich pred­kov. Množ­stvo jas­kýň stá­le čaká na svo­je objavenie.

Caves rank among the most cap­ti­va­ting natu­ral phe­no­me­na. They reve­al to us many sec­rets hid­den bene­ath the Eart­h’s sur­fa­ce. Often uni­qu­e­ly beau­ti­ful, they typi­cal­ly ser­ve as a sort of chro­nic­le. The­ir for­ma­ti­on dates back to a time when huma­ni­ty did not yet com­pre­hend time in toda­y­’s terms but mea­su­red it by the gro­wth of tre­es or the cyc­les of the moon. Thanks to vari­ous rock for­ma­ti­ons and mine­ral water, cave struc­tu­res were cre­a­ted gra­du­al­ly. Water pla­y­ed a cru­cial role in this pro­cess, as car­bo­nic acid dis­sol­ved cal­ca­re­ous rocks, for­ming cavi­ties that could even­tu­al­ly deve­lop into exten­si­ve cave sys­tems. Sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes form when water flo­ws through cave walls and ceilings.

Howe­ver, caves are not devo­id of life; even in them, life has found its way. Blind fish, fle­as, spi­ders, and bats inha­bit the­se spa­ces. Plants also find the­ir pla­ce in caves. In the past, caves ser­ved as pri­mi­ti­ve dwel­lings for our ances­tors. Nume­rous caves are still awai­ting discovery.

Use Facebook to Comment on this Post