hrady nad strechami

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Hrad Strečno

04/01/202325/03/2024 skala

Strečniansky hrad (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) sa nachádza na 103 metrov vysokom brale vo nadmorskej výške 440 metrov (Wikipedia). Hrad Strečno sa nachádza na hlavnom cestnom a železničnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice. Neďaleko pod hradom tečie Váh (hradstrecno.sk). Hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1316 (strecno.sk). Vznikol pravdepodobne na staršom základe slovanského hradiska (Wikipedia).

Architektúra hradu je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po baroko (Informačná tabuľa). V bezprostrednej blízkosti hradu boli dva mlyny – jeden bol na Váhu, druhý stál pri majeri pod hradom za cestou (pokladyslovenska.sk). Pod hlavnou bránou bola nájdená studňa hlboká 88 metrov (slovakia.com). V roku 1910 bol hrad čiastočne spevnený. V roku 1944 bol cez vojnu poškodený. V rokoch 1978 až 1994 prebiehala komplexná rekonštrukcia (strecno.sk). Na hrade sa každoročne konajú akcie: Beh do hradných schodov, Rozprávkový hrad, Hradné hry Žofie Bosniakovej, Nočné prehliadky, “Duchovia, elfovia a strečniansky des”. “Noc duchov, tekvíc a strašidiel”, Noc múzeí a galérií (Wikipedia).

Strečniansky Castle (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) is situated on a 103-meter-high cliff at an elevation of 440 meters above sea level (Wikipedia). The Strečno Castle is located on the main road and railway route Bratislava – Žilina – Košice. The Váh River flows nearby beneath the castle (hradstrecno.sk). The castle hill was inhabited as early as the 13^th century. The first written mention is from 1316 (strecno.sk). It likely originated on an older foundation of a Slavic hillfort (Wikipedia).

The architecture of the castle is evidence of the development of a medieval fortress from Gothic to Baroque styles (Information Board). In the immediate vicinity of the castle, there were two mills – one on the Váh River, the other located near the steward’s house beneath the castle along the road (pokladyslovenska.sk). A well 88 meters deep was found beneath the main gate (slovakia.com). The castle was partially fortified in 1910. It was damaged during the war in 1944. Comprehensive reconstruction took place from 1978 to 1994 (strecno.sk). Various events take place at the castle annually, such as the Castle Stairs Run, Fairytale Castle, Castle Games of Žofia Bosniaková, Night Tours, “Ghosts, Elves, and Strečniansky Des”, “Night of Ghosts, Pumpkins, and Spooks”, and Night of Museums and Galleries (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Hrady, Krajina, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Slovenská Ľupča

30/05/202207/03/2024 skala

Slovenská Ľupča leží v Zvolenskej kotline, asi 10 km od Banskej Bystrice v nadmorskej výške 378 metrov nad morom (slovenskalupca.sk). Názov Ľupča vraj pochádza z rumunského Lipésa, čo znamená nedostatok (slovenskalupca.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1250. V obci sa nachádzajú ruiny kláštora z 13.storočia, park Kláštorisko. Dnes tu žije 3 285 obyvateľov (Wikipedia). Stredoveký hrad je od roku 2002 národnou kultúrnou pamiatkou, jej majiteľom sú Železiarne Podbrezová (hradlupca.sk). Hrad vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov. Rodákmi zo Slovenskej Ľupče boli: architekt Emil Belluš, hudobný skladateľ a dirigent Tibor Andrašovan (Wikipedia).

Slovenská Ľupča is situated in the Zvolen Basin, approximately 10 kilometers from Banská Bystrica, at an altitude of 378 meters above sea level (slovenskalupca.sk). The name Ľupča reportedly derives from the Romanian word ‘Lipésa,’ meaning shortage (slovenskalupca.sk). The first written mention dates back to 1250. The village is home to the ruins of a 13^th-century monastery, Kláštorisko Park. Today, it has a population of 3,285 inhabitants (Wikipedia). The medieval castle has been a national cultural monument since 2002, owned by Železiarne Podbrezová (hradlupca.sk). The castle was built on the site of an older fortification following the Mongol invasion. Notable figures from Slovenská Ľupča include architect Emil Belluš and music composer and conductor Tibor Andrašovan (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

22/09/202007/03/2024 skala

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska – Babia hora. Orava sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať bystrý tok, vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel dioritický klin z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej skaly, Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. Slovania sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti Trniny nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, osady vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské povstania znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod poľsko-litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové vysťahovalectvo, predovšetkým do USA. V roku 1918 sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej vojny Slovensko znova obsadilo obce odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná Oravská priehrada, vznikli priemyselné podniky (Floreková, Chmelík). Poľská Orava – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km². Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of Slovakia, east of the High Tatras. In German, it is Spiš, in Latin Scepusium, in Hungarian Szepes, and in Polish Spisz. The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like Levoča, Kežmarok, and locations such as Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota are significant. Ski resorts like Krompachy – Plejsy and Ždiar – Bachledova Dolina are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie diery cave. Karst canyons such as Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11^th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18^th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12^th century, German colonists came here, and from the 14^th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15^th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były Zápoľskí, Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne Tatry. Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré príspevky

Odkazy

Napravo socha Pavla Országha Hviezdoslava

Známy drevený gotický kostol. Spod brány (vchodu)

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, TOP

Staré domy

20/03/202030/03/2024 skala

Staré domy sú živými svedkami minulosti, nesú so sebou bohatú históriu a charakter, ktorý odlišuje ich architektúru od moderných štruktúr. Tieto historické obydlia majú svoje jedinečné príbehy, ktoré zrkadlia dobu, v ktorej boli postavené, a v mnohých prípadoch, aj ľudí, ktorí v nich žili. Rozmanitosť ich dizajnu, konštrukcie a štýlu robí staré domy fascinujúcimi miestami na preskúmanie. Staré domy často vyžadujú údržbu a renováciu. Ich staré konštrukcie môžu byť náchylné na opotrebenie. Na druhej strane, táto starostlivosť môže prispieť k zachovaniu historického a kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Staré domy majú svoje miesto aj v súčasnosti. Mnohí ľudia si vyberajú bývať v starých domoch, pretože hľadajú jedinečný a autentický životný štýl. Oceňujú ich charakter, štýl a históriu, ktoré moderné stavby niekedy nemôžu ponúknuť. Celkovo možno povedať, že staré domy sú viac než len obydlia. Sú to miesta, ktoré nesú naše minulé dejiny a príbehy. Ich zachovanie a obnova sú dôležité pre udržanie nášho kultúrneho dedičstva a prepojenie s predchádzajúcimi generáciami.

Jedným z významných aspektov starých domov je ich architektúra. Staroveké domy môžu byť postavené z rôznych materiálov, ako sú tehly, kameň, drevo. Ich štruktúry často odrážajú dobové stavebné techniky a tradičné miestne remeslá. Každý detail, od okenných rámov po vstupné dvere, môže hovoriť príbeh o dobe, keď boli postavené. Niektoré staré domy disponujú pamätnými tabuľami, výraznými detailmi alebo iné prvky, ktoré odkazujú na minulé obdobia. Ďalším zaujímavým prvkom starých domov sú ich interiéry. Výška stropov, okrasné detaily, klenby a krby môžu vytvárať osobitnú atmosféru, ktorá sa líši od moderných obytných priestorov. Mnohé staré domy majú originálne drevené podlahy, okná a dvere, ktoré pridávajú autenticitu a šarm.

Old houses stand as living witnesses to the past, carrying with them rich histories and character that sets their architecture apart from modern structures. These historic dwellings have unique stories that reflect the era in which they were built and, in many cases, the people who lived within their walls. The diversity in their design, construction, and style makes old houses fascinating places to explore. One significant aspect of old houses is their architecture. Ancient homes can be constructed from various materials such as bricks, stones, or wood. Their structures often reflect the building techniques of the time and traditional local craftsmanship. Every detail, from window frames to entrance doors, can tell a tale about the era in which they were erected. In addition to their architecture, old houses often bear historical markers. These can be memorial plaques, distinctive details, or other elements that refer to bygone periods. These homes can also be part of heritage and cultural legacy, representing crucial pieces of local history.

Another intriguing aspect of old houses lies in their interiors. Ceiling heights, ornamental details, vaults, and fireplaces can create a unique atmosphere that differs from modern living spaces. Many old houses boast original wooden floors, windows, and doors, adding authenticity and charm. However, it’s essential to note that old houses often require maintenance and renovation. Their aged constructions may be susceptible to wear and tear. On the flip side, this care contributes to preserving historical and cultural heritage for future generations.

Old houses have their place in the present as well. Many people choose to live in old houses, seeking a unique and authentic lifestyle. They appreciate the character, style, and history that some modern structures might not offer.

In conclusion, old houses are more than just dwellings; they are places that carry our past histories and stories. Their preservation and restoration are crucial for maintaining our cultural heritage and connecting with preceding generations.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Beckovský hrad

14/12/201907/03/2024 skala

Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).

Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).

Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).

Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).

Beckov Castle was built in the mid-13th century on the site of a later Gothic settlement and a Great Moravian fortress from the 9^th century (Source: Information board). It stands on a 70-meter-high cliff (pamiatky.net). It is mentioned in the Chronicle of Anonymus from the turn of the 12^th and 13^th centuries (pramen.info), under the name Blundus (bathory.sk). It belonged to the defensive system of castles even in the times of Great Moravia (Wikipedia). In the late 13^th century, it belonged to Matúš Čák of Trenčín, who had it rebuilt. In 1388, it came into the hands of the Ctibor family, who, among other things, built a Gothic chapel and a cistern, transforming it from a guard castle into a representative noble residence. The fortified castle served as a refuge against the Turks. A fire in 1729 led to the abandonment of the castle. The Beckov Castle limestone hardpan was formed by selective erosion and denudation of the Váh river basin at the contact with the Považský Inovec overlay series. Given the gently modeled surrounding relief, it appears monumental. At the foot of the castle slope is a Jewish cemetery from 1739 – 1785 (Source: Information board). Beckov Castle is one of the most beautiful castles I have ever seen. It is a national cultural monument.

Archaeological research has documented settlement in the castle area and its surroundings in the La Tène and Roman periods (1^st century BC). During the time of Great Moravia, there was a fortress here, later replaced by a county seat, and at the beginning of the 13^th century, a castle with a bailey and a church dedicated to St. Stephen. The oldest written records from 1208 and 1226 mention the village of Blundix, likely located below the royal castle. The castle – castrum Bolonduch appears in written sources only after 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Beckov Municipal Office). Other historical names for Beckov include Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Western Slovak Publishing Center in Bratislava), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). The importance of Beckov Castle and the subcastle settlement became more pronounced during the conquest of Slovak territories by the ancient Hungarians when it turned out that the fortress was one of the few strongholds that the newcomers had to fight hard for (Kodoňová, 1997).

Stibor had a chapel built on the castle, and its entrance portal had a tympanum with the Stibor family coat of arms. It is historically the first use of a secular motif on a sacred building. On its altar was a 180 cm tall Gothic sculpture of the Madonna, which, in its craftsmanship, rivaled the most beautiful ones in Europe. Today, it is in Koryčany near Moravia, where it is known as the miraculous and healing Black Madonna (obroda.sk).

The legend of Becko tells that Becko was the court jester of Duke Ctibor during the reign of King Sigismund. He entertained his lord and his guests so well that Ctibor promised to fulfill any wish Becko might have. Becko, jokingly, pointed to a nearby steep rock and asked Ctibor to build a castle on it within a year and a day. To everyone’s surprise, Ctibor built a beautiful castle, naming it Beckov after his court jester. Ctibor supposedly bought it from Becko for as much gold as Becko weighed (blogspot.sk).

Another legend says that Stibor, as the castle lord, threw a servant off a cliff because the servant, in protecting his child, killed Stibor’s favorite dog. The servant, falling from the cliff, shouted that they would meet again within a year and a day. Exactly at that time, the castle lord was stung in the eye by a gadfly, and he fell blind into the abyss (valka.cz).

Odkazy