Značka: elektrické stĺpy

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

10/02/202511/02/2025 skala

Hruštín má rozlohu 36.5 km². Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval “Hruščin chotár”, neskôr skrátene “Hruščin”, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk).

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom rieky v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5 – 6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo “žrebné” plátno na vrecia a plachty, “pačesné” plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a “halieny” lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené “nákoncím”, dievčenské “vygany” s ozdobnými “šmihlíkmi” a “partičkami”. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, poháre, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, výstavy a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5 – 6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls’ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20^th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5 – 6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Dravé vtáky

01/01/202419/11/2024 skala

Ako dravce sa označujú tie skupiny vtákov, ktoré sa vyznačujú loveckým správaním a schopnosťou uloviť iné živočíchy. Majú výrazné ostré pazúry a silné zobáky, ktoré sú prispôsobené na chytanie a spracovanie mäsa ich koristi. Ich dobrý zrak a výborné lietacie schopnosti im umožňujú efektívne lov vo vzduchu. Lovia iné vtáky, malé cicavce, plazy apod.. Mnohé druhy dravcov majú vyhradené teritórium, ktoré agresívne bránia pred inými dravcami. Teritórium zahŕňa miesto na hniezdenie a lov. Hniezdenie dravcov môže prebiehať na skalách, stromoch alebo dokonca na umelých konštrukciách, ako sú elektrické stĺpy. Dravce sú obvykle solitárne, čo znamená, že väčšinu času trávia samy. Niektoré druhy však môžu byť sociálne a tvoria skupiny, najmä počas migrácie alebo pri lovení. Niektoré druhy dravcov sú ohrozené a čelia rôznym hrozbám, vrátane strát prírodného prostredia, prenasledovania a otravy z poľnohospodárskych pesticídov.

Dravce majú v kultúre rôzne symbolické významy, od síl a odvahy po prírodné inštinkty. V histórii sa často objavujú v mýtoch, legendách a heraldike. Sú dôležitou súčasťou ekosystémov, kde regulujú populácie iných druhov, ktoré lovia. Ich unikátne prispôsobenie na lovecký životný štýl ich robí jedným z najpozoruhodnejších a biologicky fascinujúcich vtákov.

Birds of prey, or raptors, are characterized as groups of birds that exhibit hunting behavior and possess the ability to capture other animals. They have distinctive sharp talons and strong beaks adapted for catching and processing the meat of their prey. Their excellent vision and flying abilities enable them to efficiently hunt in the air, preying on other birds, small mammals, reptiles, etc. Many species of birds of prey establish territories that they aggressively defend against other raptors. These territories include areas for nesting and hunting. Nesting among birds of prey can occur on cliffs, trees, or even on artificial structures such as electrical poles.

Birds of prey are typically solitary, meaning they spend most of their time alone. However, some species can be social and form groups, especially during migration or hunting. Some species of birds of prey are endangered and face various threats, including habitat loss, persecution, and poisoning from agricultural pesticides.

In culture, birds of prey carry various symbolic meanings, representing strength, courage, and natural instincts. Throughout history, they frequently appear in myths, legends, and heraldry. Birds of prey play a crucial role in ecosystems by regulating the populations of other species they prey upon. Their unique adaptations for a predatory lifestyle make them some of the most remarkable and biologically fascinating birds.

Haliaeëtus albicilla - orliak morský, pazúre

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

10/06/202228/01/2025 skala

Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov (hybe.sk) na ploche 52.82 km² (Wikipedia). Jadro obce je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. Osobnosti obce: spisovatelia Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, básnik Júllius Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Zahradník, režísér Ondrej Rajniak, maliari Pavol Michalides (hybe.sk).

Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1239 (hybe.sk). V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta (Wikipedia). Názov obce pochádza od potoka Hybica. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 13. storočí sa Hybenia pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny (Wikipedia). Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť (hybe.sk). Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka “Pacho, hybský zbojník”. Scenáristom bol Hybiansky rodák Peter Jaroš (Wikipedia).

V Hybe sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1822 – 1826 v klasicistickom štýle. V obci sa nachádzajú aj pamätné domy významných osobností, ako sú spisovatelia Dobroslav Chrobák, sochár Alojz Štróbl. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva (hybe.sk). Iní významní rodáci: básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak a Ondrej Jariabek či režisér Ondrej Rajniak. V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. Obec je rodiskom viacerých významných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života (Wikipedia).

V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami. V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky a certifikované bežecké trate (hybe.sk).

The village of Hybe is located in the Liptov Basin, in the valley of the Hybica stream and the White Váh River, at an altitude of 690 meters above sea level. It has a population of 1,548 (hybe.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wikipedia). The core of the village is a zone of cultural heritage. Local athletes excel in Slovakia, particularly in cross-country skiing. Nearby is the tourist attraction Hybská Gorge. Notable personalities from Hybe include writers Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Lenko; actors Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, and Slavo Zahradník; director Ondrej Rajniak; and painter Pavol Michalides (hybe.sk).

Hybe is mentioned as a Slovak settlement as early as the late 12^th century (Wikipedia). The first written record dates back to 1239 (hybe.sk). In 1265, the village gained municipal privileges as a mining town, with residents attempting to mine gold at the foot of Kriváň. However, mining proved unprofitable due to poor gold veins and challenging terrain, leading to a decline in mining and the development of agriculture and crafts. In 1396, Hybe received market rights and exemption from tolls from the ruler (Wikipedia). The village’s name derives from the Hybica stream. In the first half of the 13^th century, Saxons settled here. During the 13^th century, Hybe residents attempted to mine gold at the foot of Kriváň, but mining was unprofitable. Some miners relocated to the Bocianska Valley (Wikipedia). Hybe gained royal town privileges in 1265. Residents engaged in agriculture, crafts, and especially trade. In the 16^th century, Hybe became a center of the Reformation. During the years of Matica Slovenská, the village became a founding member, with four libraries, a reading society, and a flourishing amateur theater scene (hybe.sk). Builders from Hybe gained renown for their work in constructing Budapest. A monumental structure in the village is the wooden evangelical church located in the village center. Hybe was made famous by Martin Ťapák’s film “Pacho, the Outlaw of Hybe,” with a script by Hybe native Peter Jaroš (Wikipedia).

Hybe features the Roman Catholic Church of All Saints, dating back to the 13^th century, which underwent Baroque and Classicist modifications and is surrounded by 17^th-century defensive walls. The Evangelical Church, built between 1822 and 1826 in Classicist style, is also notable. The village has memorial houses of prominent figures such as writer Dobroslav Chrobák and sculptor Alojz Štróbl. The entire core of the village is designated a cultural heritage zone (hybe.sk). Other notable natives include poet Július Lenko, actors Ivan Rajniak and Ondrej Jariabek, and director Ondrej Rajniak. In the 19^th century, Hybe was a center of cultural life in the region, hosting four libraries, a reading society, and a thriving amateur theater scene. The village is the birthplace of several prominent figures in Slovak cultural and social life (Wikipedia).

Nearby, Hybská Gorge is a popular destination for hiking. The area is also known for its mineral springs and rich mushrooming sites. In the winter months, ski lifts and certified cross-country skiing trails are available (hybe.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Bystrany

26/07/201916/09/2024 skala

Spišská obec Bystrany leží medzi Spišským Hrušovom a Spišskými Vlachmi, takmer na pol ceste medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachmi.

Leží v nadmorskej výške 408 metrov nad morom (Wikipedia), v južnej časti Hornádskej kotliny pri potoku Kobuliany (e‑obce.sk). Na ploche 7.82 km² tu žije 3578 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Obec je nemeckého pôvodu, nazývala sa Eulenbach, čo znamená soví potok. Neskôr Vlenbach, Veľbach (obecbystrany.sk), Ewlenbach, Welbachy, Veľbachy (Wikipedia). Bystrany patrili medzi 24 kráľovských spisškých miest. V 16. storočí tu žilo 21 obyvateľov. V roku 1787 už 350 (e‑obce.sk).

Spišská village Bystrany is situated between Spišské Hrušov and Spišské Vlachy, almost halfway between Spišská Nová Ves and Krompachy.

It is located at an elevation of 408 meters above sea level (Wikipedia), in the southern part of the Hornád Basin near the Kobuliany stream (e‑obce.sk). With an area of 7.82 km², the village is home to 3,578 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1268. The village has German origins and was called Eulenbach, meaning owl creek. Later it was known as Vlenbach, Veľbach (obecbystrany.sk), Ewlenbach, Welbachy, Veľbachy (Wikipedia). Bystrany belonged to the 24 royal Spiš towns. In the 16^th century, there were 21 inhabitants, and by 1787, the population had grown to 350 (e‑obce.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Bajerovce

25/01/201921/09/2024 skala

Bajerovce ležia na severovýchode Levočských vrchov, v nadmorskej výške 665 metrov nad morom (bajerovce.sk). Ich rozloha je 16.11 km² (wikipedia.org). V bývalom vojenskom obvode Javorina. V obci žije 296 obyvateľov. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza chrbát rozvodia. Z jednej strany chrbta smeruje potok a vlieva sa do Severného mora, z druhej strany do Čierneho mora (bajerovce.sk). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1274. Vtedy vlastnil obcec Bajorvagaš – veľký pán Tarczayovský. Je možné, že obec založili Nemci, ktorí vyrubovali lesy. Neskôr sa obyvatelia venovali roľníctvu, chovu dobytka a oviec. V roku 1787 v 68-ich domoch žilo 463 obyvateľov. Historické názvy obce: Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz, Baiorocz, Bayor. 12.9.1954 obec vyhorela, zničilo sa 80 dreveníc a 90 hospodárskych usadlostí (bajerovce.sk). V obci sa konáva folklórny festival Rusínov. Obec má prírodný amfiteáter (bajerovce.sk).

Bajerovce is situated in the northeast of the Levočské Vrchy (Levoča Hills), at an altitude of 665 meters above sea level (bajerovce.sk). Its area covers 16.11 km² (wikipedia.org). It was part of the former military district Javorina. The village is home to 296 inhabitants. An interesting feature is the ridge watershed, where a stream flows from one side, ultimately reaching the North Sea, and from the other side, it flows towards the Black Sea (bajerovce.sk). The oldest written record of the village dates back to 1274 when it was owned by Bajorvagaš – the noble Tarczay family. It is possible that Germans, who were clearing forests, founded the village. Later, the inhabitants engaged in agriculture, cattle farming, and sheep breeding. In 1787, 463 residents lived in 68 houses. Historical names of the village include Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz, Baiorocz, Bayor. On September 12, 1954, the village suffered a fire, destroying 80 wooden houses and 90 farmsteads (bajerovce.sk). The village hosts a folk festival dedicated to Rusyn culture and boasts a natural amphitheater (bajerovce.sk).