Dolné Považie, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 4203

Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské , búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón ( Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.

Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.

, ,

Hont, Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Vodné nádrže, Fotografie

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 5317

Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva „„. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem pri maximálnej hladine je 305 800 m3, plocha 44 000 m2, maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, a vodných športov (bajkomktajchom.sk).

Tajch slúžil na zásobovanie pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.

V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.

Vindšachta Lake is situated in the village of Štiavnické Bane and is one of the 24 reservoirs in the vicinity of Banská Štiavnica, within the Protected Landscape Area of Štiavnické Vrchy. It is part of the UNESCO World Heritage site „Banská Štiavnica.“ From the information board, I learned that the concept for the reservoir was proposed by Matej Kornel Hell in 1710. The dam was constructed between 1712 and 1715 with the aim of protecting the Upper Bieberová Adit from underground water. Samuel Mikovíny repaired it in 1729 and 1747. The Vindšachta Shaft required multiple repairs in the 18th century, in addition to the mentioned ones. The reservoir had two separate drainage ditches: the Main Piargsky Ditch and the Wide Ditch. The supply ditch was built in 1715. Initially, its water was used for water-powered transportation of ore and gangue in the mining shafts with a braking device. Later, the water served the needs of the Leopold shaft. The overflow water, along with the depleted mining water, was also used to power the processing facilities in the Štefultovska Valley. Later, the water from the supply ditch was used to drive water-column pumping devices. Current conditions state that the reservoir’s volume at maximum capacity is 305,800 m3, the area is 44,000 m2, the maximum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Information board). It is located at an elevation of 688 meters above sea level (uvzsr.sk). The reservoir is directly connected to the Upper Dekýš Ditch but could also be filled from the Počúvadelské Reservoir through the well-known „switch“ of the ditch system to Krížna, via the Richňava Reservoirs and the Bakomi Reservoir. Vindšachta Lake, along with the lower Evička Reservoir, has been a popular center for relaxation, recreation, and water sports for centuries (bajkomktajchom.sk).

The reservoir served as a water supply for the needs of the mining industry, especially for powering water wheels used in ore extraction and processing. The fundamental principle of how reservoirs operated involved accumulating water from tributaries using a dam. Subsequently, this water was utilized to drive water-powered machinery through specialized water channels. Vindšachta Lake Reservoir was part of an extensive network of reservoirs that ensured a stable water source for the mining industry’s requirements. It also stood as a symbol of the technical proficiency of medieval mining engineers. Their construction required precise measurement and planning, and their maintenance demanded continuous care.

Today, Vindšachta Lake Reservoir is not only a technical monument of the past but also a natural and recreational area. The lake’s surroundings are a popular destination for hiking and relaxation, where visitors can explore the history and beauty of nature. Vindšachta Lake Reservoir remains an essential link between the past and the present, reminding us of the significance and evolution of the mining industry that influenced the shaping of the landscape and society in Slovakia.

Dolné Považie, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Topoľčianske obce

Vozokany – dedina pod Marhátom

skala
Hits: 4751

Vozokany pri Topoľčanoch sú najbližšia dedina pod Marhátom, na úpätí Považského Inovca (). Z informačnej tabule som sa dozvedel, že prvý krát je obec spomínaná v roku 1318 ako Wezeken, obec voziarov Nitrianskeho hradu. Za svoju históriu patrila Ostrihomskej kapitule, Esterházyovcom, Méryovcom, Ocskayovcom. Erb pochádza z 18. storočia a znázorňuje kopajúceho Permoníka v železorudných baniach pod Marhátom. Spisovateľ František Hečko nazval tento kraj „Krajom mlieka a medu“. Neďaleko od je rybník v Krtovciach (Informačná tabuľa obce). Kedysi tu boli vinohrady. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1834 a 1866 postihla obec cholera (vozokany.eu).

Vozokany near Topoľčany is the closest village under , at the foothills of the (Peter Kaclík). From an information board, I learned that the village is first mentioned in 1318 as Wezeken, a village of carters from Nitriansky hrad. Throughout its history, it belonged to the Ostrihom Chapter, Esterházy family, Méry family, and Ocskay family. The coat of arms dates back to the 18th century and depicts a digging Permoník in the iron ore mines under Marhát. Writer František Hečko called this region the „Land of Milk and Honey.“ Not far from the village is a pond in Krtovce (Information board of the village). Once, there were vineyards here, and the inhabitants were involved in agriculture. In 1834 and 1866, the village was hit by cholera (vozokany.eu).

  • Vozokany na Facebooku

Malé Karpaty, Krajina, Slovensko, Fotografie

Častá

skala
Hits: 2814

Obec Častá leží na rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny (casta.sk), v nadmorskej výške 248 metrov nad morom (casta.sk). Nad obcou je hrad Červený Kameň (casta.sk). Rozloha je 35.23 km2. Žije tu 2 235 obyvateľov (Wikipedia). Od roku 2004 tu na kolene organizuje každoročne divadelný festival Festeátro. 1. septembra sa konáva vytrvalostný beh Mraznické chodníčky. 8. mája turistický pochod Častovská päťdesiatka. Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1240 (Wikipedia). Vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň (casta.sk). Historické názvy: Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). Maďarský názov je Cseszte, nemecký Schattmannsdorf (Wikipedia). V roku 1560 získala Častá privilégia mestečka. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, pôsobili tu viaceré cechy: debnárov, krajčírov, čížmárov, hrnčiarov, súkenníkov. V 16. storočí tu bol vybudovaný pivovar. Na konci 17. storočia tu bola papiereň. Zo 17. storočia sú zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí na síru a meď. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti (casta.sk).

Neďaleko od Častej prechádza aj Malokarpatská vínna cesta, ktorá pozýva milovníkov vína k objavovaniu kvalitných slovenských vín. Medzi najvýznamnejšie patrí kostol svätého Štefana, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to gotický kostol so zachovanými renesančnými a barokovými prvkami.

The village of Častá is located on the border of the Small Carpathians and the Trnava Hills (casta.sk), at an elevation of 248 meters above sea level (casta.sk). Above the village stands Červený Kameň Castle (casta.sk). The area of the village is 35.23 km2, and it is home to 2,235 residents (Wikipedia). Since 2004, the Theater on the Knee has been organizing the annual theater festival Festeátro here. On September 1st, the endurance race Mraznické chodníčky takes place. On May 8th, the tourist march Častovská päťdesiatka is organized. Since 2004, the Christmas volleyball tournament has been regularly organized (Wikipedia).

The first written mention is from the year 1240 (Wikipedia). It originated as a sub-castle settlement of Červený Kameň Castle (casta.sk). Historical names include Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). The Hungarian name is Cseszte, and the German name is Schattmannsdorf (Wikipedia). In 1560, Častá was granted town privileges. In the mid-16th century, several noble families and Croatian colonists settled here. The residents were engaged in agriculture, viticulture, and various guilds operated here: coopers, tailors, cobblers, potters, and clothiers. A brewery was built in the 16th century. At the end of the 17th century, there was a paper mill. From the 17th century, there are mentions of mines for gold and silver, and in the 19th century, for sulfur and copper. In 1738, there was a plague epidemic in Častá, and German colonists were invited to repopulate the area (casta.sk).

Near Častá, the Small Carpathians Wine Route passes by, inviting wine enthusiasts to discover high-quality Slovak wines. Among the most significant landmarks is the Church of Saint Stephen, recognized as a national cultural monument. It is a Gothic church with preserved Renaissance and Baroque elements.