Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Gerlachovský štít

skala
Hits: 323

Gerlachovský štít – Gerlach, je najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska a celého karpatského oblúka. Dosahuje nadmorskú výšku 2 654,4 metra (​en.wikipedia.org). Nachádza v južnej časti hlavného hrebeňa, na juhovýchodnom výbežku. Na západ od Gerlachu sa rozprestiera Batizovská dolina a na východ Velická dolina (de.wikipedia.org). Masív Gerlachu má charakteristický pyramídový tvar, zvýraznený veľkým karom, známym ako Gerlachovský kotol (de.wikipedia.org). Z geologického hľadiska patrí Gerlachovský štít k najstarším tatranským masívom. Je budovaný prevažne žulou (granitom), ktorá tvorí pevné jadro Vysokých Tatier​. Celý masív vznikol počas alpínskeho vrásnenia počas treťohôr (sk.wikipedia.org). Strmé steny spadajú do susedných dolín, na západe do Batizovskej a na východe do Velickej doliny, kde ležia morény a vytvorené ustupujúcimi ľadovcami​ (sk.wikipedia.org).

Klíma na Gerlachovskom štíte je prísne vysokohorská. Teploty sú nízke počas celého roka (old.gymzv.sk). Väčšinu roka pokrýva vrcholový masív snehová pokrývka a aj v lete sa môže objaviť sneženie či ľadová námraza. Letné dni bývajú chladné, počas najteplejších popoludní v júli dosahuje okolo 5 °C​ (en.wikipedia.org).  Vrcholové partie Gerlachovského štítu sú skalnaté a chudobné na vegetáciu – vo veľkých nadmorských výškach prežívajú už len lišajníky a niekoľko odolných druhov rastlín v štrbinách skál. Nižšie, na úbočiach a v priľahlých dolinách, však nájdeme pestré vysokohorské spoločenstvá. Hranica lesa siaha približne do 1500 m nad morom, nad ňou nasleduje pásmo kosodreviny a alpínskych tráv. Typické sú husté porasty kosodreviny (borovica horská) a medzi kvetenou vzácny plesnivec alpínsky či rôzne horce a lomikameň​. V skalách a sutiach pod Gerlachom rastie napríklad endemický horec tatranský – Gentiana altaica subsp. tatrae a starček tatranský. Zo živočíchov žijú v tejto oblasti kamzík vrchovský tatranský a kolónie svišťov tatranských. V lesnatých častiach podhoria možno natrafiť aj na medveďa hnedého či rysa ostrovida. Z vtákov tu hniezdi orol skalný a pravidelne sa vyskytuje aj sokol sťahovavý či vysokohorské druhy ako vrchárka smreková a labuť veľká​ (sk.wikipedia.org). Gerlachovský štít sa nachádza v srdci Tatranského národného parku – TANAP-u. Ide o územie s najvyšším stupňom ochrany prírody – vrcholové oblasti do bezzásahovej zóny, kde sa zachovávajú prírodné procesy bez priameho zásahu človeka. Celé územie TANAP-u (vrátane Gerlachovského štítu) je zároveň od roku 1993 súčasťou Biosférickej rezervácie UNESCO ​ (sk.wikipedia.org).

Názov „Gerlachovský štít“ je odvodený od neďalekej Gerlachov. Historické názvy: Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. V roku 1959 bol vrchu navrátený pôvodný názov Gerlachovský štít, ktorý sa používa dodnes (​en.wikipedia.org). V 18. a na začiatku 19. storočia nebol Gerlachovský štít považovaný za najvyšší vrchol Tatier. Tento titul bol pripisovaný vrcholom ako Kriváň, Lomnický štít alebo Ľadový štít. Až v roku 1838 lesník Ľudovít Greiner určil Gerlachovský štít ako najvyšší vrchol Tatier, čo bolo potvrdené rakúskou armádou v roku 1868 ​(it.wikipedia.org). Prvý doložený výstup na vrchol uskutočnil v roku 1834 Ján Still z obce Nová Lesná (​en.wikipedia.org).

Dnes nie je výstup na Gerlachovský štít značený turistickým chodníkom a je povolený len v sprievode certifikovaného horského vodcu. Najčastejšia výstupová trasa vedie od horského hotela Sliezsky dom cez Velickú próbu na vrchol a zostupuje sa cez Batizovskú próbu do Batizovskej doliny. Obe trasy majú obťažnosť I podľa UIAA. Alternatívne, náročnejšie trasy zahŕňajú Tatarkovu próbu a Martinský hrebeň (Martinka), s obťažnosťou II–III podľa UIAA (de.wikipedia.org).

Gerlachovský štít (Gerlach Peak) is the highest peak of the High Tatras, Slovakia, and the entire Carpathian mountain range, reaching an elevation of 2,654.4 meters above sea level. Geographically, it is situated within the High Tatras massif in northeastern Slovakia, on the territory of the Tatra National Park (TANAP). The peak lies between two significant valleys: Batizovská dolina to the west and Velická dolina to the east. Gerlachovský štít features a distinctive pyramid shape, accentuated by a large cirque known as Gerlachovský kotol. Geologically, Gerlach is among the oldest massifs in the Tatras, predominantly composed of granite, shaped during the Alpine orogeny period. Its steep walls descend dramatically into adjacent valleys, where moraines and glacial lakes formed by retreating glaciers can still be seen today.

The climate at Gerlachovský štít is strictly alpine, characterized by low temperatures year-round. Even summer days can be cold, with peak afternoon temperatures around 5 °C in July. Snowfall and ice formation can occur at any time of year. Vegetation near the summit is sparse and rocky, limited primarily to lichens. However, diverse alpine communities flourish at lower altitudes, including dense growths of dwarf pine (mountain pine), alpine grasses, and endemic species such as the Tatra gentian (Gentiana altaica subsp. tatrae) and Tatra groundsel. Wildlife typical for this region includes the endemic Tatra chamois and colonies of alpine marmots. In lower forested regions, brown bears, lynxes, golden eagles, peregrine falcons, and alpine bird species are found. Gerlachovský štít lies at the heart of the Tatra National Park (TANAP), an area under the strictest level of environmental protection, designated as a no-intervention zone. Since 1993, this region has also been part of the UNESCO Biosphere Reserve Tatry.

The mountain’s name derives from the nearby village of Gerlachov. Historically, it has held various names such as Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Legionnaires‘ Peak, and Stalin’s Peak. Until the mid-19th century, Gerlachovský štít was not recognized as the highest peak in the Tatras; this title was mistakenly attributed to peaks such as Kriváň, , or Ľadový štít. In 1838, forester Ludwig Greiner definitively established Gerlachovský štít as the highest Tatra summit. The first confirmed ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Gerlachovský štít does not have marked hiking trails and can only be ascended with a certified mountain guide. The most common ascent route starts from Sliezsky dom mountain hotel through Velická próba. More challenging climbing routes include Tatarkova próba and Ridge (Martinka), rated II–III by UIAA standards.

Gerlach (słow. Gerlachovský štít) jest najwyższym szczytem Tatr Wysokich, Słowacji oraz całych Karpat. Jego wysokość wynosi 2654,4 m n.p.m. Położony jest w południowej części głównej grani Tatr, pomiędzy dwiema ważnymi dolinami: Doliną Batyżowiecką na zachodzie i Doliną Wielicką na wschodzie, w granicach Tatrzańskiego Parku Narodowego (TANAP). Gerlach ma charakterystyczny kształt piramidy, uwydatniony przez duży kocioł lodowcowy, znany jako Kocioł Gerlachowski. Geologicznie masyw Gerlachu należy do najstarszych masywów tatrzańskich, zbudowany jest głównie z granitu, tworzącego twarde jądro Tatr Wysokich. Jego kształt powstał podczas alpejskich ruchów górotwórczych w trzeciorzędzie. Strome ściany opadają ku sąsiednim dolinom, gdzie znajdują się moreny i jeziora polodowcowe.

Klimat na Gerlachu jest typowo alpejski, z niskimi temperaturami przez cały rok. Nawet latem dni są chłodne – w lipcu temperatury w najcieplejsze popołudnia osiągają około 5°C. Śnieg i oblodzenie mogą wystąpić o każdej porze roku. Wierzchołek Gerlachu jest skalisty, ubogi w roślinność, ograniczoną głównie do porostów i kilku odpornych gatunków roślin w szczelinach skalnych. Na niższych zboczach i w sąsiednich dolinach występują bogate zbiorowiska wysokogórskie. Granica lasu sięga około 1500 m n.p.m., powyżej rośnie kosodrzewina oraz trawy alpejskie. Charakterystyczna jest kosodrzewina (sosna górska), a także rzadki szarotka alpejska oraz różne gatunki goryczek i skalnic. W okolicznych skałach rośnie endemiczny goryczka tatrzańska oraz starzec tatrzański. Z fauny spotkać można kozicę tatrzańską i kolonie świstaków tatrzańskich. W niższych partiach leśnych żyją niedźwiedź brunatny, ryś euroazjatycki, orzeł przedni, sokół wędrowny oraz wysokogórskie gatunki ptaków.

Gerlach znajduje się w sercu Tatrzańskiego Parku Narodowego, w strefie ochrony ścisłej, gdzie obowiązuje zakaz ingerencji człowieka. Teren ten objęty jest ochroną jako Rezerwat Biosfery UNESCO. Historycznie szczyt nosił różne nazwy, takie jak Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. Do połowy XIX wieku nie uznawano go za najwyższy szczyt Tatr, przypisując to miano szczytom takim jak Krywań, Łomnica czy Lodowy Szczyt. Dopiero w roku 1838 leśnik Ľudovít Greiner wykazał, że najwyższym szczytem jest Gerlach, co potwierdzono w 1868 roku.

Obecnie Gerlach nie posiada oznakowanych szlaków turystycznych, a wejście na szczyt możliwe jest wyłącznie w towarzystwie licencjonowanego przewodnika. Najczęściej używana trasa prowadzi od hotelu górskiego Śląski Dom przez Wielicką Próbę. Trudniejsze drogi wspinaczkowe, takie jak Próba Tatarki lub Grzbiet Martina (Martinka), mają trudność od II do III w skali UIAA.

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Liptov, Hory, Biotopy, Fotografie

Štrba

skala
Hits: 2737

Štrba je podtatranská obec, v ktorej žije 3890 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Leží na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške približne 829 metrov. Jej poloha v Podtatranskej kotline ju umiestňuje medzi Vysoké a (strba.sk). Bola založená v roku 1280 na panstve liptovského grófa Bogomíra a v prvej písomnej zmienke je jej názov „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Iné historické názvy: Csorba, Tschirban (en.wikipedia.org). Zakladateľom bol šoltýs Hotta. Postupne obec patrila rodinám z vetvy Bogomíra. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, pálením uhlia a vápna, neskôr aj povozníctvom. V roku 1896 postavili z formujúcej sa okolo železničnej stanice Tatranská Štrba ozubnicovú železnicu na Štrbské Pleso. Neďaleko od je aj zaniknutá osada Šoldov, v ktorej stálo kedysi opátstvo, zaniklo však v 14. storočí. Obcou prechádza aj hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom (vysoke-tatry.info).

Štrba má rozlohu približne 63,07 km² a žije v nej okolo 3 382 obyvateľov. Obec sa skladá z troch častí: samotná Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. Tatranská Štrba je známa svojou železničnou stanicou, ktorá je východiskovým bodom ozubnicovej železnice vedúcej na , významné turistické stredisko vo Vysokých Tatrách. Geografická poloha obce poskytuje obyvateľom a návštevníkom jedinečný výhľad na panorámu Vysokých Tatier na severe a hrebene Nízkych Tatier na juhu. Oblasť je bohatá na prírodné krásy, turistické trasy a možnosti na rekreáciu počas celého roka. Štrba je tiež známa svojimi kultúrnymi podujatiami. Jedným z nich je Deň obce Štrba, súčasťou sú hudobné vystúpenia, , predajné stánky a rôzne atrakcie pre (strba.sk).

Štrba is a sub-Tatra village with a population of 3,890 inhabitants (vysoke-.info). It is located on the southern foothills of the High Tatras at an altitude of approximately 829 meters. Its position in the Podtatranská Basin places it between the High and Low Tatras (strba.sk). The village was founded in 1280 on the estate of Count Bogomír, and in the first written record, its name appears as „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Other historical names include Csorba and Tschirban (en.wikipedia.org). The founder of the village was the reeve Hotta. Over time, the village belonged to families from the branch of Bogomír. The inhabitants engaged in shepherding, logging, charcoal burning, and lime burning, and later also in carting. In 1896, a cog railway was built from the developing settlement around the Tatranská Štrba railway station to Štrbské Pleso. Near the village is the now-extinct settlement of Šoldov, where a monastery once stood, but it disappeared in the 14th century. Štrba is also crossed by the main European watershed between the Baltic and Black Seas (vysoke-tatry.info).

Štrba has an area of approximately 63.07 km² and a population of around 3,382 inhabitants. The village consists of three parts: Štrba itself, Tatranská Štrba, and Štrbské Pleso. Tatranská Štrba is known for its railway station, which serves as the starting point of the cog railway leading to Štrbské Pleso, a major tourist resort in the High Tatras. The geographical position of the village provides residents and visitors with a unique view of the panorama of the High Tatras to the north and the Low Tatra ridges to the south. The area is rich in natural beauty, hiking trails, and year-round recreational opportunities. Štrba is also known for its cultural events, one of which is the Day of Štrba, featuring musical performances, exhibitions, stalls, and various attractions for children (strba.sk).

Štrba to podtatrzańska wieś, w której mieszka 3 890 mieszkańców (vysoke-tatry.info). Leży u południowych podnóży Wysokich Tatr na wysokości około 829 metrów. Jej położenie w Kotlinie Podtatrzańskiej umieszcza ją między Wysokimi a Niskimi Tatrami (strba.sk). Wieś została założona w 1280 roku na ziemiach hrabiego Liptowskiego Bogomíra, a w pierwszej wzmiance pisemnej jej nazwa pojawia się jako „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Inne historyczne nazwy to Csorba i Tschirban (en.wikipedia.org). Założycielem wsi był sołtys Hotta. Z biegiem czasu wieś należała do rodzin z rodu Bogomíra. Mieszkańcy zajmowali się pasterstwem, wyrębem drzew, wytwarzaniem węgla drzewnego i wapna, a później także przewozem towarów. W 1896 roku z rozwijającej się osady wokół stacji kolejowej Tatranská Štrba zbudowano kolej zębata prowadzącą na Štrbské Pleso. Niedaleko wsi znajduje się również zanikła osada Šoldov, w której niegdyś stało opactwo, ale zanikło ono w XIV wieku. Przez Štrbę przebiega także główne europejskie dział wodny między Morzem Bałtyckim a Morzem Czarnym (vysoke-tatry.info).

Štrba ma powierzchnię około 63,07 km² i liczy około 3 382 mieszkańców. Składa się z trzech części: samej Štrby, Tatranskej Štrby i Štrbského Plesa. Tatranská Štrba jest znana ze swojej stacji kolejowej, która stanowi punkt wyjściowy dla kolei zębatej prowadzącej na Štrbské Pleso, ważny ośrodek turystyczny w Tatrach Wysokich. Położenie geograficzne wsi zapewnia mieszkańcom i turystom niepowtarzalny widok na panoramę Tatr Wysokich na północy i grzbiety Tatr Niskich na południu. Region ten obfituje w piękno przyrody, szlaki turystyczne oraz możliwości rekreacji przez cały rok. Štrba jest również znana ze swoich wydarzeń kulturalnych, z których jednym jest Dzień Štrby, obejmujący występy muzyczne, wystawy, stoiska handlowe i różne atrakcje dla dzieci (strba.sk).

TOP

Všetky

 

 

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Kriváň

skala
Hits: 4548

O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk). Prvá písomná zmienka o Kriváni pochádza z roku 1639, kde bol uvedený ako „Kriwan“. Prvé zaznamenané výstupy na Kriváň sa datujú do 18. storočia. V roku 1773 uskutočnil evanjelický farár Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi prvý známy výstup na vrchol (Wikipedia). V 19. storočí sa Kriváň stal symbolom slovenského národného obrodenia. V roku 1841 na jeho vrchol vystúpil Ľudovít Štúr spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým. Od roku 1955 sa každoročne organizuje Národný výstup na Kriváň, ktorý pripomína tieto historické udalosti a zdôrazňuje význam v slovenskej kultúre. Kriváň sa nachádza v Tatranskom národnom parku (TANAP) a je domovom rôznorodej flóry a fauny. Počas výstupu môžu turisti vidieť vzácne druhy rastlín, ako sú plesnivec alpínsky či horec, a stretnúť sa s tatranskými kamzíkmi alebo svišťami. Kriváň sa často objavuje v slovenskej literatúre, hudbe a výtvarnom umení. Jeho silueta je súčasťou štátneho znaku Slovenska a bola vybraná ako motív na slovenských eurominciach. Mnohé básne a piesne oslavujú jeho krásu a význam pre slovenský národ (slovakia.travel).

Kriváň is even sung about in folk songs. From this perspective, it is historically the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Kráľova hoľa rivals Kriváň as a symbol of Slovakia. It rises to an altitude of 2,494.7 meters (Wikipedia). It is located in the western part of the High Tatras (Wikipedia). Two routes lead to its summit, from Tri Studničky and from Jamské Pleso. According to legend, Kriváň’s crooked shape was caused by a celestial accident. An angel, sent by God on the seventh day of creation to scatter natural beauty, struck the mountain with his wing. During this, the bag of beauty tore, granting the Tatras more natural beauty than any other corner of the world (spravnavec.sk). On its southern and southwestern slopes, mining activity was conducted between the 15th and 18th centuries (zoznam.sk). Since 1861, a tradition of national ascents to Kriváň has been established (spravnavec.sk).

The first written mention of Kriváň dates back to 1639, where it was referred to as „Kriwan.“ The earliest recorded ascents to Kriváň date to the 18th century. In 1773, the evangelical pastor Andreas Jonas Czirbes from Spišská Nová Ves made the first known ascent to the summit (Wikipedia). In the 19th century, Kriváň became a symbol of the Slovak national revival. In 1841, Ľudovít Štúr, together with Miloslav Hodža and Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, climbed its peak. Since 1955, the National Ascent to Kriváň has been held annually, commemorating these historical events and emphasizing the mountain’s importance in Slovak culture.

Kriváň is located in the Tatra National Park (TANAP) and is home to diverse flora and . During the climb, tourists can see rare plant species such as the alpine edelweiss and gentian, and encounter Tatra chamois or marmots. Kriváň often appears in Slovak literature, music, and visual arts. Its silhouette is part of Slovakia’s national emblem and was chosen as the motif on Slovak euro coins. Many poems and songs celebrate its beauty and significance to the Slovak nation (slovakia.travel).

O Krivániu śpiewa się nawet w pieśniach ludowych. Z tego punktu widzenia jest to historycznie najbardziej znany szczyt w Wysokich Tatrach. Ośmielam się twierdzić, że tylko Kráľova hoľa rywalizuje z Krivániem jako symbol Słowacji. Wznosi się na wysokość 2494,7 metrów (Wikipedia). Znajduje się w zachodniej części Wysokich Tatr (Wikipedia). Na szczyt prowadzą dwie trasy: z Tri Studničky i z Jamské Pleso. Według legendy, Kriváň został zniekształcony przez niebiański wypadek. Anioł, wysłany przez Boga w siódmym dniu stworzenia, aby rozrzucić naturalne piękno, uderzył skrzydłem w górę. Przy tym worek z pięknem rozerwał się, co sprawiło, że otrzymały więcej piękna niż inne zakątki świata (spravnavec.sk). Na południowych i południowo-zachodnich stokach prowadzono działalność górniczą między XV a XVIII wiekiem (zoznam.sk). Od 1861 roku ustanowiono tradycję narodowych wejść na Kriváň (spravnavec.sk).

Pierwsza pisemna wzmianka o Krivániu pochodzi z 1639 roku, gdzie został określony jako „Kriwan“. Najwcześniejsze odnotowane wejścia na Kriváň datuje się na XVIII wiek. W 1773 roku pastor ewangelicki Andreas Jonas Czirbes ze Spišskej Novej Vsi dokonał pierwszego znanego wejścia na szczyt (Wikipedia). W XIX wieku Kriváň stał się symbolem słowackiego odrodzenia narodowego. W 1841 roku na jego szczyt wspięli się Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža i Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Od 1955 roku co roku organizowane jest Narodowe Wejście na Kriváň, które upamiętnia te wydarzenia historyczne i podkreśla znaczenie góry w słowackiej kulturze.

Kriváň znajduje się w Tatrzańskim Parku Narodowym (TANAP) i jest domem dla różnorodnej flory i fauny. Podczas wspinaczki turyści mogą zobaczyć rzadkie gatunki roślin, takie jak szarotka alpejska czy goryczka, oraz spotkać kozice tatrzańskie lub świstaki. Kriváň często pojawia się w słowackiej literaturze, muzyce i sztukach wizualnych. Jego sylwetka jest częścią godła narodowego Słowacji i została wybrana jako motyw na słowackich monetach euro. Wiele wierszy i pieśni wychwala jego piękno i znaczenie dla narodu słowackiego (slovakia.travel).

TOP

Všetky

, , ,

Krajina, Zahraničie, Hory, Česko, Severná Morava, Biotopy, Fotografie

Radhošť

skala
Hits: 305

Vrch Radhošť, s nadmorskou výškou 1 129 metrov, je jedným z najvýznamnejších vrcholov Moravsko-sliezskych Beskýd. Nachádza sa približne 6 km severovýchodne od Rožnova pod Radhoštom a je známy svojou bohatou históriou, kultúrnym významom a výhľadmi na okolité pohoria, ako sú Beskydy, Valašsko, Jeseníky, Malá a Veľká Fatra. Radhošť je opradený mnohými legendami. Podľa povestí bol v minulosti uctievaný ako sídlo pohanského boha Radegasta, boha slnka, a víťazstva. Hoci priame dôkazy o tomto kulte chýbajú, tradícia pretrvala a dnes na trase z Pusteven na Radhošť stojí socha Radegasta, vytvorená sochárom Albínom Poláškom (Wikipedia). Autor bolo profesorom umeleckej školy v Chicagu, a bol rodákom z Frenštátu pod Radhoštěm. Je autorom aj súsošia Cyrila a Metoda, ktorá stojí vedľa na Radhošti a sochu prezidenta Wilsona pred pražským hlavným nádražím. Radegast bol odliaty v zlievarni firma Maška v Prahe. Konkrétne dva kusy. Jeden z nich bol umiestnený na Rahdošti, ale v 90-tych rokoch 20. storočia bol nahradený vernou žulovou replikou. Originálu nevyhovovala tunajšia klíma, preto bol premiestnený na radnicu Frenštátu pod Radhoštem. Druhý odliaty originál bol darovaný do . Zaujímavé je, ze Albín Polášek uvažoval vrátiť sa do rodných Beskýd a vo svojej záhrade vytvoriť háj pôvodných slovanský bohov (Informačná tabuľa). Z ďaleka na Radhošť prichádzali v minulosti a priniesli sme sem dary – dobytok, časť úrody, úlovok. Koncom jari tu starí slávili letný slnovrat. Vatry horeli, tancovalo sa a spievalo (slovanskakosile.cz). Historické záznamy hovoria o uctievaní Radegasta len u Slovanov pri Baltskom mori (Informačná tabuľa).

V 9. storočí mali na Radhošť zavítať solunskí misionári svätí Cyril a Metod, ktorí údajne nechali zničiť modlu Radegasta a na jeho mieste postavili kríž. Na pamiatku ich misie bola v rokoch 1896–1898 na vrchole postavená Kaplnka svätého Cyrila a Metoda, ktorá je dnes najvyššie položenou sakrálnou stavbou v Českej republike (kudyznudy.cz).

Severné svahy Radhošťa sú chránené ako Národná prírodná rezervácia Radhošť, vyhlásená v roku 1955. Rezervácia s rozlohou 145 ha chráni vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá, vrátane druhov ako je rys ostrovid Lynx lynx či jariabok hôrny Tetrastes bonasia, Salamandra salamandra, Triturus alpestris, Vipera berus, Natrix natrix, Ciconia nigra, Asio otus, Accipiter nisus, Accipiter gentilis, Falco subbuteo, Canis lupus, Ursus arctos. Vyskytujú sa tu tiež unikátne , napríklad kamzičník rakúsky či kýchavica zelenokvetá. Na území rezervácie botanický prieskum preukázal výskyt Campylostelium saxicola, Aruncus vulgaris, brusnica Vaccinium myrtillus, Daphne mezereum, Lilium martagon, Aconitum, Aconitum variegatum, Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea. Hlavnou drevinou je buk lesný Fagus sylvatica. Popri ňom javor Acer pseduoplatanus, vzácne jedľa Abies alba (chranena-uzemi.cz).

Každoročne sa na Radhošti konajú cyrilometodské púte, ktorých sa zúčastňujú tisícky pútnikov. Tieto udalosti pripomínajú významnú duchovnú a kultúrnu históriu tohto miesta (prostrednibecva.cz). Najjednoduchší prístup na Radhosť je z Pusteven, kam vedie lanovka z Trojanovíc. Z Pusteven vedie na vrchol Radhošťa turistický chodník, ktorý prechádza okolo Radegasta a ponúka nádherné na okolité . Táto trasa je súčasťou Náučného chodníka Radegast, ktorý na desiatich zastávkach predstavuje históriu a prírodu okolia pamätného vrchu a turistickej oblasti Pusteven. Celá hora je pretkaná podzemnými chodbami a jaskyňami (ceskehory.cz).

Mount Radhošť, with an elevation of 1,129 meters, is one of the most significant peaks in the Moravian-Silesian Beskids. It is located approximately 6 km northeast of Rožnov pod Radhoštěm and is renowned for its rich history, cultural significance, and scenic views of the surrounding mountain ranges, including the Beskids, Valašsko, Jeseníky, Malá Fatra, and Veľká Fatra.

Radhošť is shrouded in many legends. According to folklore, it was once revered as the seat of the pagan god Radegast, the deity of the sun, war, and victory. Although direct evidence of this cult is lacking, the tradition has endured, and today a statue of Radegast stands along the trail from Pustevny to Radhošť. The sculpture was created by artist Albín Polášek (Wikipedia), a native of Frenštát pod Radhoštěm and a professor at the Art Institute of Chicago. Polášek is also the author of the statue of Saints Cyril and Methodius, which stands next to the chapel on Radhošť, as well as the statue of President Wilson in front of the main railway station in Prague.

The Radegast statue was cast at the Maška foundry in Prague, with two identical pieces produced. One was placed on Radhošť, but in the 1990s, it was replaced with a faithful granite replica because the original was not suited to the local climate. The original was moved to the town hall in Frenštát pod Radhoštěm. The second cast was donated to Prague Zoo. Interestingly, Albín Polášek once contemplated returning to his native Beskids to create a garden featuring statues of the ancient Slavic gods (Information board). Historical records mention the worship of Radegast only among the Slavs by the Baltic Sea (Information board).

In the past, people traveled from afar to Radhošť, bringing offerings such as livestock, crops, and game. At the end of spring, the ancient Slavs celebrated the summer solstice on Radhošť. Bonfires were lit, and people danced and sang (slovanskakosile.cz). 

In the 9th century, the Thessalonian missionaries Saints Cyril and Methodius are said to have visited Radhošť, allegedly destroying the idol of Radegast and erecting a cross in its place. To commemorate their mission, the Chapel of Saints Cyril and Methodius was built at the summit between 1896 and 1898, which today is the highest sacral building in the Czech Republic (kudyznudy.cz).

The northern slopes of Radhošť are protected as the Radhošť National Nature Reserve, declared in 1955. The 145-hectare reserve preserves rare plant and animal communities, including species such as the Eurasian lynx (Lynx lynx), western capercaillie (Tetrastes bonasia), fire salamander (Salamandra salamandra), alpine newt (Triturus alpestris), common European adder (Vipera berus), grass snake (Natrix natrix), black stork (Ciconia nigra), long-eared owl (Asio otus), sparrowhawk (Accipiter nisus), goshawk (Accipiter gentilis), Eurasian hobby (Falco subbuteo), gray wolf (Canis lupus), and brown bear (Ursus arctos). Unique plants also grow here, such as Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea, and Aconitum variegatum. The dominant tree species is the European beech (Fagus sylvatica), alongside sycamore maple (Acer pseudoplatanus) and rare silver fir (Abies alba) (chranena-uzemi.cz).

Each year, Radhošť hosts Cyril and Methodius pilgrimages, attended by thousands of pilgrims. These events highlight the site’s significant spiritual and cultural history (prostrednibecva.cz). The easiest way to access Radhošť is from Pustevny, which is connected by a cable car from Trojanovice. From Pustevny, a tourist trail leads to the summit of Radhošť, passing by the Radegast statue and offering beautiful views of the surrounding mountains. This trail is part of the Radegast Nature Trail, which includes ten stops showcasing the history and natural beauty of this memorable mountain and the Pustevny area. The mountain is also interlaced with underground tunnels and caves (ceskehory.cz).

Vrch Radhošť s nadmořskou výškou 1 129 metrů je jedním z nejvýznamnějších vrcholů Moravskoslezských Beskyd. Nachází se přibližně 6 km severovýchodně od Rožnova pod Radhoštěm a je známý svou bohatou historií, kulturním významem a krásnými výhledy na okolní pohoří, jako jsou Beskydy, Valašsko, Jeseníky, Malá a Velká Fatra.

Radhošť je opředen mnoha legendami. Podle pověstí byl v minulosti uctíván jako sídlo pohanského boha Radegasta, boha slunce, války a vítězství. Přímé důkazy o tomto kultu sice chybí, tradice však přetrvala, a dnes na trase z Pusteven na Radhošť stojí socha Radegasta, jejímž autorem je sochař Albín Polášek (Wikipedia). Polášek byl profesorem umělecké školy v Chicagu a pocházel z Frenštátu pod Radhoštěm. Je rovněž autorem sousoší svatého Cyrila a Metoděje, které stojí vedle kaple na Radhošti, a sochy prezidenta Wilsona před hlavním nádražím v Praze.

Socha Radegasta byla odlita ve slévárně firmy Maška v Praze, a to hned dvakrát. Jeden odlitek byl umístěn na Radhošti, avšak v 90. letech 20. století byl nahrazen věrnou žulovou replikou, protože originálu nevyhovovalo místní klima. Originál byl proto přemístěn na radnici ve Frenštátě pod Radhoštěm. Druhý odlitek byl darován do ZOO Praha. Zajímavostí je, že Albín Polášek uvažoval o návratu do rodných Beskyd, kde chtěl ve své zahradě vytvořit háj slovanských bohů (Informační tabule).

V minulosti přicházeli na Radhošť lidé zdaleka a nosili sem dary – dobytek, část úrody, úlovky. Staří Slované zde na konci jara slavili letní slunovrat. Hořely vatry, tančilo se a zpívalo (slovanskakosile.cz). Historické záznamy hovoří o uctívání Radegasta pouze u Slovanů u Baltského moře (Informační tabule).

V 9. století měli na Radhošť zavítat soluňští misionáři svatí Cyril a Metoděj, kteří údajně nechali zničit modlu Radegasta a na jejím místě postavili kříž. Na památku jejich mise byla v letech 1896–1898 na vrcholu postavena Kaple svatého Cyrila a Metoděje, která je dnes nejvýše položenou sakrální stavbou v České republice (kudyznudy.cz).

Severní svahy Radhoště jsou chráněny jako Národní přírodní rezervace Radhošť, vyhlášená v roce 1955. Rezervace o rozloze 145 ha chrání vzácné rostlinné a živočišné společenství, včetně druhů jako je rys ostrovid (Lynx lynx), tetřev hlušec (Tetrastes bonasia), mlok skvrnitý (Salamandra salamandra), čolek horský (Triturus alpestris), zmije obecná (Vipera berus), užovka obojková (Natrix natrix), čáp černý (Ciconia nigra), kalous ušatý (Asio otus), krahujec obecný (Accipiter nisus), jestřáb lesní (Accipiter gentilis), dřemlík tundrový (Falco subbuteo), vlk obecný (Canis lupus) a medvěd hnědý (Ursus arctos). V rezervaci rostou unikátní rostliny, například Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea a Aconitum variegatum. Hlavní dřevinou je buk lesní (Fagus sylvatica), dále javor klen (Acer pseudoplatanus) a vzácná jedle bělokorá (Abies alba) (chranena-uzemi.cz).

Každoročně se na Radhošti konají cyrilometodějské poutě, kterých se účastní tisíce poutníků. Tyto akce připomínají významnou duchovní a kulturní historii tohoto místa (prostrednibecva.cz). Nejjednodušší přístup na Radhošť je z Pusteven, kam vede lanovka z Trojanovic. Z Pusteven vede na vrchol Radhoště turistická stezka, která míjí sochu Radegasta a nabízí nádherné výhledy na okolní hory. Tato trasa je součástí Naučné stezky Radegast, která na deseti zastaveních představuje historii a přírodu okolí památné hory a turistické oblasti Pusteven. Celá hora je protkána podzemními chodbami a jeskyněmi (ceskehory.cz).

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Hory, Česko, Severná Morava, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Vresovisko Bílová

skala
Hits: 333

Vresovisko Bílová je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Hostýnskych vrchoch na Morave, v blízkosti Bílová, približne 1,9 km východne od Rajnochovice (kudyznudy.cz). Táto lokalita bola vyhlásená za chránené územie 1. októbra 1982 a rozkladá sa na ploche 3 ha (mapy.cz). Je situovaná na miernom, prevažne juhovýchodnom svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vresovisko Bílová predstavuje jediné súvislé vresovisko s bohatým výskytom jalovca obyčajného (Juniperus communis) a vresu obyčajného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnskych vrchoch. Tento biotop je v Karpatskej fytogeografickej oblasti Českej republiky veľmi vzácny. Okrem dominantných druhov tu rastú aj smilka tuhá (Nardus stricta), plavúň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), materina dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), púpava bezbyľová (Carlina acaulis), fialka lesná (Viola reichenbachiana), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), (Stellaria graminea), nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) a mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias). Pôvodne bola lokalita využívaná ako podhorská pastvina. Po ukončení pasenia oviec však došlo k ohrozeniu vresoviska zarastaním náletovými drevinami, predovšetkým smrekom a brezou. V posledných rokoch je lúka cielene kosená ako náhrada pasenia a sú odstraňované náletové . Časť lokality je však, vďaka nedostatočnej starostlivosti v minulosti, ako unikátny biotop už stratená (Jana Humpolíčková).

Táto lokalita je významná nielen z botanického hľadiska, ale aj ako ukážka tradičného hospodárenia v podhorských oblastiach. Udržiavanie vresoviska je kľúčové pre zachovanie biodiverzity a ochranu vzácnych druhov rastlín. Vresovisko Bílová je prístupné po červeno značenom turistickom chodníku medzi Rajnochovicami a osadou Lázy. Návštevníci by mali rešpektovať pravidlá ochrany prírody a pohybovať sa len po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškodeniu citlivého ekosystému vresoviska (turistika.cz).

The Bílová Heathland is a natural monument located in the Hostýn Hills in Moravia, near the Bílová settlement, approximately 1.9 km east of the village of Rajnochovice (kudyznudy.cz). This area was declared a protected site on October 1, 1982, and covers an area of 3 hectares (mapy.cz). It is situated on a gentle, predominantly southeastern slope of the Klínec hill (kudyznudy.cz). The Bílová Heathland represents the only continuous heathland with a rich presence of common juniper (Juniperus communis) and common heather (Calluna vulgaris) in the entire Hostýn Hills. This habitat is very rare in the Carpathian phytogeographic region of the Czech Republic.

In addition to the dominant species, other plants found here include mat grass (Nardus stricta), stag’s-horn clubmoss (Lycopodium clavatum), bilberry (Vaccinium myrtillus), broad-leaved thyme (Thymus pulegioides), upright cinquefoil (Potentilla erecta), dwarf carline thistle (Carlina acaulis), early dog-violet (Viola reichenbachiana), spotted dead-nettle (Lamium maculatum), lesser stitchwort (Stellaria graminea), wood forget-me-not (Myosotis sylvatica), and cypress spurge (Euphorbia cyparissias).

Originally, the site was used as a submontane pasture. However, after grazing ceased, the heathland became threatened by the encroachment of pioneer trees, especially spruce and birch. In recent years, the meadow has been intentionally mown as a substitute for grazing, and invasive tree growth is being removed. Nevertheless, due to insufficient care in the past, part of this unique habitat has already been lost (Jana Humpolíčková).

This location is significant not only from a botanical perspective but also as an example of traditional farming practices in submontane areas. Maintaining the heathland is crucial for preserving biodiversity and protecting rare plant species. The Bílová Heathland is accessible via the red-marked hiking trail between Rajnochovice and the Lázy settlement. Visitors should respect nature conservation rules and stick to designated paths to avoid damaging the sensitive heathland ecosystem (.cz).

Vřesoviště Bílová je přírodní památka nacházející se v Hostýnských vrších na Moravě, poblíž osady Bílová, přibližně 1,9 km východně od obce Rajnochovice (kudyznudy.cz). Tato lokalita byla vyhlášena chráněným územím 1. října 1982 a rozkládá se na ploše 3 hektarů (mapy.cz). Nachází se na mírném, převážně jihovýchodním svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vřesoviště Bílová představuje jediné souvislé vřesoviště s bohatým výskytem jalovce obecného (Juniperus communis) a vřesu obecného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnských vrších. Tento biotop je v karpatské fytogeografické oblasti České republiky velmi vzácný.

Kromě dominantních druhů zde rostou také smilka tuhá (Nardus stricta), plavuň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnice borůvka (Vaccinium myrtillus), mateřídouška vejčitá (Thymus pulegioides), mochna přímá (Potentilla erecta), pupava bezlodyžná (Carlina acaulis), violka lesní (Viola reichenbachiana), hluchavka skvrnitá (Lamium maculatum), ptačinec trávovitý (Stellaria graminea), pomněnka lesní (Myosotis sylvatica) a pryšec chvojka (Euphorbia cyparissias).

Původně byla lokalita využívána jako podhorská pastvina. Po ukončení pastvy ovcí však došlo k ohrožení vřesoviště zarůstáním náletovými dřevinami, zejména smrkem a břízou. V posledních letech je louka cíleně kosená jako náhrada pastvy a jsou odstraňovány náletové dřeviny. Část lokality však, díky nedostatečné péči v minulosti, jako unikátní biotop již nenávratně zanikla (Jana Humpolíčková).

Tato lokalita je významná nejen z botanického hlediska, ale i jako ukázka tradičního hospodaření v podhorských oblastech. Udržování vřesoviště je klíčové pro zachování biodiverzity a ochranu vzácných druhů rostlin. Vřesoviště Bílová je přístupné po červeně značené turistické stezce mezi Rajnochovicemi a osadou Lázy. Návštěvníci by měli respektovat pravidla ochrany přírody a pohybovat se pouze po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškození citlivého ekosystému vřesoviště (turistika.cz).