Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

skala
Hits: 3995

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších : historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).

Spišská Sobota is now part of Poprad. It is a very charming place, not large in size but all the more beautiful. Some houses still retain the typical roofs.

In the 12th century, the market settlement of Spišská Sobota emerged, likely on the site of an older fortification. From the last third of the 13th century, it belonged to the Community of Spiš Saxons. Historical names include Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). With the arrival of Saxon Germans, Spišská Sobota became a significant town. It was granted town privileges in 1271 by King Stephen V. It served as an economic, administrative center, and the seat of guilds, trade, and culture. Almost the entire medieval period saw a population of 750-900 inhabitants. In 1545, a fire destroyed almost half of the square and the church tower. In 1775, the entire town burned down, but it was rebuilt. In the 20th century, both construction and population numbers grew. Since 1950, it has been a Municipal Monument Reserve. The architectural and urban character of Spišská Sobota has been Renaissance since 1775. The main altar of the Church of St. George is the work of Master Paul of Levoča. Famous natives include hockey players Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). In the 17th century, the carving family Grossovcov lived here, sculptors Fridrich and Ján Brokoff. Other notable individuals include historian and Gothic specialist Anton Cyril Glatz, traveler Tibor Székely (spsobota.szm.com), and actor Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Since 1946, Spišská Sobota has been a district of the city of Poprad (Wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Fotografie

Kúpele Piešťany

skala
Hits: 7366

Liečivé účinky termálnej minerálnej a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

The healing effects of thermal mineral water and sulfur mud were first described by physicians in the 14th century (danubiushotels.sk). It is even said that the healing effects of the springs were discovered by Roman soldiers. They rested on a muddy meadow near the River after a long and exhausting journey. After this rest, they reportedly continued their journey remarkably refreshed (piestany-spa.info). The history of the town of Piešťany is closely tied to the development of balneology in the 16th century. The first detailed description of the springs comes from the prefect of Castle and royal councilor Juraj Werhner in 1545. Later descriptions are from the physician of the Austrian emperors Johann Crato de Crafheim in 1571, the personal physician of Pope Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa in 1588, and the German traveler Zeiller in 1632. The most famous description of the baths comes from Adam Trajan in the poem „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ from 1642. In 1772, the significant balneologist, Professor Heinrich J. von Cranz, appeared in Piešťany. Only after his visit did they construct the first permanent bathhouse; until then, they used pits dug in the ground.

Die heilenden Wirkungen von Thermal-Mineralwasser und Schwefelschlamm wurden erstmals von Ärzten im 14. Jahrhundert beschrieben (danubiushotels.sk). Es wird sogar gesagt, dass römische Soldaten die heilenden Wirkungen der Quellen entdeckten. Sie ruhten sich nach einer langen und anstrengenden Reise auf einer schlammigen Wiese am Fluss Waag aus. Nach dieser Ruhepause setzten sie angeblich ihre Reise außergewöhnlich erfrischt fort (piestany-spa.info). Die Geschichte der Stadt Piešťany ist eng mit der Entwicklung der Balneologie im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste detaillierte Beschreibung der Quellen stammt von dem Präfekten des Schlosses Šariš und königlichen Rat Juraj Werhner aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen von dem Arzt der österreichischen Kaiser Johann Crato de Crafheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung der Bäder stammt von Adam Trajan in dem Gedicht „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 erschien der bedeutende Balneologe, Professor Heinrich J. von Cranz, in Piešťany. Erst nach seinem Besuch wurde das erste dauerhafte Badehaus errichtet; bis dahin verwendete man Gruben, die im Boden gegraben waren.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné , ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy „Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov“. Tesne pred koncom , 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby „každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov“. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, , kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa , budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

Beginning of the 19th century, Jozef Erdödy had the first brick bathhouses built in the neoclassical style, which were expanded and renovated throughout the entire 19th century (Wikipedia). Before the Winters, Vienna entrepreneur Schmidt and Hlohovec engineer Skarnitzel leased the baths. They neglected the baths, and their condition was catastrophic. From 1889 to 1940, Alexander, Imrich, and Ľudovít Winter were the leading figures in the company „Alexander Winter and Sons, a business for the general lease of baths.“ Shortly before the end of the war, on September 18, 1918, Winter signed an agreement with Count Viliam Erdödy to extend the lease of the baths for 90 years (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inspiration for Alexander Winter’s entrepreneurial success also came from the government of Hungary, which, in 1867, had won a certain independence from the Habsburgs. The government called on citizens to „undertake independently from their own strength and resources.“ Alexander Winter was enthusiastic about this call and decided to lease the Piešťany baths. At that time, only about 1,000 patients visited Piešťany in the summer, and most of them did not stay at the Kurhotel, which had 30 rooms. He built the Workers‘ Hospital, where even the less fortunate could receive treatment if the employer or the municipality was willing to bear the costs. This was followed by a major construction boom. Protective embankments were built against floods, new spa areas, promenades, parks, cafes, hotels, a swimming pool, a golf course, a museum, roads were paved, and sewage and water supply systems were built. For example, the Art Nouveau-style Thermia Palace hotel (Eva Čobejová).

Zu Beginn des 19. Jahrhunderts ließ Jozef Erdödy die ersten gemauerten Badehäuser im neoklassizistischen Stil errichten, die im Laufe des gesamten 19. Jahrhunderts erweitert und renoviert wurden (Wikipedia). Vor den Winters hatten der Wiener Unternehmer Schmidt und der Ingenieur Skarnitzel aus Hlohovec die Bäder gepachtet. Sie kümmerten sich nicht um die Bäder, und ihr Zustand war katastrophal. Von 1889 bis 1940 waren Alexander, Imrich und Ľudovít Winter führende Mitarbeiter des Unternehmens „Alexander Winter und Söhne, ein Unternehmen für die allgemeine Vermietung von Bädern“. Kurz vor Kriegsende, am 18. September 1918, unterzeichnete Winter mit Graf Viliam Erdödy einen Vertrag zur Verlängerung der Bäderpacht um 90 Jahre (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inspiration für den unternehmerischen Erfolg von Alexander Winter kam auch von der ungarischen Regierung, die 1867 eine gewisse Unabhängigkeit von den Habsburgern gewonnen hatte. Die Regierung rief die Bürger dazu auf, „unabhängig von ihrer eigenen Kraft und ihren eigenen Ressourcen zu handeln“. Alexander Winter war von diesem Aufruf begeistert und beschloss, die Bäder von Piešťany zu pachten. Zu dieser Zeit besuchten im Sommer nur etwa 1.000 Patienten Piešťany, von denen die meisten nicht im Kurhotel übernachteten, das 30 Zimmer hatte. Er baute das Arbeiterkrankenhaus, in dem auch weniger begüterte Menschen behandelt werden konnten, wenn der Arbeitgeber oder die Gemeinde bereit war, die Kosten zu tragen. Dies wurde von einem großen Bauboom begleitet. Es wurden Schutzwälle gegen Überschwemmungen, neue Kurgebiete, Promenaden, Parks, Cafés, Hotels, ein Schwimmbad, ein Golfplatz, ein Museum, Straßen wurden gepflastert und Abwasser- und Wasserversorgungssysteme gebaut. Beispielsweise das Jugendstil-Hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

In November 1938, Ľudovít Winter learned that Count Viliam Erdödy was a supporter of Hitler and wanted to sell the baths to a certain German consortium. In March 1939, he proposed to President Tiso that they hand over the baths to a participating company, requesting only to leave modest employment for the two Winters. Tiso sensed danger and submitted a proposal to the government to take over the baths. The entire property was placed under forced administration based on a government resolution. On October 20, 1940, the baths were expropriated from the Erdödys and became state property (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 5). Thermal springs are in the fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accumulates in the Burgidalian (Miocene) sediments of the Danube Basin. The springs are sulfur-hydrocarbonate, calcium-magnesium, and sulfur. Their temperature is 67-69 °C, with a content of around 1.5 g/l of mineral substances and a gas content, especially hydrogen sulfide. The capacity of captured wells is more than 3 million liters of water per day (Cambel, B, 1962). The long-term reaction of thermal water with soft rocks and specific bacterial microflora forms mud, thanks to which the baths owe their good reputation (interspa.sk). Mud conducts heat well, cools four times slower than water, and has high viscosity (danubiushotels.sk). Most of the springs that emerge on the Spa Island are captured at depths of 50-60 meters, eliminating the possibility of contamination with surface water, ensuring constant temperature (slovenske.info). Thanks to this, in Piešťany, balneotherapy, hydrotherapy, and rehabilitation are successfully developed. It treats a variety of post-traumatic conditions, diseases of the musculoskeletal system, etc.

Im November 1938 erfuhr Ľudovít Winter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhänger Hitlers ist und die Bäder an ein bestimmtes deutsches Konsortium verkaufen möchte. Im März 1939 schlug er daher Präsident Tiso vor, die Bäder einer teilnehmenden Gesellschaft zu übergeben und bat nur darum, den beiden Winters bescheidene Arbeitsplätze zu belassen. Tiso spürte die Gefahr und reichte einen Vorschlag bei der Regierung ein, die Bäder zu übernehmen. Der gesamte Besitz wurde aufgrund eines Regierungsbeschlusses unter Zwangsverwaltung gestellt. Am 20. Oktober 1940 wurden die Bäder von den Erdödys enteignet und wurden Staatsbesitz (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 5). Die Thermalquellen liegen im Považský Inovec-Fehlerbereich in einer Tiefe von 2.000 Metern. Das Wasser sammelt sich in den burgidalských (miozänen) Sedimenten des Donaubeckens. Die Quellen sind schwefelhaltig-hydrogencarbonat-, calcium-magnesium- und schwefelhaltig. Ihre Temperatur beträgt 67-69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/l Mineralstoffen und einem Gasgehalt, insbesondere Schwefelwasserstoff. Die Kapazität der gefangenen Brunnen beträgt mehr als 3 Millionen Liter Wasser pro Tag (Cambel, B, 1962). Die langfristige Reaktion von Thermalwasser mit weichen Gesteinen und spezifischer bakterieller Mikroflora bildet Schlamm, dem die Bäder ihren guten Ruf verdanken (interspa.sk). Schlamm leitet Wärme gut, kühlt viermal langsamer als Wasser und hat eine hohe Viskosität (danubiushotels.sk). Die meisten Quellen, die auf der Kurinsel entspringen, werden in Tiefen von 50-60 Metern gefangen, wodurch die Möglichkeit einer Kontamination mit Oberflächenwasser ausgeschlossen ist, was eine konstante Temperatur gewährleistet (slovenske.info). Dank dessen entwickelt sich in Piešťany die Balneotherapie, Hydrotherapie und Rehabilitation erfolgreich. Es behandelt eine Vielzahl von posttraumatischen Zuständen, Krankheiten des Bewegungsapparates usw.

Pávy ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2-3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné : bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Peafowls are part of the spa experience in Piešťany. After a break of over 30 years, the Piešťany spas revived the tradition of peafowl breeding on Spa Island, which was started by the Winters. According to legend, it was a peafowl that revealed the healing effects of thermal waters and mud (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Peafowls back on Spa Island, Revue Piešťany No. 1, p. 12-13). Edo Kľubica Sekera published a story in the Saluberrimae Pistinienses Thermae magazine, No. 2-3 in 1948, where a chilly peafowl noticed that its stay in the mud by the river was beneficial. Initially, they were behind the lakes, but today they are in a relatively large area just behind the dam, behind the Kolonádny Bridge on the left side. In other words, in front of the EVA swimming pool and near the lakes. In addition to the crowned peafowl Pavo cristatus, other birds are also found here: golden pheasant – Chrysolophus pictus, silver pheasant – Gennaeus nycthemerus, royal pheasant – Syrmaticus reevesii, laughing dove – Streptopelia roseogrisea (Information board) Thermia Palace – is a five-star hotel today, incidentally, it was the first to meet such criteria. It is a beautiful building behind the Kolonádny Bridge, whose construction was credited to Ľudovít Winter in 1912 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). In February 1917, three emperors, Wilhelm II Hohenzollern, Austrian Emperor Karl I, and Bulgarian Tsar Ferdinand I, negotiated the conduct of the war here (Wikipedia). I recommend looking at it from both sides.

Pfauen gehören zu den Bädern in Piešťany. Nach einer über 30-jährigen Pause knüpften die Bäder von Piešťany an die Tradition der Pflege von Pfauen auf der Kúpeľný Insel an, die bereits von den Winters begonnen wurde. Legende nach war es ein Pfau, der die heilende Wirkung von Thermalwasser und Schlamm enthüllte (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pfauen wieder auf der Kúpeľný Insel, Revue Piešťany Nr. 1, S. 12-13). Edo Kľubica Sekera veröffentlichte eine Geschichte im Saluberrimae Pistinienses Thermae Magazin, Nr. 2-3 im Jahr 1948, in der ein frierender Pfau bemerkte, dass sein Aufenthalt im Schlamm am Fluss vorteilhaft war. Anfangs waren sie hinter den Seen, heute sind sie in einem relativ großen Bereich direkt hinter dem Damm, hinter der Kolonádny-Brücke auf der linken Seite. Mit anderen Worten, vor dem Schwimmbad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gekrönten Pfau Pavo cristatus finden sich hier auch andere Vögel: Goldfasan – Chrysolophus pictus, Silberfasan – Gennaeus nycthemerus, Königsfasan – Syrmaticus reevesii, Lachtaube – Streptopelia roseogrisea (Informationstafel) Thermia Palace – ist heute ein Fünf-Sterne-Hotel, übrigens war es das erste, das solche Kriterien erfüllte. Es ist ein wunderschönes Gebäude hinter der Kolonádny-Brücke, dessen Bau im Jahr 1912 Ľudovít Winter zu verdanken ist (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Im Februar 1917 verhandelten hier drei Kaiser, Wilhelm II Hohenzollern, der österreichische Kaiser Karl I. und der bulgarische Zar Ferdinand I., über die Kriegsführung (Wikipedia). Ich empfehle, es von beiden Seiten zu betrachten.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12.-13. septembra 2008.

Irma is a spa building where many procedures take place. It is adjacent to Thermia and connected by a corridor. The Irma Spa bears the name of Countess Erdődy. In Irma, there is a mud pool directly built on the thermal spring, which is a European unique feature. Since 1912, Swedish gymnastics, electrotherapy, four-cell baths, and an inhalatorium have been offered here. Today, it also features a mirror room, mud pool, traction pool, rehabilitation section, tub department, dry carbon bath, sauna, dry traction, hydrotherapy, magnetotherapy, fitness, and many more (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Comfort and Luxury in the Irma Spa House, Revue Piešťany, No. 2, p. 5-6). Pro Patria is a balneotherapeutic and accommodation facility today, built in 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). I was rehabilitated there when I was little. The Presidents‘ Fountain in front of Irma was named on the occasion of the meeting of the V4 countries‘ presidents on September 12-13, 2008.

Irma ist ein Kurhaus, in dem viele Behandlungen stattfinden. Es liegt neben Thermia und ist durch einen Gang verbunden. Das Irma Spa trägt den Namen der Gräfin Erdődy. In Irma befindet sich ein Schlammbecken, das direkt über der Thermalquelle gebaut wurde, was in Europa einzigartig ist. Seit 1912 werden hier schwedische Gymnastik, Elektrotherapie, Vierzellenbäder und ein Inhalatorium angeboten. Heute gibt es auch einen Spiegelraum, ein Schlammbecken, ein Traktionsbecken, einen Rehabilitationsbereich, eine Wannenabteilung, ein trockenes Kohlensäurebad, eine Sauna, eine trockene Traktion, Hydrotherapie, Magnetotherapie, Fitness und vieles mehr (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort und Luxus im Irma Spa House, Revue Piešťany, Nr. 2, S. 5-6). Pro Patria ist heute eine balneotherapeutische und Unterkunftseinrichtung, erbaut im Jahr 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Ich wurde als Kind dort rehabilitiert. Der Brunnen der Präsidenten vor Irma wurde anlässlich des Treffens der Präsidenten der V4-Länder am 12.-13. September 2008 benannt.

  • Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – , Geofond, Bratislava, 248 pp..

TOP

Všetky

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Hont, Fotografie

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

skala
Hits: 6909

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali , aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do , možno studne z ktorých Turci napájali (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Krupina is situated halfway between and Šahy and between Zlaté Moravce and Lučenec. It is a historical town located on the border of the Štiavnické Vrchy and Krupinská Planina regions, on the edge of the historic region of the seven Central Slovak mining towns. It is mentioned in documents from the 12th century. In 1244, it gained town privileges and became a free royal town (Rastislav Sabucha). In Krupina, known as Karpfen in German and Korpona in Hungarian, there were 7,812 inhabitants in 2005. It is situated at an elevation of 262 meters above sea level (Wikipedia ENG). The surroundings of Krupina were inhabited in the younger Stone Age, and Slovaks settled here in the medieval period. Krupina is among the oldest towns in Slovakia (Wikipedia.sk). German colonists who arrived in the late 12th and early 13th centuries shaped Krupina into a fully-fledged medieval town. In 1241, the town was devastated by the Tatars. Later, it faced threats from the Turks, leading to the construction of guard towers, one of which, on Stražavár Hill, still stands today (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Underground tunnels extend beneath almost the entire historical center, likely used primarily for storing food. Large cellars raise many questions; in one of them, beneath the old town hall, alleged witches were tortured. It is said that the last witch in Europe was burned at the stake in Krupina in 1741. The city is home to the so-called Turkish Wells—carved openings into the rock, possibly wells from which the Turks watered their horses (Dagmar Teliščáková). After 1989, the city was among the first in Slovakia to have cable television and local television broadcasting. The Hontian Newspapers began to be published (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Notable individuals from Krupina include writer and priest Karol Braxatoris, poet Andrej Sládkovič, prose writer, editor, and publicist Elena Maróthy-Šoltésová, actor Viliam Polónyi. The music composer Eugen Suchoň, writer Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), and actor Marián Labuda studied in Krupina (Miroslav Lukáč).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Príroda, Rakúsko, Mestá, Jazerá, Jazerá, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie, Rakúske mestá

Zell am See

skala
Hits: 2930

Zell am See sa nachádza neďaleko Salzburgu. Označuje sa takto jazero, celá oblasť, okres a kúpeľné mesto. Nachádza sa tu množstvo perfektne udržiavaných zjazdoviek, rekreačné strediská, turistické a cykloturistické , športové haly apod. Celému okresu Zell am See sa hovorí aj Pinzgau (zellamsee.cz). Cez Zell am See vedie Tauernská cyklotrasa, ktorá je 325 km dlhá z mesta Krimml do Salzburgu. Vedie po asfaltových cestách s minimálnym prevýšením. Neďaleko sa nachádza Kaprun a jeho tiesňava Siegmung Thun Klamm, ľadovec Kitzsteinhorn, vrch Hundstein, vyhliadka Kaiser Franz Josef Höhe ktorý je vo výške 2369 metrov nad morom, s ktorej vidno najväčší rakúsky ľadovec Pasterze a najvyšší vrch Grossglockner. V širšom okolí od jazera sú Krimmlské , z nich padá z výšky takmer 400 metrov v troch kaskádach. medzi najväčšie v Európe (Milan Zajíc). Pôvodná a najstaršia lanovka Schmittenhöhebahn bola postavená v roku 1927 ako prvá v Salzbursku a piata v Rakúsku. V Kaprune vzdialenom 7 km od Zell am See sa nachádza druhý najväčší kúpeľný komplex v Rakúsku, s množstvom bazénov, a širokou ponukou vodného sveta (Jan Hocek).

Zell am See is located near Salzburg. It refers to a lake, the entire region, a district, and a spa town. There are numerous perfectly maintained ski slopes, recreational resorts, hiking and cycling trails, sports halls, and more in the area. The entire district of Zell am See is also called Pinzgau (zellamsee.cz). The Tauern Cycle Path, which is 325 km long from Krimml to Salzburg, passes through Zell am See. It follows asphalt roads with minimal elevation. Nearby is Kaprun and its gorge Siegmund Thun Klamm, the Kitzsteinhorn glacier, the Hundstein peak, the Kaiser Franz Josef Höhe viewpoint at an altitude of 2369 meters, from which you can see Austria’s largest glacier Pasterze and the highest peak Grossglockner. In the broader vicinity of the lake are the Krimml Waterfalls, with water falling from a height of almost 400 meters in three cascades. They are among the largest in Europe (Milan Zajíc). The original and oldest Schmittenhöhebahn cable car was built in 1927 as the first in Salzburg and the fifth in Austria. In Kaprun, 7 km from Zell am See, is the second-largest spa complex in Austria, with numerous pools and a wide range of water attractions (Jan Hocek).

Zell am See liegt in der Nähe von Salzburg. Es bezieht sich auf einen See, die gesamte Region, einen Bezirk und eine Kurstadt. In der Umgebung gibt es zahlreiche perfekt gepflegte Skipisten, Erholungsgebiete, Wander- und Radwege, Sporthallen und mehr. Der gesamte Bezirk Zell am See wird auch als Pinzgau bezeichnet (zellamsee.cz). Der Tauernradweg, der 325 km von Krimml nach Salzburg führt, führt durch Zell am See. Er verläuft auf asphaltierten Straßen mit minimalem Höhenunterschied. In der Nähe befinden sich Kaprun und seine Schlucht Siegmund Thun Klamm, der Kitzsteinhorn-Gletscher, der Hundstein-Gipfel, der Aussichtspunkt Kaiser Franz Josef Höhe in einer Höhe von 2369 Metern, von dem aus man Österreichs größten Gletscher Pasterze und den höchsten Gipfel Großglockner sehen kann. In der weiteren Umgebung des Sees befinden sich die Krimmler Wasserfälle, mit Wasser, das in drei Kaskaden aus einer Höhe von fast 400 Metern fällt. Sie gehören zu den größten in Europa (Milan Zajíc). Die originale und älteste Schmittenhöhebahn wurde 1927 als erste in Salzburg und als fünfte in Österreich erbaut. In Kaprun, 7 km von Zell am See entfernt, befindet sich das zweitgrößte Kurkomplex Österreichs mit zahlreichen Pools und einem breiten Angebot an Wasserattraktionen (Jan Hocek).

:

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Podolínec

skala
Hits: 3304

Mesto Podolínec (latinsky Podolinum, nemecky Pudlein, maďarsky Podolin, poľsky Podolincz) má bohatú históriu. Rád piaristov ho dokonca nazval Atény nad Popradom (podolinec.eu). Leží v údolí Poprad, na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov (podolinec.eu). Prvá písomná zbierka je z roku 1235 (podolinec.eu). Názvy : Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplnka svätej Anny na cintoríne je z prelomu 13. a 14. storočia. V roku 1295 bol postavený kostol Nanebovzatia Panny Márie neďaleko trhoviska. V 15. storočí v meste rozkvitali a obchod. Najviac preslávená bola výroba nožov. V polovici 17. storočia bol postavený rannobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom (podolinec.eu). Piaristické gymnázium bolo otvorené v roku 1643. Slúžilo do roku 1919. V meste pôsobilo aj , prvá zachovaná správa hovorí o predstavení z roku 1688 (kniznicasl.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 obyvateľov. V roku 1991 – 2908 (podolinec.eu). 7.4.1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto (podolinec.eu). Za patrónku a zakladateľku mesta sa pokladá krakovská a sandomierská vojvodkyňa Kunigunda (1234 – 1292) – dcéra uhorského kráľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slovensku sa v Podolínci organizujú čižmári, 2.1.1415 získavajú cechové artikuly a zakladajú samostatný cech. V 16. storočí tu vznikli ďalšie cechy hrnčiarov, tkáčov, kožušníkov, kováčov, nožiarov a mečiarov. Nesmierne tragickým pre mesto bol mor v roku 1710, pri ktorom o 8.8 do konca novembra zomrelo 974 ľudí (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891) bol študentom podolínskeho gymnázia, ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, vypočítal korekcie optických sústav (podolinec.eu). V roku 1990 bol Podolínec vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu (podolinec.eu).

The town of Podolínec (Latin: Podolinum, German: Pudlein, Hungarian: Podolin, Polish: Podolincz) has a rich history. It was even referred to as the Athens above the Poprad River by the Piarists (podolinec.eu). It is situated in the valley of the Poprad River, at the crossroads of the Spišská Magura, Podtatranská Basin, and Levočské Vrchy (podolinec.eu). The first written mention dates back to 1235 (podolinec.eu). The town has been known by various names: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. The Chapel of St. Anne in the cemetery dates from the turn of the 13th and 14th centuries. In 1295, the Church of the Assumption of the Virgin Mary was built near the market. In the 15th century, crafts and trade flourished in the town, with knife production gaining particular renown. In the mid-17th century, an early Baroque Piarist monastery with a twin-tower church was built (podolinec.eu). The Piarist Gymnasium was opened in 1643 and served until 1919. The town also had a theater, with the first recorded performance dating back to 1688 (kniznicasl.sk). In 1828, there were already 2,140 inhabitants, and in 1991, the population had grown to 2,908 (podolinec.eu). On April 7, 1412, Hungarian King Sigismund of Luxembourg elevated Podolínec to a free royal town (podolinec.eu). The patron and founder of the town is considered to be Kunigunda, Duchess of Krakow and Sandomierz (1234 – 1292) – the daughter of Hungarian King Bela IV. In Podolínec, the first guild of shoemakers in Slovakia was established on January 2, 1415. They acquired guild articles and founded an independent guild. In the 16th century, other guilds were established, including potters, weavers, furriers, blacksmiths, knife makers, and swordsmiths. The town faced a tragic event in 1710 when a plague struck, leading to the death of 974 people from August 8 to the end of November (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891), a student of the Podolínec Gymnasium, was the first to calculate the construction of a photographic portrait and landscape lens, determining corrections for optical systems (podolinec.eu). In 1990, Podolínec was declared a municipal monument reserve (podolinec.eu).

Miasto Podolínec (łac. Podolinum, niem. Pudlein, węg. Podolin, pol. Podolincz) ma bogatą historię. Zakon Pijarów nazwał je nawet Atenami nad Popradem (podolinec.eu). Położone jest w dolinie rzeki Poprad, na styku Gór Spiskich, Kotliny Podtatrzańskiej i Gór Levočskich (podolinec.eu). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z 1235 roku (podolinec.eu). Miasto znane było również pod różnymi nazwami: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplica św. Anny na cmentarzu pochodzi z przełomu XIII i XIV wieku. W 1295 roku zbudowano kościół Wniebowzięcia Najświętszej Maryi Panny niedaleko targowiska. W XV wieku w mieście rozwinęły się rzemiosła i handel. Najbardziej znaną branżą było wytwarzanie noży. W połowie XVII wieku zbudowano wczesnobarokowy klasztor pijarów z dwuwieżowym kościołem (podolinec.eu). Gimnazjum Pijarów zostało otwarte w 1643 roku i działało do 1919 roku. W mieście działał także teatr, a pierwsze zachowane przedstawienie pochodzi z 1688 roku (kniznicasl.sk). W 1828 roku mieszkało tu już 2 140 osób, a w 1991 roku liczba ta wzrosła do 2 908 (podolinec.eu). 7 kwietnia 1412 roku węgierski król Zygmunt Luksemburski nadał Podolíncowi status wolnego królewskiego miasta (podolinec.eu). Za patronkę i założycielkę miasta uważana jest Kunegunda, księżna krakowska i sandomierska (1234 – 1292) – córka węgierskiego króla Beli IV. W Podolíncu powstała pierwsza cechowa grupa szewców na Słowacji, która 2 stycznia 1415 roku uzyskała artykuły cechowe i założyła samodzielny cech. W XVI wieku powstały kolejne cechy garncarzy, tkaczy, kuśnierzy, kowali, kowali nożowych i mieczników. Niezwykle tragicznym wydarzeniem dla miasta była zaraza w 1710 roku, w wyniku której od sierpnia do końca listopada zmarło 974 osób (kniznicasl.sk). Józef Maximilian Petzval (1807 – 1891), uczeń gimnazjum podolínecko, jako pierwszy obliczył konstrukcję obiektywu fotograficznego do portretów i krajobrazu, wyznaczając korekty dla układów optycznych (podolinec.eu). W 1990 roku Podolínec został ogłoszony rezerwatem pomników miejskich (podolinec.eu).