Odkazy
2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Poľsko, Príroda, Rastliny, Zahraničie
Flóra Morského oka
Flóra Morského oka zahŕňa rastliny typické pre subalpínske a alpínske oblasti vo vysokých horách. V okolí jazera rastie veľa druhov rastlín, najmä na jar a v lete. Medzi ne patrí napríklad šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens, kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum, Polytrichum commune a horec alpínsky – Gentiana alpina. Loiseleuria procumbens je nízka poduškovitá rastlina s drobnými ružovými kvetmi sa úspešne prispôsobila drsným podmienkam vysokohorskej oblasti. Rastie v hustých kobercoch na kamenistých svahoch. Empetrum nigrum – kosodrevina kĺbová je odolná rastlina, tvorí husté porasty a jej tmavé bobule predstavujú významný zdroj potravy pre mnoho vtákov v tejto oblasti. Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo Morského oka. Je to mach s výraznými výhonkami a hustými stonkami. Gentiana alpina dominuje v oblastiach s nižšími teplotami, má modré kvety, ktoré kvitnú počas krátkych letných mesiacov.
Flóra Morského oka ukazuje schopnosť rastlín prispôsobovať sa extrémnym podmienkam. Nízke teploty, veterné podmienky a obmedzená sezóna rastu tvoria náročné prostredie, ktoré ovplyvňuje morfologické a fyziologické vlastnosti rastlín. Táto bohatá flóra je neoceniteľné z hľadiska biodiverzity. Preto je dôležité, aby sme zabezpečili udržateľnosť a minimalizovali vplyv na tento citlivý ekosystém. Je to kľúčová úloha pre zachovanie tohto úžasného miesta pre budúce generácie.
Flora Morskie Oko obejmuje rośliny charakterystyczne dla podalpejskich i alpejskich obszarów wysokich gór. W okolicy jeziora rośnie wiele gatunków roślin, zwłaszcza wiosną i latem. Należą do nich m.in. turzyca tatrzańska (Loiseleuria procumbens), wrzosiec bagienny (Empetrum nigrum), torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) i goryczka alpejska (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens to niska roślina poduszakowata o drobnych różowych kwiatach, która doskonale przystosowała się do trudnych warunków wysokogórskiego środowiska. Rośnie gęsto na kamienistych zboczach. Empetrum nigrum, czyli wrzosiec bagienny, to odporna roślina tworząca gęste zarośla, a jej ciemne jagody stanowią istotne źródło pożywienia dla wielu ptaków w tym obszarze. Torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) rośnie na wilgotnych obszarach wokół Morskiego Oka. Jest to mech o wyraźnych pędach i gęstych łodygach. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) dominuje w obszarach o niższych temperaturach, ma niebieskie kwiaty kwitnące w krótkich letnich miesiącach.
Flora Morskiego Oka pokazuje zdolność roślin do przystosowywania się do skrajnych warunków. Niskie temperatury, wiatrowe warunki i ograniczony okres wzrostu stanowią wymagające środowisko, które wpływa na morfologiczne i fizjologiczne cechy roślin. Ta bogata flora ma bezcenne znaczenie z punktu widzenia bioróżnorodności. Dlatego ważne jest, abyśmy zapewnili zrównoważoność i zminimalizowali wpływ na ten wrażliwy ekosystem. To kluczowe zadanie dla zachowania tego niesamowitego miejsca dla przyszłych pokoleń.
The flora of Morskie Oko encompasses plants typical for subalpine and alpine regions in high mountains. In the vicinity of the lake, numerous plant species thrive, especially during spring and summer. Among them are, for example, the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens), black crowberry (Empetrum nigrum), common haircap moss (Polytrichum commune), and alpine gentian (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens is a low, cushion-like plant with small pink flowers that has successfully adapted to the harsh conditions of high-altitude environments, growing densely on rocky slopes. Empetrum nigrum, or black crowberry, is a resilient plant forming dense thickets, and its dark berries are a significant food source for many birds in the area. Common haircap moss (Polytrichum commune) thrives in moist areas around Morskie Oko, characterized by conspicuous shoots and dense stems. Alpine gentian (Gentiana alpina) dominates in areas with lower temperatures, displaying blue flowers that bloom during the short summer months.
The flora of Morskie Oko showcases the ability of plants to adapt to extreme conditions. Low temperatures, windy conditions, and a limited growing season create a demanding environment that influences the morphological and physiological features of the plants. This rich flora is invaluable in terms of biodiversity. Therefore, it is crucial to ensure sustainability and minimize the impact on this sensitive ecosystem. Preserving this remarkable place for future generations is a key task.
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby
Oravský hrad
Oravský hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou Orava. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: Oravský zámok, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 Turzovci hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho Pálfyovci a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je expozície Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal Upír Nosferatu z roku 1922, filmy Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť František Turzo v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne podujatia, napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či Sokoliarsky deň (Ľubomír Motyčka).
Orava Castle is situated on a steep limestone cliff above the village of Oravský Podzámok, 112 meters above the Orava River. It is a national cultural monument, having originated in the 13th century on the site of an older settlement, likely dating back to the turn of the millennia. The first mention of the castle is from the year 1267 (muzeum.sk). Historians speculate that its construction began following the invasion of the Tatars into our territory in 1241 (orava-liptov.sk). Other names for the castle include Orava Castle, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). It had several owners, including Matúš Čák of Trenčín and Matthias Corvinus. Between 1556 and 1621, the Thurzos reconstructed and fortified the castle (Wikipedia). In 1800, it was ravaged by fire, but the Pálfys restored it, with significant renovations taking place from 1953 to 1968 (muzeum.sk). The castle houses exhibitions from the Orava Museum. Notably, the castle served as a filming location for the 1922 film Nosferatu, as well as movies like Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, and Láska na vlásku (planetslovakia.sk). The well on the central courtyard, reaching a depth of 90 meters, was excavated by František Turzo in the 16th century (Plaček, Bóna). Throughout the year, various events take place at the castle, including storytelling sessions about legends and tales of Orava Castle and Falconry Day (Ľubomír Motyčka).
Zamek Orawski znajduje się na stromym klifie z wapienia ponad wsią Oravský Podzámok, 112 metrów nad rzeką Orawa. Jest to narodowe dziedzictwo kulturowe. Zbudowany został w XIII wieku na miejscu wcześniejszego osiedla, prawdopodobnie z okresu przełomu tysiącleci. Pierwsze wzmianki o zamku pochodzą z roku 1267 (muzeum.sk). Historycy spekulują, że jego budowę rozpoczęto po najazdach Tatarów na nasze terytorium w 1241 roku (orava-liptov.sk). Inne nazwy zamku to Zamek Orawski, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Miał wielu właścicieli, w tym Matúša Čáka z Trenčína i Macieja Korwina. W latach 1556 – 1621 Thurzowie przebudowali i umocnili zamek (Wikipedia). W 1800 roku uległ pożarowi. Odbudowali go Pálfyowie, a ostatnie znaczące prace renowacyjne przeprowadzono w latach 1953 – 1968 (muzeum.sk). Zamek mieści ekspozycje Muzeum Orawskiego. Zamek był miejscem kręcenia filmu Nosferatu z 1922 roku, a także filmów takich jak Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala i Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studnię na dziedzińcu głównym o głębokości 90 metrów wykopał František Turzo w XVI wieku (Plaček, Bóna). Przez cały rok w zamku odbywają się różne wydarzenia, w tym opowieści o legendach i historiach zamku Orawskiego czy Dzień Sokolnictwa (Ľubomír Motyčka).
Odkazy
- Dominanta Oravy púta už aj v noci
- Plaček Miroslav, Bóna Martin, 2007: Encyklopedie slovenských hradů, Libri, Praha, ISBN 978−80−7277−333−6
- John Marton
- Marek Šimoňák
- Ivan Farbrák
- Igor Múdry
- oravskemuzeum.sk
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Nízke Tatry, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny
Chopok
Chopok patrí medzi najveternejšie miesta Slovensku. Chopok leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, vedľa Ďumbieru v nadmorskej výške 2 024 metrov nad morom. Neďaleko od vrcholu sa nachádza Kamenná chata, meteorologická stanica a stanica lanovky (Wikipedia).
Chopok je tretím najvyšším vrcholom v pohorí Nízke Tatry na strednom Slovensku. Je populárnou destináciou pre aktivity nielen v zime, ale aj v lete. V zimnom období je Chopok známy pre svoje možnosti lyžovania a snowboardovania. Zimná sezóna obvykle trvá od decembra do apríla. Počas leta poskytuje Chopok možnosti turistiky a trekovania, Región je známy pre svoju rozmanitú flóru a faunu, a výhľady z vrcholu sú ohromujúce. Chopok je prístupný lanovkami a sedačkovými lanovkami, čo zjednodušuje návštevníkom dosiahnutie vyšších nadmorských výšok.
Chopok is one of the most prominent locations in Slovakia. It is situated on the main ridge of the Low Tatras, next to Dumbier, at an elevation of 2,024 meters above sea level. Near the summit, you can find the Kamenná chata mountain hut, a meteorological station, and the cable car station (Wikipedia).
Chopok is the third-highest peak in the Low Tatras mountain range in central Slovakia. It is a popular destination for activities not only in winter but also in summer. During the winter season, Chopok is renowned for its skiing and snowboarding opportunities, typically lasting from December to April. In the summer, Chopok offers hiking and trekking possibilities. The region is known for its diverse flora and fauna, and the views from the summit are breathtaking. Access to Chopok is facilitated by cable cars and chairlifts, making it easier for visitors to reach higher elevations.
Odkazy
- Lucia Randová – Čaro hôr – Ďumbier a Chopok 2014
- Matúš Marcin – Ako som si na Chopok vybehol
- Miroslav Peťo – Chopok a Dereše
- Lukáš Zeleník – Srdiečko – Ďumbier – Chopok – Srdiečko
- Valerián Valášek
- peakfinder.org
Panorámy
TOP
Všetky fotografie
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny
Kráľovské mesto Bardejov
Bardejov, maďarsky Bártfa, nemecky Bartfeld je kráľovské, historické, kúpeľné mesto. Prvá písomná zmienka je z roku 1241. Od roku 2000 je mesto zapísané medzi lokality Svetové dedičstvo UNESCO. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, v nadmorskej výške 323 metrov na ploche viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 obyvateľov. Je centrom Horného Šariša. V minulosti boli pre Bardejov dôležité dva vodné toky, ktoré ho spájali s údolím Torysy: Kľušovský potok a Sekčov. Slobodným kráľovským mestom sa Bardejov stal v roku 1376. V stredoveku sa tu naplno rozvíjala remeselná výroba, v 14. a 15. storočí zažil vrchol slávy a bohatstva – zlatý vek (Wikipedia).
Najvzácnejšia stredoveká stavba je bazilika svätého Egídia, jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom (Wikipedia). Je 50 metrov dlhá a široká 31 metrov. Veža meria 76 metrov (bardejov.sk). Radničné námestie je lemované z troch strán meštianskymi domami, so znakmi gotickej a renesančnej architektúry (Wikipedia). Námestie ma 260 x 80 metrov (bardejov.sk). Mestskú radnicu začali stavať v roku 1505. Osobnosti mesta: staviteľ Majster Alexander, hudobný skladateľ Zachariáš Zarevúcky, spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ Jozef Grešák (Wikipedia).
V roku 1437 bolo v Bardejove evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste, za hradbami bolo ďalších 300 domov. Registrovaných 64 remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov. V 16. storočí sa tešilo dobrému menu humanitné gymnázium pod vedením Leonarda Stöckela. Bolo centrom kultúry, vzdelanosti. S ním sa viaže aj školský organizačný a študijný poriadok – Leges scholae Bartphensis, ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Guttgesselova tlačiareň vytlačila mnoho vzácnych prác. Katechizmus Martina Luthera z roku 1581 je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny (zhmao.sk).
Bardejov, known as Bártfa in Hungarian and Bartfeld in German, is a royal, historic spa town. The first written mention dates back to 1241. Since 2000, the town has been listed among the UNESCO World Heritage Sites. It is located in northeastern Slovakia at an elevation of 323 meters, covering an area of over 72 km². Approximately 33,000 people reside here, and it serves as the center of Upper Šariš. In the past, two watercourses were significant for Bardejov, connecting it to the Torysa Valley: the Kľušovský Stream and the Sekčov River. Bardejov obtained the status of a free royal town in 1376. During the medieval period, craftsmanship flourished, and it experienced a golden age of glory and prosperity in the 14th and 15th centuries (Wikipedia).
The most precious medieval structure is the Basilica of St. Giles, renowned for its 11 Gothic altars with panel paintings, making it a European rarity (Wikipedia). It is 50 meters long, 31 meters wide, and the tower measures 76 meters (bardejov.sk). The Town Hall Square is bordered by burgher houses displaying elements of Gothic and Renaissance architecture (Wikipedia). The square measures 260 x 80 meters (bardejov.sk). Construction of the Town Hall began in 1505. Notable personalities from the town include the builder Master Alexander, composer Zachariáš Zarevúcky, writer Ján Andraščík, and composer Jozef Grešák (Wikipedia).
In 1437, Bardejov had 517 registered houses and 3,000 inhabitants within the inner town, with an additional 300 houses outside the walls. There were 64 crafts, 51 guilds, and 146 artisan masters registered. In the 16th century, the humanistic gymnasium led by Leonard Stöckel gained a good reputation. It served as a center for culture and education. Associated with it is the school organizational and study order – Leges scholae Bartphensis, the oldest pedagogical document in Slovakia. Guttgessel’s printing press produced many valuable works. Martin Luther’s Catechism from 1581 is considered the first publication translated into the then-Slovak language (zhmao.sk).
Bardejov, znane po polsku jako Bardiów, a po węgiersku jako Bártfa, niemiecku Bartfeld, to królewskie, historyczne miasto uzdrowiskowe. Pierwsze pisemne wzmianki pochodzą z roku 1241. Od 2000 roku miasto figuruje na liście miejsc UNESCO światowego dziedzictwa. Położone jest na północnym wschodzie Słowacji, na wysokości 323 metrów, na obszarze ponad 72 km². Mieszka tu około 33 000 osób, a miasto pełni funkcję centrum Górnego Szaryszu. W przeszłości dwie cieki wodne odgrywały ważną rolę, łącząc Bardejov z doliną Torysy: strumień Kľušovský i rzeka Sekčov. Bardejov uzyskał status wolnego miasta królewskiego w 1376 roku. W średniowieczu kwitło rzemiosło, a miasto przeżyło złoty wiek chwały i dobrobytu w XIV i XV wieku (Wikipedia).
Najcenniejszym średniowiecznym zabytkiem jest Bazylika św. Idziego, słynąca z 11 ołtarzy gotyckich z obrazami na drewnie, co czyni ją europejską rzadkością (Wikipedia). Ma długość 50 metrów, szerokość 31 metrów, a wieża mierzy 76 metrów (bardejov.sk). Plac Ratuszowy otoczony jest kamienicami mieszczan z elementami architektury gotyckiej i renesansowej (Wikipedia). Plac ma wymiary 260 na 80 metrów (bardejov.sk). Budowę Ratusza rozpoczęto w 1505 roku. Wśród znanych postaci miasta są budowniczy Majster Alexander, kompozytor Zachariáš Zarevúcky, pisarz Ján Andraščík i kompozytor Jozef Grešák (Wikipedia).
W 1437 roku w Bardejowie było zarejestrowanych 517 domów i 3000 mieszkańców w obrębie miasta, za murami znajdowało się kolejne 300 domów. Zarejestrowanych było 64 rzemiosła, 51 cechów i 146 mistrzów rzemieślniczych. W XVI wieku dobra sława zdobyła się gimnazjum humanistyczne pod kierownictwem Leonarda Stöckela. Stanowiło ono ośrodek kultury i edukacji. Z nim związany jest również porządek organizacyjny i nauczania szkoły – Leges scholae Bartphensis, najstarszy dokument pedagogiczny na Słowacji. Drukarnia Guttgessela wydrukowała wiele cennych prac. Katechizm Marcina Lutra z 1581 roku uważany jest za pierwszą publikację przetłumaczoną na ówczesny słowacki (zhmao.sk).
Bardejov, або в русинській мові Бардейів, а угорською – Бартфа, німецькою – Бартфельд, є королівським історичним курортним містом. Перша писемна згадка про місто датується 1241 роком. З 2000 року місто внесено до списку об’єктів світової спадщини ЮНЕСКО. Розташоване на північному сході Словаччини на висоті 323 метри на площі понад 72 км². Тут проживає близько 33 000 осіб, і місто є центром Верхнього Шариша. У минулому для Бардейова були важливі дві водяні течії, які з’єднували його з долиною річки Ториси: Ключівський потік і річка Секчов. Бардейов отримав статус вільного королівського міста в 1376 році. У середньовіччі розвивалось ремесляне виробництво, а місто пережило золотий вік слави і багатства в XIV і XV століттях (Wikipedia).
Найціннішим середньовічним будівельним пам’ятником є базиліка святого Ігнатія, відома 11 готичними алтарями з фресками на дереві, що робить її рідкісною для європейської культури (Wikipedia). Має довжину 50 метрів, ширину 31 метр і вежу заввишки 76 метрів (bardejov.sk). Ратушний майдан оточений будинками міщан з елементами готичної і ренесансної архітектури (Wikipedia). Площа має розміри 260 на 80 метрів (bardejov.sk). Будівництво ратуші почалося у 1505 році. Серед видатних постатей міста є будівельник Майстер Олександр, композитор Захаріаш Заревуцький, письменник Ян Андрашчік та композитор Йозеф Грешак (Wikipedia).
У 1437 році в Бардейові зареєстровано 517 будинків і 3000 мешканців у межах міста, за мурами було ще 300 будинків. Зареєстровано 64 ремесла, 51 цехів і 146 ремісничих майстрів. У XVI столітті відзначалося доброю репутацією гуманітарне гімназію під керівництвом Леонарда Штекеля. Вона була центром культури та освіти. З нею пов’язаний шкільний організаційний та навчальний порядок – Leges scholae Bartphensis, який є найстарішим педагогічним документом на Словаччині. Друкарня Гуттгеселя видала багато цінних праць. Катехізис Мартина Лютера з 1581 року вважається першою публікацією, перекладеною на тодішню словацьку мову (zhmao.sk).
Odkazy:
TOP
Všetky