2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2800

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 3377

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 18891910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.


Boj­ni­ce Cast­le is situ­ated on a tra­ver­ti­ne hill abo­ve the town of Boj­ni­ce. The first writ­ten men­ti­on of it dates back to 1113. Ori­gi­nal­ly a wooden for­tress, it was cons­truc­ted on the site of an older hill­fort. During the 13th cen­tu­ry, it was rebu­ilt using sto­ne as the pro­per­ty of the Pozna­nov­ce fami­ly (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ri­cal names of Boj­ni­ce Cast­le inc­lu­de Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). In the late 13th cen­tu­ry, Boj­ni­ce came under the con­trol of Matúš Čák of Tren­čín. In 1489, it was owned by Matt­hias Cor­vi­nus, and until 1526, the cast­le was occu­pied by the Zápoľ­ský army. After 1527, the Tur­zo fami­ly trans­for­med the cast­le into a Renais­san­ce resi­den­ce. The Got­hic for­tress evol­ved into a Renaissance-​style cast­le. From 1637, it belo­n­ged to the Pál­fy fami­ly, who reno­va­ted it into a Baro­que form. It under­went Romantic-​style reno­va­ti­ons from 1889 to 1910. A fire struck Boj­ni­ce Cast­le on May 9, 1950. Sin­ce 1970, the cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Among its most sig­ni­fi­cant parts are the Boj­ni­ce Altar by Nar­do di Cione and the lar­ge tapes­try Joseph and His Brot­hers,” woven in Brus­sels in the ear­ly 17th cen­tu­ry (muze​um​.sk). Boj­ni­ce Cast­le orga­ni­zes vari­ous events regu­lar­ly, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Ghosts and Mons­ters, Valen­ti­ne­’s Wee­kend, Eas­ter Walks at the Cast­le, Fai­ry­ta­le Cast­le, Knight Days, and Chris­tmas at the Cast­le (muze​um​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by a beau­ti­ful park (Peter Kac­lík), fea­tu­ring the Matej­ko Lin­den, which, accor­ding to legend, Matúš Čák of Tren­čín plan­ted in 1301 when the last king of the Árpád dynas­ty, King Andrew III, pas­sed away (boj​ni​ce​cast​le​.sk). This lin­den is like­ly the oldest tree in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). Part of the Boj­ni­ce com­plex is a tra­ver­ti­ne cave with a dia­me­ter of 22 meters and a height of 6 meters. The cast­le resi­dents were awa­re of its exis­ten­ce, using it as a refu­ge and water reser­vo­ir (boj​ni​ce​cast​le​.sk). In clo­se pro­xi­mi­ty to the cast­le park is the Boj­ni­ce Zoo.


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

Hits: 4515

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 19721975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).


Tren­čín Cast­le is one of the most well-​known Slo­vak cast­les. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, situ­ated on a limes­to­ne rid­ge. The cur­rent cast­le was built in the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). It stands on the site of an older sett­le­ment from the Bron­ze Age, once inha­bi­ted by Celts, Ger­mans, and final­ly Slavs (tren​cin​.sk). During archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from 1972 to 1975, the foun­da­ti­ons of a pre-​Romanesque rotun­da were dis­co­ve­red, pla­cing Tren­čín Cast­le among the oldest sac­ral objects in the coun­try. The rotun­da has a uni­que four-​apse flo­or plan, almost iden­ti­cal to the one in Mikul­či­ce, Mora­via (muze​umtn​.sk). The rotun­da is the oldest sto­ne struc­tu­re on the cast­le grounds (tren​cin​.sk). In the peri­od of Gre­at Mora­via, the­re was a hill­fort on the site of the cur­rent cast­le (muze​umtn​.sk). It was never direct­ly conqu­e­red by a mili­ta­ry assault (muze​umtn​.sk). The oldest resi­den­tial and defen­si­ve struc­tu­re is the main Matt­he­w’s Tower – bergf­ried, don­jon, built at the end of the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). The youn­gest pala­ce of the cast­le is the Zápoľ­ský Pala­ce from the ear­ly 16th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). A Roman insc­rip­ti­on is the most sig­ni­fi­cant epig­rap­hic monu­ment in Cen­tral Euro­pe north of the Danu­be, pre­ser­ved in situ (tren​cin​.sk). On August 24, 1335, Hun­ga­rian ruler Char­les Robert met with his son Lou­is, Polish King Casi­mir, and Czech John of Luxem­bourg at Tren­čín Cast­le. In 1534, the cast­le was pled­ged to pala­ti­ne Ale­xius Thur­zo. A fire in 1790 also dama­ged the cast­le (tren​cin​.sk).

The legend of the Love Well is con­nec­ted to the sto­ry of the love of the Tur­kish nob­le­man Omar for the beau­ti­ful Fati­ma, a cap­ti­ve of Tren­čín Cast­le­’s lord, Step­hen Zápoľ­ský (muze​umtn​.sk). Night tours are held at the cast­le, fea­tu­ring per­for­man­ces by the His­to­ri­cal Fen­cing Group Wagus, which att­ract con­si­de­rab­le atten­ti­on (muze​umtn​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby, Zrúcaniny

Spišský hrad – pýcha Slovenska

Hits: 4060

Spiš­ský hrad je úchvat­ný, to sa musí nechať. Je naj­nav­šte­vo­va­nej­ším hra­dom na Slo­ven­sku.

Pome­no­va­nia Spiš­ské­ho hra­du – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, hrad Spiš (zamky​.sk). Nachá­dza sa 634 met­rov nad morom, pat­rí medzi naj­roz­siah­lej­šie rady v Euró­pe (spiss​kyh​rad​.com). Pre svo­ju roz­lo­hu 4.15 ha je Spiš­ský hrad pova­žo­va­ný za naj­väč­ší hrad stred­nej Euró­py (spiss​kyh​rad​.sk). Pod Spiš­ským hra­dom sa nachá­dza sys­tém jas­kýň (snm​.sk). Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (spiss​kyh​rad​.sk), v roku 1993 bol Spiš­ský hrad a pamiat­ky oko­lia zara­de­ný na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (spiss​kyh​rad​.com). Po tej­to čas­ti Spi­ša sa kedy­si pohy­bo­val aj člo­vek nean­dr­tál­sky a úze­mie bolo zrej­me osíd­le­né ešte skôr. A o tom máme jed­no­znač­ný dôkaz. V kame­ňo­lo­me na sused­nom Dre­ve­ní­ku obja­vi­li v roku 1938 v kuse tra­ver­tí­nu ľud­skú leb­ku (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Aj neoli­tic­kí ľudia tu po sebe zane­cha­li sto­py dnes sta­ré tak­mer 7 tisíc rokov (spiss​kyh​rad​.com). Pra­ve­ké síd­lis­ko je tu dato­va­né do 5. tisíc­ro­čia pred Kris­tom (spiss​kyh​rad​.com). Jed­no z prvých zná­mych osíd­le­ní pochá­dza z neoli­tu, kedy sa tu usíd­lil ľud tzv. buko­vo­hor­skej kul­tú­ry. V záve­re prvej polo­vi­ce 4. tisíc­ro­čia pred Kr. ich vys­trie­dal ľud tzv. bod­rog­ke­resz­túr­skej kul­tú­ry, kto­rý pri­nie­sol nový, doko­na­lej­ší mate­riál – meď. V dru­hej polo­vi­ci 3. tisíc­ro­čia pred n.l.. ľud baden­skej kul­tú­ry – ľud s kane­lo­va­nou kera­mi­kou, kto­rý osíd­lil nie­len hrad­nú akro­po­lu ale aj jej sva­hy a pri­ľah­lý Dre­ve­ník, na kto­rom vybu­do­val roz­siah­lu výšin­nú osa­du (wiki​pe​dia​.sk).

V prvých dvoch sto­ro­čiach náš­ho leto­poč­tu bolo na jeho mies­te masív­ne, val­mi osíd­le­né kelt­ské síd­lis­ko. Kel­ti tu prav­de­po­dob­ne razi­li aj min­ce, bia­te­ky spiš­ské­ho typu (ces​tau​nes​co​.sk). Jej eli­tu tvo­ril kelt­ský kmeň Kotí­nov. Z tej doby pochá­dza uni­kát­ny nález kos­tro­vých ostat­kov muža a kože­ných meš­cov aj s rím­sky­mi min­ca­mi z jas­ky­ne pod hra­dom (spiss​kyh​rad​.com). Bolo to naj­roz­siah­lej­šie a najin­ten­zív­nej­šie rano­his­to­ric­ké osíd­le­nie hrad­né­ho kop­ca. O vyspe­los­ti toh­to etni­ka sved­čí množ­stvo arche­olo­gic­kých arte­fak­tov, napr. strie­bor­né min­ce tzv. spiš­ské­ho typu, pochá­dza­jú­ce prav­de­po­dob­ne z obdo­bia 1. sto­ro­čia pred n.l.. Kon­com 2. sto­ro­čia však bolo hra­dis­ko náh­le opus­te­né. Na ďal­ších viac ako deväť­sto rokov dovte­dy živo­tom pul­zu­jú­ci kopec osirel. 

Na pre­lo­me 5. – 6. sto­ro­čia sa zača­li v šir­šom oko­lí obja­vo­vať prví Slo­va­nia. Násled­né slo­van­ské osíd­le­nie sa loka­li­zo­va­lo na sused­nej pla­ni­ne vyvý­še­né­ho Dre­ve­ní­ka v podo­be roz­ľah­lé­ho opev­ne­né­ho hra­dis­ka (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1241 odo­lal hrad Tatár­ske­mu úto­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Napriek tomu ďal­šie sta­veb­né prá­ce ešte zosil­ni­li jeho opev­ne­nie. Na sta­veb­ných prá­cach v 13. sto­ro­čí sa podie­ľa­li seve­ro­ta­lian­ski kame­nár­ski maj­stri, kto­rí neskôr pra­co­va­li aj na stav­be Spiš­skej Kapi­tu­ly a v Spiš­skom Štvr­t­ku (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­roz­siah­lej­šie sta­veb­né úpra­vy vyko­nal Ján Jis­kra z Bran­dý­sa v polo­vi­ci 15. sto­ro­čia, kedy vznik­lo naj­väč­šie dol­né nádvo­rie. Vo svo­jej his­tó­rii pat­ril hrad Zápoľ­ským, Tur­zov­com, Čáky­ov­com. Ján Zápoľ­ský, kto­rý sa stal uhor­ským krá­ľom, sa naro­dil na Spiš­skom hra­de. V roku 1780 zni­čil hrad požiar, v tom čase už bol opus­te­ný. Are­ál hra­du obsa­hu­je Román­sky palác, Kapl­n­ku svä­tej Alž­be­ty, palá­ce Zápoľ­ských, hrad­nú vežu, román­ske pred­hra­die, Csá­ky­ov­ské palá­ce, Bar­ba­kan, Jis­kro­vu pev­nôs­t­ku (Infor­mač­ná tabuľa).


Spiš Cast­le is cap­ti­va­ting, the­re­’s no deny­ing that. It is the most visi­ted cast­le in Slovakia.

Names of Spiš Cast­le – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, Spiš Cast­le (zamky​.sk). It is loca­ted 634 meters abo­ve sea level, making it one of the lar­gest cast­le com­ple­xes in Euro­pe (spiss​kyh​rad​.com). With an area of 4.15 hec­ta­res, Spiš Cast­le is con­si­de­red the lar­gest cast­le in Cen­tral Euro­pe (spiss​kyh​rad​.sk). Bene­ath Spiš Cast­le, the­re is a sys­tem of caves (snm​.sk). It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (spiss​kyh​rad​.sk), and in 1993, Spiš Cast­le and its sur­roun­ding monu­ments were added to the UNESCO World Heri­ta­ge List (spiss​kyh​rad​.com). This part of Spiš was once inha­bi­ted by Nean­dert­hals, as evi­den­ced by the dis­co­ve­ry of a human skull in a quar­ry on neigh­bo­ring Dre­ve­ník in 1938 (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Neolit­hic peop­le also left tra­ces here, dating back almost 7,000 years (spiss​kyh​rad​.com). The pre­his­to­ric sett­le­ment is dated to the 5th mil­len­nium BC (spiss​kyh​rad​.com). One of the first kno­wn sett­le­ments is from the Neolit­hic peri­od when peop­le of the so-​called Buko­vo­hor­ská cul­tu­re sett­led here. In the late first half of the 4th mil­len­nium BC, they were repla­ced by peop­le of the Bod­rog­ke­resz­túr cul­tu­re, brin­ging a new, more sop­his­ti­ca­ted mate­rial — cop­per. In the second half of the 3rd mil­len­nium BC, peop­le of the Baden cul­tu­re — peop­le with cor­ded ware potte­ry — sett­led, buil­ding an exten­si­ve hill­top sett­le­ment on the cast­le acro­po­lis and its slo­pes, as well as the adja­cent Dre­ve­ník (wiki​pe​dia​.sk).

In the first two cen­tu­ries AD, a mas­si­ve, well-​fortified Cel­tic sett­le­ment exis­ted on the site of Spiš Cast­le. Celts like­ly min­ted coins here, inc­lu­ding Spiš-​type whorls (ces​tau​nes​co​.sk). Its eli­te was the Cel­tic tri­be of Kotí­ni. A uni­que find from this peri­od inc­lu­des ske­le­tal remains of a man and leat­her pou­ches with Roman coins dis­co­ve­red in a cave bene­ath the cast­le (spiss​kyh​rad​.com). This was the most exten­si­ve and inten­si­ve Ear­ly His­to­ric sett­le­ment on the cast­le hill. The sop­his­ti­ca­ti­on of this eth­ni­ci­ty is evi­dent from nume­rous archa­e­olo­gi­cal arti­facts, such as sil­ver coins of the so-​called Spiš type, pro­bab­ly from the 1st cen­tu­ry BC. Howe­ver, at the end of the 2nd cen­tu­ry, the for­tress was sud­den­ly aban­do­ned, and for more than nine hun­dred years, the hill, once pul­sa­ting with life, fell silent.

Around the turn of the 5th and 6th cen­tu­ries, the first Slavs began to appe­ar in the wider area. The sub­se­qu­ent Sla­vic sett­le­ment was loca­li­zed on the adja­cent plain of ele­va­ted Dre­ve­ník in the form of an exten­si­ve for­ti­fied sett­le­ment (wiki​pe​dia​.sk). In 1241, the cast­le resis­ted the Mon­gol inva­si­on (Infor­ma­ti­on board). Des­pi­te this, addi­ti­onal cons­truc­ti­on work furt­her for­ti­fied it. Ita­lian sto­ne­ma­sons from the North were invol­ved in the cons­truc­ti­on work in the 13th cen­tu­ry, who later also wor­ked on the cons­truc­ti­on of Spiš Chap­ter and Spiš­ský Štvr­tok (wiki​pe​dia​.sk).

The most exten­si­ve reno­va­ti­ons were car­ried out by Ján Jis­kra of Bran­dýs in the mid-​15th cen­tu­ry, cre­a­ting the lar­gest lower cour­ty­ard. Throug­hout its his­to­ry, the cast­le belo­n­ged to the Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci, and Čáky­ov­ci. Ján Zápoľ­ský, who beca­me the King of Hun­ga­ry, was born at Spiš Cast­le. In 1780, a fire des­tro­y­ed the cast­le, which was alre­a­dy aban­do­ned by then. The cast­le com­plex inc­lu­des the Roma­ne­sque Pala­ce, the Cha­pel of St. Eli­za­beth, Zápoľ­ský Pala­ces, Cast­le Tower, Roma­ne­sque Fore­cast­le, Csá­ky Pala­ces, Bar­bi­can, and Jis­kra­’s For­tress (Infor­ma­ti­on board).


Zamek Spiš jest fas­cy­nu­jący, nie ma wątp­li­wo­ści. To najc­zęściej odwie­dza­ny zamek na Słowacji.

Nazwy Zamku Spiš – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, Zamek Spiš (zamky​.sk). Znaj­du­je się na wyso­ko­ści 634 met­rów nad pozi­omem mor­za, co czy­ni go jed­nym z naj­wi­ęks­zych kom­plek­sów zamko­wych w Euro­pie (spiss​kyh​rad​.com). Ze swo­ją powierzch­nią wynos­zącą 4,15 hek­ta­ra Zamek Spiš jest uwa­ża­ny za naj­wi­ęks­zy zamek w Euro­pie Środ­ko­wej (spiss​kyh​rad​.sk). Pod Zamkiem Spiš znaj­du­je się sys­tem jas­kiń (snm​.sk). Jest naro­do­wym zabyt­kiem kul­tu­ry (spiss​kyh​rad​.sk), a w 1993 roku Zamek Spiš i oko­licz­ne zabyt­ki zosta­ły doda­ne do Lis­ty Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa UNESCO (spiss​kyh​rad​.com). Ta część Spi­ša była kie­dyś zamiesz­ki­wa­na przez nean­der­talc­zy­ków, o czym świadc­zy odkry­cie czasz­ki ludz­kiej w kamie­ni­oło­mie na sąsied­nim Dre­ve­ník w 1938 roku (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Ludzie neoli­tu także zosta­wi­li tu śla­dy, dato­wa­ne na pra­wie 7 tysi­ęcy lat (spiss​kyh​rad​.com). Osa­da pre­his­to­rycz­na dato­wa­na jest na V tysi­ąc­le­cie p.n.e. (spiss​kyh​rad​.com). Jed­no z pier­ws­zych zna­nych osied­li pocho­dzi z neoli­tu, gdy ludzie tzw. kul­tu­ry buko­wo­hor­skiej osied­li­li się tu. Pod koniec pier­ws­zej poło­wy IV tysi­ąc­le­cia p.n.e. zastąpi­li ich ludzie z kul­tu­ry bod­rog­ke­resz­túr­skiej, któr­zy przy­nie­śli nowy, bar­dziej zaa­wan­so­wa­ny mate­riał – mie­dź. W dru­giej poło­wie III tysi­ąc­le­cia p.n.e. osied­li­li się ludzie z kul­tu­ry baden­skiej – ludzie z cera­mi­ką kana­li­ko­wą, któr­zy nie tyl­ko zajęli akro­po­le zamku, ale także jego zboc­za i sąsied­ni Dre­ve­ník, na któ­rym zbu­do­wa­li roz­le­głe osied­le na wznie­sie­niu (wiki​pe​dia​.sk).

W pier­ws­zych dwóch wie­kach naszej ery na miejs­cu zamku ist­nia­ło masy­wne, dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne cel­tyc­kie osied­le. Cel­to­wie pra­wdo­po­dob­nie biły mone­ty tutaj,

w tym bia­te­ki spiš­skie­go typu (ces​tau​nes​co​.sk). Jego eli­tę sta­no­wił cel­tyc­ki ród Kotí­nów. Uni­ka­to­wym zna­le­zis­kiem z tego okre­su są szc­ząt­ki szkie­le­to­we mężc­zyz­ny i skór­za­ne tor­by z rzym­ski­mi mone­ta­mi zna­le­zi­one w jas­ki­ni pod zamkiem (spiss​kyh​rad​.com). To było naj­bar­dziej roz­le­głe i inten­sy­wne osied­le z wczes­nej his­to­rii na wzgór­zu zamko­wym. Zło­żo­no­ść tej gru­py etnicz­nej dowo­dzi wie­lu arte­fak­tów arche­olo­gicz­nych, takich jak sre­br­ne mone­ty tzw. spiš­skie­go typu, pocho­dzące pra­wdo­po­dob­nie z I wie­ku p.n.e. Jed­nak pod koniec II wie­ku for­ty­fi­kac­ja zosta­ła nagłę opuszc­zo­na, a przez ponad dzie­wi­ęćset lat wznie­sie­nie, kie­dyś tęt­ni­ące życiem, zamilkło.

Oko­licz­no­ści zamku zaczęły się zmie­niać na prze­ło­mie V i VI wie­ku, kie­dy to zaczęli się poja­wiać pier­wsi Sło­wia­nie w szers­zym regi­onie. Następ­ne osad­nict­wo sło­wia­ńs­kie skon­cen­tro­wa­ło się na sąsied­niej równi­nie Dre­ve­ník w posta­ci roz­le­głej osa­dy obron­nej (wiki​pe​dia​.sk). W 1241 roku zamek odpie­rał najazd Mon­go­łów (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Pomi­mo tego dodat­ko­we pra­ce budo­wla­ne doda­ły mu dals­zej for­te­lac­ji. Włos­cy kamie­niar­ze z Półno­cy uczest­nic­zy­li w pra­cach budo­wla­nych w XIII wie­ku, któr­zy później pra­co­wa­li również przy budo­wie Spiš­skiej Kapi­tu­ły i Spiš­ský Štvr­tok (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­wi­ęks­ze pra­ce reno­wa­cyj­ne przep­ro­wa­dził Ján Jis­kra z Bran­dý­sa w poło­wie XV wie­ku, twor­ząc naj­wi­ęks­zy dol­ny dzie­dzi­niec. Przez całą swo­ją his­to­rię zamek nale­żał do Zápoľ­ských, Tur­zov­ców i Čáky­ov­ców. Ján Zápoľ­ský, któ­ry został kró­lem Węgier, uro­dził się na zamku Spiš. W 1780 roku pożar zniszc­zył zamek, któ­ry wte­dy był już opuszc­zo­ny. Kom­pleks zamko­wy obej­mu­je Pałac Roma­ńs­ki, Kap­li­cę św. Elżbie­ty, Pała­ce Zápoľ­ských, Wie­żę Zamko­wą, Roma­ńs­kie Prze­dzamc­ze, Pała­ce Csá­ky­ov­ców, Bar­ba­kan i For­te­cę Jis­kry (Tab­li­ca informacyjna).


Die Zip­ser Burg ist fas­zi­nie­rend, das muss man zuge­ben. Sie ist die meist­be­such­te Burg in der Slowakei.

Namen der Zip­ser Burg – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, Burg Zip­ser (zamky​.sk). Sie liegt auf 634 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und zählt zu den größten Bur­gan­la­gen Euro­pas (spiss​kyh​rad​.com). Mit einer Flä­che von 4,15 Hek­tar gilt die Zip­ser Burg als die größte Burg in Mit­te­le­uro­pa (spiss​kyh​rad​.sk). Unter­halb der Zip­ser Burg befin­det sich ein Höh­len­sys­tem (snm​.sk). Sie ist ein nati­ona­les Kul­tur­denk­mal (spiss​kyh​rad​.sk), und im Jahr 1993 wur­de die Zip­ser Burg und die Umge­bung in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men (spiss​kyh​rad​.com). In die­ser Regi­on der Zip­ser Burg beweg­te sich einst auch der Nean­der­ta­ler, und das Gebiet war wahrs­che­in­lich noch früher besie­delt. Und dafür haben wir einen kla­ren Bewe­is. In einem Ste­inb­ruch im benach­bar­ten Dre­ve­ník wur­de 1938 ein men­sch­li­cher Schä­del in Tra­ver­tin gefun­den (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Auch die Men­schen aus der Jung­ste­in­ze­it haben hier ihre Spu­ren hin­ter­las­sen, die heute fast 7.000 Jah­re alt sind (spiss​kyh​rad​.com). Das prä­his­to­ris­che Sied­lungs­ge­biet ist auf das 5. Jahr­tau­send v. Chr. datiert (spiss​kyh​rad​.com). Eine der ers­ten bekann­ten Besied­lun­gen stammt aus der Jung­ste­in­ze­it, als sich hier Men­schen der soge­nann­ten Buchen­wald­kul­tur nie­der­lie­ßen. Am Ende der ers­ten Hälf­te des 4. Jahr­tau­sends v. Chr. wur­de sie von Men­schen der soge­nann­ten Bodrogkeresztúr-​Kultur abge­löst, die ein neues, fortsch­ritt­li­che­res Mate­rial ein­fü­hr­ten – Kup­fer. In der zwe­i­ten Hälf­te des 3. Jahr­tau­sends v. Chr. sie­del­te sich die Bevöl­ke­rung der Bade­ner Kul­tur an – Men­schen mit Ril­len­ke­ra­mik, die nicht nur die Bur­gak­ro­po­lis, son­dern auch ihre Hän­ge und das angren­zen­de Dre­ve­ník besie­del­ten, auf dem sie ein aus­ge­dehn­tes Höhen­dorf errich­te­ten (wiki​pe​dia​.sk).

In den ers­ten bei­den Jahr­hun­der­ten unse­rer Zeit­rech­nung befand sich an die­ser Stel­le eine mas­si­ve, gut befes­tig­te kel­tis­che Sied­lung. Die Kel­ten präg­ten hier wahrs­che­in­lich auch Mün­zen, soge­nann­te Spiš-​Typen (ces​tau​nes​co​.sk). Ihre Eli­te bes­tand aus dem kel­tis­chen Stamm der Kotí­nov. Aus die­ser Zeit stammt der ein­zi­gar­ti­ge Fund von Ske­lett­res­ten eines Man­nes und Leder­säc­ken mit römis­chen Mün­zen aus der Höh­le unter der Burg (spiss​kyh​rad​.com). Es war die umfan­gre­ichs­te und inten­sivs­te früh­ges­chicht­li­che Besied­lung des Burg­ber­gs. Die Viel­zahl von archä­o­lo­gis­chen Arte­fak­ten, wie Sil­ber­mün­zen des soge­nann­ten Spiš-​Typs, die wahrs­che­in­lich aus der Zeit um 1. Jahr­hun­dert v. Chr. stam­men, zeugt von der Ent­wick­lung die­ses Vol­kes. Ende des 2. Jahr­hun­derts wur­de die Burg jedoch plötz­lich auf­ge­ge­ben. In den nächs­ten mehr als neun­hun­dert Jah­ren ver­wais­te der einst pul­sie­ren­de Hügel.

Um die Wen­de vom 5. – 6. Jahr­hun­dert began­nen die ers­ten Sla­wen in der wei­te­ren Umge­bung auf­zu­tau­chen. Die darauf fol­gen­de sla­wis­che Besied­lung kon­zen­trier­te sich auf die benach­bar­te Hoche­be­ne des erhöh­ten Dre­ve­ník in Form einer aus­ge­dehn­ten befes­tig­ten Burg (wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1241 widers­tand die Burg dem Tata­re­nan­griff (Infor­mač­ná tabu­ľa). Trotz­dem vers­tär­kten wei­te­re Bau­ar­be­i­ten ihre Befes­ti­gun­gen. Bei den Bau­ar­be­i­ten im 13. Jahr­hun­dert waren nor­di­ta­lie­nis­che Ste­in­metz­me­is­ter bete­i­ligt, die spä­ter auch am Bau der Zip­ser Kapi­tels und in Spiš­ský Štvr­tok arbe­i­te­ten (wiki​pe​dia​.sk).

Die umfan­gre­ichs­ten Bau­ar­be­i­ten wur­den von Ján Jis­kra von Bran­dýs in der Mit­te des 15. Jahr­hun­derts durch­ge­fü­hrt, als der größte unte­re Hof ents­tand. In sei­ner Ges­chich­te gehör­te die Burg den Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci und Čáky­ov­ci. Ján Zápoľ­ský, der zum unga­ris­chen König wur­de, wur­de auf der Zip­ser Burg gebo­ren. Im Jahr 1780 zers­tör­te ein Brand die Burg, zu die­sem Zeit­punkt war sie bere­its ver­las­sen. Der Burg­kom­plex ent­hält den roma­nis­chen Palast, die Kapel­le der hei­li­gen Eli­sa­beth, die Paläs­te der Zápoľ­skýs, den Burg­turm, das roma­nis­che Vor­burg, die Csáky-​Paläste, den Bar­ba­kan und Jis­kras Fes­tung (Infor­mač­ná tabuľa).


Magy­arul:
A Sze­pe­si vár leny­űgöző, ezt be kell val­la­ni. Ez a leg­lá­to­ga­tot­tabb vár Szlovákiában.

A Sze­pe­si vár nevei – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, vár Sze­pes (zamky​.sk). 634 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban talál­ha­tó, és Euró­pa leg­na­gy­obb várai közé tar­to­zik terüle­te alap­ján (spiss​kyh​rad​.com). 4,15 hek­tá­ros terüle­té­vel a Sze­pe­si vár a Közép-​Európa leg­na­gy­obb vára­ként szá­mon tar­tott (spiss​kyh​rad​.sk). A Sze­pe­si vár alatt bar­lan­grends­zer talál­ha­tó (snm​.sk). Nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék (spiss​kyh​rad​.sk), 1993-​ban a Sze­pe­si vár és kör­ny­é­ké­nek emlé­kei fel­ke­rül­tek az UNESCO vilá­görök­ség lis­tá­já­ra (spiss​kyh​rad​.com). Ennek a Sze­pe­si rész­nek egy­kor a nean­der­völ­gyi ember is meg­for­dult, és a terület valós­zí­nűleg még koráb­ban is lakott volt. Erre egy­ér­tel­mű bizo­ny­í­té­kunk van. A szoms­zé­dos Dre­ve­ní­kon talál­ha­tó kőbá­ny­á­ban 1938-​ban egy embe­ri kopo­ny­át fedez­tek fel tra­ver­tin­ben (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). A neoli­ti­kum embe­rei is hagy­tak itt maguk után nyo­mo­kat, ame­ly­ek ma már majd­nem 7 ezer éve­sek (spiss​kyh​rad​.com). Az ősko­ri tele­pülés a Kr. e. 5. évez­red­re datá­ló­dik (spiss​kyh​rad​.com). Az egy­ik első ismert tele­pülés a neoli­ti­kum ide­jén kelet­ke­zett, ami­kor itt lete­le­pe­dett a buko­vo­hor­ska kul­tú­ra embe­re. A Kr. e. 4. évez­red első felé­nek végén a bod­rog­ke­resz­tú­ri kul­tú­ra embe­re vál­tot­ta fel őket, aki új, töké­le­te­sebb any­agot hozott – rezet. A Kr. e. 3. évez­red máso­dik felé­ben a bade­ni kul­tú­ra embe­rei – azok, akik a kane­lált kerá­miá­val ren­del­kez­tek – nemc­sak a vár akro­po­lis­zát, hanem lej­tőit és a Dreveník-​hegy szoms­zé­dos terüle­tét is bené­pe­sí­tet­ték, ahol kiter­jedt magas­la­ti tele­pülést ala­kí­tot­tak ki (wiki​pe​dia​.sk).

Az idős­zá­mí­tá­sunk első két szá­za­dá­ban egy mass­zív, jól beé­pí­tett kel­ta tele­pülés hely­ez­ke­dett el itt. A kel­ták valós­zí­nűleg pén­ze­ket is ver­tek itt, a Sze­pe­si típu­sú fehér­je­kék (ces​tau​nes​co​.sk). Az elit­jüket a kel­ta Kotí­nov törzs alkot­ta. Ebből az időből szár­ma­zik egy­edi lele­tek, pél­dá­ul egy fér­fi csont­vá­zá­nak és a vár alatt lévő bar­lang­ból szár­ma­zó római pén­zek­kel teli bőr­tás­kák (spiss​kyh​rad​.com). Ez volt a vár­bérc leg­na­gy­obb és legin­ten­zí­vebb kora tör­té­ne­ti tele­pülé­se. Ennek a nép­nek a fej­lett­sé­gét szá­mos régés­ze­ti lelet, pél­dá­ul a Spiš típu­sú ezüst­pén­zek tanú­sít­ják, ame­ly­ek valós­zí­nűleg a Kr. e. 1. szá­zad­ból szár­ma­znak. A 2. szá­zad végén azon­ban a várat hir­te­len elha­gy­ták. Az azt köve­tő több mint kilencs­záz évben a koráb­ban pul­zá­ló hegy elnéptelenedett.

Az 5. és 6. szá­zad for­du­ló­ján kezd­tek meg­je­len­ni a kör­ny­é­kén az első szlá­vok. A követ­ke­ző szláv tele­pülés a kör­ny­ező magas Dreveník-​hegy dom­bor­za­tá­nak kiter­jedt erődí­tett város­ként tör­tént (wiki​pe​dia​.sk). A vár 1241-​ben elle­nállt a tatár táma­dás­nak (Infor­mač­ná tabu­ľa). Ennek elle­né­re továb­bi épí­té­si mun­kák­kal mege­rősí­tet­ték a várat. A 13. szá­za­di épí­té­si mun­kák­nál észa­ki olasz kőfa­ra­gó­mes­te­rek is részt vet­tek, akik később a Sze­pe­si Kapi­tu­la és a Spiš­ský Štvr­tok épí­té­sén is dol­goz­tak (wiki​pe​dia​.sk).

A leg­na­gy­obb épí­té­si mun­ká­kat Ján Jis­kra z Bran­dýs végez­te el a 15. szá­zad köze­pén, ami­kor a leg­na­gy­obb alsó udvar jött lét­re. Tör­té­ne­té­ben a vár a Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci és Čáky­ov­ci csa­lá­do­ké volt. Ján Zápoľ­ský, aki Magy­arors­zág kirá­ly­á­vá vált, a Sze­pe­si vár­ban szüle­tett. 1780-​ban tűz­vész elpusz­tí­tot­ta a várat, ekkor­ra már elha­gy­atott volt. A vár­kom­ple­xum magá­ban fog­lal­ja a román palo­tát, Szent Erz­sé­bet kápol­ná­ját, a Zápoľ­ský palo­tá­kat, a vár­kört, a román elővá­rost, a Csá­ky palo­tá­kat, a bar­ba­kánt és a Jis­kra erődöt (Infor­mač­ná tabuľa).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Štvrtok

Hits: 2941

Spiš­ský Štvr­tok som nav­ští­vil pri svo­jom puto­va­ní oko­lo Levo­če.

Maďar­ský názov obce je Csütör­tök­he­ly, nemec­ký Don­ners­mar­kt. Na nie­čo cez 14 km2 žije asi 2 500 oby­va­te­ľov. Leží na kri­žo­vat­ke dáv­nych súčas­ných medzi Pop­ra­dom a Spiš­skou Novou Vsou. Na Levo­ču, Hra­bu­ši­ce a na Gemer.(wiki​pe​dia​.sk). Leží v Hor­nád­skej kot­li­ne v okre­se Levo­ča. Je brá­nou do Slo­ven­ské­ho rajaMyšia hôr­ka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazý­va­jú ju aj Spiš­ský­mi Mykén­mi. Obec bola už od 10. sto­ro­čia trho­vou osa­dou a stre­dis­kom spiš­ských kopij­ní­kov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­lie obce bolo osíd­le­né už v pra­ve­ku. Našli sa tu sto­py po člo­ve­ko­vi z mlad­šej doby bron­zo­vej i želez­nej – halš­tat­skej. Naj­väč­ší význam však má objav pra­ve­ké­ho orga­ni­zo­va­né­ho mes­teč­ka v Myšej Hôr­ke, kto­ré bolo opev­ne­né naj­star­ším muri­vom v stred­nej Euró­pe a život v ňom pul­zo­val pred 3500 rok­mi. V blíz­kos­ti boli aj cen­trá slo­van­ské­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho osíd­le­nia. Akis­te na mies­te dneš­nej obce bola sta­rá trho­vá osa­da. V 11. sto­ro­čí sa obce zmoc­ni­li Maďa­ri, obec pome­no­va­li pod­ľa uhor­ské­ho krá­ľa na Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Obec svä­té­ho Ladi­sla­va. Svä­tý Ladi­slav sa stal pat­ró­nom obce. Ďal­šie náz­vy obce: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. V obci je kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va s kapl­n­kou Zápoľ­ských. Spo­čiat­ku, ešte pred nájaz­da­mi Tatá­rov bol dre­ve­ný, pri rekon­štruk­cii bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. V roku 1402 bol posta­ve­ný nový gotic­ký kos­tol, kto­rý bol v 18. sto­ro­čí baro­ki­zo­va­ný klen­bou (wiki​pe​dia​.sk).


I visi­ted Spiš­ský Štvr­tok during my jour­ney around Levoča.

The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Csütör­tök­he­ly, and the Ger­man name is Don­ners­mar­kt. It is home to about 2,500 resi­dents on an area of app­ro­xi­ma­te­ly 14 km². It is situ­ated at the cross­ro­ads of for­mer tra­de rou­tes bet­we­en Pop­rad and Spiš­ská Nová Ves, lea­ding to Levo­ča, Hra­bu­ši­ce, and Gemer (wiki​pe​dia​.sk). Loca­ted in the Hor­nád Basin in the Levo­ča dis­trict, Spiš­ský Štvr­tok ser­ves as the gate­way to Slo­vak Para­di­se. The Mou­se Hill counts its age at 3,500 years and is also kno­wn as Spiš Myce­nae. The vil­la­ge has been a mar­ket sett­le­ment and a cen­ter for Spiš spe­ar makers sin­ce the 10th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). The sur­roun­ding area was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, with tra­ces of peop­le from the youn­ger Bron­ze Age and Iron Age (Halls­tatt peri­od). The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry is the pre­his­to­ric orga­ni­zed town in Mou­se Hill, for­ti­fied with the oldest mason­ry in Cen­tral Euro­pe, pul­sa­ting with life 3,500 years ago. In the vici­ni­ty, the­re were also cen­ters of Sla­vic Gre­at Mora­vian sett­le­ments. Like­ly, in the loca­ti­on of toda­y­’s vil­la­ge, the­re was an old mar­ket sett­le­ment. In the 11th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians sei­zed the vil­la­ge, naming it after the Hun­ga­rian king as Vil­la sanc­ti Ladis­lai – the Vil­la­ge of St. Ladis­laus. St. Ladis­laus beca­me the pat­ron saint of the vil­la­ge. Other names for the vil­la­ge inc­lu­de Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. The vil­la­ge has the Church of St. Ladis­laus with the cha­pel of the Zápoľ­ský fami­ly. Ini­tial­ly, befo­re the Tatar inva­si­ons, it was a wooden church, and during recons­truc­ti­on, a new Got­hic church was built in 1402, later baro­qu­e­i­zed in the 18th cen­tu­ry with a vault (wiki​pe​dia​.sk).


Spiš­ský Štvr­tok odwie­dzi­łem podc­zas mojej pod­ró­ży wokół Levoči.

Węgier­ska nazwa miejs­co­wo­ści to Csütör­tök­he­ly, nie­miec­ka Don­ners­mar­kt. Na obszar­ze oko­ło 14 km² miesz­ka oko­ło 2 500 miesz­ka­ńców. Znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dawnych szla­ków między Pop­ra­dem a Spiš­skou Novou Vsou. Leży blis­ko Levo­či, Hra­bu­šic i Geme­ru (wiki​pe​dia​.sk). Poło­żo­na jest w kot­li­nie Hor­nád w okręgu Levo­ča. Jest bra­mą do Sło­wac­kie­go Raju. Mysia Hôr­ka ma ponad 3500 lat i jest nazy­wa­na również Spiš­ský­mi Myke­na­mi. Miejs­co­wo­ść była już od X wie­ku osa­dą tar­go­wą i cen­trum kopij­ni­ków spis­kich. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­li­ce były już zamiesz­ka­ne w pra­dzie­jach. Zna­le­zi­ono tu śla­dy czło­wie­ka z młods­zej epo­ki brązu i żela­za – okre­su halsz­tac­kie­go. Jed­nak naj­wa­żniejs­ze jest odkry­cie pra­dzie­jo­we­go zor­ga­ni­zo­wa­ne­go mias­tecz­ka w Myšej Hôr­ke, któ­re było umoc­ni­one naj­stars­zym murem w środ­ko­wej Euro­pie, a życie w nim tęt­ni­ło 3500 lat temu. W pobli­żu znaj­do­wa­ły się również ośrod­ki sło­wia­ńs­kie­go osad­nict­wa wiel­ko­mo­ra­ws­kie­go. Pra­wdo­po­dob­nie na miejs­cu dzi­siejs­zej miejs­co­wo­ści ist­nia­ła sta­ra osa­da tar­go­wa. W XI wie­ku miejs­co­wo­ść zosta­ła opa­no­wa­na przez Węg­rów, nazwa­no ją od węgier­skie­go kró­la Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Mias­to św. Ladi­sla­va. Świ­ęty Ladis­laus stał się pat­ro­nem miejs­co­wo­ści. Inne nazwy miejs­co­wo­ści to: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się kości­ół św. Ladi­sla­va z kap­li­cą Zápoľ­ských. Poc­ząt­ko­wo, jeszc­ze przed najaz­da­mi Tata­rów, był dre­wnia­ny, a podc­zas rekons­trukc­ji został zbu­do­wa­ny w sty­lu roma­ńs­kim. W 1402 roku wybu­do­wa­no nowy gotyc­ki kości­ół, któ­ry w XVIII wie­ku został zba­ro­ki­zo­wa­ny kopu­łą (wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post