2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Doprava, Neživé, Stavby, TOP

Mosty

Hits: 2423

Mos­ty sú inži­nier­ske štruk­tú­ry, kto­ré slú­žia na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ako sú rie­ky, poto­ky, prie­pas­ti ale­bo ces­ty. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť pre­chod cez pre­káž­ky pre chod­cov, cyk­lis­tov, vozid­lá a iné doprav­né pros­tried­ky. Mos­ty môžu byť veľ­mi rôz­no­ro­dé vo svo­jom dizaj­ne a kon­štruk­cii a ich výber môže závi­sieť od mno­hých fak­to­rov, vrá­ta­ne tech­nic­kých požia­da­viek, oko­li­tej topo­gra­fie a este­tic­kých pre­fe­ren­cií. Mos­ty nie sú len prak­tic­ký­mi štruk­tú­ra­mi na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ale aj dôle­ži­tý­mi prv­ka­mi v urba­nis­tic­kom a archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní, kto­ré môžu pris­pieť k cha­rak­te­ru a iden­ti­ty miest.

Oce­ľo­vé mos­ty sú popu­lár­ne pre svo­ju pev­nosť a schop­nosť pre­ko­ná­vať väč­šie vzdia­le­nos­ti. Beto­no­vé sú trvan­li­vé a odol­né voči pove­ter­nost­ným vply­vom. Záves­né mos­ty sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zave­se­ním mos­ta na káb­lov, sú schop­né pre­kle­núť veľ­ké vzdia­le­nos­ti. Takým je Zla­tý most v San Fran­cis­cu. Lano­vé mos­ty pou­ží­va­jú laná ale­bo lanov­ky na pod­po­ru pre­cho­du, majú ľah­kú kon­štruk­ciu a sú čas­to využí­va­né v hor­ských oblas­tiach. Kamen­né mos­ty sú his­to­ric­ky význam­né, majú tra­dič­ný cha­rak­ter a boli čas­to stav­by s vyso­kou este­tic­kou hod­no­tou. Dvoj­pod­laž­né mos­ty obsa­hu­jú dva odde­le­né úrov­ne pre rôz­ne dru­hy dopra­vy, ako sú diaľ­nič­né mos­ty s ces­tou pre moto­ro­vé vozid­lá a vyš­šou úrov­ňou pre chod­cov a cyk­lis­tov. Exis­tu­jú aj dre­ve­né mosty.


Brid­ges are engi­ne­e­ring struc­tu­res desig­ned to over­co­me obstac­les such as rivers, stre­ams, ravi­nes, or roads. The­ir main func­ti­on is to pro­vi­de pas­sa­ge over obstac­les for pedes­trians, cyc­lists, vehic­les, and other modes of tran­s­por­ta­ti­on. Brid­ges can be high­ly diver­se in the­ir design and cons­truc­ti­on, and the­ir selec­ti­on depends on vari­ous fac­tors, inc­lu­ding tech­ni­cal requ­ire­ments, sur­roun­ding topog­rap­hy, and aest­he­tic pre­fe­ren­ces. Brid­ges are not only prac­ti­cal struc­tu­res for over­co­ming obstac­les but also cru­cial ele­ments in urban and archi­tec­tu­ral plan­ning that can con­tri­bu­te to the cha­rac­ter and iden­ti­ty of cities.

Ste­el brid­ges are popu­lar for the­ir strength and abi­li­ty to span lon­ger dis­tan­ces. Conc­re­te brid­ges are durab­le and resis­tant to weat­her con­di­ti­ons. Sus­pen­si­on brid­ges are cha­rac­te­ri­zed by the sus­pen­si­on of the brid­ge on cab­les and can span gre­at dis­tan­ces, such as the Gol­den Gate Brid­ge in San Fran­cis­co. Cable-​stayed brid­ges use cab­les or sta­ys to sup­port the brid­ge deck, com­bi­ning a light­we­ight struc­tu­re often used in moun­tai­nous are­as. Sto­ne brid­ges are his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant, having a tra­di­ti­onal cha­rac­ter and often being struc­tu­res with high aest­he­tic value. Double-​deck brid­ges inc­lu­de two sepa­ra­te levels for dif­fe­rent types of traf­fic, such as hig­hway brid­ges with a road for motor vehic­les on one level and a hig­her level for pedes­trians and cyc­lists. The­re are also wooden brid­ges. Each type of brid­ge ser­ves a uni­que pur­po­se, and the cho­ice of mate­rials and design con­tri­bu­tes to the func­ti­ona­li­ty and visu­al appe­al of the­se engi­ne­e­ring marvels.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Nízke Tatry, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Chopok

Hits: 2857

Cho­pok pat­rí medzi naj­ve­ter­nej­šie mies­ta Slo­ven­sku. Cho­pok leží na hlav­nom hre­be­ni Níz­kych Tatier, ved­ľa Ďum­bie­ru v nad­mor­skej výš­ke 2 024 met­rov nad morom. Neďa­le­ko od vrcho­lu sa nachá­dza Kamen­ná cha­ta, mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca a sta­ni­ca lanov­ky (Wiki­pe­dia).

Cho­pok je tre­tím naj­vyš­ším vrcho­lom v poho­rí Níz­ke Tat­ry na stred­nom Slo­ven­sku. Je popu­lár­nou des­ti­ná­ci­ou pre akti­vi­ty nie­lenzime, ale aj v lete. V zim­nom obdo­bí je Cho­pok zná­my pre svo­je mož­nos­ti lyžo­va­nia a sno­wbo­ar­do­va­nia. Zim­ná sezó­na obvyk­le trvá od decem­bra do aprí­la. Počas leta posky­tu­je Cho­pok mož­nos­ti turis­ti­ky a tre­ko­va­nia, Regi­ón je zná­my pre svo­ju roz­ma­ni­tú fló­ru a fau­nu, a výhľa­dy z vrcho­lu sú ohro­mu­jú­ce. Cho­pok je prí­stup­ný lanov­ka­mi a sedač­ko­vý­mi lanov­ka­mi, čo zjed­no­du­šu­je náv­štev­ní­kom dosia­hnu­tie vyš­ších nad­mor­ských výšok.


Cho­pok is one of the most pro­mi­nent loca­ti­ons in Slo­va­kia. It is situ­ated on the main rid­ge of the Low Tatras, next to Dum­bier, at an ele­va­ti­on of 2,024 meters abo­ve sea level. Near the sum­mit, you can find the Kamen­ná cha­ta moun­tain hut, a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on, and the cab­le car sta­ti­on (Wiki­pe­dia).

Cho­pok is the third-​highest peak in the Low Tatras moun­tain ran­ge in cen­tral Slo­va­kia. It is a popu­lar des­ti­na­ti­on for acti­vi­ties not only in win­ter but also in sum­mer. During the win­ter sea­son, Cho­pok is reno­wned for its ski­ing and sno­wbo­ar­ding oppor­tu­ni­ties, typi­cal­ly las­ting from Decem­ber to April. In the sum­mer, Cho­pok offers hiking and trek­king possi­bi­li­ties. The regi­on is kno­wn for its diver­se flo­ra and fau­na, and the vie­ws from the sum­mit are bre­ath­ta­king. Access to Cho­pok is faci­li­ta­ted by cab­le cars and chair­lifts, making it easier for visi­tors to reach hig­her elevations.


Odka­zy

Pano­rá­my

TOP

Všet­ky fotografie

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

Hits: 3231

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 17601790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor WundtJakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).


Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3°C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).


Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 17601790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3°C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

Hits: 3451

Skal­na­té ple­so, pred­tým Lom­nic­ké ple­so je hoj­ne nav­šte­vo­va­ná oblasť. Leží pod hlav­ným ští­tom Lom­nic­ké­ho ští­tu. Pod sebou má pod­ta­trans­ké obce Tatrans­ká Lom­ni­ca a Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kej Lom­ni­ce sem vedie lanov­ka. Ostat­ne lanov­ka vedie aj na Lom­nic­ké sed­lo aj na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so je moré­no­vé ple­so vo Vyso­kých Tat­rách, na Slo­ven­sku v naj­niž­šom mies­te Skal­na­tej doli­ny, vo výš­ke 1754 met­rov nad morom. Má roz­lo­hu 1.23 ha, je 212 met­rov dlhé a 85 met­rov širo­ké. Dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 2 met­re (pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov až 4.2 m). Napá­ja ho Skal­na­tý potok. V suchom obdo­bí je ple­so bez vody, rov­na­ko Skal­na­tý potok (wikipedia.cs). Prie­sa­kom a deto­nač­ný­mi zásah­mi pri stav­be lanov­ky bola pre­ru­še­ná neprie­pust­nosť dna. V posled­nom desať­ro­čí sa ten­to stav vysky­to­val veľ­mi čas­to. Všet­ky upev­ňo­va­cie prá­ce zame­ra­né na záchra­nu moré­ny a jazier­ka boli dote­raz neús­peš­né. Pri ple­se je pre­stup­ná sta­ni­ca lano­vých dráh (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so je dru­hé naj­nav­šte­vo­va­nej­šie na slo­ven­skej stra­ne Tatier (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tom ple­se sa nachá­dza astro­no­mic­ké obser­va­tó­rium, v nad­mor­skej výš­ke 1786 nad morom. Zalo­že­né bolo v roku 1943. V budo­ve obser­va­tó­ria sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca pat­ria­ca Geofy­zi­ká­le­mu ústa­vu SAV (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, for­mer­ly kno­wn as Lom­nic­ké ple­so, is a popu­lar­ly visi­ted area. It lies bene­ath the main peak of Lom­nic­ký štít (Lom­ni­ca Peak) and is sur­roun­ded by the sub-​Tatra vil­la­ges of Tatrans­ká Lom­ni­ca and Tatrans­ké Mat­lia­re. A cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca leads to this loca­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the cab­le car pro­vi­des access to Lom­nic­ké sed­lo (Lom­ni­ca Sadd­le) and Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so is a morai­ne lake in the High Tatras, Slo­va­kia, loca­ted in the lowest part of the Skal­na­tá doli­na (Skal­na­tá Val­ley), at an ele­va­ti­on of 1754 meters abo­ve sea level. It covers an area of 1.23 hec­ta­res, is 212 meters long, and 85 meters wide. It rea­ches a maxi­mum depth of 2 meters (accor­ding to some sour­ces, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skal­na­tý potok (Skal­na­tý Stre­am). During dry peri­ods, the lake, as well as the stre­am, can be wit­hout water (wikipedia.cs). The imper­me­a­bi­li­ty of the lake­’s bot­tom was dis­rup­ted by dril­ling and deto­na­ti­ons during the cons­truc­ti­on of the cab­le car. This con­di­ti­on has been occur­ring very fre­qu­en­tly in the last deca­de. All the sta­bi­li­zing efforts aimed at saving the morai­ne and the small lake have been unsuc­cess­ful so far. The­re is a trans­fer sta­ti­on for cab­le cars near the lake (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so is the second most visi­ted lake on the Slo­vak side of the Tatras (turis​ti​ka​.sk). An astro­no­mi­cal obser­va­to­ry is loca­ted at Skal­na­té ple­so, at an ele­va­ti­on of 1786 meters abo­ve sea level. It was foun­ded in 1943. The obser­va­to­ry buil­ding also hou­ses a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on belo­n­ging to the Geop­hy­si­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, wcze­śniej zna­ne jako Lom­nic­ké ple­so, to obszar częs­to odwie­dza­ny. Znaj­du­je się pod głó­wnym szc­zy­tem Lom­nic­ký štít (Szc­zyt Lom­nic­ki) i otoc­zo­ne jest pod­ta­trans­ki­mi miejs­co­wo­ścia­mi Tatrans­ká Lom­ni­ca i Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kiej Lom­ni­cy można tu doje­chać kole­ją lino­wą. Ponad­to kolej­ka pro­wa­dzi także na Lom­nic­ké sed­lo (Siodło Lom­nic­kie) oraz na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so to more­no­we jezi­oro w Wyso­kich Tat­rach na Sło­wac­ji, poło­żo­ne w naj­ni­żs­zym pun­kcie Doli­ny Skal­na­tej, na wyso­ko­ści 1754 met­rów nad pozi­omem mor­za. Ma powierzch­nię 1,23 ha, dłu­go­ść 212 met­rów i sze­ro­ko­ść 85 met­rów. Osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 2 met­ry (według nie­któ­rych źró­deł nawet 4,2 m). Zasi­la­ne jest przez potok Skal­na­tý. W okre­sie suchej aury zaró­wno jezi­oro, jak i potok Skal­na­tý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszc­zel­no­ść dna zosta­ła zakłó­co­na podc­zas budo­wy kolei lino­wej za pomo­cą wier­ceń i deto­nac­ji. W ostat­niej deka­dzie ten stan wys­tępo­wał bar­dzo częs­to. Wszys­tkie pra­ce sta­bi­li­za­cyj­ne mające na celu oca­le­nie more­ny i małe­go jezi­or­ka dotychc­zas były nie­uda­ne. Przy jezi­or­ze znaj­du­je się stac­ja prze­siad­ko­wa kolej­ki lino­wej (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so jest dru­gim najc­zęściej odwie­dza­nym jezi­orem po stro­nie sło­wac­kiej Tatr (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tém ple­se znaj­du­je się obser­wa­to­rium astro­no­micz­ne, na wyso­ko­ści 1786 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ło zało­żo­ne w 1943 roku. W budyn­ku obser­wa­to­rium mie­ści się także stac­ja mete­oro­lo­gicz­na nale­żąca do Ins­ty­tu­tu Geofi­zycz­ne­go Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk (ta3​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Biotopy, Časová línia, Európske, Hory, Hory, Jazerá, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Príroda, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zell am See

Hits: 2519

Zell am See sa nachá­dza neďa­le­ko Salz­bur­gu. Ozna­ču­je sa tak­to jaze­ro, celá oblasť, okres a kúpeľ­né mes­to. Nachá­dza sa tu množ­stvo per­fekt­ne udr­žia­va­ných zjaz­do­viek, rekre­ač­né stre­dis­ká, turis­tic­ké a cyk­lo­tu­ris­tic­ké ces­ty, špor­to­vé haly apod. Celé­mu okre­su Zell am See sa hovo­rí aj Pinz­gau (zel​lam​see​.cz). Cez Zell am See vedie Tau­ern­ská cyk­lo­tra­sa, kto­rá je 325 km dlhá z mes­ta Krimml do Salz­bur­gu. Vedie po asfal­to­vých ces­tách s mini­mál­nym pre­vý­še­ním. Neďa­le­ko sa nachá­dza Kap­run a jeho ties­ňa­va Sieg­mung Thun Klamm, ľado­vec Kitzs­te­in­horn, vrch Hund­ste­in, vyhliad­ka Kai­ser Franz Josef Höhe kto­rý je vo výš­ke 2369 met­rov nad morom, s kto­rej vid­no naj­väč­ší rakús­ky ľado­vec Pas­ter­ze a naj­vyš­ší vrch Grossg­lock­ner. V šir­šom oko­lí od jaze­ra sú Krimml­ské vodo­pá­dy, voda z nich padá z výš­ky tak­mer 400 met­rov v troch kas­ká­dach. Pat­ria medzi naj­väč­šie v Euró­pe (Milan Zajíc). Pôvod­ná a naj­star­šia lanov­ka Sch­mit­ten­höhe­bahn bola posta­ve­ná v roku 1927 ako prvá v Salz­bur­sku a pia­ta v Rakús­ku. V Kap­ru­ne vzdia­le­nom 7 km od Zell am See sa nachá­dza dru­hý naj­väč­ší kúpeľ­ný kom­plex v Rakús­ku, s množ­stvom bazé­nov, a širo­kou ponu­kou vod­né­ho sve­ta (Jan Hocek).


Zell am See is loca­ted near Salz­burg. It refers to a lake, the enti­re regi­on, a dis­trict, and a spa town. The­re are nume­rous per­fect­ly main­tai­ned ski slo­pes, rec­re­a­ti­onal resorts, hiking and cyc­ling trails, sports halls, and more in the area. The enti­re dis­trict of Zell am See is also cal­led Pinz­gau (zel​lam​see​.cz). The Tau­ern Cyc­le Path, which is 325 km long from Krimml to Salz­burg, pas­ses through Zell am See. It fol­lo­ws asp­halt roads with mini­mal ele­va­ti­on. Near­by is Kap­run and its gor­ge Sieg­mund Thun Klamm, the Kitzs­te­in­horn gla­cier, the Hund­ste­in peak, the Kai­ser Franz Josef Höhe vie­wpo­int at an alti­tu­de of 2369 meters, from which you can see Aus­tria­’s lar­gest gla­cier Pas­ter­ze and the hig­hest peak Grossg­lock­ner. In the bro­ader vici­ni­ty of the lake are the Krimml Water­falls, with water fal­ling from a height of almost 400 meters in three cas­ca­des. They are among the lar­gest in Euro­pe (Milan Zajíc). The ori­gi­nal and oldest Sch­mit­ten­höhe­bahn cab­le car was built in 1927 as the first in Salz­burg and the fifth in Aus­tria. In Kap­run, 7 km from Zell am See, is the second-​largest spa com­plex in Aus­tria, with nume­rous pools and a wide ran­ge of water att­rac­ti­ons (Jan Hocek).


Zell am See liegt in der Nähe von Salz­burg. Es bez­ieht sich auf einen See, die gesam­te Regi­on, einen Bez­irk und eine Kurs­tadt. In der Umge­bung gibt es zahl­re­i­che per­fekt gepf­leg­te Ski­pis­ten, Erho­lungs­ge­bie­te, Wander- und Radwe­ge, Sport­hal­len und mehr. Der gesam­te Bez­irk Zell am See wird auch als Pinz­gau bez­e­ich­net (zel​lam​see​.cz). Der Tau­ern­ra­dweg, der 325 km von Krimml nach Salz­burg führt, führt durch Zell am See. Er ver­lä­uft auf asp­hal­tier­ten Stra­ßen mit mini­ma­lem Höhe­nun­ters­chied. In der Nähe befin­den sich Kap­run und sei­ne Schlucht Sieg­mund Thun Klamm, der Kitzsteinhorn-​Gletscher, der Hundstein-​Gipfel, der Aus­sichts­punkt Kai­ser Franz Josef Höhe in einer Höhe von 2369 Metern, von dem aus man Öster­re­ichs größten Glets­cher Pas­ter­ze und den höchs­ten Gip­fel Gro­ßg­lock­ner sehen kann. In der wei­te­ren Umge­bung des Sees befin­den sich die Krimm­ler Was­ser­fäl­le, mit Was­ser, das in drei Kas­ka­den aus einer Höhe von fast 400 Metern fällt. Sie gehören zu den größten in Euro­pa (Milan Zajíc). Die ori­gi­na­le und ältes­te Sch­mit­ten­höhe­bahn wur­de 1927 als ers­te in Salz­burg und als fünf­te in Öster­re­ich erbaut. In Kap­run, 7 km von Zell am See ent­fernt, befin­det sich das zwe­itg­rößte Kur­kom­plex Öster­re­ichs mit zahl­re­i­chen Pools und einem bre­i­ten Ange­bot an Was­se­ratt­rak­ti­onen (Jan Hocek).


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post