2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 3459

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako ​“Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150 – 180 oby­va­te­ľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 20 x 15 m pri výš­ke 8 – 10 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, ​“za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.

Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as ​“Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150 – 180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, ​“behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

skala
Hits: 7221

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov ​“temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta ​“týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie ​“Hrad Tema­tín” a Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca a hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jus a Cica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Príroda

Symbolika v prírode

skala
Hits: 4086

Sym­bo­li­ka v prí­ro­de pre­ni­ká do mno­hých kul­túr a his­tó­rie. Sym­bo­li­ka v prí­ro­de sa môže líšiť medzi rôz­ny­mi kul­tú­ra­mi a nábo­žen­stva­mi, no čas­to ref­lek­tu­je základ­né ľud­ské poci­ty, hod­no­ty a vní­ma­nie sve­ta oko­lo seba. Mno­hé prí­rod­né prv­ky majú sym­bo­lic­ký význam a sú čas­to pova­žo­va­né za nosi­te­ľov hlbo­kých význa­mov a odka­zov. Stro­my majú v mno­hých kul­tú­rach sym­bo­li­ku spo­je­nú s živo­tom, ras­tom a spo­je­ním s nebe­sa­mi. Rôz­ne dru­hy kve­tov majú rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my. Naprí­klad čer­ve­ná ruža sa čas­to pova­žu­je za sym­bol lás­ky a váš­ne, zatiaľ čo ľalia môže repre­zen­to­vať pýchu a ľahos­taj­nosť. Sln­ko je sym­bo­lom svet­la, ener­gie a živo­ta. Jeho význam môže byť spo­je­ný s obno­vou, náde­jou a novým začiatkom.

Mesiac sym­bo­li­zu­je tajom­nosť, žen­skosť a zme­nu fáz, kto­ré môžu byť inter­pre­to­va­né ako sym­bo­lic­ké repre­zen­tá­cie živo­ta a jeho cyk­lic­ké­ho prie­be­hu. Voda môže repre­zen­to­vať život, očis­tu, obno­vu, ale aj nebez­pe­čen­stvo a cha­otic­ké sily. Ska­ly a hory môžu sym­bo­li­zo­vať odol­nosť, odhod­la­nie a dosa­ho­va­nie cie­ľov. Hory sú čas­to vní­ma­né ako mies­ta duchov­nej sily ale­bo odra­zu bož­stva. Rôz­ne zvie­ra­tá majú v rôz­nych kul­tú­rach rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my. Naprí­klad sova môže byť spo­je­ná s múd­ros­ťou, zatiaľ čo lev s odva­hou a krá­ľov­stvom. Kame­ne môžu mať sym­bo­li­ku sta­bi­li­ty, trva­nia a spo­je­nia s prí­ro­dou. Prí­rod­né živ­ly, ako búr­ky a daž­de, môžu sym­bo­li­zo­vať očis­tu, obno­vu a pre­chod­né obdo­bie zmien.

Sym­bo­lism in natu­re per­me­a­tes many cul­tu­res and his­to­ries. The sym­bo­lism in natu­re can vary among dif­fe­rent cul­tu­res and reli­gi­ons, but it often ref­lects fun­da­men­tal human emo­ti­ons, valu­es, and per­cep­ti­ons of the world around us. Many natu­ral ele­ments car­ry sym­bo­lic mea­ning and are often con­si­de­red car­riers of deep sig­ni­fi­can­ce and mes­sa­ges. Tre­es have sym­bo­lism asso­cia­ted with life, gro­wth, and con­nec­ti­on to the hea­vens in many cul­tu­res. Vari­ous types of flo­wers car­ry dif­fe­rent sym­bo­lic mea­nings. For exam­ple, the red rose is often con­si­de­red a sym­bol of love and pas­si­on, whi­le the lily may repre­sent pri­de and indif­fe­ren­ce. The sun is a sym­bol of light, ener­gy, and life, with mea­nings asso­cia­ted with rene­wal, hope, and new beginnings.

The moon sym­bo­li­zes mys­te­ry, femi­ni­ni­ty, and the chan­ging pha­ses, which can be inter­pre­ted as sym­bo­lic repre­sen­ta­ti­ons of life and its cyc­li­cal cour­se. Water can repre­sent life, puri­fi­ca­ti­on, rene­wal, but also dan­ger and cha­otic for­ces. Rocks and moun­tains may sym­bo­li­ze resi­lien­ce, deter­mi­na­ti­on, and the achie­ve­ment of goals. Moun­tains are often per­ce­i­ved as pla­ces of spi­ri­tu­al strength or ref­lec­ti­ons of divi­ni­ty. Vari­ous ani­mals have dif­fe­rent sym­bo­lic mea­nings in dif­fe­rent cul­tu­res. For exam­ple, an owl may be asso­cia­ted with wis­dom, whi­le a lion repre­sents cou­ra­ge and kings­hip. Sto­nes can sym­bo­li­ze sta­bi­li­ty, endu­ran­ce, and a con­nec­ti­on to natu­re. Natu­ral ele­ments such as storms and rain can sym­bo­li­ze puri­fi­ca­ti­on, rene­wal, and trans­i­ti­onal peri­ods of change.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Vianoce

skala
Hits: 1443

Via­no­ce sú osla­vou, kto­rá nesie so sebou magic­kú atmo­sfé­ru, radost­né oča­ká­va­nia a ducha spo­lu­pat­rič­nos­ti. Via­no­ce sú obdo­bím lás­ky, rados­ti a poko­ja. Napriek svo­jej rôz­no­ro­dos­ti a indi­vi­du­ál­nym zvy­kom zdru­žu­jú ľudí a pri­ná­ša­jú do ich živo­tov čaro via­noč­né­ho kúz­la. Ten­to svia­tok, pova­žo­va­ný mno­hý­mi za najk­raj­ší čas roka, je spo­je­ný s rôz­ny­mi tra­dí­cia­mi a zvyk­mi, kto­ré zdo­bia domy a napĺňa­jú srd­cia tep­lom. Domá­ce a aj verej­né pries­to­ry sa začí­na­jú zará­bať via­noč­nou výzdo­bou. Strom­če­ky zdo­bia far­ba­mi, ozdo­ba­mi a sve­tiel­ka­mi, vytvá­ra­júc nád­her­ný pohľad. Osvet­le­né uli­ce a námes­tia pri­dá­va­jú kúz­lo do noč­ných hodín. Tra­dič­né via­noč­né trhy sú mies­tom, kde sa ľudia stre­tá­va­jú, ponú­ka­jú sa tam rôz­ne výrob­ky, od via­noč­ných ozdôb cez ruč­ne vytvo­re­né výrob­ky po lahod­né dobroty.

Špe­ci­fic­ké jed­lá a dob­ro­ty sú neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou via­noč­ných osláv. Vo výba­ve sú čas­to kla­sic­ké jed­lá, ako kapust­ni­ca, kapor, ryba, šošo­vi­ca a ďal­šie dob­ro­ty. Dar­če­ky pat­ria k via­noč­nej tra­dí­cii. Roz­dá­va­nie dar­če­kov je vrcho­lom via­noč­né­ho dňa. Nábo­žen­ské a rodin­né obra­dy pri­dá­va­jú hlb­ší význam sviat­ku. Via­noč­ná pol­noč­ná omša a spo­loč­né mod­lit­by vytvá­ra­jú spo­lu­pat­rič­nú atmo­sfé­ru. Via­noč­né fil­my a hud­ba pri­dá­va­jú k sviat­ku ďal­ší kúsok poho­dy. Tra­dič­né pes­nič­ky a fil­mo­vé kla­si­ky tvo­ria neod­de­li­teľ­nú súčasť via­noč­nej atmosféry.

Chris­tmas is a celeb­ra­ti­on that brings with it a magi­cal atmo­sp­he­re, joy­ful expec­ta­ti­ons, and a spi­rit of soli­da­ri­ty. It is a time of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its diver­si­ty and indi­vi­du­al cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the enchant­ment of Chris­tmas magic into the­ir lives. Con­si­de­red by many as the most beau­ti­ful time of the year, Chris­tmas is asso­cia­ted with vari­ous tra­di­ti­ons and cus­toms that adorn homes and fill hearts with warmth. Both domes­tic and pub­lic spa­ces begin to adorn them­sel­ves with Chris­tmas deco­ra­ti­ons. Chris­tmas tre­es are ador­ned with colors, orna­ments, and lights, cre­a­ting a beau­ti­ful spec­tac­le. Illu­mi­na­ted stre­ets and squ­ares add magic to the night­ti­me hours. Tra­di­ti­onal Chris­tmas mar­kets are pla­ces whe­re peop­le gat­her, offe­ring a varie­ty of pro­ducts, from Chris­tmas deco­ra­ti­ons to handc­raf­ted items and deli­ci­ous treats.

Spe­ci­fic foods and deli­ca­cies are an integ­ral part of Chris­tmas celeb­ra­ti­ons. The menu often inc­lu­des tra­di­ti­onal dis­hes such as cab­ba­ge soup, carp, fish, len­tils, and other goodies. Gift-​giving is a Chris­tmas tra­di­ti­on, and exchan­ging pre­sents is the high­light of the Chris­tmas day. Reli­gi­ous and fami­ly cere­mo­nies add a dee­per mea­ning to the holi­day. Chris­tmas mid­night mass and com­mu­nal pra­y­ers cre­a­te a sen­se of soli­da­ri­ty. Chris­tmas movies and music add an extra touch of cozi­ness to the holi­day. Tra­di­ti­onal songs and film clas­sics are an integ­ral part of the Chris­tmas atmo­sp­he­re. In essen­ce, Chris­tmas is a time when peop­le come toget­her in an atmo­sp­he­re of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its vari­ous cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the charm of Chris­tmas magic into the­ir lives.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Doprava, Neživé

Koľajnice

skala
Hits: 1825

Koľaj­ni­ce sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi prv­ka­mi želez­níc, posky­tu­jú­ci­mi sta­bil­nú ces­tu pre pohyb želez­nič­ných vozi­diel. Tie­to kovo­vé drá­hy majú dlhú his­tó­riu a odo­hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu v moder­nom doprav­nom sys­té­me. Väč­ši­nou sú vyro­be­né z oce­ľo­vých pásov, kto­ré posky­tu­jú pev­nosť a odol­nosť voči nápo­ru ťaž­kých vozi­diel. Exis­tu­jú rôz­ne typy koľaj­níc vrá­ta­ne bež­ných vyso­ko­rých­lost­ných koľaj­níc a koľaj­níc pre náklad­nú dopra­vu, kto­ré sú vyro­be­né s ohľa­dom na špe­ci­fic­ké potre­by. Vzhľa­dom na svo­ju sta­bi­li­tu a spo­ľah­li­vosť sú želez­ni­ce širo­ko využí­va­né na pre­pra­vu tova­ru a ces­tu­jú­cich na dlhé vzdia­le­nos­ti. V nie­kto­rých kra­ji­nách sa vyví­ja­jú vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce, kto­ré umož­ňu­jú rých­le a efek­tív­ne spo­je­nie medzi mes­ta­mi. Koľaj­ni­ce pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý infra­štruk­túr­ny prvok pre celo­sve­to­vú dopra­vu, posky­tu­júc sta­bil­ný a spo­ľah­li­vý sys­tém, kto­rý hrá kľú­čo­vú úlo­hu v pohy­be tova­ru a ces­tu­jú­cich. Ich vývoj a moder­ni­zá­cia sú dôle­ži­tý­mi fak­tor­mi v súčas­nom sve­te dopravy.

Rail tracks cons­ti­tu­te the fun­da­men­tal buil­ding blocks of rai­lwa­ys, pro­vi­ding a stab­le path for the move­ment of rai­lway vehic­les. The­se metal­lic tracks boast a rich his­to­ry and play a pivo­tal role in the modern tran­s­por­ta­ti­on sys­tem. Most­ly craf­ted from ste­el strips, they offer strength and resi­lien­ce against the impact of hea­vy vehic­les. The­re are vari­ous types of rail tracks, inc­lu­ding com­mon high-​speed tracks and tracks desig­ned for fre­ight tran­s­port, tai­lo­red to spe­ci­fic needs. Due to the­ir sta­bi­li­ty and relia­bi­li­ty, rai­lwa­ys are wide­ly emplo­y­ed for tran­s­por­ting goods and pas­sen­gers over long dis­tan­ces. In some coun­tries, high-​speed rai­lwa­ys are being deve­lo­ped, enab­ling fast and effi­cient con­nec­ti­ons bet­we­en cities. Rail tracks repre­sent a cru­cial infras­truc­tu­re ele­ment for glo­bal tran­s­por­ta­ti­on, fur­nis­hing a stab­le and reliab­le sys­tem that pla­ys a key role in the move­ment of goods and pas­sen­gers. The­ir deve­lop­ment and moder­ni­za­ti­on are essen­tial fac­tors in the con­tem­po­ra­ry world of transportation.

Use Facebook to Comment on this Post